Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/25/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200233 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200233.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ M. Q., B. XX, K., 2/ T.. O. K., B. 2, K., 3/ P. K., B. 4, K., 4/ E. K., B. 2, K., 5/ M. K., B. 6, K., 6/ N. R., B. 6, K., 7/ Q. V., B. 2, K., 8/ P. V., B. 2, K., 9/ N. Y., B. 2, K., XX/ B.. M. Y., B. XX, K., XX/ Q. W., B. 4, K., XX/ Z. W., B. 6, K., XX/ M.. M. W., B. 2, K., XX/ T. W., Jasovská XX, K., XX/ V. W., B. XX, K., XX/ B. W., B. 2, K., XX/ M. I., B. 4, K., XX/ Q. I., B. 6, K., XX/ T.. J. I., B. 2, K., XX/ Z. I., B. XX, K., XX/ B. I., B. 4, K., XX/ B. I., B. 2, K., XX/ O. T., B. 2, K., XX/ V. B., B. 2, K., XX/ B. C., B. XX, K., XX/ M. C., B. XX, K., XX/ Z. C., B. 8, K., XX/ N. C., B. 2, K., XX/ O. C., B. 4, K., XX/ B. Kralčák, B. 2, K., XX/ A. C., G. XX, K., XX/ M.. U. C., B. 8, K., XX/ O.. Q. L., B. 2, K., XX/ T.. Z. L., B. 6, K., XX/ G. M., B. 2, K., XX/ E. M., B. 2, K., XX/ B. M., B. 6, K., XX/ N. G., B. 6, K., XX/ P. G., B. 4, K., XX/ Q. G., B. 6, K., XX/ N. O., B. 8, K., XX/ M.. V. O., Z. XX, K., XX/ M.. E. O., B. 8, K., XX/ O. O., B. 10, Bratislava, XX/ M. O., B. 2, K., XX/ B. O., B. 6, K., XX/ Q. O., B. 6, K., XX/ M. O., B. 2, K., XX/ P. O., B. 4, K., XX/ I. O., B. 6, K., XX/ L. P., B. 2, K., XX/ J. A., B. 6, K., XX/ N. A., B. XX, K., XX/ M. A., B. XX, K., XX/ Q. A., B. 4, K., XX/ Z. Z., B. 4, K., XX/ N. E., B. 2, K., XX/ M. E., B. 2, K., XX/ Z. Z. G., B. 2, K., XX/ M.. M. Z., B. XX, K., XX/ O. J., B. 4, K., XX/ Q. J., B. 2, K., všetci zastúpení: Mgr. Peter Arendacký, advokát, Čapkova 2, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, Bratislava, za účasti: SUBCENTRO s.r.o., IČO: 44 741 871, Pri starom letisku 17, Bratislava, zastúpený: JUDr. Róbert Čorba, Okružná 1421, Rovinka, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F. XXXX-TXX/XXXX-Vč-XX zo dňa 13.06.2013 a o postupe podľa § 250b ods. 2 O.s.p., takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave u k l a d á žalovanému povinnosť doručiť žalobcom rozhodnutie č. F. XXXX- TXX/XXXX-Vč-XX zo dňa 13.06.2013 do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.02.2014 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. F. XXXX-TXX/XXXX-Vč-XX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie"), ktorým žalovaný ako príslušný stavebný úrad povolil stavebníkovi A. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, O. starom letisku XX, K. zmenu stavebného objektu SO XX K. domy „A“, „B“, „C“, na pozemkoch registra „C“, parc. č. XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území O., ktorý je súčasťou stavby „O. objekty V.“ K., O., B.. J. stavby pred jej dokončením spočíva vo vnútorných dispozičných zmenách uvedeného objektu a v zmenách s tým súvisiacich fasádnych pohľadov, pričom objem stavebného objektu stavby, jeho funkcia ani počet bytov sa nezmení. J. sa zároveň domáhali postupu podľa § 250b ods. X O.s.p. s tým, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť im napadnuté rozhodnutie a tiež žiadali o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže im jeho výkonom hrozí závažná ujma. R. § 59 ods. X písm. b) a § 139 ods. X písm. d) zákona č. XX/XXXX Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“), z ktorých je zrejmé, že účastníkom konania je aj vlastník susednej stavby bez ohľadu na to, či je táto stavba postavená na pozemku, ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť povoľovaná stavba, alebo nie. Pre posúdenie stavby ako susednej postačuje, že jej užívanie môže byť povoľovanou stavbou dotknuté, pričom nemusí byť dokázané, že takýto vplyv skutočne nastane. Pre posúdenie stavby ako susednej nie je potrebné, aby možný vplyv povoľovanej stavby mal na stavbu potenciálneho účastníka negatívny vplyv. Z významu slova „dotknuté“ vyplýva, že postačí akýkoľvek vplyv. Vzhľadom na malú vzdialenosť medzi stavbami a plánovanými rozmermi povoľovanej stavby je nepochybné, že povoľovaná stavba môže a bude mať vplyv na okolité stavby, ktorých vlastníkmi sú žalobcovia. M. žalobcovia poukázali na § 140 stavebného zákona a na povinnosť žalovaného dodržiavať základné zásady správneho konania definované v § X ods. X až 3 správneho poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že susedným pozemkom a susednou stavbou v zmysle § 59 ods. X písm. b) stavebného zákona nemožno chápať iba parcelu, ktorá priamo susedí s parcelou, na ktorej má byť povoľovaná stavba, ale je ním každý pozemok a stavba v prípade, že práva k tomuto pozemku alebo stavbe môžu byť s ohľadom na situačné umiestnenie pozemku, prírodné podmienky priestoru a charakteristiky povoľovanej stavby rozhodnutím dotknuté. Aj zmena vnútorného členenia, v ktorej má podľa napadnutého rozhodnutia spočívať zmena stavby, môže mať vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcov. Už rozhodnutie o povolení stavby, ktorej zmena bola povolená napadnutým rozhodnutím, nerešpektuje podmienky rozhodnutia o umiestnení stavby a je s ním v rozpore. P. o umiestnení stavby bolo rozhodnuté o umiestnení stavby so šiestimi nadzemnými podlažiami a jedným podzemným podlažím, avšak napadnutým rozhodnutím už bola schválená projektová dokumentácia obsahujúca sedem nadzemných podlaží. O. dokumentácia je v rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby aj z hľadiska funkčného využitia územia. Podľa rozhodnutia o umiestnení stavby mali byť objekty „A“, „B“ a „E“ využívané ako bytové domy, objekt „C“ ako hotel a objekt „D“ ako ubytovňa pre dôchodcov, pričom podľa stavebného povolenia majú byť všetky objekty bytovými domami. U. „A“, „B“ a „E“ majú byť bežné bytové domy a „D“ a „E“ majú mať charakter „administratívneho bývania“ pre seniorov. A. povolenie je z hľadiska funkčného využitia územia v rozpore aj s územným plánom hlavného mesta A. republiky K., kde sú parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území O. definované ako rozvojové územie so stanoveným funkčným využitím ako zmiešaného územia bývania a občianskej vybavenosti. A. povolená stavebným povolením presahuje záväzné limity, predovšetkým neobsahuje občiansku vybavenosť a funkcia bývania predstavuje XXX% podlažnej plochy stavby. M. rozpor videli žalobcovia v množstve bytových jednotiek, ktorých malo byť podľa územného rozhodnutia iba XX, pričom podľa projektovej dokumentácie schváleného stavebného povolenia ich má byť XX. U. toho bytové objekty „A“, „B“ a „C“ obsahujú XX bytov, ale iba XX parkovacích miest, čo nespĺňa normu A. 73 XXXX O. miestnych komunikácií, v zmysle ktorej by mali mať tieto objekty približne XXX parkovacích miest. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na ďalší rozpor stavebného povolenia a územného rozhodnutia, keď projektová dokumentácia neobsahuje 1. podzemné podlažie - garáže, ktoré boli súčasťou projektu, na ktoré bolo vydané územné rozhodnutie. Z napadnutého rozhodnutia tiež nevyplýva, že by žalovaný posudzoval vplyv povoľovanej stavby na susedné stavby zo svetlo- technického hľadiska, keďže sa v ňom nezmieňuje o existencii príslušnej štúdie. S poukazom na § 62 ods. X stavebného zákona je podľa názoru žalobcov zrejmé, že žalovaný postupoval v rozpore s právnymi predpismi, keď povolil navrhovanú stavbu, a teda napadnuté rozhodnutie je nezákonné. K návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobcovia uviedli, že stavebníci na základe stavebného povolenia začali dňom XX.XX.XXXX uskutočňovať stavebné práce a v súčasnosti je rozostavaných niekoľko nadzemných podlaží. O. na povolenej stavbe rýchlo pokračujú a žalovaný ako príslušný stavebný úrad aj vzhľadom na personálnu blízkosť so stavebníkom a tiež vzhľadom na jeho doterajší postup nepredstavuje záruku dostatočnej ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcov. Vzhľadom na to, že bytové domy na B. X-XX sú najbližšími susediacimi stavbami so stavbou povolenou stavebným povolením, mali žalobcovia za to, že táto stavba bude mať bezprostredný vplyv na ich životné podmienky ako aj na ich majetok. II. J. vo vyjadrení k žalobe navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že začatím konania o odstránení stavby spojenom s možnosťou jej dodatočného povolenia s prípadnými úpravami odpadol dôvod konania súdu podľa § X50b ods. 2 O.s.p.. G., že žalobcovia nekonkretizujú, s ktorými účastníkmi žalovaný nekonal. Taktiež nekonkretizujú, v čom by napadnutým rozhodnutím, ktorým boli povolené len dispozičné zmeny v bytoch pri zachovaní ich počtu a účelu užívania, mohli byť ich práva priamo alebo nepriamo dotknuté. Podľa názoru