Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/21/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200185 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200185.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: A SANTÉ, s.r.o. IČO: 36 669 181, so sídlom Štefánikova 876/10 900 01 Modra, právne zast.: JUDr. Martin Abrahám, advokát, so sídlom Koceľova 25, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. S07971-OP-2013 zo dňa 29.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: SO7971-OP-2013 zo dňa 29.11.2013 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) a e) a § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 988,67 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S07971-OP-2013 zo dňa 29.11.2013, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja číslo 101735/2012 - ZD/4 vydaného dňa 30. 5. 2012. Uvedené rozhodnutie bolo zmenené tak, že žalovaný uložil pokutu žalobcovi vo výške 330 €, čím pôvodnú pokutu uloženú v prvostupňovom konaní znížil z pôvodných 1300 €. Pokuta bola uložená v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov za porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. v) uvedeného zákona ak toho, že ako poskytovateľ všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo nevykonal lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného Bratislavským samosprávnym krajom v dňoch 24.10.2012, 27.11.2012 a 9.12.2012 v čase podľa rozpisu a to v mieste výkonu podľa rozpisu. Žalobca v žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav keď na niektoré rozhodujúce zistenia neprihliadol, napriek tomu, že ako orgán verejnej moci je pri uplatňovaní svojej právomoci povinný uplatňovať celý právny poriadok SNR a nielen selektívne ustanovenia jednotlivého zákona. Uvádza, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktoré sa opiera o skutočnosti, ktoré nevyplývajú zo spisu . Žalobca tvrdí, že prvostupňový orgán svojím rozhodnutím nútil žalobcu, aby porušoval svoje zákonné povinnosti a sankcionuje ho za to, že odmietol porušenie viacero svojich zákonných povinností (ZP predpisy BOZP, predpisy o základných podmienkach výkonu odborných činností v lekárskych zariadeniach). Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný potvrdil, že je možné sankcionovať právnickú osobu sa to, že odmietla porušiť povinnosti, ktorej je ako zamestnávateľovi vyplývajú z pracovnoprávnych predpisov, predpisov BOZP a iných právne záväzných predpisov správneho poriadku SR. Neprihliadal teda na skutočnosti, ktoré súd zákonnou prekážkou nástupu zamestnanca žalobcu do služby LSPP Pezinok. Žalovaný podľa žalobcu potvrdil, že orgán verejnej správy môže právnickú osobu - zamestnávateľa inú tyčku vysielaniu zamestnanca na bezplatný výkon služieb u iného zamestnávateľa, ktorý poberá za tieto výkony odmenu z verejných zdrojov a sankcionovať toho, kto odmietne bezplatne a bez právneho titulu vyslať zamestnanca len preto, že motor arbitrárne orgán nariadil. Žalovaný sa sám snažil nedostatky rozhodnutia napraviť znížením sankcie, pričom ale doplnením odôvodnenia nad rámec prvostupňového rozhodnutia podnos žalobcovi právo konať pred orgánom verejnej moci a môcť účinne obhajovať svoje práva. Žalovaný podľa žalobcu určil výšku pokuty arbitrárne, nakoľko neprihliadol na obligatórne znaky v rozsahu, v ktorom boli zrejmé zo spisu. Žalovaný vyhovel odvolaniu bez toho, aby spresnil časť, v ktorej tak učinil, pričom zároveň však prvostupňové rozhodnutie nezrušil ako žiadal žalobca v odvolaní ale rozhodnutie prvostupňového orgánu len zmenil, čím skutočnosti nevyhovel odvolaniu úplne. Spôsobil tak vnútorný nesúlad rozhodnutia a jeho rozpor so zákonom, nakoľko nie je z výrokovej časti rozhodnutia zjavné ako rozhodol v tej časti odvolania v ktorej ho v skutočnosti zamietol. