Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200021 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200021.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobkyne: P. A., bytom B. L. Č.. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 47935-2/2013- BA zo dňa 2.12.2013, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 47935-2/2013-BA zo dňa 2.12.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 9.1.2014 a doplnenou dňa 3.2.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 47935-2/2013- BA zo dňa 2.12.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočky Bratislava č. 700-0216351513- GC04/13 zo dňa 19.8.2013 a odvolanie žalobkyne zamietol.
V podanej žalobe žalobkyňa opísala skutkový stav a uviedla, že dňa 5.9.201 jej bolo doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava, číslo 700-0216351513-GC04/13 zo dňa 19.8.2013, v ktorom Sociálna poisťovňa predpisuje za obdobie august 2012 až máj 2013 poistné v celkovej výške 1773,98,- €. Nakoľko žalobkyňa s daným rozhodnutím nesúhlasila, v zákonnej lehote voči nemu dňa 16.9.2013 podala odvolanie. Dňa 12.12.2013 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 47935-2/2013-BA z 2.12.2013, v ktorom Sociálna poisťovňa - ústredie zamietla odvolanie voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 700-0216351513-GC04/13 z 19.8.2013.
Žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 210 ods. 2, § 215 ods. 2 a ustanovenia § 217 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a uviedla, že Sociálna poisťovňa - pobočka Bratislava odstúpila v zákonnej lehote jej podané odvolanie na Sociálnu poisťovňu - ústredie, dňa 2.10.2013 (deň podania) a Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodla o veci až dňa 6.12.2013 (deň podania), t.j. po zákonom ustanovenej lehote, nakoľko bola prekročená lehota 60 dní.
Ďalej uviedla, že žalovaný pri svojej argumentácii vychádza z toho, že žalobkyňa mala pri výpočte poistného vychádzať z jednotného vymeriavacieho základu, podobne, ako je to u zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, čo je v súlade s §129 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého sa
suma poistného určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, t.j. za rovnaké rozhodujúce obdobie platí jednotný vymeriavací základ pre výpočet poistného. V prípade zamestnanca je však vymeriavací základ daný mzdou, ktorú mu prisúdi zamestnávateľ a nie slobodnou voľbou zamestnanca, v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby je vymeriavací základ daný dosiahnutým príjmom v rozhodujúcom období (kde po prekročení určitej hranice sa stáva povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou) a nie jeho slobodným rozhodnutím. Je síce pravda, že ustanovenie § 138 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. uvádza, že vymeriavací základ poistenca je nim určená suma a nie sú ním určené sumy ako píše žalovaný, ale ani v citovanom ustanovení zákona, ani nikde inde v legislatíve nie je napísané, že vymeriavacím základom poistenca je ním určená suma rovnaká pre všetky druhy poistenia.
Žalovaný na jednej strane sám tvrdí, že zákon výslovne neurčuje, že suma vymeriavacieho základu musí byť rovnaká (len takú možnosť pripúšťa), ale na druhej strane to jednoznačne od poistencov požaduje (uniká mu však zjavne súčinnosť §138 ods. 5, ods. 6 a ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. určujúcich minimálny a maximálny vymeriavací základ), ale hlavne zabúda, že v základnom zákone štátu, ktorým je zákon č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je v čl. 2, ods. 3 uvedené: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.", teda v zákone nemusí byť uvedená možnosť určiť si vymeriavací základ v rôznych sumách, naopak, stačí, že zákon túto možnosť nezakazuje.
S ohľadom na platnú legislatívu a konkrétne ustanovenia § 138 ods. 4 písm. a), ods. 5, ods. 6 písm. a) a b), ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. vyslovil žalobca nesúhlas s rozhodnutím žalovaného, nakoľko podľa jeho názoru z vyššie uvedeného vyplývajú do 31.12.2012 nasledujúce vymeriavacie základy: minimálny vymeriavací základ mesačne v sume 339,89,- € a maximálny vymeriavací základ mesačne na platenie poistného na nemocenské poistenie v sume 1.153,50,- € a na platenie poistného na dôchodkové poistenie, na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity v sume 3.076,00,- €. Následne od 1.1.2013 z vyššie uvedených ustanovení vyplývajú od 1.1.2013 nasledujúce vymeriavacie základy: minimálny vymeriavací základ mesačne v sume 393,00,- € a maximálny vymeriavací základ mesačne v sume 3.930,00,- €.
