Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/566/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895117 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013895117.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: ČSOB poisťovňa, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/B, zastúpená Advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri, s.r.o., Bratislava, Ľubinská 3, proti odporkyni: K.. A. Š.C., F. F., S. X, zastúpená JUDr. Slávkou Gajdošovou, advokátkou, Bratislava, Májkova 1, o zaplatenie 8.440,15 € ( v prepočte 254.268,- Sk ) s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. 8. 2013 č.k. 32C/100/2005 - 349, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, týkajúcich sa vyhovujúceho výroku a výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia 314,10 €, AK Geško, Hulín a partneri, s.r.o. , do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným ( v poradí druhým ) rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.471,46 € s úrokom z omeškania 16,5 % ročne z dlžnej sumy od 19. 10. 2002 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o návrhu v časti pôvodne uplatneného príslušenstva vo výške 17,6 % ročne zo sumy 8.440,15 € od 13. 8. 2002 do 18. 10. 2002 a tiež v časti rozdielu príslušenstva vo výške 1,1 % od 19. 10. 2002 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 7. 6. 2002 došlo k vytopeniu nebytových priestorov, užívaných C. M., na S. G.. X U. F., a to z bytu odporkyne, ktorý sa nachádzal nad nebytovými priestormi, a to v dôsledku prsknutia hadice na práčke v byte odporkyne počas jej neprítomnosti. C. M. v zatečených nebytových priestoroch ako zubný technik prevádzkoval dentálne štúdio. C. M. mal zároveň v tom čase uzavretú s navrhovateľom ( vtedy pod obchodným názvom Ergo poisťovňa, a.s. ) poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 15. 2. 2002. Predmetom poistenia bol súbor neživých hnuteľných vecí na adrese S. X U. F.. Na základe poistnej zmluvy vyplatil navrhovateľ poistenému poistné plnenie vo výške 254.268,- Sk. Odporkyňa dňa 11. 6. 2002 podpísala zápis o škode, v ktorom uznala svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu. V súlade s ust. § 813 ods. 1 Obč. zák. prešlo v dôsledku zákonnej cesie právo na náhradu škody do výšky plnenia, ktoré poskytol poistenému na navrhovateľa právo na náhradu škody, ktoré si uplatnil v tomto konaní. V prejednávanej právnej veci rozhodol súd prvého stupňa prvýkrát rozsudkom zo dňa 6. 3. 2007 č.k. 32C/100/2005 - 126, v ktorom sa súd prvého stupňa zameral na skutočnosť, či osoba, s ktorou navrhovateľ uzavrel poistnú zmluvu, je aj vlastníkom vecí, ktoré boli pri zatečení nebytového priestoru poškodené, pričom dospel k záveru, že vlastníkom poistených vecí je subjekt DENTAL STUDIO OMEGA, zastúpený C. M., nie však C. M., ktorý s poisťovňou uzavrel poistnú zmluvu. V poradí prvé rozhodnutie prvostupňového súdu bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. 6. 2009 č.k. 9Co 283/2007 - 170, v ktorom odvolací súd vyslovil právny záver, že pre nadobudnutie vlastníctva ( hnuteľnej ) veci nie je podstatné, kto je uvedený na faktúre ako odberateľ, prípadne, či za dodaný tovar bola uhradená kúpna cena, ani kto ju uhradil. Podľa čl. II poistnej zmluvy bolo rozhodujúce, aké hnuteľné veci ( prístroje, stroje, inventár ), poškodené v dôsledku poistnej udalosti, sa nachádzali v zatečených nebytových priestoroch na S. G.. X U. F.. odvolací súd tiež spomínaným rozhodnutím pre súd prvého stupňa záväzne vyriešil otázku pasívnej legitimácie odporkyne, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú zatečením nebytových priestorov dentálneho štúdia v dôsledku prasknutia hadice na práčke, pretože sa ako vlastník práčky nesprávala tak, aby predišla vzniku škody, t.j. porušila povinnosť všeobecnej prevencie tým, že neudržiavala práčku v takom stave, aby ku vzniku škody nedošlo. Následne prvostupňový súd zameral dokazovanie na výšku spôsobenej škody. Súd prvého stupňa zistil, že dňa 7. 6. 2002 bol za prítomnosti poistenca C. M. likvidátorom poisťovne K.. F. spísaný Zápis o škode v nebytových priestoroch na S. X. Podľa zápisu boli poškodené všetky omietky nebytového priestoru a dentálne prístroje + laboratórny nábytok, pričom veci boli nadobudnuté v r. 2002. V popise poškodených vecí okrem sadrokartónových podhľadov, stierok a vchodových dverí, zárubní a obkladov, ktoré je možné považovať za súčasť stavby, boli pod položkami 7 až 28 uvedené tieto hnuteľné veci : 7/ Laboratórne stoly - odutá melamínová fólia a HDF doska, 8/ stolík na náradie - odutá HDF doska, 9/ skriňa na kompresor - odutá HDF doska, 10/ šatníková skriňa HDF materiál odutá, 11/ kryt na potrubie, HDF materiál odutý, 12/ spodná skrinka kuchynskej linky - HDF odutá, 13/ keramická piecka VACUMAT 40 + vákuová pumpa - zatečená, 14/ elektronické signalizačné zariadenie, 15/ OH3 (?) - zatečené, 16/ mikromotor Muss dental MA 30 - zatečený, 17/ mikromotor Gamberiny - zatečený, 18/ odkazovač Panasonic - zatečený, 19/ telefónny prístroj, rok výroby 93, 20/ lejací aparát zn. SIRIO mini, 21/ vypaľovacia piecka MLW elektro, 22/ OM 900 standard set pwder - zničené, 23/ Oguvest multiquick hmota - zničené, 24/ sadra mramorit blau - 25 kg, 25/ sadra alabastrová 25 kg, 26/ Akzent glas 5 g, 27/ OM 900 Opal 12 g, 28/ Akzent akz 01 3g. V neskoršom prepise zápisu o škode, vrátane uvedenia konkrétnej špecifikácie hnuteľných vecí, bližšieho rozsahu ich poškodenia, nadobúdacej ceny a veku, boli laboratórne stoly (položka 7) označené za poškodené - zničené, položky 8/ až 14/ označené ako zatečené, neurčitá položka 15/ vypadla, položky 16/ až 21/ zatečené a materiál - položky 22/ až 28/ zničené. Nový protokol bol doplnený o ďalšie položky vzťahujúce sa k nábytku a to 2 ks krytu radiátorov zo stolov a oblúkovú podnožku pod laboratórne stoly. Na ostatné dve položky však nebolo prihliadnuté pri konečnej likvidácii poistnej udalosti vo Výpočtovom liste, ku ktorému záveru dospel súd prvého stupňa pri porovnaní poznámok likvidátora na Cenovej ponuke vzťahujúcej sa k Zmluve o dielo na nábytok s výpočtovým listom a zápismi o škode, za zohľadnenia obstarávacej ceny jednotlivých kusov nábytku. Podľa Výpočtového listu č. XXXXXXXXXX vypracovaného likvidátorom poisťovne dňa 5. 8. 2002 si poistený C. M. uplatnil poistné plnenie v celkovej výške 456.627,- Sk, ktorú sumu podložil predloženými nadobúdacími príjmovými a výdavkovými dokladmi a faktúrami. Vzhľadom na časový rozdiel medzi nadobudnutím a škodovou udalosťou bolo opotrebenie v danom prípade stanovené na 0,00 Sk. Z uplatnenej škody poisťovňa neuznala čiastku 199.359,20 Sk. Ako zistil súd prvého stupňa, škoda mala vzniknúť v súvislosti s poškodením nižšie uvedených hnuteľných vecí, resp. ich opravou : 1/ Micromotor - Anlage MA30, nadobúdacia cena 36.000 Sk, fa č. XX/XXXXXXX zo dňa 22. 