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.05.2014 uviedol, že v správnom konaní samosprávny kraj, ako aj ministerstvo rozhodovalo o porušení povinnosti právnickej osoby uloženej v § 79 ods. 1 písm. v) zákona číslo 578/2004 Z.z. O poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákona o poskytovateľoch “). Táto rozhodovacia právomoc žalovaného a samosprávneho kraja je daná § 81 zákona o poskytovateľoch. Správne konanie o uložení pokuty bolo vedené v súlade so zákonom číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo s miestom prevádzkovania v Pezinku. Povolenie bolo vydané samosprávnym krajom. Vykonávať lekársku službu prvej pomoci je teda žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný vykonávať. Zároveň žalovaný v rozhodnutí odôvodnil aj verejný záujem, ktorý je daný zákonom o zdravotnej starostlivosti, ako aj správnym poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky. Podľa § 4 ods. 1 druhá veta zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme. Samosprávny kraj ako orgán dozoru je zároveň povinný v rámci svojich kompetencií zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Keďže žalobca je držiteľom z uvedeného povolenia, ako taký disponuje nielen právami, ale aj povinnosťami, ktoré sa viažu na predmetné povolenie a sú definované zákonom. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť so žalobcom, že ministerstvo a samosprávny kraj núti žalobcu porušovať jeho zákonné povinnosti a sankcionuje ho za to, že odmietol porušiť svoje zákonné povinnosti. Žalovaný sa vyjadril k námietke žalobcu, že samosprávny kraj svojím postupom vykonáva právomoc v prospech a na základe obchodnej spoločnosti LSPP Pezinok s.r.o.. Tak v odôvodnení samosprávneho kraja, ako aj v rozhodnutí žalovaného je odôvodnený spôsob vykonávania lekárskych služieb prvej pomoci ustanoveniami zákona o zdravotnej starostlivosti v § 7 ods. 3 a 6. Lekárska služba prvej pomoci je viazaná na rozpis určený samosprávnym krajom v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe povolenia prevádzkovať lekársku službu prvej pomoci. Žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie ambulancie v Pezinku, z toho dôvodu je zaraďovaný do lekárskych služieb prvej pomoci v spádovej oblasti okresu Pezinok. V danom prípade spoločnosť LSPP Pezinok s.r.o. je oprávnená prevádzkovať lekársku službu prvej pomoci, teda preto mal žalobca povinnosť vykonať službu prvej pomoci v mieste výkonu - Mestské zdravotné stredisko, Hollého 2 Pezinok. Podľa žalovaného bol skutkový stav náležite zistený, porušenie povinností je riadne zdôvodnené. Rozhodnutie žalovaného má náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku. Žalovaný ako odvolací orgán, výrok rozhodnutia samosprávneho kraja zmenil v tom, že znížil výšku pokuty žalobcovi na 330 €, z dôvodu že o porušení povinnosti § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch opakovane zo strany žalobcu možno povedať až vtedy, ak bolo predchádzajúce porušenie povinnosti riadne zistené a sankcionované. K zmene výroku, čo sa týka výšky pokuty došlo teda na základe skutkového stavu zisteného samosprávnym krajom, ktorý rozhodoval v 1. stupni. Nemožno teda súhlasiť s názorom žalobcu, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania. Argumenty žalobcu, že budova, ktorú prevádzkuje LSPP Pezinok s.r.o. nie je stavebne určená a schválená na poskytovanie lekárskych služieb a popieranie princípu rovnosti pred zákonom postupom samosprávneho kraja nie sú žiadnym relevantným tvrdením v prípade správnej žaloby. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Pri preskúmaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Bratislavský samosprávny kraj vydal dňa 30. 5. 2012 rozhodnutie číslo 101735/2012 - ZD/4. Týmto rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 1300 € podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona číslo 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizácií v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokuta bola uložená za porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia § 79 ods. 1 písm. v) zákona číslo 578/2004 Z.z, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti- ambulancia odbore všeobecné lekárstvo, miesto prevádzky zdravotníckeho zariadenia Moyzesova 4, 90201 Pezinok, nevykonal lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného Bratislavským samosprávnym krajom podľa § 7 ods. 6 zákona číslo 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zdravotníckom zariadení spoločnosti LSPP Pezinok s.r.o. So sídlom Hollého 2 Pezinok, poskytovateľa oprávneného prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast ambulancii lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých s miestom prevádzky Hollého 2 Pezinok v spádovom území Pezinok, v dňoch 24.10.2012, 27.11.2012 a 9.12.2012. V tomto rozhodnutí Bratislavský samosprávny kraj uviedol, že LSPP Pezinok s.r.o., prevádzkovateľ LSPP oznámil písomne listom doručeným Bratislavskému samosprávnemu kraju dňa 30.1.2013, že odborný zástupca žalobcu v odbore všeobecné lekárstvo L.. R. U., v dňoch 24.10.2012, 27.11. 