Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/12/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200099 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200099.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: G. G., nar.: XX.XX.XXXX, K. E. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Ingrid Zlochová, advokátka č. SAK 4637, Galvaniho 12, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, Referát pôdohospodárstva, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP4-2013/17764-2 zo dňa 19.12.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, č. OU-BA-OOP4-2013/17764-2 zo dňa 19.12.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Bratislave, odboru lesného hospodárstva a poľovníctva, č.: 410/6/2013 zo dňa 30.09.2013 m e n í v časti uloženej peňažnej pokuty vo výške 1000,- Eur tak, že žalobcovi sa ukladá podľa § 76 ods. 4 písm. b) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve peňažná pokuta vo výške 300,- Eur. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.12.2013 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Obvodným lesným úradom v Bratislave (ďalej len „prvostupňový orgán”), ktorým prvostupňový orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku na úseku poľovníctva podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej aj len „zákon o poľovníctve”), za porušenie povinnosti alebo zákazu na úseku poľovníctva podľa § 24 zákona o poľovníctve, za čo mu bola uložená peňažná pokuta podľa § 76 ods. 4 písm. b/ zákona o poľovníctve vo výške 1.000 Eur. 2. Žalobca sa uvedeného priestupku mal dopustiť tým, že v poľovnom revíri Poles Senec v časti „Svätý Martin, Pekná cesta” dňa 21.09.2012 o cca 19.00 hod. hodil aktivovanú výbušninu 3 ks petárd na poľovný pozemok, čím porušil povinnosť konať tak, aby podľa svojich možností nespôsobil ohrozenie alebo poškodenie zveri, jej životných podmienok a jej životného prostredia a vykonával zakázanú činnosť v poľovnom revíri keď plašil zver aktivovanými výbušninami - petardami na poľovnom pozemku, čím jej mohol spôsobovať stres, poranenie a pôsobiť na ňu svojím konaním nepriaznivo. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. 4. Uviedol, že z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé, aký priestupok bol predmetom konania. Poukázal na to, že z oznámenia o začatí konania o priestupku na úseku poľovníctva pod sp. zn. 410/2/2013-BE9 zo dňa 06.09.2013 vyplýva, že bol obvinený z priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. d/ zákona o poľovníctve. Prvostupňovým rozhodnutím bol však žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o poľovníctve. Na tento rozpor žalobca poukázal v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, čo však žalovaný v napadnutom rozhodnutí neakceptoval a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tvrdením, že v oznámení o začatí správneho konania bolo uvedené nesprávne písmeno. V tejto súvislosti žalobca mal za to, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia jasne vyplýva konanie vo veci spáchania priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. d/ zákona o poľovníctve, a preto vzhľadom na obsah oznámenia o začatí správneho konania obe rozhodnutia správnych orgánov považoval za rozporné s § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj len „Správny poriadok”). Taktiež žalobca namietal porušenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku správnymi orgánmi, keďže z oznámenia o začatí správneho konania sa žalobca dozvedel o začatí správneho konania vo veci iného priestupku a rovnako mu nebola oznámená zmena právnej kvalifikácie skutku, ktorého spáchanie sa mu kládlo za vinu. 5. V ďalšom namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci správnymi orgánmi. Mal za to, že prvostupňový orgán nepreukázal prítomnosť zveri na mieste spáchania priestupku, pričom vzhľadom na skutočnosť, že prítomnosť zveri na mieste činu mala byť preukázaná výpoveďou jedného svedka - poľovníka, ktorého poľovačka bola konaním