1. 2002, 2/ OGUVEST MULTIQIK 4, nadobúdacia cena 3.757 Sk, blok č. 000501 zo dňa 21. 1. 2002 (materiál ) 3/ Materiál - Remanium GM 800, Remanium 2001 á 0,25 kg a Sadra Mramorit blau 25 kg a Sadra alabastrová 25 kg, 20020998 vystavená 6. 5. 2002 na celkovú sumu 7.464 Sk - uznaný bol iba zničený materiál - sadra, z toho v hodnote 836 + 495 Sk, t.j. 1.331 Sk, keď ostatný materiál podľa poznámky likvidátora nebol zničený, 4/ Akzent malfarben AKZ 01 3 g, nadobúdacia cena 504 Sk, fa č. XXXXXX, vystavená 17. 5. 2002, 5/ Om 900 Opal transl. OT2, 12g, nadobúdacia cena 735 Sk, fa č. XXXXXX vystavená 30. 4. 2002, 6/ Om 900 Stand Set pow, nadobúdacia cena 17.638,46 Sk bez DPH a Zubolekársky prístroj Vakumat 40, nadobúdacia cena 136.906,92 Sk bez DPH, fa č. XXXXXX vystavená dňa 4. 2. 2002 na celkovú sumu 170.000 Sk vrátane 23 % DPH - uznaná bola iba čiastka 19.402,31 Sk za zničený materiál, keď podľa poznámky likvidátora nebol prístroj poškodený, 7/ Laboratórny nábytok nadobúdacia cena 100.000 Sk, 8/ Oprava laboratórnych prístrojov : elektroniky keramickej piecky VITA VACUMAT 40 - 18.500 Sk, výmena membrány vákuovej pumpy - 14.510 Sk, výmena el. vodičov pumpy VACUMAT 40 - 6.852 Sk, výmena pohonnej jednotky v SIRIO MINI - 14.850 Sk, C. L. - 3.920 Sk, Kábel CYH 2*0,35 - 780 Sk, Panel 1.622 Sk, Transformátor 24 V - 5.224 Sk, cestovné náklady - 2.835 Sk, fa vystavená dňa XXXXXXXX dňa 10. 7. 2002 na celkovú sumu 69.093 Sk, 9/ Oprava alarmu, fa č. XXXXXXXXX vystavená dňa 25. 6. 2002 na celkovú sumu 26.445 Sk, 10/M-9505 Mikromotor-Anlage MA35, nadobúdacia cena 42.629 Sk, fa č. XX/XXXXXXX vystavená dňa 3. 7. 2002 - likvidátorom neuznaná. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že podľa likvidačného protokolu zo dňa 5. 8. 2002 pri výške škody podľa dokladov 456.627 Sk a pri zohľadnení neuznaných položiek vo výške 199.359,20 Sk a spoluúčasti poisteného vo výške 3.000 Sk, bolo poistenému zo strany poisťovne priznané plnenie v celkovej výške 254.268 Sk. Hodnotu označených hnuteľných vecí, v prípade materiálu v plnom zakúpenom množstve, mal súd prvého stupňa za preukázanú s poukazom na výšku ich nadobúdacej ceny, predložený výpis z peňažného denníka Dental studio Omega a príjmové pokladničné doklady, keď pre rozhodnutie nebolo podstatné, či kúpna cena bola už v celosti uhradená, resp. kto figuroval ako kupujúci. V prípade škody na prístrojoch VACUMAT ( pec na vypaľovanie zubných náhrad ), k prístroju patriacej vákuovej pumpy a SIRIO MINI ( vysokomembránovej odlievacej centrifúge ), rozsah ich poškodenia a hodnotu opravy mal súd za preukázanú priamo vystaviteľom faktúry za opravu Jozefom Košíkom, s miestom podnikania vo Veľkých Ripňanoch ( č.l. 227 spisu ), a to bez ohľadu na skutočnosť, že si poistený napokon prístroje opraviť nedal, keď cenu opravy všetkých troch prístrojov nepovažoval prvostupňový súd za neprimeranú, s prihliadnutím k nadobúdacej hodnote jednotlivých prístrojov ( Vacumat 40 - 136.906,92 Sk bez DPH, S - mini - 52.618 Sk ). Poškodenie a následná nefunkčnosť mikromotora MA 30F 202 ( položka 1 ) mal súd prvého stupňa za preukázanú potvrdením o výsledku servisnej kontroly, ktorý vystavila spoločnosť Danubia DENTAL CENTRUM, s.r.o. zo dňa 25. 6. 2002, s uvedením príčiny poruchy zatopením plošných spojov a elektrických súčiastok vodou, v dôsledku čoho došlo k zatečeniu a následnému skratu na podstatných súčiastkach a ovládacích prvkoch. Z toho dôvodu sa prístroj stal ďalej nefunkčným a nebezpečným pre ďalšie používanie na účely, pre ktoré bol vyrobený. Všetky položky záverečného Výpočtového listu korešpondovali s položkami v Zápise o škode, vyhotoveného v deň vzniku poistnej udalosti ( položka č. 1 výpočtového listu = položky 16 + 17 zápisu o škode; položka 2 = položka 23; položka 3 = položka 24 + 25, položka 4 = 28; položka 6 = 22; položka 7 - 7 - 12; položka 8 = 13 + 20; položka 9 = 14 ). V zápise o škode boli navyše uvedené viaceré poškodenia, ktoré v celkovej likvidácii poistnej udalosti neboli zohľadnené. Z uvedených zistených skutočností mal prvostupňový súd za preukázaný rozsah spôsobenej škody, ktorý bol v skutočnosti zjavne vyšší než uplatnený a tiež mal za preukázanú aj výšku škody, s výnimkou škody spôsobenej na materiáli. Likvidátor uznal škodu na materiáli v celom rozsahu, avšak vychádzajúc z peňažného denníka, v ktorom sú zaúčtované aj príjmy z vykonaných zákazok je zrejmé, že od nadobudnutia materiálu, resp. od začatia prevádzky dentálneho štúdia ( v mesiacoch január až máj 2002 ) po škodovú udalosť v júni 2002, dochádzalo k spotrebe materiálu, avšak nebolo zisťované v akom rozsahu. Priebežnú spotrebu materiálu vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok M., čím logicky sám vyvrátil svoje následné tvrdenie, že sa v zatopených priestoroch nachádzal všetok materiál, ako uviedol pri likvidácii. Pri likvidácii bol totiž zohľadnený v plnom rozsahu všetok materiál, zakúpený od začiatku prevádzkovania dentálneho štúdia. Iné nadobúdacie doklady svedok pri likvidácii nepredložil a ani sa nenachádzali vyznačené v peňažnom denníku. Skutočnosť, že obaly na materiáli bolo otvorené, je zjavná aj z predloženej fotodokumentácie. Prvostupňový súd tak dospel k záveru, že čo do uplatnenej sumy 25. 729,31 Sk ( 3.757 Sk OGUVEST MULTIQIK + 1.331 Sk Sadra Mramorit blau a Sadra alabastrová 25 kg + 504 Sk Akzent malfarben AKZ 01 3g + 735 Sk Om 900 Opal transl. OT2, 12g + 19.402,31 Sk Om 900 Stand Set pow ) navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno; je síce zrejmé, že došlo k zničeniu materiálu, nemožno však určiť v akom rozsahu, a teda ani výšku dôvodne uplatnenej škody na materiáli. Pre súd prvého stupňa bola pri hodnotení rozsahu spôsobenej škody zohľadňoval skutočnosť, že odporkyňa svojím vlastným podpisom na Zápise o škode zo dňa 11. 6. 2002 potvrdila svoju zodpovednosť za škodu a súhlas s rozsahom škody uvedenom v Zápise o škode, po tom, ako sa osobne dostavila na miesto hneď v deň škodovej udalosti o cca 9.00 hod. Súd prvého stupňa čiastočne uznal obranu odporkyne v prípade zabezpečovacieho zariadenia a vzhľadom na prevyšujúcu hodnotu opravy v porovnaní s nadobúdacou cenou nového zariadenia, vyhodnotil ako dôvodnú náhradu škody iba čo do výšky nadobúdacej ceny, t.j. vychádzajúc z ceny uvedenej v peňažnom denníku 22.991,50 Sk a nie z poskytnutého poistného plnenia vo výške 26.445 Sk ( rozdiel 3.453,50 Sk ). Nakoľko oprava signalizačného zariadenia si vyžadovala zariadenie demontovať, ako nedôvodnú posúdil argumentáciu likvidátora, ktorý uznal vyššie náklady práve pre náklady na demontáž zariadenia. Z faktúry za opravu zabezpečovacieho zariadenia zo dňa 25. 6. 