2012 a 9.12.2012 nezabezpečila vykonania lekárskej služby prvej pomoci, napriek jej zaradeniu do LSPP a včasnému vyrozumeniu o zaradenie do LSPP. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Vo svojom odvolaní žiadal odvolací orgán aby uvedené rozhodnutie bratislavského samosprávneho kraja zrušil a konanie zastavil. Uviedol, že zaradenie účastníka do výkonu služieb je podľa jeho názoru priamym nariadením obchodnoprávneho vzťahu a je v hrubom rozpore s niekoľkonásobne opakovanou zásadou nie vstupovania do obchodnoprávnych vzťahov. Namieta, že pokuta je uložená za údajné „ opakované porušenie povinností “ nastúpiť do služieb LSPP Pezinok s.r.o.. Žalobca však tvrdil, že doposiaľ nebol účastník konania za porušenie povinností sankcionovaný ani voči nemu nebolo vedené konanie pre porušenie povinností, čiže sa nemôže jednať o opakované porušenie povinností. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že účastník teda žalobca opakovane písomne oznámil orgánu existenciu prekážok, pre ktoré nemôže vyslal svojho zamestnanca dol lekárskych služieb prvej pomoci LSPP Pezinok s.r.o.. Žalobca tvrdí, že zabezpečovanie dostupnosti lekárskej služby prvej pomoci je výlučne povinnosťou prevádzkovateľa ambulancie, ktorou je LSPP Pezinok s.r.o. a ktorej sa nemôže zbaviť ani ju presunúť na účastníka konania podsunutím porušenia jeho vlastnej povinnosti slúžiť služby podľa § 79 ods. 1 písm. v). Žalobca ďalej uviedol, že prevádzka ambulancie lekárskej služby preukázateľne nemala od roku 2010 prinajmenšom do 3.4.2013 právoplatné povolenie na prevádzkovanie v priestoroch, do ktorých orgánom núti účastníka vysiela svojho zamestnanca. Súd ďalej z administratívneho spisu zistil že žalovaný vydal dňa 29. 11. 2013 rozhodnutie č. S07971-OP-2013 zo dňa 29.11.2013, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja číslo 101735/2012 - ZD/4 vydaného dňa 30.5.2012. Uvedené rozhodnutie bolo zmenené tak, že žalovaný uložil pokutu žalobcovi vo výške 330 eur, čím pôvodnú pokutu uloženú v prvostupňovom konaní znížil z pôvodných 1300 eur. Pokuta bola uložená v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o poskytovateľoch) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. v) uvedeného zákona ak toho, že ako poskytovateľ všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo nevykonal lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného Bratislavským samosprávnym krajom v dňoch 24.10.2012, 27.11.2012 a 9.12.2012 v čase podľa rozpisu a to v mieste výkonu podľa rozpisu. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - všeobecnej ambulancie v odbore všeobecného lekárstva s miestom prevádzkovania Moyzesova 4, 90201 Pezinok, ktoré bolo vydané Bratislavským samosprávnym krajom dňa 4.6.2008 pod číslom 101992 /2008 - Z D R /2 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2008. Uviedol, že Bratislavský samosprávny kraj oznámil žalobcovi listom číslo 100682/2013 - Z D /2 zo dňa 28.2.2013, ktorý mu bol doručený dňa 5.4.2013 začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch. Účastníkovi, teda žalobcovi bolo v zmysle ustanovenia § 33 správneho poriadku umožnené vyjadriť sa k veci, prípadne navrhnúť nové dôkazy doplnenia. Žalovaný sa oboznámil s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný skúmal, či je žalobca viazaný zákonom stanovenou povinnosťou vykonávať LSPP podľa ustanovenia § 79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch. Zistil pritom, že účastník konania je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo. Aplikáciou § 79 ods. 1 písm. v) citovaného zákona prišiel k právnemu záveru, že žalobca je viazaný povinnosťou vykonávať lekársku službu prvej