žalobcu prerušená (dôveryhodnosť výpovede tohto svedka žalobca s poukazom na iné prebiehajúce konania týkajúce sa poľovného združenia Poles Senec spochybnil) a skutočnosť, že iný svedok udalosti (G. W., U.. XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, XXX XX E.) žiadnu zver na mieste činu nevidel, mal prvostupňový orgán s poukazom na nevyvrátiteľnú domnienku o výskyte zveri nezákonne preniesť dôkazné bremeno na žalobcu, t.j. aby žalobca preukázal, že sa na mieste činu nenachádzala zver. Ďalej žalobca dôvodil, že prvostupňový orgán nepreukázal ani spôsobilosť jeho konania plašiť zver a tým aj príčinnú súvislosť medzi plašením zveri a konaním žalobcu. V tejto súvislosti namietal, že oba správne orgány sa spoliehali na priznanie žalobcu, v ktorom potvrdil hodenie 3 ks petárd na mieste činu. Poukázal na to, že zodpovednosť za priestupok vzniká až v okamihu dokonania činu, ktorý tvorí skutkovú podstatu priestupku (na rozdiel od trestného činu, ktorý môže byť spáchaný aj v štádiu pokusu). Správne orgány podľa žalobcu museli preukázať, že jeho konaním došlo k plašeniu zveri a nielen poukazovať na jeho úmysel, ktorým aj tak nebolo plašenie zveri, ale prekazenie poľovačky. Žalobca v konaní navrhol znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či petarda bola spôsobilá plašiť zver, keďže zvuková hladina explózie neprevyšuje iné bežné zvuky v danom poľovnom revíri (napr. hrom alebo výstrel pušky, zvuk motorových vozidiel, motorovej píly a pod.). Keďže správne orgány nevykonali v tejto súvislosti žiadne dokazovanie, mal za to, že preukázanie plašenia zveri mu nemohli preukázať, čím porušili povinnosti správnych orgánov spoľahlivo zistiť skutkový stav veci v súlade s § 3 ods. 4 a § 46 Správneho poriadku. 6. Ďalej žalobca uviedol, že správne orgány sa nevysporiadali s okolnosťou vylučujúcou spáchanie priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (§ 2 ods. 2). Mal za to, že vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo neoprávneného lovu zveri, ktorá by za normálnych okolností mohla prísť na miesto činu, odistil 3 ks petárd za účelom zabránenia jej neoprávneného ulovenia členmi poľovného združenia Poles Senec, ktorí boli oboznámení o tom, že v tom čase nemajú oprávnenie loviť zver na pozemkoch Pozemkového spoločenstva Lesa sv. Martina v Senci, ktorého je žalobca predsedom a konateľom. Týmto konaním sa žalobca znažil zabrániť trestnému činu pytliactva, pričom poukazoval v tejto súvislosti na to, že záujem chránený zákonom pri trestnom čine je vždy nadradený záujmu, ktorý chráni zákon pri priestupku. Taktiež žalobca na tomto mieste poukazoval na § 31 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, v súlade s ktorým ako predstaviteľ obhospodarovateľa lesa mal právo v záujme ochrany majetku rušiť ticho a pokoj v lese. Za majetok je podľa žalobcu nutné považovať aj lesnú zver a lesné porasty, ktoré mohli členovia poľovného združenia Poles Senec poškodiť. 7. Žalobca tiež poukazoval na nesprávne vyhodnotenie jeho námietok uvedených v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré sa týkali nemožnosti použiť ako dôkaz údajné právo poľovného združenia Poles Senec vykonávať poľovníctvo na základe povolenia na lov zveri č. AA813436 platného od 01.02.2013 do 28.02.2013, nakoľko sa skutok stal dňa 21.09.2012. Taktiež žalobca spochybňoval vierohodnosť záznamov z knihy návštev, na ktorú sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach odvolávali a z ktorej pri určení výšky pokuty vychádzali, keďže táto kniha nemá charakter verejnej listiny. Podľa žalobcu ide o jednostranne vedené záznamy poľovným združením Poles Senec, na základe čoho nemajú nad rámec subjektívneho tvrdenia žiadnu dôkaznú hodnotu. V tejto súvislosti tiež namietal, že tieto záznamy neboli súčasťou priestupkového spisu v čase nahliadnutia žalobcu do spisu bezprostredne pred nariadením ústneho pojednávania. Vychádzajúc z týchto záznamov sa podľa žalobcu správne orgány dopustili porušenia § 40 ods. 2 Správneho poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 14.02.