Nikde v zákone nie je expressis verbis uvedené, že vymeriavacím základom poistenca na platenie poistného je jedna suma alebo, že vymeriavací základ musí byť jednotný. V prípade, pokiaľ si poistenec určil do 31.12.2012 vymeriavací základ na platenie poistného vyšší ako je 1.153,50,- € (čo mu zákon jednoznačne umožňoval); t.j. prekročil maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na nemocenské poistenie, prišlo by alebo k porušeniu zákona (ak by Sociálna poisťovňa trvala na svojom výklade), alebo by to odporovalo požiadavke Sociálnej poisťovne na „jednu sumu", resp. „jednotný vymeriavací základ" (ak sa má dodržať litera zákona).
Podľa znenia ustanovenia § 138 ods. 4 zákona č. 461 /2003 Z.z. účinného do 31. januára 2012 Sociálna poisťovňa akceptovala, ak si poistenec zvolil rôzny, ale aj rovnaký vymeriavací základ pre každý druh poistenia, napriek tomu, že zákon výslovne neurčoval, že pre poistenca uvedeného v § 138 ods. 4 je ním určená suma vymeriavacieho základu rovnaká alebo rôzna, ani z uvedenej právnej úpravy nevyplývala možnosť určiť vymeriavací základ v rovnakých alebo rôznych sumách a žiadna zmena zákona účinná po 31.12.2012 túto oblasť legislatívne neupravila. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že na registračnom liste FO v bode č. 11 je uvedené samostatné okienko pre určenie vymeriavaceho základu ako aj na Spoločnú správu výborov Národnej rady SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z.
Do dnešného dňa Sociálna poisťovňa žalobcovi neodcitovala príslušné ustanovenie zákona, v ktorom je explicitne vyjadrená povinnosť poistenca zvoliť si rovnaký vymeriavací základ pre všetky druhy dobrovoľného sociálneho poistenia, o čo som ju viackrát žiadala. Z toho dôvodu žalobca nesúhlasí s predpísaným poistným, keďže k jeho určeniu prišlo použitím nesprávnych údajov.
Vzhľadom na, doterajšie skúsenosti žalobkyne svedčia o tom, že Sociálna poisťovňa nemá záujem riešiť podstatu problému. Z postoja žalovaného a spôsobu písomnej komunikácie skôr žalobkyňa vidí snahu o čo najväčšie naťahovanie času. Prístup žalovaného sťažuje žalobkyni jej spoločenské uplatnenie, nakoľko je uvedená na webovej stránke v zozname dlžníkov. Tento stav je pre žalobkyňu dlhodobo neudržateľný, nakoľko nemá právnu istotu v tejto zložitej situácii a nevie, ako a hlavne kedy sa to skončí.
Z toho dôvodu ku dňu 31.5.2013 ukončila v Sociálnej poisťovni poistný vzťah ako dobrovoľne poistená fyzická osoba.
Na základe uvedených skutočností sa žalobkyňa domáhala, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného č. 47935-2/2013- BA zo dňa 2.12.2013 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočky Bratislava č. 700-0216351513-GC04/13 zo dňa 19.8.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
II.
Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 17.3.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 521/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. februára 2012 upravil „nové" podmienky účasti fyzických osôb na dobrovoľnom poistení. Fyzické osoby mohli využiť buď balík kompletného dobrovoľného poistenia (nemocenského, dôchodkového a poistenia v nezamestnanosti) alebo len dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo len dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (týkalo sa len samostatne zárobkovo činných osôb).