pomoci. žalovaný ďalej zistil, že podľa rozpisu služieb na mesiace október, november a december 2012 mal žalobca povinnosť nastúpiť LSPP v dňoch 24.10.2012, 27.11.2012 a 9.12.2012. Žalovaný uviedol, že § 79 uvedeného zákona síce bližšie neurčuje, akým spôsobom majú samosprávne kraje takýto rozpis služieb vytvárať a neustanovuje lehotu v ktorej sa má poskytovateľ dozvedieť o povinnosti slúžiť v určený deň lekársku službu prvej pomoci, žalovaný má však za to, že určovanie rozpisov lekárskych služieb prvej pomoci by sa malo diať v rámci určitej voľnej úvahy samosprávneho kraja, znalosti z regiónu odpočte poskytovateľa a podobne. Žalovaný konštatoval, že v súlade s uvedeným je zrejmé, že žalobca mal povinnosť vykonať lekársku službu prvej pomoci v mieste výkonu LSPP, to je v Mestskom zdravotnom stredisku , Hollého 2 Pezinok. Zákonom je teda daná povinnosť určitej skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykonávať lekársku službu prvej pomoci v prospech poskytovateľa, ktorý prevádzkuje ambulanciu LSPP a zabezpečiť tak poskytovanie nepretržitej LSPP. Uviedol, že poskytovateľovi zo zákona vyplýva všeobecná povinnosť vykonať LSPP, ktorá je však nerozlučne viazaná na rozpis určený samosprávnym krajom, ktorý obsahuje miesto výkonu LSPP, čas vykonávania LSPP a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania LSPP v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Žalovaný ďalej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Bratislavský samosprávny kraj pri ukladaní pokuty bral do úvahy, že porušenie tohto druhu bolo účastníka konania preukázané viackrát, keď uviedol že „ pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol na závažnosť opakovaného porušenia povinností “ a ďalej mal zato, že porušením predmetnej povinnosti mohla byť spôsobená ujma na zdraví pacientov. S takýmto odôvodnením určenia výšky pokuty žalovaný nemohol súhlasiť. Porušenie povinností § 79 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovateľoch žalobcom doposiaľ nebolo vyslovené. Uvedený nedostatok napadnutého rozhodnutia má za následok jeho nepreskúmateľnosť. V súlade s procesnou zásadou hospodárnosti a rýchlosti správneho konania nie je potrebné napadnuté rozhodnutie pre vyššie uvedený nedostatok vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia a odvolací orgán sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom, ako aj s právnym záverom prvostupňového orgánu. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť o dostupnosti LSPP bola zabezpečená zo strany poskytovateľa LSPP to je spoločnosťou LSPP Pezinok, s.r.o. a to prostredníctvom iného poskytovateľa, nijak nevyviňuje účastníka konania, teda žalobcu spod zodpovednosti z porušenia zákonnej povinnosti. Žalovaný ďalej uvádza, že pokuta je uložená na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby nemôže byť nižšia vzhľadom na dlhšiu dobu neplnenia povinnosti účastníkom konania. Má zato, že pokuta nie je pre účastníka konania likvidačná, výšku uloženej pokuty považuje za primeranú vzhľadom na závažnosť a povahu porušenej zákonnej povinnosti a má zato, že uloženie pokuty nebude mať sankčný ale predovšetkým preventívny účinok. Podľa § 59 ods.1 OSP, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa § 59 ods.2 OSP, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 59 ods.3 OSP, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené tak, že žalovaný uložil pokutu žalobcovi vo výške 330 €, čím pôvodnú pokutu uloženú v prvostupňovom konaní znížil z pôvodných 1300 €. V danom prípade je podľa súdu výrok rozhodnutia žalovaného s poukazom na odvolanie žalobcu zmätočný, takýto výrok nemá povahu rozhodnutia odvolacieho orgánu v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku. Z výrokovej časti rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu nie je vôbec zrejmé, ako o odvolaní žalobcu rozhodol, respektíve, ako rozhodol o celom obsahu odvolania, nie len jeho časti týkajúcej sa výšky pokuty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pokiaľ rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti námietok žalobcu, ktoré boli zamietnuté (dá sa to vyvodiť z odôvodnenia rozhodnutia), považoval žalovaný za