2002 mal prvostupňový súd za dostatočne preukázané, že zabezpečovací systém bol poškodený v dôsledku vytopenia - vzhľadom na vedenie po všetkých miestnostiach, kde na stenách boli umiestnené čidlá a tiež vzhľadom na elektronickú povahu zariadenia, nebolo pre poškodenie relevantné, kde sa nachádzala centrála alarmu. Svedok M. zároveň vo svojej výpovedi potvrdil, že centrála alarmu sa nenachádzala v predsieni, ako tvrdila odporkyňa, ale vo vstupnej hale, ktorá bola zatopením postihnutá najviac. Svedeckú výpoveď svedka M. považoval prvostupňový súd za hodnovernú aj vo vzájomnej súvislosti so svedeckou výpoveďou J., ktorý vypovedal, že bezpečnostné dvere sa nachádzali až na vstupnej hale a nie na vchode z chodníka do predsiene, a preto je logické a pravdepodobné, že sa centrála bezpečnostného zariadenia nachádzala až za nimi. Poškodenie bezpečnostného zariadenia potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok K.. F., ktorý potvrdil, že okrem čidiel v miestnostiach bola mokrá aj klávesnica. O masívnom zatopení svedčí aj skutočnosť, potvrdená svedkami M. E. J., ktorí sa na zatopenom mieste nachádzali ako prví, že sa voda vo vrstve niekoľkých centimetrov po dlhšiu dobu nachádzala na podlahe, pričom vytekala cez prah dverí až po chodníku von z nebytových priestorov. V prípade škody na nábytku, ktorú odporkyňa osobitne rozporovala, prvostupňový súd dospel k záveru, že navrhovateľom uplatňovaná škoda v tejto časti zodpovedá preukázaným poškodeniam. Nebolo sporné, že bolo plnené na základe zmluvy o dielo riadne a nábytok bol odovzdaný v termíne, t.j. k 31. 5. 2002 ( č.l. 219 spisu ). Ktorú skutočnosť potvrdil aj poškodený vo svojej výpovedi, pričom samotná navrhovateľka nemala námietky voči rozsahu poškodenia, a to vrátane poškodenia na nábytku, spísaného v prvom Zápise o škode zo dňa 7. 6. 2002. Čo sa týka úhrady kúpnej ceny, táto skutočnosť nebola významná pre rozhodnutie vo veci, vzhľadom na ust. § 554 ods. 5 a ods. 6 Obch. zák. Rozsah a závažnosť poškodenia potvrdili viaceré svedecké výpovede ( C. M., M. J., K.. F. ), tento zodpovedá aj logickému predpokladu, vychádzajúceho zo všeobecných skúseností, že stojaca voda na spoji dosky a hrane nábytku už po relatívne krátkom čase spôsobí nenávratné naboptnanie dosky. Podľa Zmluvy o dielo vypracovanej dňa 16. 4. 2002 medzi T. M. ako zhotoviteľom a H. L. I., zastúpeným C. M., bola kúpna cena diela stanovená na 246.000 Sk, z čoho mala byť záloha vo výške 25 % z celkovej sumy, t.j. 60.000 Sk, vyplatených na účet zhotoviteľa do 10 dní od podpisu zmluvy. Podľa peňažného denníka bola takáto čiastka zaúčtovaná dňa 31. 5. 2002 na zálohy na nákup investičného majetku - interiérové zariadenie. Úhrada zvyšku kúpnej ceny bola dohodnutá v 10 splátkach po 18.600 Sk. Na základe Zmluvy o dielo mali byť vyhotovené 2 ks pracovných stolov, oblúková podnož, rohový pracovný stôl, kryt radiátora, zárubňa, kontajner, šatníková skriňa, pracovný stôl - zostava, kryt radiátora, skriňa na kompresor, pracovný stôl s drezom, kryt vodoinštalácie. Dielo malo byť zhotovené, t.j. nábytok mal byť dodaný, do 31. 5. 2002, čo bolo týždeň pred vznikom poistnej udalosti. Podľa Zápisu o škode boli pri škodovej udalosti poškodené laboratórne stoly, stolík na náradie, skriňa na kompresor, šatníková skriňa, kryt na potrubie a spodná skrinka kuchynskej linky, pričom vychádzajúc z cenovej ponuky zhotoviteľa bola nadobúdacia cena tejto časti nábytku 113.284,30 € ( pracovné stoly 2 ks á 30.894,30 Sk, rohový pracovný stôl 26.016,30 Sk, šatníková skriňa 3.414,60 Sk, skriňa na kompresor 8.780,50 Sk, pracovný stôl s drezom 10.894,30 Sk, kryt vodoinštalácie 2.390,20 Sk ). Z tejto sumy následne likvidátor uznal na základe rozpočtu iba čiastku 100.000 Sk, čo podľa názoru prvostupňového súdu zodpovedá skutočnej škode a znehodnoteniu nábytku po estetickej stránke , pri zohľadnení ďalšieho možného používania časti z poškodeného nábytku. Z vyššie uvedeného zároveň plynie, že nebol poškodený všetok nábytok - nepoškodené zostali stĺpy so sklom, 2 kontajnery, jeden z pracovných stolov a jeden z krytov radiátora, pričom poškodenia na oblúkovej podnoži, zárubni a ďalšom kryte radiátora neboli zohľadňované vo výške poistného plnenia. Časť nábytku teda bola poisteným naďalej užívaná až do skončenia podnikateľskej činnosti v uvedených nebytových priestoroch, t.j. do r. 2006, čo korešponduje aj so svedeckou výpoveďou C. M. ( potvrdil, že vyhodili iba časť nábytku a časť z neho sa po úpravách používala ďalej ), tiež M. J. ( potvrdil po poistnej udalosti výmenu iba časti nábytku ) ako aj Q. Š. ( potvrdila jeho užívanie až do ukončenia prevádzky dentálneho štúdia ). Súd prvého stupňa neuznal obranu odporkyne, v ktorej poukazovala na rozpor medzi pôvodnými odhadmi poškodeného, resp. jeho spoločníka a následne uplatnenou výškou škody, čo mala potvrdiť aj svedkyňa Q. Š.U.. Svedok J. nepotvrdil, že by sám akýmkoľvek spôsobom odhadoval vopred odporkyni výšku škody, pričom súd prvého stupňa sa stotožnil s jeho tvrdením, že bezprostredne po škodovej udalosti nebol objektívny odhad ani dobre možný. Pri likvidácii škody Sk poisťovňou nebola uplatnená výška uznaná v rozsahu takmer 44 %, z čoho plynie, že poisťovňa postupovala pri likvidácii škody s náležitou opatrnosťou a potrebnou objektivitou. Súd prvého stupňa preto považoval za dôvodný návrh čo do rozsahu 7.471,46 € a vo zvyšku, po odrátaní čiastky pripadajúcej na materiál a rozdiel medzi nadobúdacou hodnotou zabezpečovacieho zariadenia a hodnotou jeho opravy ( 25.729,31 Sk + 3.453,50 Sk = 29.182,81 Sk, v prepočte 968,69 € ), návrh zamietol. Skutočnosť, či likvidátor postupoval pri ohliadke striktne s internými predpismi poisťovne nebola pre rozhodnutie vo veci vzhľadom na ostatné vykonané dokazovanie právne relevantná, preto sa ňou súd prvého stupňa bližšie nezaoberal. V prípade úrokov z omeškania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. Pôvodne si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 13. 8. 2002. Svoj návrh vzal v časti príslušenstva čiastočne späť, tak aby zodpovedal listinným dôkazom, ktorými navrhovateľ disponoval, vzťahujúcim sa k výzve na dobrovoľné plnenie. Po súhlase odporkyne prvostupňový súd v späťvzatej časti konanie o návrhu zastavil, podľa § 96 O.s.p. Odporkyňa bola zo strany navrhovateľa vyzvaná k úhrade žalovanej sumy listom zo dňa 25. 9. 2002, pričom jej bola daná lehota na dobrovoľné plnenie do 15 dní odo dňa prijatia výzvy. Výzvu prevzala 3. 10. 2002, čo vyplýva z listu predchádzajúcej právnej zástupkyne odporkyne zo dňa 24. 10. 2002. Odporkyňa dlh na výzvu neuhradila, dostala sa do omeškania a je teda povinná uhradiť aj úrok z omeškania, a to vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby platnej ku dňu vzniku omeškania. K prvému dňu omeškania, t.j. k 19. 