Žalovaný poukázal na ustanovenia § 14 ods. 2 a § 23 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sa žalobkyňa dňa 1.2.2012 prihlásila prostredníctvom Registračného listu FO - prihláška (ďalej len „prihláška") na dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti s dátumom vzniku tohto poistenia 1.2.2012. Žalobkyňa teda v zmysle novej právnej úpravy účinnej od 1.2. 2012 využila možnosť byť dobrovoľne poistená na všetky tri druhy dobrovoľného poistenia. Pri prihlasovaní sa na dobrovoľné poistenie je fyzická osoba zároveň povinná zvoliť si vymeriavací základ, z ktorého sa vypočíta poistné do jednotlivých poistných fondov.
Z dikcie § 138 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 521/2011 Z. z. vyplýva, že vymeriavací základ poistenca, ktorý je súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.
Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne, zákonodarca v tomto ustanovení jednoznačne upravil možnosť fyzickej osoby zvoliť si vymeriavací základ, ale túto možnosť obmedzil na určenie jednotného vymeriavacieho základu pre všetky tri druhy dobrovoľného poistenia. Zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne nezakotvuje, že fyzická osoba si môže zvoliť jeden vymeriavací základ, ale z predmetného ustanovenia tento záver jednoznačne vyplýva. Z vyššie uvedených ustanovení nijakým spôsobom nevyplýva možnosť žalobcu zvoliť si na každý druh dobrovoľného poistenia rôzny vymeriavací základ. Účelom novely zákona č. 461/2003 Z. z. účinnej od 1.2.2012 bola snaha obmedziť zneužívanie inštitútu dobrovoľného nemocenského poistenia fyzickými osobami, a za tým účelom sa ako podmienka prihlásenia sa na toto dobrovoľné nemocenské poistenie zaviedla do zákona podmienka súčasného prihlásenia sa aj na dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje rôzne hranice pre určenie maximálneho vymeriavacieho základu pokiaľ ide o nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, v tejto súvislosti zastávame názor, že uvedená právna úprava nijakým spôsobom nemá vplyv na skutočnosť, že vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti má byť jedna suma. Určenie maximálnej sumy vymeriavacieho základu upravil zákonodarca osobitne v ustanovení § 138 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., a teda osobitným zákonným ustanovením upravil výšku vymeriavacieho základu, ale len pokiaľ ide o jeho maximálnu hranicu. Toto ustanovenie je jediným prípadom, kedy vymeriavací základ mohol byť odlišný. Uvedené nepovažujeme v rozpore so skutočnosťou, že fyzická osoba si v ostatných prípadoch volí jeden spoločný vymeriavací základ.
K námietke žalobkyne, že prihláška na dobrovoľné poistenie obsahuje osobitné polia na vyplnenie vymeriavacieho základu do jednotlivých poistných fondov, uvádzame, že predmetná prihláška je všeobecným tlačivom, ktoré neslúži len na prihlásenie sa na všetky tri druhy dobrovoľného poistenia súčasne, preto sú tieto jednotlivé druhy od seba odlíšené a každý druh je potrebné vyplniť v osobitnom
riadku. Podľa názoru Sociálnej poisťovne táto prihláška nijakým spôsobom nenasvedčuje tomu, že je možné si vyplniť na každý druh dobrovoľného poistenia rôzny vymeriavací základ.