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí bolo chybne uvedené spáchanie priestupku na úseku poľovníctva podľa § 76 ods. 1 písm. c/ namiesto § 76 ods. 1 písm. d/ zákona o poľovníctve, čo bolo v rozpore s oznámením o začatí konania o priestupku zo dňa 06.09.2013. Malo ísť o chybu v písaní. Táto chyba v písaní nespôsobila nezákonnosť ani nepreskúmateľnosť prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia, keďže § 24 zákona o poľovníctve, ktorý konkretizuje priestupok a ktorý je uvedený v § 76 ods. 1 písm. d/, je uvedený správne. K namietaniu porušenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že žalobca bol o začatí správneho konania upovedomený, vec bola prejednaná na ústnom pojednávaní, boli mu predložené kompletné spisové materiály k nahliadnutiu a na návrh žalobcu bolo aj doplnené dokazovanie. K námietke žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu uviedol, že prvostupňový orgán nevychádzal len z predpokladu, že na poľovných pozemkoch v poľovnom revíri sa nachádza poľovná zver, ale opieral sa aj o dôkazy svedčiace o tom, že žalobca voľne žijúcu zver aj plašil. Išlo o výpoveď svedka C. Y., ktorý potvrdil, že v čase odpálenia prvých výbušnín žalobcom sa vo vzialenosti asi 20 metrov nachádzala zver (srnčia zver 3 ks a zajac poľný 2 ks), ktorá znervóznela, začala pobehovať a po odpálení ďalších výbušnín vystresovaná odbehla do lesa. V ďalšom žalovaný poukázal na knihu návštev poľovného revíru, z ktorej má byť zrejmé, že konanie žalobcu je opakované s úmyslom vyštvať členov poľovného združenia Poles Senec z predmetného revíru. 9. Ďalej žalovaný dôvodil, že námietka žalobcu o nevykonaní znaleckého dokazovania smerujúceho k zisteniu, či petarda bola schopná plašiť zver, je hypotetická. Mal za to, že pokiaľ má dôjsť k prekazeniu nelegálneho poľovania, je nutné použiť petardy dostatočne hlasné na odplašenie zveri. Aj z priestupkového spisu č. ORP-P-408/SC-OPP2-12 z Obvodného oddelenia Policajného zboru Senec a správy o objasňovaní priestupku zo dňa 21.09.2012 má byť zrejmé, že použité petardy v uvedenom množstve spôsobujú zvukové explózie, ktorých hladina vysoko prevyšuje obvyklé zvuky. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 24 ods. 3 písm. a/ zákona o poľovníctve, podľa ktorého sa zakazuje plašiť zver akýmkoľvek spôsobom okrem opatrení na zabránenie vzniku škody spôsobených zverou alebo škôd na zveri a povolených spôsobov lovu alebo bežného obhospodarovania poľovného pozemku. 10. K námietke žalobcu o tom, že poľovné združenie Poles Senec nemá platné povolenie na lov zveri v dotknutom poľovnom revíri, žalovaný poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 7C/172/2013, ktorým sa uvedené poľovné združenie domáha neplatnosti výpovede zmluvy o prenájme práva poľovníctva v dotknutom poľovnom revíri zo dňa 20.01.2004. V tejto súvislosti žalovaný tiež poukázal na § 80 písm. c/ a § 250j OSP, podľa ktorého je správny orgán viazaný právnym názorom súdu a nemôže si sám urobiť domnienku o tom, či tu zmluvný (právny) vzťah je alebo nie je. Podľa vedomostí žalovaného predmetné súdne konanie nie je ukončené, a preto má za to, že nájomná zmluva bola ukončená uplynutím lehoty v marci 2014. 11. K námietke žalobcu, že sa na neho vzťahovala výnimka zo zákazu rušiť ticho a pokoj podľa § 31 ods. 3 zákona o lesoch žalovaný dôvodil, že ani táto výnimka žalobcu nezbavuje povinnosti dodržiavať zákonné ustanovenia uvedené v iných právnych predpisoch, t.j. v zákone o poľovníctve. Zabránenie poľovačky použitím petárd podľa žalovaného nie je činnosťou obhospodarovateľa lesa, ktorá by súvisela so zabezpečovaním hospodárenia v lese, resp. ochranou života, zdravia a majetku ľudí. K absencii povolenia na lov zveri člena poľovného združenia Poles Senec žalovaný uviedol, že platnosť povolenia č. AA81346 je v rozhodnutí prvostupňového orgánu uvedená chybne len na február 2013 a správne má byť uvedená celá poľovnícka sezóna, t.j. od 01.02.2012 