10. 2002 bola diskontná sadzba NBS 8,25 %, preto súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi od 19. 10. 2002 v súlade s návrhom po jeho čiastočnom späťvzatí čo do žalovaného príslušenstva úrok z omeškania vo výške 16,5 % z priznanej sumy. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a zohľadňoval pomer percentuálneho úspechu procesných strán, vychádzajúc z hodnoty celého prejednávaného sporu - t.j. zo sumy 8.440,15 €. V predmetnej veci prevažuje úspech navrhovateľa a to v pomere 88,5 % k 11,5 % úspechu odporkyne. Navrhovateľovi tak prvostupňový súd priznal 77 % náhradu trov konania ( 88,5 % - 11,5 % = 77 % ). Trovy konania navrhovateľa spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku v sume 421,89 € a v trovách právneho zastúpenia v sume 4.231,68 % ( tarifná odmena za jeden úkon právnej služby á 253,94 €, spolu 15 úkonov právnej služby, z toho 2 úkony v hodnote 1 odmeny, t.j. 63,49 €; ďalej režijný paušál + 20 DPH ). Potom 77 % náhrada trov konania predstavuje z trov právneho zastúpenia sumu 3.258,39 € a zo súdneho poplatku sumu 295,32 €. Uvedený rozsudok napadla v zákonom stanovenej lehote odporkyňa, zjavne vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel, ako aj vo výroku o trovách konania, v ktorej časti navrhovala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporkyňa vytýkala súdu prvého stupňa, že jeho konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odporkyne sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opomenul zaoberať právne relevantnými skutočnosťami, ktoré mali mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie súdu, v ktorom sa súd nevysporiadal so všetkými účastníkmi tvrdenými relevantnými skutočnosťami je nutné považovať za nepreskúmateľné. Odporkyňa poukazovala na to, že súd prvého stupňa bol v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. 6. 2009 č.k. 9Co 283/2007 - 170 usmernený, že má vykonať dokazovanie na okolnosť, ktoré veci ( zariadenia, prístroje, inventár, zásoby a pod. ) boli zatečením nebytových priestorov dentálneho štúdia poškodené a ustáliť výšku škody spôsobenej zatečením. Listinné dôkazy ( zápis o škode zo dňa 11. 6. 2002, zápis o škode zo dňa 4. 6. 2002, likvidačný protokol z 5. 8. 2002, výpočtový list zo dňa 5. 8. 2002 a daňové doklady - 26 listov ) pôsobili a pôsobia nejasne, neurčito a nezrozumiteľne, nakoľko z nich nebolo a nie je možné jednoznačne určiť spôsob likvidovania poistnej udalosti, ani spôsob, akým bola určená výška škody, ktorú odporkyňa nemala a nemá za preukázanú a preto s ňou nemôže vyjadriť súhlas. Z fotodokumentácie vyhotovenej likvidátorom poistnej udalosti pri obhliadke nebytového priestoru, predloženej navrhovateľom, ktorá sa nachádza v súdnom spise a ku ktorej sa v napadnutom rozsudku prvostupňový súd nijako nevyjadril, nie je vôbec zrejmé, čo vlastne malo byť pri poistnej udalosti poškodené. Z predmetnej fotodokumentácie je zrejmé výlučne to, že boli zatečené steny. Ani na jednej fotografii nie je zachytené zatečenie/poškodenie akéhokoľvek prístroja alebo nábytku. Z fotodokumentácie a ani iných listinných dôkazov nie je zrejmé ani to, kde sa mali údajne zatečené/poškodené prístroje a nábytok nachádzať. Približnú ale nepresnú predstavu o rozmiestnení prístrojov a nábytku mal konajúci súd a obe strany sporu len zo svedeckých výpovedí likvidátora F., poškodeného M. a J., ktorý podnikal spoločne s poisteným. Odporkyňa trvala na tom, že pri likvidovaní škody je kľúčovým práve spôsob jej likvidácie a určenie výšky škody na základe takejto likvidácie. Preto sa domáhala predloženia interných smerníc/pravidiel likvidácie poistných udalostí, platných a účinných v r. 2002, ktorú navrhovateľ predložil súdu v r. 2012 - Pracovný predpis č. 10/2000 Likvidácia poistných udalostí (všeobecná časť ), ktorý sa však vzťahoval na likvidovanie poistných udalostí z poistenia rodinných domov, domácností a zodpovednosti občanov. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 6. 6. 2013 uviedol, že nedisponuje interným predpisom, ktorý by sa vzťahoval na poistenie podnikov z dôvodu sťahovania archívu, avšak svedok F. potvrdil, že časť interného predpisu týkajúca sa fotodokumentácie bola v zásade totožná aj s internou smernicou vzťahujúcou sa k poisteniu podnikov. V súlade s vyššieuvedeným interným predpisom je likvidátor povinný zariadiť v rámci prvej prehliadky fotodokumentáciu ( videodokumentáciu ). Fotodokumentácia má korešpondovať s rozsahom poškodenia uvedeného v zápise o škode, resp. musí rozsah poškodenia popisovaný v zápise o škode jednoznačne dokladovať. V praxi to znamená, že vec, ktorá je v zápise o škode uvedená ako vec poškodená alebo zničená poistnou udalosťou, bude zároveň fotograficky zachytená. Fotodokumentácia mala v súlade s interným predpisom zachytávať celok poškodenej (zničenej ) veci ako i jej jednotlivé detaily poškodenia. Za nedostatočnú je predovšetkým považovaná dokumentácia, ktorá je robená z diaľky, a preto z nej nie je vidieť poškodenie alebo zničenie veci, alebo ktorá zachytáva len časť poškodených vecí uvedených v zápise o škode a nemôže tak slúžiť ako podklad pre likvidáciu. V súdnom spise sa nachádza fotodokumentácia, ktorá so Zápisom o škode zo dňa 11. 6. 2002 vôbec nekorešponduje. Preto podľa odporkyne likvidácia poistnej udalosti neboli vykonaná riadne, nie je jasná a zrozumiteľná a vôbec nepreukazuje škodu, ktorá vznikla poistenému a ktorá mala byť navrhovateľom poistenému uhradená. Súd prvého stupňa preto nesprávne tento argument vyhodnotil ako právne irelevantný. Odporkyňa osobitne v odvolaní poukazovala na položku č.7 výpočtového listu : škoda na nábytku. Z listinných dôkazov vôbec nie je jasné, kde bol v čase škodovej udalosti nábytok umiestnený, ako mal byť poškodený a v akom rozsahu. Neexistuje žiadna fotodokumentácia, ktorá by potvrdzovala výpovede svedkov, ktoré sú rozporuplné. Nábytok bol vyrobený na mieru za účelom vybavenia laboratórneho pracoviska. Bol vyrobený s povrchom RESOPAL/odolný laminát, ohranený obvodovou zelenou PVC hranou. Nábytok mal aj chrómové nohy. Povrch nábytku bol účelovo robený tak, aby bol odolný voči vode, ale aj inému znehodnoteniu. V tejto súvislosti odporkyňa poukazovala na výpoveď svedkyne Q. Š. na pojednávaní dňa 8. 3. 