Po podaní prihlášky zo strany žalobkyne Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, oznámila žalobkyni, že z dôvodu neuvedenia jednotného vymeriavacieho základu (na rôznych vymeriavacích základoch žalobkyňa pri prihlásení trvala) jej vzniká odvodová povinnosť z vymeriavacieho základu, ktorý si uviedla ako vymeriavací základ na nemocenské poistenie, teda zo sumy 1.153,50,- €. Žalobkyňa aj naďalej nesúhlasila s určením jedného vymeriavacieho základu, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, v následnej korešpondencii vysvetlila dôvody, prečo je potrebné zvoliť si jeden vymeriavací základ. Cieľom Sociálnej poisťovne nebolo získať neoprávnené plnenie tak, ako tvrdí žalobkyňa tým, že určil vymeriavací základ v sume 1.153,50,- €, ale snaha nepoškodiť žalobkyňu v prípade opačnom, teda v prípade, keby akceptoval ako vymeriavací základ len sumu 339,89,- €, čím by žalobkyňu poškodil na nemocenskom poistení. Vzhľadom k tomu, že k plneniu odvodovej povinnosti určenej z jedného vymeriavacieho základu zo strany žalobkyne nedošlo, Sociálna poisťovňa predpísala dlžné poistné žalobkyni rozhodnutím tak, ako to žalobkyňa vo svojom liste zo dňa 23.7.2012 žiadala. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, pri predpísaní poistného zohľadnila všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili jeho výšku, teda skutočnosť, že od 1.5.2012 bola žalobkyňa zároveň zamestnancom zamestnávateľa Veľvyslanectvo štátu Palestína, ako aj skutočnosť, že počas obdobia, v ktorom žalobkyňa ošetrovala člena rodiny, nebola povinná poistné na nemocenské poistenie platiť. Poistné, ktoré žalobkyňa každý mesiac odvádzala bolo v zmysle ustanovenia § 143 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. rozdelené pomerne podľa jednotlivých sadzieb, teda na jednotlivé druhy poistenia. Z uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, nezaevidovala zaplatené poistné v plnej sume najprv na nemocenské poistenie, potom na starobné poistenie atď., ale na každý poistný fond zaevidovala len časť zaplatenej sumy.
K námietke žalobkyne, že Sociálna poisťovňa nerozhodla o podanom odvolaní v lehote ustanovenej zákonom uvádzame, že táto skutočnosť nič nemení na skutkových zisteniach a nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.
III.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní.
Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.
Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa bola dobrovoľne nemocensky poistenou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a dobrovoľne poistenou osobou na poistení v nezamestnanosti od 1.2.2012 do 31.5.2013 na základe podania Registračného listu fyzickej osoby - prihláška, ktorý prijala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňa 1.2.2012, s určeným vymeriavacím základom 1.153,50,- € na dobrovoľné nemocenské poistenie a vymeriavacím základom 339,89,- € na dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a Registračného listu fyzickej osoby - odhláška, ktorý prijala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňa 31.5.2013. Žalobkyňa zároveň dňa 1.2.2012 podpísala aj „Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby". Žalobkyňa je od
1.10.2006 zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, predpísala žalobkyni, ako dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, poistné a povinné príspevky napadnutým rozhodnutím. Žalobkyňa poistné a povinné príspevky za obdobie august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec 2013. apríl 2013, máj 2013, odviedla v nesprávnej sume. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, upozorňovala žalobkyňu bezprostredne po podaní prihlášky, že si síce neuviedla jednotný vymeriavací základ pre platenie poistného, ale s ohľadom na platnú legislatívu a údaje vyplnené v prihláške vznikla jej povinnosť platiť poistné z (jednotného) vymeriavacieho základu 1.153,50,- €. Žalobkyňa z tohto vymeriavacieho základu poistné neodvádzala a ani do dňa podania odhlášky nepožiadala o jeho zmenu. Vychádzajúc z uvedeného, k určeniu poistného neprišlo použitím nesprávnych údajov. Žalobkyňa bola v období, za ktoré jej bolo rozhodnutím č. 700-0216351513- GC04/13, zo dňa 19.8. 2013, predpísané dlžné poistné, súčasne evidovaná ako zamestnanec zamestnávateľa, Veľvyslanectvo Štátu Palestína, Červeňova 15, Bratislava (od 1.5.2012).