do 28.02.2013. K údajom v knihe návštev žalovaný uviedol, že užívateľ poľovného revíru vedie evidenciu návštev podľa § 2 písm. d/ zákona o poľovníctve s údajmi podľa § 23 ods. 1 vyhlášky k tomuto zákonu. Údaje týkajúce sa konania žalobcu v minulosti boli prvostupňovým orgánom pri prejednávaní priestupku len registrované a neboli hlavnou príčinou pri udelení pokuty za priestupok. Mali dokumentovať len fakt, že podobné konanie žalobcu sa v minulosti vyskytlo. K výške pokuty žalovaný uviedol, že správne orgány pri jej uložení prihliadli na tu skutočnosť, že žalobca nebol doteraz obvinený za podobný skutok a nezanedbateľnou bola tiež skutočnosť, že svoju činnosť nepoprel, aj keď nepovažoval svoje konanie za porušenie právnych predpisov. IV. Konanie na správnom orgáne 12. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 06.09.2013 prvostupňový orgán oznámil žalobcovi začatie konania o priestupku na úseku poľovníctva podľa § 76 ods. 1 písm. d/ zákona o poľovníctve a zároveň ho predvolal na ústne pojednávanie, ktorého priebeh je zaznamenaný v zápisnici zo dňa 23.09.2013. Po následnom predvolaní na podanie vysvetlenia adresovanom B.. C. Y. a jeho vyjadrení zo dňa 25.09.2013 vydal prvostupňový orgán prvostupňové rozhodnutie opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. V tomto rozhodnutí bolo okrem vyjadrenia B.. C. Y. poukázané tiež na ust. § 24 ods. 1, 2 a 3 a § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o poľovníctve. Ďalej bolo v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázané na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri Poles Senec, uznaný rozhodnutím Okresného úradu v Senci č. PPLH-12002/2003 zo dňa 14.11.2003 a prenajatý zmluvou o prenájme výkonu práva poľovníctva na dobu 10 rokov od schválenia zmluvy orgánom štátnej správy pre združenie poľovníkov Poles Senec (schválené prvostupňovým orgánom dňa 08.03.2004). Tiež bolo v prvostupňovom rozhodnutí poukázané na skutkové zistenia prvostupňového orgánu, ktoré vycházdali z tvrdení B.. C. Y., z vyjadrení žalobcu a spisového materiálu č. ORP-P-408/SC-OPP2-12, vrátane správy o objasňovaní priestupku zo dňa 21.10.2012, zaslaného Obvodným úradom Senec, odborom všeobecnej vnútornej správy. Na základe týchto skutkových zistení mal prvostupňový orgán za preukázané, že žalobca sa svojím konaním dopustil spáchania priestupku na úseku ochrany poľovníctva tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. V súvislosti s výškou sankcie sa prvostupňový orgán pri jej určení predovšetkým opieral o knihu návštev poľovného revíru vedenú združením poľovníkov Poles Senec, z ktorej mal za preukázané, že k porušovaniu zákona o poľovníctve dochádzalo aj v minulosti a tiež intenzívne prebieha aj v súčasnosti. 13. Po odvolaní žalobcu, ktorého argumentačným základom boli dôvody uvedené v žalobe, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení žalovaný poukázal na zistenie skutkového stavu, jeho právne hodnotenie a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. K jednotlivým námietkam žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyjadroval v podobnom duchu ako vo vyjadrení k žalobe. V. Posúdenie veci 14. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“)). 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 19. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 20. Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. 21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 22. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 23. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 25. Podľa § 24 ods. 1 zákona o poľovníctve (v znení účinnom v rozhodnom čase - spáchanie skutku) ochranou poľovníctva sa rozumie ochrana zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom prirodzenej potravy, škodlivými zásahmi ľudí a zvierat škodlivých poľovníctvu [§ 29 ods. 1 písm. f)], chorobami zveri, ochrana biotopu zveri v rámci ochrany prírody a krajiny, ako aj ochrana poľovníckych zariadení. Zabezpečenie ochrany poľovníctva zveri je povinnosťou každého užívateľa poľovného revíru. 