vecne správne, mal o odvolaní žalobcu rozhodnúť tak, že rozhodnutie v časti zmení a vo zvyšku potvrdí a odvolanie žalobcu zamietne. Toto však z výrokovej časti rozhodnutia vôbec nevyplýva, a z toho dôvodu, pre rozpor s § 59 ods. 2 a § 47 SP bolo potrebné rozhodnutie žalovaného, pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti výrokovej časti rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie podľa § 250j ods. 2 OSP. písm. d). Žalovaný aj prvostupňový orgán sa vo svojich rozhodnutiach opakovane odvolávajú na to a vychádzajú z toho, že žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - všeobecnej ambulancie v odbore všeobecného lekárstva s miestom prevádzkovania Moyzesova 4, 90201 Pezinok, ktoré bolo vydané Bratislavským samosprávnym krajom dňa 4.6.2008 pod číslom 101992 /2008 - Z D R /2 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2008. Súd však zistil, že v administratívnom spise sa nenachádza toto povolenie žalobcu. Administratívny spis ďalej neobsahuje listinné dôkazy o tom, že spoločnosť LSPP Pezinok, s.r.o. so sídlom Hollého 2, 90201 Pezinok disponuje povolením prevádzkovať ambulanciu LSPP. Vzhľadom na to, že žalobca opakovane v prvostupňovom aj druhostupňovom konaní namietal, že budova v ktorej prevádzkuje LSPP Pezinok s.r.o. činnosť a kde má byť vyslaný jeho zamestnanec, nie je stavebne určená, schválená a povolená na poskytovanie lekárskych služieb a teda namieta nespôsobilosť LSPP Pezinok s.r.o. na prevádzkovanie ambulancie lekárskej služby prvej pomoci, mal si prvostupňový orgán aj žalovaný zabezpečiť doklady preukazujúce, že LSPP Pezinok s.r.o. je plne vybavená a spôsobila zabezpečiť lekársku službu prvej pomoci vo svojich priestoroch. Uvedené povolenie LSPP Pezinok s.r.o. je podľa názoru súdu doklad, ktorý okrem iných tvorí podklad žalovaného rozhodnutia. Námietka žalobcu je preto opodstatnená a prvostupňový aj druhostupňový správny orgán sa mali ňou zaoberať a mali sa s ňou vysporiadať vo svojich rozhodnutiach. Uvedené skutočnosti zakladajú odôvodnenosť zrušenia žalovaného rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) a § 250j ods. 3 O.s.p., nakoľko z uvedených dôvodov je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov žalovaného. Podľa § 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), účelom zákona o zdravotnej starostlivosti je upraviť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti. Podľa § 2 tohto zákona, je lekárska služba prvej pomoci definovaná ako zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast a špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti. Podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“), poskytovateľom je a/ fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe 1. povolenia (§ 11 zákona o poskytovateľoch) alebo povolenia na poskytovanie lekárskej starostlivosti podľa osobitného predpisu, 2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo b/ fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe c/ fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu. Podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, v) vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11) uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. i), j), o), q), r), v), y), zb), zl) až zp), zs), aa) až ae), ods. 2 písm. a) až c), ods. 4 písm. a) a b), v § 79a ods. 1 písm. c) a § 79b až do 3 319 €. Podľa § 7 zákona č. 576/2004 Z.z., zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako (1) a) ambulantná starostlivosť 1. všeobecná 1.1. pre dospelých 1.2. pre deti a dorast, 2. špecializovaná 2.1. gynekologická 2.2. zubno-lekárska, 3. špecializovaná iná, keď 4. záchranná zdravotná služba, b) ústavná starostlivosť, c) lekárenská starostlivosť, d) ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb 4aa) a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 4ab) (2) Všeobecná ambulantná starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) bodov 1.1 a 1.2 a špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) bodov 2.1 a 2.2 sa vykonáva v určenom zdravotnom obvode podľa § 2 ods. 23. (3) V rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti a v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti sa poskytuje lekárska služba prvej pomoci najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. 7) Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno- lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci; lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom zverejneným na jeho webovom sídle, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Rozpis vykonávania lekárskej služby prvej pomoci sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať lekársku službu prvej pomoci desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja. Podľa § 7 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (1) Zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. (2) Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia a) ambulantnej zdravotnej starostlivosti, b) ústavnej zdravotnej starostlivosti, c) lekárenskej starostlivosti. (3) Zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú: a) ambulancia 1. všeobecná, 2. špecializovaná; špecializované ambulancie sú uvedené v prílohe č. 1a, 3. lekárskej služby prvej pomoci 3a. lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých, 3b. lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast, 3c. špecializovaná zubno-lekárska služba prvej pomoci. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že uložená pokuta je na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, nemôže byť nižšia vzhľadom na dlhšiu dobu neplnenia povinnosti účastníkom konania. Zákon však pre porušenie § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, stanovuje len hornú hranicu pokuty vo výške 3,319 €. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že pokuta nie je pre účastníka konania likvidačná, výšku uloženej pokuty považuje za primeranú vzhľadom na závažnosť a povahu porušenej zákonnej povinnosti a má zato, že uloženie pokuty nebude mať sankčných ale predovšetkým preventívny účinok. Takéto odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí považuje súd s poukazom na ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku za nedostatočné. Neodôvodňuje aká právna úvaha viedla žalovaného k uloženiu pokuty práve v tejto výške. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie súdom podľa § 250j ods. 2 písm. d). Žalobca v žalobe opakovane namieta, že žalovaný ho sankciou núti k porušeniu uvedených zákonov. Žalovaný na túto námietku v napadnutom rozhodnutí reagoval tak, že nemôže zasahovať do súkromno- právneho vzťahu dvoch nezávislých subjektov. V tejto súvislosti je nutné posúdiť podstatu zákonnej úpravy výkonu LSPP. Samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy vydáva povolenie na prevádzkovanie ambulancie. Ustanovenie § 79 ods. 1 písm. v/ zákona o poskytovateľoch výslovne uvádza poskytovateľov, ktorí majú povinnosť slúžiť lekársku službu prvej pomoci LSPP. Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný, vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť. Túto lekársku službu prvej pomoci musí vykonávať v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci. Ambulancie lekárskej služby prvej pomoci nemajú povinnosť personálne zabezpečiť výkon lekárskej služby prvej pomoci; personálne obsadenie ich ambulancií zabezpečujú jednotlivé samosprávne kraje prostredníctvom zaradenia do rozpisu tých lekárov, ktorým zákonodarca uložil povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci - platby za zdravotné výkony súkromných lekárov uskutočnených počas lekárskej služby prvej pomoci poukazujú zdravotné poisťovne prevádzkovateľom ambulancií lekárskych služieb prvej pomoci, nie priamo poskytovateľom LSPP. Výkon LSPP žalobcom teda nezáleží len na jeho vôli, ale je potrebná súčinnosť zdravotníckeho zariadenia poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci, ktorý musí umožniť výkon LSPP. Námietka žalobcu je preto opodstatnená a prvostupňový aj druhostupňový správny orgán sa mali ňou zaoberať a mali sa s ňou vysporiadať vo svojich rozhodnutiach. Pri výkone týchto právomocí vystupuje samosprávny kraj ako nositeľ verejnej moci. Naopak, v odvetviach súkromného práva sú vzťahy medzi subjektmi založené na vzájomnej rovnosti. Žiadny zo subjektov nemôže ukladať iným subjektom povinnosti a priznávať