2013, ktorá vypovedala, že navštívila nebytový priestor v deň zatečenia a videla predmetný nábytok, na ktorom nezbadala žiadne vonkajšie poškodenie. Okrem iného jej jeden z podnikateľov počas tejto návštevy sám potvrdil, že nábytok majú vyrobený z kvalitného materiálu. Výpovede svedkov, o ktoré sa opiera súd v napadnutom rozsudku, sú zmätočné a rozchádzajú sa. Svedok J. tvrdil, že nábytok bol bez nožičiek, takže stál priamo vo vode, ale nepamätal si, ako bol poškodený. Svedok M. vypovedal, že nábytok, ktorý stál vo vode, bol poškodený výrazne a niečo z nábytku pre poškodenie aj vyhodili. Na otázku, aký nábytok museli vyhadzovať odpovedal, že to bol nábytok vyrobený na mieru a stolári ho neskôr obnovovali, odrezávali nohy, ktoré stáli vo vode a iní časti, na viac si nespomenul. Zo svedeckých výpovedí je nesporné, že nábytok bol používaný podnikateľmi až do konca ich podnikania v uvedených priestoroch, čo bolo do r. 2006. Podľa názoru odporkyne tak nebolo preukázané, na základe čoho bola likvidátorom poistnej udalosti priznaná poškodenému škoda v sume 100.000 Sk, čo predstavuje 42 % nadobúdacej ceny. K položke č. 8 výpočtového listu - škoda na keramickej piecke VITA VACUMAT 40 uviedla odporkyňa v odvolaní, že trvá na tom, že existuje niekoľko zásadných pochybností. Tento prístroj nemal byť podľa likvidátora poškodený, čo dokazuje poznámky uvedená na daňovom doklade/faktúra č. XXXXXX. Tá istá poznámka sa nachádza aj na Likvidačnom protokole zo dňa 5. 8. 2002. Podľa svedeckých výpovedí sa poškodený M. najviac obával poškodenia práve nového drahšieho prístroja - predmetnej keramickej piecky - avšak tento prístroj podľa jeho slov bol nepoškodený, že do neho nenatieklo. Odporkyňa uviedla, že ešte asi cca 2 týždne po škodovej udalosti ju svedok M. ubezpečoval, že predmetný prístroj je funkčný. Svedok likvidátor F. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 17. 2. 2011 vypovedal, že poškodený dodatočne nahlasoval poškodenie nejakého prístroja, ale si nepamätal, čo to bolo. Poškodený M. však zároveň ako svedok vypovedal, že je presvedčený o tom, že si dodatočne nenahlasoval škodu a neuplatňoval si náhradu škody v súvislosti s poškodením žiadneho prístroja. Údajne všetky poškodenia nahlásil bezprostredne po príchode likvidátora. Ani v tomto prípade neexistuje žiadna fotodokumentácia, ktorá by dokazovala minimálne umiestnenie prístroja v priestore a či bolo reálne možné, aby doňho natiekla voda. S týmto rozporom sa prvostupňový súd nijako v rozsudku nevysporiadal. Nesprávne vychádzal z toho, že škoda na tomto prístroji je preukázaná daňovým dokladom - faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 10. 7. 2002, ktorú vystavil podnikateľ R. H. R. V.. Prístroj reálne nikdy opravovaný nebol a faktúra bola zo strany podnikateľa stornovaná, čo potvrdil sám podnikateľ R. V.V.. Okrem toho tvrdil, že po stornovaní tohto daňového dokladu/ faktúry bol tento daňový doklad evidovaný ako zrušený a nahradený iným (s identickým číslom). Takéto konanie nemožno považovať za správny účtovný postup a vyvoláva pochybnosť o dôveryhodnosti a právnej relevancii tohto daňového dokladu ako dôkazu. K položke č. 9 výpočtového listu : škoda na alarme poukazovala na rozporuplné svedecké výpovede a faktickú absenciu akejkoľvek fotodokumentácie, ktorá by preukázala tvrdenie svedka/likvidátora, že pri obhliadke videl zatečenú klávesnicu a čidlá a takisto tvrdenie poškodeného, že došlo k zatečeniu centrály zabezpečovacieho systému. Navyše existuje závažný rozpor v tom, že svedok likvidátor tvrdí, že videl zatečenú klávesnicu bezpečnostného systému a naopak poškodený M. tvrdí, že bezpečnostné zariadenie malo centrálu bez kódovacieho zariadenia ( tým sa myslí klávesnica ). Svedok J. si spomenul len na to, že bezpečnostný systém/alarm fungoval na Meta Systém (zapínal a vypínal sa prostredníctvom špeciálneho ovládača ). Odporkyňa tvrdila, že centrála bezpečnostného systému zatečená nebola, o čom sa presvedčila, keď vstúpila do nebytového priestoru v deň škodovej udalosti. Navrhovateľ tu opäť neuniesol dôkazné bremeno. Odporkyňa zotrvala na tom, že je málo pravdepodobné, že došlo k zatečeniu bezpečnostného systému - hlavne čidiel a že by alarm nesignalizoval vniknutie do priestoru a nevyslal by upozornenie na mobilný telefón poškodeného M.. Napriek uvedenému navrhovateľ poškodenému uznal a preplatil opravu prístroja ( 26.445 Sk ), ktorá prevyšovala nadobúdaciu cenu prístroja ( 22.991,50 Sk ). Aj keď súd v napadnutom rozsudku uznal obranu odporkyne a za dôvodnú považoval len náhradu škody rovnajúcu sa nadobúdacej cene nového zariadenia, podľa odporkyne došiel súd prvého stupňa k nesprávnemu záveru, keď na základe vykonaných dôkazov považoval samotný daňový doklad/ faktúru č. S.-XXXXXX/XX zo dňa 25. 6. 2002 za dôkaz, ktorý mal preukázané poškodenie zabezpečovacieho zariadenia v dôsledku zatopenia/zatečenia. Záverom odporkyňa v odvolaní uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia, v ktorom sa prvostupňový súd prikláňal k argumentom a dôkazom predloženým navrhovateľom a nevyrovnal sa s argumentáciou a svedeckými výpoveďami podporujúcimi tvrdenia odporkyne. Na odvolanie odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške 314,10 € ( za jeden úkon právnej služby, spočívajúci vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne v sume 253,94 € + režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH ). K argumentácii odporkyne o údajnej zmätočnosti a nezrozumiteľnosti v odvolaní citovaných listinných dôkazov týkajúcich sa likvidácie poistnej udalosti navrhovateľ uviedol, že táto je absolútne neopodstatnená, keďže dotknuté listinné dôkazy (predovšetkým zápisy o škode, likvidačný protokol a výpočtový list) sú prehľadné, poskytujú informácie úplne, o.i. aj o rozsahu škody, jej výške a spôsobe likvidovania poistnej udalosti, nakoľko a) položkovite popisujú všetky poškodené veci - zápis o škode zo dňa 7. 6. 2002 vypracovaný likvidátorom K.. R. F.V. v deň vzniku poistnej udalosti obsahuje pod č. 1 - 28 zoznam poškodených vecí, ktorý sa zhoduje so zoznamom poškodených vecí, ktorých náhradu si uplatnil poistený u navrhovateľa v Hlásení škody na veciach hnuteľných a nehnuteľných zo dňa 13. 6. 2002. V prípade Zápisu o škode zo dňa 11. 6. 2002 spísaného medzi odporkyňou a poisteným, tento v časti rozsahu škody poukazuje priamo na iný zápis o škode, ktorým bol nepochybne Zápis o škode zo dňa 7. 6. 2002. V dotknutom zápise je tiež jednoznačne zadefinovaná zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu. Uvedené listinné dôkazy ďalej b) obsahujú výpočet škody - na základe daňových dokladov ( faktúry, PPD ) predložených zo strany poisteného navrhovateľa, peňažného denníka, dokladov preukazujúcich nadobudnutie - vlastníctvo týchto vecí poisteným a ďalších dokladov - napr. Zmluvy o dielo. Tieto doklady slúžili na vypracovanie Výpočtového listu č. XXXXXXXXXX zo dňa 5. 8. 