26. Podľa § 24 ods. 2 zákona o poľovníctve (v znení účinnom v rozhodnom čase - spáchanie skutku) každý je povinný konať tak, aby podľa svojich možností nespôsobil ohrozenie alebo poškodenie zveri, jej životných podmienok a jej životného prostredia. 27. Podľa § 24 ods. 3 písm. a/ zákona o poľovníctve (v znení účinnom v rozhodnom čase - spáchanie skutku) zakazuje sa v poľovnom revíri plašiť zver akýmkoľvek spôsobom okrem opatrení na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou alebo škôd na zveri a povolených spôsobov lovu alebo bežného obhospodarovania poľovného pozemku. 28. Podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o poľovníctve (v znení účinnom v rozhodnom čase - spáchanie skutku) priestupku na úseku poľovníctva sa dopustí ten, kto porušuje povinnosť alebo zákaz na úseku ochrany poľovníctva (§ 24); okrem § 24 ods. 3 písm. g) a i). 29. Podľa § 76 ods. 4 písm. b), za priestupky podľa odsekov 1 a 2 môže okresný úrad v priestupkovom konaní uložiť peňažnú pokutu od 30 eur do 3 000 eur. 30. Podľa § 76 ods. 10 zákona o poľovníctve (v znení účinnom v rozhodnom čase - spáchanie skutku) na priestupky a ich prejednanie sa vzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o priestupkoch. 31. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom. 32. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chráneného zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný náledok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. 33. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí správnych orgánov pre ich nezrozumiteľnosť, keďže v oznámení o začatí správneho konania bol uvedený iný skutok (§ 76 ods. 1 písm. d/ zákona o poľovníctve) ako vo výroku prvostupňového rozhodnutia, súd nepovažuje toto pochybenie prvostupňového správneho orgánu za dôvod nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia. V oznámení o začatí správneho konania mal byť skutok skutočne správne označený podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o poľovníctve v znení platnom a účinnom v čase spáchania skutku. Správny poriadok však v ust. § 18 ods. 3 ustanovuje povinnosť správneho orgánu upovedomiť účastníka konania o jeho začatí bez vymedzenia určitých náležitostí, a to na rozdiel od § 47 ods. 2, ktorý upravuje náležitosti výroku rozhodnutia. Súd sa oboznámil s citovanými listinami a ustálil, že v predmetnom oznámení došlo len k chybe v písaní, ktorá však nespôsobila zásah do žalobcových práv, keďže skutok, ktorý sa žalobcovi v tomto oznámení kládol za vinu, bol dostatočným spôsobom popísaný a v priebehu konania nebola jeho kvalifikácia nijakým spôsobom menená. Žalobca od začiatku konania vedel, ktorý skutok je predmetom konania, v konaní pred správnym orgánom mal možnosť sa ku skutku vyjadriť a navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, a preto súd túto jeho námietku považuje za nedôvodnú. 34. Žalobca namietal, že mu v konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 24 ods. 1 písm. a/ zákona o poľovníctve. Žalovaný uviedol, že obrana žalobcu zameraná na spochybňovanie prítomnosti zveri v rozhodnom čase na mieste spáchania skutku sa javí ako účelová. Súd prisvedčil žalovanému, že výskyt voľne žijúcej zveri na poľovnej ploche sa predpokladá. Predmetný skutok sa stal 21.09.2012 o cca 19.00 hod., teda v období, kedy sa poľuje na zver vo zvýšenej miere. Sám žalobca potvrdil úmysel zver plašiť a zabrániť tak nelegálnej poľovačke. Navyše, ak hádzal petardy, napriek tomu, že ako sám tvrdí, nevidel žiadnu zver, svedčí to o jeho presvedčení, že zver sa v okolí predsa len nachádza. Čo sa týka spôsobilosti žalobcom použitých petárd plašiť zver, aj tu platí, že všeobecne známe skutočnosti netreba zvlášť preukazovať. Zvuk petárd je nepochybne zvukom pre zver neprirodzeným, ktorých hladina vysoko prevyšuje obvyklé zvuky a podľa názoru súdu sú dostatočné na to, aby boli spôsobilé plašiť zver. Vykonanie znaleckého dokazovania správnym orgánom by bolo nadbytočné a nehospodárne. Navyše, žalobca sám osvedčil spôsobilosť petárd plašiť zver tým, že ako sám uviedol, petardy hádzal s úmyslom prekaziť nelegálnu poľovačku. 