Podľa žalovaného, uvedeným konaním žalobkyňa porušila ustanovenia § 128 ods. 1 písm. d), § 128 ods. 2 písm. d), § 128 ods. 3 písm. d), 128 ods. 11 písm. c) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z a § 141 ods. 1 zákona, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 700-0216351513-GC04/13 zo dňa 19.8.2013, pobočka Bratislava, podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon"), v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala P.O. A., B. XX, XXX XX A., ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe, za obdobie august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, poistné na nemocenské poistenie v sume 165,49,- €, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 941,54,- €, poistné na invalidné poistenie v sume 313,87,- €, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 104,63,- €, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 248,45,- €, spolu v sume 1.773,98,-€. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha. Žalobkyňa podala, v zákonom ustanovenej lehote odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, kde uviedla, že poistné platila podľa § 128 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. d), ods. 10 písm. c) a ods. 11 písm. c) zákona v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na § 129 až 132, § 136 až 137 a predovšetkým na § 138 v správnej sume. Poistné, ako uviedla odvádzala v zmysle § 141 až 143 zákona, pričom sporné záležitosti vysvetlila v rámci korešpondencie s vedúcim odboru poistného.
Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie a dospela k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, je správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, odvolanie zamietol a rozhodnutie č. 700-0216351513-GC04/13 Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, z 19.8.2013 potvrdil.
IV.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.
Podľa ust. § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 521/2011 Z. z., dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.
Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2011 Z. z., dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa ustanovenia § 23 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 521/2011 Z. z., dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie") vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3.
Podľa ustanovenia § 128 ods. 1 písm. d), zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie platí dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
Podľa ustanovenia § 138 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 521/2011Z.z. vymeriavací základ poistenca, ktorý je súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.
V zmysle ustanovenia § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 521/2011 Z. z., vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
V zmysle ustanovenia § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (od 1. januára 2013 suma 393,00 EUR).
Podľa ustanovenia § 138 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 521/2011 Z. z., vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v kalendárnom roku 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Podľa ustanovenia § 128 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné na starobné poistenie platí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.
Podľa ustanovenia § 128 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.
Podľa ustanovenia § 128 ods. 10 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné na poistenie v nezamestnanosti platí dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.
Podľa ustanovenia § 128 ods. 11 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., poistné do rezervného fondu solidarity platí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.
V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného do rezervného fondu solidarity a suma poistného na poistenie v nezamestnanosti, sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a povinné príspevky") sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
Podľa ustanovenia § 130 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.
V zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 písm. c) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z., sadzba poistného na starobné poistenie je pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu od 1.9.2012 do 31.12.2016 14 % z vymeriavacieho základu.
V zmysle ustanovenia § 22 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z., sadzba povinných príspevkov je pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu podľa osobitného predpisu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení od 1.9.2012 do 31.12.2016, 4 % z vymeriavacieho základu.
Podľa ustanovenia § 132 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sadzba poistného na invalidné poistenie je pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 6 % z vymeriavacieho základu.
Podľa ustanovenia § 136 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu.
Podľa § 137 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. súčinnosťou od 1. apríla 2012, vymeriavací základ dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby podľa osobitného predpisu zúčastnenej na starobnom dôchodkovom sporení je vymeriavací základ dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 4 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške vymeriavacieho základu podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 210 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.
V.
V danom prípade spornou otázkou preskúmania, ktorej sa žalobkyňa domáhala, je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že bolo vydané po lehote určenej zákonom a otázka prípustnosti určenia rôzneho vymeriavacieho základu poistencom pre súčasné dobrovoľné nemocenské, dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Podľa názoru súdu, lehota na vydanie rozhodnutia, či už v prvostupňovom alebo v odvolacom konaní, stanovená podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, je lehotou procesnou. Nedodržanie procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia príslušného orgánu nepredstavuje takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. Uvedená námietka žalobkyne je preto nedôvodná.
Súd sa oboznámil s prvostupňovým rozhodnutím, neoddeliteľnou súčasťou ktorého je v príloha zobrazujúca jednotlivé sumy dlžného poistného za skúmané obdobie. Z textu predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa poistné a povinné príspevky neodviedla v správnej sume z čoho vyplýva, že žalobkyňa čiastočne uhradila poistné a odvody. Správny orgán súdu nepredložil doklady preukazujúce termín a výšku čiastočných úhrad žalobkyne.