2002, ktorý položkovite popisuje zoznam dokladov, ktoré boli predložené poisteným v rámci likvidácie poistnej udalosti a rovnako tak aj výšku škody vyplývajúcu z týchto dokladov, tiež popisuje, ktoré z predložených dokladov neboli v rámci likvidácie poistnej udalosti uznané (položky neuznané - fa č. XXXXXXXX, S. Č.. XXXXXX E. S. Č.. XX/ XXXXXXX ). Tiež rekapituluje škodu ako celkovú uplatnenú škodu vo výške 456.627 Sk, z toho položky súvisiace s poistnou udalosťou vo výške 257.267,80 Sk a položky nesúvisiace s poistnou udalosťou vo výške 199.359,20 Sk. Uvedené je následne vyčíslené v Likvidačnom protokole č. 1 zo dňa 5. 8. 2002, ktorý zohľadňuje ešte zmluvne dohodnutú spoluúčasť vo výške 3.000 Sk a následne navrhovateľom priznanú škodu vo výške 254.268 Sk (poistné plnenie), čo v prepočte predstavuje navrhovateľom žalovanú istinu 8.440,15 €. Z týchto listinných dôkazov vyplýva spôsob zlikvidovania poistnej udalosti - časť škody bola zlikvidovaná rozpočtom (drevený nábytok - uznaných 42 % z obstarávacej ceny nábytku, keďže časť nábytku poistený naďalej používal ) a časť poistnej udalosti bola zlikvidovaná na základe dokladov predložených poisteným tzv. poistné plnenie stanovené dodávateľsky, t.j. na základe predložených účtovných dokladov za opravu alebo potvrdení o skutočnej výške škody od tretieho subjektu ( výrobcu, servisnej spoločnosti a pod. ). Navrhovateľ mal za to, že argumentácia odporkyne o nezrozumiteľnosti a neurčitosti navrhovateľom predložených listinných dôkazov neobstojí, keďže je nepochybné, že dotknuté doklady presne, jasne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú tak rozsah škody a jej výšku, ako aj spôsob likvidácie poistnej udalosti. Vyplýva z nich, ktoré veci boli zatečením nebytových priestorov dentálneho štúdia poškodené, v akom rozsahu a akým spôsobom bola škoda na veciach zlikvidovaná. Navrhovateľ trvá na tom, že v konaní uniesol dôkazné bremeno, a teda že preukázal výšku škody. Navrhovateľ namietal argumentáciu odporkyne, že mal spolu so súdom prvého stupňa len približnú avšak nesprávnu predstavu o rozmiestnení prístrojov a nábytku - keď odporkyňa neuviedla konkrétne argumenty, prečo by táto predstava mala byť nesprávna, ale táto argumentácia je predovšetkým nedôvodná, keďže vypočutí svedkovia J. - aj za pomoci laického náčrtku nebytového priestoru s uložením vecí, a tiež M., vysvetlili rozmiestnenie prístrojov, nábytku aj členenie nebytového priestoru. Za rozhodujúce považuje navrhovateľ to, že svedkovia J. E. M. poškodenie dotknutých vecí jednoznačne potvrdili a súčasne boli tieto veci ako poškodené označené aj v Zápise o škode zo dňa 7. 6. 2002; tieto dôkazy teda nezávisle od seba potvrdili vzniknutú škodu a jej výšku. Nesporné v konaní bolo aj to, že zatečenie dotknutého priestoru bolo masívne, a teda aj vzniknutá škoda bola veľkého rozsahu. Osobitne k svedeckej výpovedi svedkyne Q. Š. navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol, že táto svedkyňa v zatečenom nebytovom priestore nebola bezprostredne po vzniku poistnej udalosti, ale až s odstupom času, pričom sa v nebytovom priestore zdržala cca 15 minút a stála len v prvej miestnosti a ďalej nevstupovala. Uviedla tiež, že nepristupovala k žiadnym hnuteľným veciam, a teda nemohla poskytnúť pokiaľ ide o rozsah škody, žiadne relevantné informácie. K námietke odporkyne v odvolaní, že fotodokumentácia založená v súdnom spise vôbec nekorešponduje so Zápisom o škode zo dňa 11. 6. 2002 navrhovateľ podotkol, že Zápis o škode zo dňa 11. 6. 2002 spísaný medzi odporkyňou a poisteným vôbec neobsahuje rozsah škody, iba odkaz na iný zápis o škode, preto je táto námietka odporkyne nedôvodná. Fotodokumentácia nie je z pohľadu likvidácie poistnej udalosti rozhodujúca, kľúčové sú predovšetkým Všeobecné poistné podmienky a ich osobitná časť, ďalej poistná zmluva a zápis o škode. Interné predpisy ( ako napr. Interný predpis č. 10/2000 ) poskytujú likvidátorom len všeobecný návod ako postupovať pri likvidácii poistnej udalosti ( zadokumentovaní poškodenia, vyhotovení potrebných podkladov a pod. ) avšak v žiadnom prípade nie sú smernicou, podľa ktorej by sa malo pri likvidácii poistnej udalosti striktne postupovať. K jednotlivým odporkyňou osobitne namietaným položkám výpočtového listu navrhovateľ poukazoval na odôvodnenie samotného rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa komplexne zhodnotil škodu vzniknutú na týchto veciach, a to porovnaním ich nadobúdacej ceny, rozsahu zisteného poškodenia ( vyplývajúceho ako z listinných dôkazov tak aj zo svedeckých výpovedí ), dokladov preukazujúcich výšku škody ( faktúry, PPD a ďalšie doklady ), všetko s prihliadnutím na ďalšie okolnosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli ( napr. možnosť či nemožnosť ďalšieho používania poškodenej veci napr. v dôsledku zatečenia elektroniky, resp. navlhnutia týchto zariadení a pod. ). Súd prvého stupňa podľa názoru navrhovateľa vykonal vyčerpávajúce dokazovanie a riadne zistil všetky rozhodujúce skutočnosti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že počas súdneho konania nikto netvrdil - ani svedkovia a ani samotná odporkyňa - že by išlo o nábytok z odolného materiálu; svedkovia len potvrdili, že išlo o nábytok z drevotriesky zhotovovaný na mieru na základe Zmluvy o dielo zo dňa 16. 4. 2002. Z výpovede svedkov vyplynulo, že v nebytových priestoroch došlo k masívnemu zatečeniu, a teda, že sa voda nachádzala priamo na tomto nábytku po určitý čas, čo spôsobilo odutie povrchových dosiek, odlepenie bočných pások, výrazné estetické poškodenie na mieru zhotoveného nábytku a pod. z vykonaného dokazovanie tiež nesporne vyplynulo, že časť z nábytku sa aj naďalej používal, avšak táto skutočnosť aj bola počas likvidácie poistnej udalosti riadne zohľadnená, keďže poistenému navrhovateľ priznal náhradu škody vo výške 100.000 Sk, čo zodpovedalo 42 % z celkovej obstarávacej ceny nábytku. V prípade keramickej piecky VITA VACUMAT 40 je významné, že išlo o elektronický prístroj a že došlo k jeho zatečeniu, takže nemohol ďalej riadne fungovať. V prípadoch zatečenia elektroniky dochádza automaticky k označeniu stroja ako nefunkčného aj z dôvodu predchádzania rizika poškodenia zdravia prípadne ďalšieho poškodenia majetku. O skutočnosti, že tento prístroj bol poškodený svedčí jeho uvedenie ako poškodenej veci v Zápise o škode a tiež aj výpovede viacerých svedkov. Navrhovateľ zdôraznil, že dôležitá bola ani nie tak samotná keramická piecka ako jej prídavné zariadenie, ktorým bola vákuová pumpa (kompresor) uložená na podlahe - táto bola zatečená; t.j. nefunkčnosť keramickej piecky zapríčinila poškodená vákuová pumpa, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. K spornej poznámke likvidátora sa ako navrhovateľ tak aj samotný likvidátor vyjadril opakovane v tom zmysle, že jeho poznámka o tom, že tento prístroj nebol poškodený bola len pracovná, pričom stroj v čase obhliadky skontroloval len vizuálne, nekontroloval jeho funkčnosť, keďže na to nemá oprávnenie a takýmto konaním by ohrozil zdravie prítomných