práva bez jeho súhlasu. Nijaký zo subjektov nemôže rozhodovať o právach a povinnostiach, ktoré vznikajú zo súkromnoprávnych vzťahov. Súd sa stotožnil a názorom žalobcu, že ak žalovaný tvrdí, že konkrétne podmienky výkonu LSPP si majú určiť žalobca a LSPP Pezinok, s.r.o. v rámci súkromno-právneho vzťahu bez toho, aby do nich zasiahol, či ich upravil aspoň rámcovo, porušuje tak zásadu rovnosti účastníkov. Odkaz na súkromno- právnu dohodu, vzhľadom na uvedené, neobstojí, keďže postavenie žalobcu a LSPP Pezinok, s.r.o. stratilo postavenie dvoch rovnocenných subjektov slobodne vytvárajúcich súkromno-právny vzťah. Nariadenie výkonu lekárskej služby spadá do sféry verejného práva. Verejné právo slúži najmä na ochranu verejných záujmov a záujmov štátu. Verejné právo vyjadruje nadradenosť verejnej moci voči ostatným verejným subjektom. To znamená, že subjekty vo verejnom práve si nie sú rovné a štát vystupuje v mocenskej pozícii. Subjekty, ktoré reprezentujú štát sú v pozícii nadradeného. Verejnoprávne vzťahy vznikajú, menia sa a zanikajú právnymi aktmi orgánov verejnej moci. Právne účinky tu nastávajú nezávisle od vôle adresáta. Tak aj povinnosť slúžiť lekársku službu prvej pomoci v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci. Avšak poskytovateľ LSPP a ambulancia LSPP často nie sú totožné subjekty. V praxi teda vznikla situácia, keď žalobca je aktom orgánu verejnej moci nútený pod hrozbou sankcií, vykonať lekársku službu prvej pomoci v úplne inom zariadení. Toto zariadenie však už nie je regulované verejnou mocou, orgán verejnej moci mu neukladá podmienky vo vzťahu ku konkrétnemu poskytovateľovi LSPP, napriek tomu, že tu zjavne ide o prienik verejnej moci do súkromnoprávneho vzťahu (žalobca je povinný vykonať LSPP, platby za zdravotné výkony súkromných lekárov uskutočnených počas lekárskej služby prvej pomoci poukazujú zdravotné poisťovne prevádzkovateľom ambulancií lekárskych služieb prvej pomoci, ambulancii LSPP štát neukladá povinnosť platiť primeranú náhradu poskytovateľom lekárskych služieb prvej pomoci). Tu odkazuje žalovaný na úpravu uvedených vzťahov v rámci súkromno-právnej dohody ambulancie LSPP a poskytovateľa LSPP. Súkromnoprávne vzťahy sú pritom vzťahy medzi subjektmi založené na vzájomnej rovnosti. Žiadny zo subjektov nemôže ukladať iným subjektom povinnosti a priznávať práva bez jeho súhlasu. Táto zmluvná voľnosť žalobcu je v uvedenom právnom vzťahu výrazne obmedzená. Žalovaný sa vo svojim rozhodnutí nezaoberal touto námietkou žalobcu, jeho rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a súd ho preto musel zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e). Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z., lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Bratislavský samosprávny kraj v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 písm. a/ zákona o poskytovateľoch, vydal žalobcovi povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo, s miestom prevádzkovania Moyzesova 4, Pezinok , čím sa stala s poukazom na ustanovenie § 4 písm. a/ bod prvý tohto zákona poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zákon o poskytovateľoch v ustanovení § 79 ods. 1 písm. v/ nepodmieňuje poskytovanie LSPP povolením na prevádzku ambulancie LSPP, ale výslovne ukladá poskytovateľovi povinnosť slúžiť LSPP. Podľa názoru súdu na to, aby mohla byť LSPP reálne aj vykonaná je potrebná súčinnosť samosprávneho kraja, a to nielen vydaním rozpisu služieb a určenie miesta výkonu LSPP, ale i nariadenia, za akých podmienok sa bude vykonávať, napríklad dohoda o financovaní, príp. ďalšie dohodnuté podrobnosti. Podľa Čl.12 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa Čl.13 ods.1 písm. a) Ústavy SR, povinnosti možno ukladať a zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Podľa Čl.13 ods.3 Ústavy SR, zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Podľa Čl.18 ods.1 Ústavy SR, nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. Podľa Čl.18 ods.2 písm. d) Ústavy SR, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných. Žalobca namietal, že žalovaný a prvostupňový správny orgán mu svojimi rozhodnutiami nariadili nútenú prácu bez primeranej