35. K námietke žalobcu, že jeho konanie bolo konaním dovoleným podľa § 2 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, súd uvádza, že v slovenskom právnom poriadku platí všeobecný zákaz svojpomoci. Nikto nie je oprávnený svojpomocne si dopomáhať k svojmu právu, svojpomocne chrániť svoje právo, aj ak by toto bolo porušené. Právo pripúšťa len svojpomoc vyjadrenú v Občianskom zákonníku, ktorá má svoje podmienky, a pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, ide o agresívnu, útočnú svojpomoc, ktorá nepožíva právnu ochranu. Žalobca sa rozhodol vzniknutú situáciu riešiť sám tým, že sa pokúsil prekaziť poľovačku, ktorú považoval za nelegálnu. Je pravdou, že medzi mimosúdny prostriedok ochrany subjektívneho práva patrí v určitých výnimočných prípadoch aj svojpomoc. Svojpomoc sa však pripúšťa len výnimočne, vtedy, ak bezprostredne hrozí zásah do subjektívneho práva a na jeho ochranu sa vyžaduje okamžitý zákrok. Na tomto mieste je však nevyhnutné uviesť, že z pohľadu práva nešlo o nelegálnu poľovačku. Poľovné združenie Poles Senec bolo riadnym užívateľom poľovného revíru na základe zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva. Išlo o poľovačku v poľovnom revíri, teda v lokalite označenej ako poľovný revír, určenej na tento účel, osobou oprávnenou (poľovníkom). Z výpovede žalobcu súd síce zistil, že táto zmluva mala byť vypovedaná a platnosť tejto výpovede bola napadnutá na súde, avšak z administratívneho spisu, ani z výpovedí účastníkov nevyplynulo, že by v čase spáchania priestupku žalobcom bolo právoplatne rozhodnuté vo veci neplatnosti výpovede zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru. Platnosť uvedenej zmluvy, bez ohľadu na výsledok súdneho sporu, uplynula v marci 2014. Žalobca svojim konaním (tak ako je popísané v bode 2 tohto rozsudku) takpovediac zobral spravodlivosť do vlastných rúk, čím sa dopustil útočnej svojpomoci, teda zakázaného konania. Správne orgány teda postupovali správne, keď takémuto konaniu žalobcu neposkytli ochranu. 36. Ohľadom námietky žalobcu o neprimeranosti výšky pokuty súd uvádza, že v uvážení, či je na základe zákonom stanovených hľadísk udelenie pokuty žalobcovi primerané a zákonné, je správny orgán nezastupiteľný. Výsledok tejto správnej úvahy je povinný uviesť v rozhodnutí a náležite ho odôvodniť. Pokiaľ uváženie správneho orgánu nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom, neprináleží správnemu súdu takéto rozhodnutie preskúmavať (§ 27 ods. 2 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve totiž nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. Pri tomto uvážení si správny orgán nemôže počínať ľubovoľne. Zákon pre neho vytvára kritériá, podľa ktorých a v rámci ktorých môže správny orgán uskutočniť výber a zisťovanie skutočností konkrétneho prípadu, ktoré sú potrebné pre jeho rozhodnutie (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/8/2012 zo dňa 24.04.2012). 37. Istú výnimku z tejto zásady tvorí ustanovenie § 198 SSP, podľa ktorého na návrh žalobcu môže súd zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. Súd po doplnení dokazovania prihliadne na primeranosť sankcie pokiaľ ide o závažnosť protiprávneho konania a jeho následky a individuálne posúdi postih za správny delikt podľa okolností toho ktorého prípadu. 