Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/7/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200059 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200059.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., IČO: 36 057 673, SNP 1301, Žiar nad Hronom, zastúpený: IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária, Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Horkay, advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXX/XXXXXX/XXXXX zo dňa 07.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Dňa XX.XX.XXXX bola pracovníkmi P. metrologického inšpektorátu, pracovisko B. vykonaná u žalobcu kontrola na prevádzke ČP C., B. - Q., U. 1, ktorou bolo zistené, že žalobca v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX používal na uvedenej prevádzke pri meraniach súvisiacich s platbami - pri predaji pohonných hmôt C. určené meradlo - meraciu zostavu na skvapalnené plyny M. U. P., typ FG XX/X, výr. č. XXXXX bez platného overenia. O výsledku kontroly plnenia povinností ustanovených zákonom č. XXX/XXXX Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o metrológii“) bol vyhotovený protokol P č. XXXX/XXXX, s ktorým bola oboznámená prevádzkovateľka pani L. G., ktorá uviedla, že vyjadrenie zašle do piatich pracovných dní. P. metrologický inšpektorát listom č. XXXX/XXXX/ZK zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi začatie konania o uložení pokuty a poučil ho o možnosti vyjadriť sa k zisteným nedostatkom v lehote piatich dní od doručenia oznámenia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. S. v liste zo dňa XX.XX.XXXX vyjadril nesúhlas s postupom P. metrologického inšpektorátu, nakoľko vytýkané porušenia odstránil z vlastnej iniciatívy dva dni pred vykonaním kontroly, t.j. XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu nemal byť sankcionovaný za porušenie povinností, ktoré v čase výkonu kontroly netrvajú a tiež namietal uplynutie jednoročnej subjektívnej lehoty na uloženie pokuty. P. metrologický inšpektorát rozhodnutím č. XXXX/XXX/XXXX/R zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX,- eur za porušenie § X9 ods. 1 a § 19 ods. X písm. c) zákona o metrológii tým, že v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX používal na prevádzke ČP C., B. - Q. pri meraniach súvisiacich s platbami - pri predaji pohonných hmôt C. určené meradlo - meraciu zostavu na skvapalnené plyny M. U. P., typ FG XX/X, výr. č. XXXXX bez platného overenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. S. rozhodnutím č. XXXX/XXX/XXXXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. S. F. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súd pre prehľadnosť rozdelil námietky žalobcu do troch bodov. M. č. 1: M. rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sa vo výroku obmedzilo na konštatovanie zákonnej dikcie bez akejkoľvek nadväznosti na skutkové okolnosti veci a bez uvedenia podstatných okolností vo vzťahu k výške uloženej sankcie. E. postupom sa napadnuté rozhodnutie stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, porušuje § 47 ods. X správneho poriadku. M. rozhodnutie nemá podklad v zistenom a preukázanom skutkovom stave, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, a teda je s ohľadom na zásady správneho trestania nezákonné. M. č. 2: U. ukladaní sankcie neboli brané na zreteľ hľadiská ustanovené § X6 ods. 3 zákona o metrológii, čoho dôsledkom je zjavná neprimeranosť uloženej pokuty vo vzťahu k žalobcom porušenej povinnosti, a to aj s ohľadom na časový odstup, ktorý uplynul od porušenia, za ktoré bola sankcia uložená. M. č. 3: S. sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalobcom. T. premlčacia lehota podľa § 36 ods. X zákona o metrológii uplynula najneskôr XX.XX.XXXX. D. dňom pre začatie plynutia subjektívnej jednoročnej premlčacej lehoty je deň, kedy došlo k vykonaniu následného overenia určeného meradla - meracej zostavy na skvapalnené plyny M. U. P., typ FG XX/X, výrobné číslo XXXXX P. legálnou metrológiou. I.. F. žalovaného S. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol: K námietke č. X: U. rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 47 ods. 1 správneho poriadku a to výrok, odôvodnenie a poučenie. Z výroku prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, na základe akého ustanovenia zákona o metrológii bola žalobcovi uložená pokuta (podľa § 36 ods. X písm. c) tohto zákona), za porušenie akého ustanovenia mu bola uložená pokuta (za porušenie § X9 ods. 1 a § 19 ods. X písm. c) zákona o metrológii) a tiež výška pokuty. P. orgány oboch stupňov dodržali náležitosti výroku rozhodnutia požadované správnym poriadkom, pričom dôvody uloženia výšky pokuty bližšie špecifikovali v odôvodnení, ktoré je v súlade s § 47 ods. X správneho poriadku. S. neuviedol, na základe čoho považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne právne posúdené, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a s ohľadom na zásady správneho trestania nezákonné. U. P. metrologického inšpektorátu bol správny a v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, pričom v prvostupňovom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami zistenými v priebehu správneho konania a uviedol všetky skutočnosti potrebné na vydanie meritórneho rozhodnutia. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sú uvedené aj podklady, z ktorých inšpektorát vychádzal pri rozhodovaní o výške pokuty a tiež obsahuje ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré na správne konanie aplikoval, pričom každý dôkaz vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. P. delikty uvedené v § 36 ods. X zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. To znamená, že na vznik zodpovednosti nie je potrebné zisťovať zavinenie a tejto zodpovednosti sa kontrolovaná osoba nemôže zbaviť. Na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby za správny delikt podľa § 36 ods. X zákona o metrológii stačí preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej týmto zákonom. K námietke č. 2: P. metrologický inšpektorát preskúmal kritériá podľa § X6 ods. 3 zákona o metrológii, prihliadol na charakter protiprávneho konania spočívajúceho v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa, na jeho závažnosť, na čas protiprávneho konania, ako aj na spôsob, akým došlo k porušeniu zákona. Taktiež prihliadol na následky zisteného protiprávneho konania, ktoré spočívajú v tom, že používaním určeného meradla bez platného overenia nie sú zaručené správne výsledky meraní, čím môže byť spotrebiteľovi spôsobená majetková ujma, nakoľko môže byť ukrátený na predanom množstve tovaru vo vzťahu k účtovanej cene. G. toho zohľadnil aj skutočnosť, že v období, kedy žalobca používal určené meradlo bez platného overenia, sa predalo XX XXX dmX C., čo nie je zanedbateľné množstvo. S. nemohol pristúpiť k zníženiu výšky uloženej pokuty z dôvodu, že za iné správne delikty v takomto rozsahu postupuje pri výške ukladania pokút analogicky. K námietke č. 3: S. si nesprávne vykladá § 36 ods. X zákona o metrológii zakotvujúci subjektívnu premlčaciu lehotu na uloženie pokuty, nakoľko táto jednoročná lehota začína plynúť odo dňa, kedy P. metrologický inšpektorát zistil porušenie povinnosti, čiže odo dňa metrologického dozoru. V prípade žalobcu to bolo od XX.XX.XXXX, kedy bol u neho vykonaný metrologický dozor. P. premlčacia lehota uplynula XX.XX.XXXX. Na čas protiprávneho konania, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, sa vzťahuje objektívna lehota trvajúca tri roky spätne odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti, teda tri roky spätne odo dňa vydania prvostupňového rozhodnutia. N. trvania protiprávneho konania žalobcu spadá pod zákonnú objektívnu lehotu, a preto je P. metrologický inšpektorát povinný uložiť pokutu aj v prípade, ak bolo uvedené porušenie odstránené a v čase metrologického dozoru už netrvá. Z uvedeného dôvodu nebolo možné aplikovať § 30 ods. X písm. h) zákona o metrológii, keďže dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu neodpadol. Vzhľadom na to, že porušenie povinnosti bolo v priebehu správneho konania preukázané, bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vydať meritórne rozhodnutie, nakoľko subjektívna ani objektívna lehota ešte neuplynula. IV. U. veci B. súd v Q. preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. U. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom P. republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd uvádza: K námietke č. X: Podľa § 19 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. Podľa § 19 ods. X písm. c) zákona o metrológii, podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona. Podľa § 36 ods. X písm. c) zákona o metrológii, metrologický inšpektorát uloží pokutu do XXX XXX Sk tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel. Podľa § 3X ods. X a 2 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. U. nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. U. pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. D. a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 47 ods. X správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). G. nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. X veta prvá správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Podľa § 47 ods. X správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. U. rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Všeobecné náležitosti rozhodnutia predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. F. je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. I. vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne vzťahy. F. teda musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať riešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. F. predstavuje ústrednú zložku rozhodnutia, len výrok rozhodnutia môže byť právne záväzný a výrok rozhodnutia musí vymedzovať práva a povinnosti účastníkov konania takým spôsobom, aby nevznikali pochybnosti o obsahu práv a povinností týchto účastníkov. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. G. zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. L. výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. G. musí byť presvedčivé. U. na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. M. sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. G. dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. J. takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. G. dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. P. orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. X správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, riadne zistili skutkový stav a vec po právnej stránke správne posúdili. F. dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobcom ustanovenej v § X9 ods. 1 a § 19 ods. X písm. c) zákona o metrológii, ktorou je používanie určených meradiel iba v prípade, že majú platné overenie, pričom podnikatelia alebo iné právnické osoby musia tieto meradlá predkladať na metrologickú kontrolu. U. povinnosti sa žalobca dopustil tým, že na prevádzke ČP C., B. - Q. používal pri meraniach súvisiacich s platbami, teda pri predaji pohonných hmôt C., určené meradlo - meraciu zostavu na skvapalnené plyny M. U. P., typ FG XX/X, výr. č. XXXXX, pričom naň nemal platné overenie. F. napadnutého rozhodnutia zodpovedá náležitostiam administratívneho sankčného rozhodnutia, obsahuje kvalifikáciu skutku, pre ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, je dostatočne zrozumiteľný a určitý, pričom úplne vyjadruje vyriešenie veci, ktorá bola predmetom správneho konania. Z výroku je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval a spĺňa zákonné náležitosti § 47 správneho poriadku. K námietke č. 2: S. o metrológii v ustanovení § 36 umožňuje správnemu orgánu uložiť za porušenie povinnosti ustanovenej zákonom sankciu - pokutu, ktorej horná hranica je stanovená zákonom. S. udáva iba rozpätie, v ktorom sa správny orgán môže pri ukladaní pokuty pohybovať, pričom je nutné zohľadniť zákonné kritériá, a to závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. P. orgán musí odôvodniť, ako prihliadol na každé z týchto zákonných kritérií a vyhodnotiť ich vplyv na výšku ukladanej pokuty. F. pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. P. výšky pokuty za správny delikt je výsledkom správneho uváženia, pri ktorom súd v rámci prieskumu prihliada iba na to, či nevybočilo z medzí a hľadísk zákona. U. uložená prvostupňovým rozhodnutím nevybočuje z medzí ustanovených zákonom o metrológii a je v dolnej hranici trestnej sadzby. Súd ju vzhľadom na zistené okolnosti považuje za primerane vysokú. P. metrologický inšpektorát podľa názoru súdu zvážil všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § X6 ods. 3 zákona o metrológii, pričom prihliadol na závažnosť protiprávneho konania spočívajúcu v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa, na čas protiprávneho konania, ktorý bol vymedzený v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zároveň vzal do úvahy spôsob, akým došlo k porušeniu zákona a to tým, že pri meraniach súvisiacich s platbami žalobca používal meradlo bez platného overenia. P. metrologický inšpektorát tiež vzal do úvahy následky protiprávneho konania, t.j. používania meradiel bez platného overenia, ktoré nezaručovali správne výsledky merania a tým mohla byť spôsobená konečným spotrebiteľom majetková ujma, keďže mohli byť ukrátení na predanom množstve tovaru vo vzťahu k účtovanej cene. Súd má za to, že skutkové okolnosti identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodňujú sankciu v uloženej výške a uložená pokuta je v predmetnej veci vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná tak z hľadiska represívneho, ako aj preventívneho. K námietke č. 3: L. účastníkmi konania bola tiež spornou otázka začatia plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za porušenie povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii. P. lehota na uloženie sankcie vyplýva z § 36 ods. X zákona o metrológii. Podľa § 36 ods. X zákona o metrológii, pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď metrologický inšpektorát zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. U. je potrebné uviesť, že charakter lehôt uvedených v § 36 ods. X zákona o metrológii, teda jednoročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej lehoty na uloženie sankcie za porušenie povinnosti, je prekluzívny. I. márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na vyrubenie sankcie, aj keď z vykonaného dokazovania v správnom konaní bolo preukázané, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. L. uplynutím uvedených prekluzívnych lehôt zaniká deliktuálna zodpovednosť subjektu za spáchaný správny delikt. Je preto na správnom orgáne, aby v správnom konaní riadne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie, skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu a rozhodol v zákonnej lehote. Na uplynutie týchto prekluzívnych lehôt je povinný správny orgán ako aj súd prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. „ex offo“ a v ktoromkoľvek štádiu konania, aj keď ich uplynutie nie je namietané. T. subjektívna lehota v zmysle § 36 ods. X zákona o metrológii začína plynúť odo dňa, kedy P. metrologický inšpektorát zistí porušenie alebo nesplnenie povinností ustanovených zákonom o metrológii zo strany kontrolovaného subjektu. Vzhľadom na to, že prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty vychádzalo zo skutočností zistených pri kontrole dňa XX.XX.XXXX, čomu zodpovedá aj oznámenie o začatí správneho konania, okamihom zistenia porušenia, t. j. dňom XX.XX.XXXX začala plynúť subjektívna lehota na uloženie pokuty a táto lehota skončila dňom XX.XX.XXXX. M. prvostupňové rozhodnutie bolo vydané XX.XX.XXXX, bolo vydané v subjektívnej jednoročnej lehote. Vzhľadom na uvedené dospel B. súd v Q. k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. A. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.