osôb a tiež tam umiestnený majetok. Podobne k žiadnym významným rozporom nedošlo vo výpovediach ohľadom alarmu, ako to tvrdí odporkyňa. Došlo k uznaniu výmeny alarmu z dôvodu, že náklady na montáž a demontáž nového zariadenia by spolu s jeho cenou boli vyššie ako náklady za uznanú opravu. V peňažnom denníku bol alarm uvedený pod položkou 101 v celkovej sume 22.991,50 Sk. fakturovaná cena alarmu bez montáže a dopravy však predstavuje iba sumu 22.140 Sk s DPH a teda samotná cena alarmu bez montáže a dopravy bola nižšia ako cena evidovaná v peňažnom denníku. Je preto podľa navrhovateľa logické, že obstaranie nového alarmu, odstránenie pôvodného ( poškodeného ) a montáž nového alarmu by bola omnoho nákladnejšia ako oprava pôvodného alarmu. Nakoľko išlo o elektronický prístroj, ktorý bol zatečený - došlo aj k zatečeniu káblov alarmu - tento nemohol ďalej fungovať a musel byť opravený. Aj napriek skutočnosti, že súd nepriznal v jeho prípade celú uplatnenú škodu, navrhovateľ rozsudok nenapadol v tejto časti z dôvodu zanedbateľného rozdielu medzi uplatnenou a priznanou škodou a tiež z dôvodu dĺžky trvania súdneho sporu. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech. Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( v znení účinnom v rozhodnom čase ) vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú. Podľa § 813 ods. 1 Obč. zák. ak má poistený proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. V konaní nebolo sporné, že odporkyňa je zodpovedná za škodu, spôsobenú zatečením nebytových priestorov dentálneho štúdia na S. X U. F., ku ktorému došlo dňa 7. 6. 2002 v dôsledku prasknutia hadice na práčke v byte odporkyne, ktorý je situovaný nad týmito nebytovými priestormi. Rovnako tak nebolo sporné, že navrhovateľ na základe poistnej zmluvy, uzavretej s C. M., poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 254.268 Sk, v prepočte 8.440,15 €. V zmysle ust. § 813 ods. 1 Obč. zák. prešlo na navrhovateľa ( pôvodne pod názvom Ergo poisťovňa, a.s. ) právo na náhradu škody do výšky plnenia, ktoré poskytol poistenému. Medzi účastníkmi bola sporná výška náhrady škody, ktorú je povinná odporkyňa, zodpovedná za vznik škody, zaplatiť navrhovateľovi na základe § 813 ods. 1 Obč. zák. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktorým zistil skutkové okolnosti významné pre právne posúdenie uplatneného nároku. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd veľmi podrobne odôvodnil, zameral sa v ňom na vysvetlenie svojich záverov, ku ktorým dospel a snažil sa dôkladne vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami odporkyne. Jeho rozhodnutie netrpí ani nezrozumiteľnosťou, ani zmätočnosťou ani neurčitosťou, ako mu to vytýka odporkyňa. Je odôvodnené v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. K jednotlivým námietkam odporkyne v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné. Odporkyňa vytýka listinným dôkazom - Zápisu o škode zo dňa 11. 6. 2002, Zápisu o škode zo dňa 4. 6. 2002, Likvidačnému protokolu z 5. 8. 2002, Výpočtovému listu zo dňa 5. 8. 2002 a daňovým dokladom v počte 26 listov - že sú nejasné, neurčité a nezrozumiteľné, pretože z nich nemožno jednoznačne určiť spôsob likvidovania poistnej udalosti a ani spôsob určenia výšky škody. Je nutné dať v tomto prípade za pravdu argumentácii navrhovateľa, že z tejto časti odvolania nemožno zistiť, v čom konkrétne vidí odporkyňa nejasnosť či nezrozumiteľnosť a neurčitosť označených listinných dôkazov. Zápis o škode zo dňa 11. 6. 2002 ( č.l. 32 spisu ) je spísaný medzi poškodeným a odporkyňou a čo do rozsahu škody len odkazuje na iný zápis o škode, ktorým nemôže byť žiadny iný zápis len ten zo dňa 7. 6. 2002 ( č.l. 54 spisu ), keďže žiadny ďalší zápis o škode už neexistuje a tento obsahuje prehľadný zoznam poškodených vecí, uvádzaných jednotlivo, v položkách 1 až 28. Výpočtový list zo dňa 5. 8. 2002, vypracovaný likvidátorom poisťovne ( č.l. 36 spisu ), prehľadne identifikuje jednotlivé doklady predložené poisteným pre účely likvidácie poistnej udalosti, z ktorých vyplýva výška spôsobenej škody, pričom zoznam obsahuje ako likvidátorom uznané, tak aj neuznané doklady. Je z nich zrejmé, že likvidátor pri likvidácii poistnej udalosti podrobil všetky podklady, ktoré mu boli poškodeným predložené, vlastnému prieskumu a že k likvidácii poistnej udalosti nepristupoval paušálne, či nekriticky. Odporkyňou spochybňované listinné dôkazy poskytujú jasný a zrozumiteľný prehľad o tom, za ktoré poškodené hnuteľné veci bolo poistenému zo strany poisťovne poskytnuté poistné plnenie a v akom rozsahu. Odporkyňa vytýkala súdu prvého stupňa, že nevenoval patričnú pozornosť skutočnosti, že súdu predložená fotodokumentácia, vyhotovená likvidátorom pri obhliadke zatečeného nebytového priestoru, neposkytuje dostatočný prehľad o tom, čo vlastne bolo zatečením poškodené, nakoľko zachytáva len zatečené steny; chýba však fotodokumentácia, na ktorej by boli zachytené zatečené prístroje alebo nábytok. Odvolací súd ani túto námietku odporkyne nepovažuje za relevantnú. Predovšetkým fotodokumentácia nemôže byť jediným spoľahlivým dôkazom o tom, akú škodu spôsobila odporkyňa zatečením dentálneho štúdia. Okrem fotodokumentácie mal súd k dispozícii aj ďalšie dôkazné prostriedky, ktorými bolo možné zistiť rozsah a výšku spôsobenej škody ( výpovede svedkov, listinné dôkazy ). Okrem toho možno pochybovať o tom, do akej miery by fotodokumentácia bola schopná napr. zachytiť nefunkčnosť elektronického prístroja - či elektronický prístroj po zatečení funguje alebo nie predsa z fotografického materiálu nebude spravidla zistiteľné. V prípade zisťovania škody spôsobenej na prístrojovom vybavení štúdia a nábytku súd vychádzal zo svedeckých výpovedí a listinných dôkazov, ktoré boli z hľadiska ich obsahu dostatočné na to, aby si vytvoril potrebné skutkové závery pre účely svojho rozhodovania. Chýbajúce zachytenie umiestnenia prístrojov a nábytku v nebytových priestoroch na fotodokumentácii nemôže mať za následok neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa o rozsahu a výške škody na prístrojoch a nábytku, vzhľadom na už spomínané iné dôkazné prostriedky, ktorými boli rozsah a výška škody zisťované a ustálené. Odporkyňa mylne preferuje fotodokumentáciu ako ten dôkaz, ktorý má „potvrdiť“ správnosť iných dôkazov ( napr. svedeckých výpovedí či iných listinných dôkazov - faktúr, daňových dokladov a pod. ). V konaní zo strany odporkyne neboli produkované žiadne také dôkazy, ktoré by skutočnosti preukázané svedeckými výpoveďami M., J. Č. F., vyvracali alebo spochybňovali. Ich svedecké výpovede boli presvedčivé, vo všetkých zásadných skutočnostiach sa zhodovali a navzájom sa dopĺňali. Nebol preto dôvod pochybovať o správnosti a pravdivosti