38. Súd v tomto konaní využil túto svoju revíznu právomoc a sankciu uloženú správnym orgánom znížil. Urobil tak po vykonaní dokazovania na pojednávaní výsluchom žalobcu, ktorý súdu navrhol prípadné zníženie pokuty. Súd ďalej vykonal opätovné dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom a administratívnom spise. Vychádzal pritom hlavne z nasledovných listín: Správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 21.10.2012, Záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990Zb. o priestupkoch zo dňa 21.09.2012, Záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 20.10.2012 (vysvetlenie pána G. W.), Záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 20.10.2012 (vysvetlenie žalobcu), Vyrozumenie Okresného riaditeľstva PZ v Senci, Obvodné oddelenie PZ Senec o postúpení spisu Obvodnému úradu v Senci, Oddeleniu priestupkov, Oznámenie o začatí konania o priestupku na úseku poľovníctva, Zápisnica z ústneho pojednávania vo veci priestupku na úseku ochrany poľovníctva podľa zákona o poľovníctve zo dňa 23.09.2013, Vyjadrenie B.. C. Y. k podnetom splnomocneného zástupcu obvineného G.. G. G., Povolenie na lov zveri B.. C. Y. a Fotokópia Knihy návštev poľovného revíru. 39. Napadnuté rozhodnutie pri určení výšky pokuty vychádzalo z predpokladu, že žalobca opakovane rušil zver hádzaním „petárd“. Odvolávalo sa pritom na zápisy v Knihe návštev poľovného revíru. Správny orgán sa nemôže pri určovaní výšky sankcie odvolávať výlučne na Knihu návštev, ktorú je síce užívateľ poľovného revíru povinný zo zákona viesť, záznamy v nej uvedené však nemôžu preukazovať páchanie priestupkov v minulosti bez toho, aby bol žalobca uznaný vinným za spáchanie priestupku, a to právoplatným rozhodnutím vydaným orgánom na to príslušným. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca bol v minulosti za obdobný priestupok trestaný. Zápis v Knihe návštev poľovného revíru sám osebe netvorí presvedčivý dôkaz o opakovanom porušovaní zákona žalobcom. Napriek tomu, že Knihu návštev je užívateľ poľovného revíru povinný viesť podľa zákona o poľovníctve a táto slúži na evidenciu návštev poľovného revíru, nejde o verejnú listinu. Pravdivosť záznamov v nej teda nemožno bez ďalšieho zisťovania považovať za danú. Zápis v nej teda bez ďalšieho nemôže ovplyvniť výšku pokuty v danom prípade. 40. Ďalším dôvodom na uloženie pokuty v danej výške mala byť značná spoločenská nebezpečnosť predmetného skutku spočívajúceho v poškodzovaní životných podmienok zveri a jej životného prostredia spôsobovaním stresu a vykonávaním činností, ktoré pôsobia na zver nepriaznivo, s pohnútkou škodiť poľovníkom. Je pravdou, ako vyplynulo z odôvodnenia tohto rozsudku (body 33 a 34 tohto rozsudku), že skutok, ktorého sa žalobca dopustil, bol správne vyhodnotený oboma správnymi orgánmi ako priestupok na úseku poľovníctva. Po opakovanom vykonaní dokazovania súd zvážil primeranosť sankcie pokiaľ ide o závažnosť protiprávneho konania a jeho následky a individuálne posúdil okolnosti daného prípadu (bod 2 a bod 12 tohto rozsudku) a nezistil také priťažujúce okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie pokuty vo výše 1.000 Eur. Napriek tomu, že žalovaný uvádza, že ide o pokutu uloženú v jednej tretine zákonnej sadzby, súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že spodná sadzba peňažnej pokuty je pre tento prípad 30 Eur. Vzhľadom na uvedené, súd považoval výšku uloženej pokuty za neprimeranú, a preto ju upravil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 41. Podľa § 198 ods. 1 písm. a/ SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, 42. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 43. Podľa § 198 ods. 4 SSP, rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia. 44. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu účastníkov konania. Žalobca mal síce čiastočný úspech v konaní, keďže zo strany súdu došlo na základe jeho návrhu k moderácii uloženej pokuty za priestupok, v merite veci však žalobca úspech nemal, a preto je jeho úspech v konaní nepatrný. Súd po vykonanom dokazovaní prisvedčil žalovanému, že žalobca sa uvedeného priestupku dopustil. Z tohto dôvodu súd podľa §167 ods.3 písm. a) SSP žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 168 SSP žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania prináleží len výnimočne, ak to možno spravodlivo požadovať. Na základe uvedeného súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, keď vo veci sčasti úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).