Z prvostupňového rozhodnutia takisto nevyplýva, z akého vymeriavacieho základu boli jednotlivé nedoplatky vypočítané. Až v druhostupňovom rozhodnutí žalovaný uviedol, že podľa údajov uvedených žalobkyňou v prihláške dňa 31.1. 2012, jej vznikla povinnosť platiť poistné z jednotného vymeriavacieho základu 1153, 50 €. Napriek vzájomnej korešpondencii a objasňovaní si vzájomných právnych názorov ohľadom určenia vymeriavacieho základu pre výpočet poistného, nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu žalovaný pristúpil k určeniu, že vymeriavací základ pre poistné bude predstavovať sumu 1153, 50 €, neuviedol, z akého dôvodu považoval žalobkyňou určený vymeriavací základ pre určenie nemocenského poistenia za relevantný a určil mu prednosť pred žalobkyňou ďalšími určenými sumami predstavujúcimi vymeriavací základ pre dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti vo výške 339,89 €, čím postavil nemocenské poistenie prednostne pred ďalšie druhy poistení. Určenie výšky vymeriavacieho základu pre predpísané poistné a odvody zo strany správnych orgánov, je z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné.
Súd súhlasí s právnym názorom správnych orgánov ohľadom výkladu ustanovenia § 138 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého vymeriavací základ poistenca, ktorý je súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je len jedna suma určená poistencom. Tento výklad vyplýva ako z gramatického (použité jednotné číslo „suma“) tak i logického výkladu predmetného ustanovenia. Predmetné ustanovenie upravuje určenie jednotnej sumy pri súčasnom dobrovoľnom nemocenskom, dôchodkovom poistení a dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti. Žalobkyňa sa od 1.2.2012 dobrovoľne prihlásila na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Ustanovenie § 138 ods. 4 cit. zákona pripúšťa aj možnosť súčasného dobrovoľného dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti (písm. b), t.j. bez nemocenského poistenia, kde takisto poistenec určí jednu sumu. Podľa ďalšej možnosti dobrovoľného poistenia upravenej v § 138 ods. 4 písm. c) zákona, zákon dáva možnosť byť dobrovoľne len dôchodkovo poistený, v tomto prípade uvedie jednu sumu vymeriavacieho základu alebo dobrovoľne poistený len pre prípad nezamestnanosti, kde poistenec tak isto uvedie jednu sumu. Iné alternatívy dobrovoľného poistenia zákon neupravuje. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Keďže osobitný zákon, ktorým je zákon o sociálnom poistení neupravuje možnosť iných ako v ust. § 138 ods. 4, písm. a) až c) určených spôsobov a rozsahu dobrovoľného poistenia, správne orgány správne právne posúdili danú vec.
Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že zákon pripúšťa rôzne kombinácie sociálneho poistenia, prípadne len jedno osobitné poistenie, pričom pri každom zákonom určenom spôsobe poistenia (§ 138 ods. 4, písm. a) až c), pripúšťa uvedenie len jednej sumy vymeriavacieho základu.
V prípade ak správne orgány nevedeli z podanej prihlášky - registračného listu fyzickej osoby zo dňa 31.1.2012 vybrať z rôznych žalobkyňou určených vymeriavacích základov pre odvody poistného, bolo potrebné v súčinnosti s účastníčkou konania túto stanoviť, a následne jej oznámiť dôvod, pre ktorý uprednostnili sumu určenú ako vymeriavací základ nemocenského poistenia pred sumami určenými pre vymeriavacie základy dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Hoci správne orgány so žalobkyňou komunikovali, v žiadnom podaní a ani rozhodnutí nevysvetlili dôvod, aká úvaha ich viedla k určeniu vymeriavacieho základu práve vo výške 1153,50 € a nie 339,89 €. Bez tohto vysvetlenia je určenie vymeriavacieho základu správnym orgánom nepreskúmateľné.
VI.
Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p tak, že úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože jej v súdnom konaní. Žiadne trovy konania nevznikli.
Konanie bolo oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.