skutkových zistení, ktoré z ich svedeckých výpovedí či predložených listinných dôkazov vyplynuli. To, ako boli prístroje a nábytok v nebytových priestoroch rozmiestnené, sa odvolaciemu súdu nejaví ako rozhodujúca skutočnosť pre rozhodnutie veci. Odvolací súd pripomína, že v prípade tejto poistnej udalosti išlo o masívne zatečenie priestorov, kedy voda z bytu odporkyne tiekla nielen po stenách dentálneho štúdia, ale dokonca aj zo stropu. Zatečením tak musel byť ohrozený nielen nábytok alebo prístroje umiestnené pri stenách, ale aj voľne stojace v priestore. Ďalej nemožno opomenúť, že poškodenie spôsobila voda nielen zatečením priestorov, ale následne aj šírením zostatkovej vlhkosti do týchto priestorov. Možno preto dôvodne predpokladať, že následky zatečenia ale tiež navlhnutia sa museli prejavovať na nábytku a prístrojovom vybavení štúdia aj v neskoršom časovom období, nielen bezprostredne po poistnej udalosti. Na výške škody sa musela napokon odraziť aj skutočnosť, že dentálne štúdio bolo vybavené novým zariadením, keďže jeho prevádzka bola zahájená len krátko ( cca 3 mesiace ) pred poistnou udalosťou ( výška škody tak napr. nemohla byť nižšia následkom prípadného opotrebenia prístrojového zariadenia a nábytku dlhším používaním ). K námietke odporkyne, že nábytok mal byť podľa obsahu Zmluvy o dielo vyrobený z materiálu odolného voči vode, odvolací súd uvádza, že odolnosť materiálu voči vode si nemožno zamieňať s odolnosťou takéhoto materiálu voči jeho poškodeniu v dôsledku masívneho zatečenia vodou. Výpoveď svedkyne Q. Š. o tom, že jej sa nábytok nezdal byť poškodený, nespochybňuje závery prvostupňového súdu o ( čiastočnom ) poškodení nábytku a v tejto časti aj o dôvodnosti uplatneného nároku, keďže svedkyňa sa v zatečených priestoroch podľa vlastného vyjadrenia zdržala len cca 15 minút a stála len v prvej miestnosti, v iných nebola a k nábytku samotnému nepristupovala, t.j. nemala príležitosť si ho dôkladnejšie pozrieť. Ani výpoveď tejto svedkyne, že sa ešte v deň havárie a aj krátko po nej pýtala jedného zo zubárov, ktorí prevádzkovali dentálne štúdio, aká vysoká asi bude škoda, pričom dostala odpoveď, že okolo 50.000, možno 60.000 Sk, nemôže spochybniť výšku škody stanovenú likvidátorom pri likvidovaní poistnej udalosti, ktorá bola v skutočnosti stanovená podstatne vyššie. Poškodený predsa nemohol mať v tom čase komplexnú a detailnú predstavu o rozsahu poškodenia, spôsobeného zatečením ( tiež navlhnutím ). Preto odhad spôsobenej škody urobený laikom, bezprostredne, prípadne len s krátkym časovým odstupom po poistnej udalosti, nemohol byť pre určenie rozsahu a výšky škody relevantný a už vôbec nemohol byť určujúci či dokonca zaväzujúci pre konečné stanovenie rozsahu a výšky spôsobenej škody. Pokiaľ ide o námietky odporkyne v odvolaní týkajúce sa položky č. 8 ako aj č. 9, súd prvého stupňa dal na tieto námietky vo svojom rozhodnutí uspokojujúcu odpoveď. Odporkyňa v odvolaní len zopakovala námietky, ktorými sa bránila v konaní a s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vysporiadal. Odporkyňa urputne spochybňuje zatečenie keramickej piecky, poukazujúc opäť na vyjadrenie samotného poškodeného krátko o poistnej udalosti o tom, že prístroj funguje. Znefunkčnenie prístroja potvrdili vo svojej výpovedi svedkovia M., J. a rovnako tak likvidátor, ktorý opakovane vysvetlil, že tento prístroj kontroloval v zatečených priestoroch ( bezprostredne po zatečení ) len vizuálne, bez toho, aby kontroloval aj jeho funkčnosť ( na to nemá oprávnenie ), a preto jeho poznámka v podkladoch o tom, že tento prístroj nebol poškodený, bola len pracovná. Záver o poškodení tohto prístroja potvrdzuje okrem spomínaných svedkov aj písomná odpoveď R. V.V., podnikateľa, podnikajúceho o.i. v oblasti opravy zdravotníckych prístrojov a nástrojov ( č.l. 227 spisu ), z ktorej vyplýva, že „...po rozobratí prístroja VITA VACUMAT, čo je pec na vypaľovanie keramických zubných náhrad, bola zistená porucha elektroniky, membránovej vákuovej pumpy a elektroinštalácie... ( v dôsledku zatečenia ).“ R. V. zároveň v tejto odpovedi vysvetlil, prečo bola fa č. XXXXXXXX zrušená a nahradená inou, a síce, stalo sa tak z dôvodu, že C. M. upustil od pôvodného úmyslu opravy niektorých laboratórnych prístrojov po zistení vysokej ceny takejto opravy a náhradných dielov. V tejto súvislosti odporkyňou vytýkaná prípadná nesprávnosť takéhoto účtovného postupu je pre záver o preukázanom poškodení tohto prístroja v dôsledku jeho zatečenia bez významu; pre rozhodnutie súdu bolo podstatné zistenie, že tento prístroj bol zatečený a nefunkčný. Podobne je právne irelevantné, prečo alarm v čase vzniku poistnej udalosti nevyslal upozornenie na mobilný telefón poškodeného C. M., ako na to upozorňovala odporkyňa v odvolaní. Aj tu bolo pre rozhodnutie o uplatnenom nároku podstatné len zistenie, že centrála zabezpečovacieho systému bola zatečená, čo potvrdil ako poškodený M., M. K. J. a tiež likvidátor. Keďže likvidátor poverený likvidáciou tejto poistnej udalosti musel po tejto poistnej udalosti riešiť veľké množstvo iných poistných udalostí, odvolací súd neprikladá zásadný význam tej skutočnosti, že výpoveď likvidátora sa líši od výpovede svedka M. v tom, či alarm bol vybavený aj klávesnicou, alebo nie. Likvidátor si vzhľadom na množstvo ním riešených poistných udalostí v čase svojej svedeckej výpovede takýto detail nemusel pamätať správne, čo však nič nemení na tom, že alarm bol rovnako v dôsledku zatečenia dňa 7. 6. 2002 poškodený. Ako nepodstatnú pre rozhodnutie veci vyhodnotil odvolací súd aj námietku odporkyne, že sa likvidátor pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti neriadil internou smernicou. Pre rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľa nebolo významné prípadné uplatnenie internej smernice navrhovateľa likvidátorom v procese likvidácie poistnej udalosti. Súd prvého stupňa vykonal vlastné dokazovanie za účelom posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku, pričom vykonal aj také dôkazy a zisťovania, ktoré neboli uplatnené pri riešení poistnej udalosti poisťovňou. Prvostupňový súd si zo zisteného skutkového stavu vytvoril vlastné právne závery, neprevzal paušálne tie výsledky a zistenia, ku ktorým dospela poisťovňa, keď likvidovala predmetnú poistnú udalosť. Odvolací súd sa so závermi prvostupňového súdu uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ), vrátane vecne správneho výroku o trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúceho v trovách právneho zastúpenia v sume 314,10 € ( za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 19. 9. 2013 vo výške 253,94 € + režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH ), podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.