náhrady. V zmysle článku 18 Ústavy SR, je možné nariadiť nútenú prácu alebo nútené služby v prípade, že je uložená zákonom na ochranu života, zdravia alebo iných práv. V prejednávanom prípade ide nepochybne o nariadenie výkonu lekárskej služby prvej pomoci vo verejnom záujme v súlade s uvedeným ústavným článkom. Súd sa však zaoberal aj námietkou žalobcu, že žalovaný mu nariadil nútenú prácu bez primeranej náhrady a že zasiahol do súkromno-právneho vzťahu žalobcu a LSPP Pezinok, s.r.o.. Článok 12 Ústavy SR zaručuje rovnosť všetkých pred zákonom, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Nepochybne legitímne právo nariadiť lekársku službu prvej pomoci sprevádza v zmysle článku 13 Ústavy SR aj povinnosť zabezpečiť, aby zákonné obmedzenia základných práv a slobôd platili rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. V tomto konkrétnom prípade prvostupňový orgán a žalovaný nezabezpečili rovnaké podmienky pre žalobcu a LSPP Pezinok, s.r.o. pri výkone prenesenej právomoci štátu zabezpečiť LSPP. Uložili žalobcovi povinnosť a sankciu a nezohľadnili pri tom jeho námietky ohľadom uskutočniteľnosti výkonu LSPP a rovnosti pred zákonom. Žalobca pri tom poukazoval na to, že LSPP Pezinok s.r.o. ako držiteľ licencie na prevádzkovanie zariadenia LSPP je poberateľom odmeny z verejných zdrojov a žalovaný nereguluje nijakým spôsobom zabezpečenie odmeny pre samotného poskytovateľa lekárskej služby prvej pomoci. Odkaz na súkromno-právnu dohodu, vzhľadom na uvedené, neobstojí, keďže postavenie žalobcu a LSPP Pezinok, s.r.o. stratilo postavenie dvoch rovnocenných subjektov slobodne vytvárajúcich súkromno-právny vzťah. Žalovaný sa vo svojim rozhodnutí nezaoberal touto námietkou žalobcu, jeho rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné. V administratívnom spise sa nenachádza doklad o tom, že žalobca upovedomil LSPP Pezinok s.r.o. o tom, že nastúpi do služieb, ktoré mu boli určené rozpisom Bratislavského samosprávneho kraja. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že LSPP Pezinok malo vedomosť o tom, že L.. R. U. nenastúpi do služby podľa rozpisu z písomnej korešpondencie, konkrétne z odpovede na zaslanú mandátnu zmluvu číslo 2011, súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že oznámenie o nenastúpení do služby malo byť doručené písomne, výslovne a včas, aby mal prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho LSPP možnosť v čase zabezpečiť výkon ale LSPP náhradným spôsobom a aby tak nebola ohrozená zdravotná starostlivosť pre širokú verejnosť. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považoval súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za rozhodnutia majúce také vady, ktoré nespĺňajú požiadavky zákonnosti, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3 súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní o trovách konania súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z odmeny advokáta podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú v zmysle § 11 ods. 4 v spojení s § 13a uvedenej vyhlášky zo 7 úkonov právnej služby, a to: n v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 134 € + DPH, n v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky za podanie žaloby vo výške 134 € + DPH n v zmysle § 13a ods. 2 písm. d/ vyhlášky za poradu s klientom v trvaní kratšom ako jedna hodina vo výške 69,92 € + DPH, n v zmysle § 13a ods. 5 vyhlášky za podanie sťažnosti pre prieťahy v konaní vo výške 69,92 € + DPH, n v zmysle § 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky za poradu s klientom v trvaní dlhšom ako jedna hodina vo výške 143 € + DPH, n v zmysle § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky za účasť na pojednávaní vo výške 143 € + DPH, n v zmysle § 13a ods. 5 vyhlášky za vyčíslenie trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 71,50 € + DPH. Okrem uvedenej náhrady za jednotlivé úkony právnej služby súd priznal žalobcovi v rámci trov právneho zastúpenia náhradu režijných paušálov, a to 2x 8,04 € + DPH, 2x 8,39 € + DPH a 3x 8,58 € + DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu, vrátane DPH, predstavujú sumu 988,67 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.