žalovaného sa žalobcovia pre nedostatok dôvodov, pre ktoré by mohli byť účastníkmi konania o povolení zmeny vnútornej dispozície stavby pred dokončením, zamerali iba na posudzovanie vecnej správnosti stavebného povolenia, ktoré nie je predmetom tejto žaloby. M. žalovaný citoval § X47 ods. X O.s.p. a poukázal na § X50 ods. X a § XXXb ods. 2 O.s.p., kde je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka. J. sa iba všeobecne odvolávajú na § 59 ods. X stavebného zákona, pričom nepreukázali, ktoré ich vlastnícke alebo iné práva by mohli byť povolenými vnútornými dispozičnými zmenami priamo dotknuté. J. v žalobe bez ďalších súvislostí uviedli, že bytové domy B. X-XX sú najbližšími a priestorovo bezprostredne susediacimi stavbami so stavbou povolenou napadnutým rozhodnutím. Z dokladov, ktoré predložili súdu, vyplýva, že bytové domy B. X-XX nie sú bezprostredne susediace stavby k stavbe povolenej napadnutým rozhodnutím. M. bytovými domami B. X-XX a povolenou stavbou sa nachádza nebytová budova súp. č. XXXX na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX v katastrálnom území O. s piatimi obchodnými prevádzkami vo vlastníctve iných osôb a iná stavba - pochôdzna terasa na pilotoch na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území O. vo vlastníctve hlavného mesta A. republiky K., ktoré sú susediacimi stavbami s predmetnou novostavbou. Podľa názoru žalovaného žalobcovia pre nedostatok dôkazov, na základe ktorých by odvodili svoju aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby, sa snažia argumentovať iným konaním a iným rozhodnutím, ktoré nie je predmetom tejto žaloby aj napriek tomu, že sa týka tej istej stavby. J. pri posudzovaní žiadosti stavebníka o zmenu stavby pred jej dokončením v súlade s § 68 stavebného zákona skúmal, či a v akom rozsahu sa povoľovaná zmena stavebného objektu môže čo i len nepriamo dotknúť účastníkov stavebného konania, rovnako aj dotknutých orgánov štátnej správy. V. k záveru, že nepodstatné zmeny vnútornej dispozície bytov bez zmeny ich počtu a funkčného využívania, sa nemôžu ani nepriamo dotknúť práv vlastníkov susedných pozemkov, ani susediacich stavieb ani bytových a nebytových priestorov. J. tiež dospel k záveru, že zmena predmetnej stavby pred jej dokončením sa priamo ani nepriamo nedotkla práv ani právom chránených záujmov žalobcov, ktorí preto nemali byť účastníkmi tohto konania. M. žalovaný poukázal na to, že Slovenská stavebná inšpekcia, T. K. v rámci hlavného stavebného dohľadu a zamestnanci žalovaného ako orgán štátneho stavebného dohľadu v novembri XXXX zistili, že stavebníci uskutočňujú stavbu v rozpore so stavebným povolením a tým aj v rozpore s napadnutým rozhodnutím. P. spočíva v nesprávnom priestorovom umiestnení stavebných objektov tak, že všetky jej hlavné objekty stavebníci posunuli. Na základe týchto zistení začal žalovaný dňa XX.XX.XXXX z úradnej moci podľa § 88 v spojení s § 88a stavebného zákona konanie o odstránení stavby spojené s konaním o dodatočnom povolení stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením a jeho zmenou. A. vyzval na podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a preukázanie, že uskutočnená zmena nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a konanie prerušil. J. vyzval stavebníkov na zastavenie stavebných prác a následne rozhodnutím č. XXX/XXXX/XX-UKSP/ Ku-X zo dňa XX.XX.XXXX nariadil okamžité zastavenie stavebných prác. Z. stavebné práce na stavbe stavebníci zastavili a požiadali žalovaného o dodatočné povolenie stavby. J. nariadením okamžitého zastavenia stavebných prác na stavbe a začatím konania o odstránení stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením a napadnutým rozhodnutím ako aj v spojení s konaním o možnosti jej dodatočného povolenia ešte pred podaním žaloby de facto a de iure zrušil platnosť stavebného povolenia aj platnosť napadnutého rozhodnutia. Ak by súd aj napriek vyššie uvedeným argumentom dospel k záveru, že žalobcovia mali byť účastníkmi konania o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, tak začatím konania o odstránení stavby spojenom s možnosťou jej dodatočného povolenia s prípadnými úpravami, podľa názoru žalovaného odpadol dôvod na konanie súdu vo veci podanej žaloby, čo zakladá dôvod na zastavenie konania. T.. J. v ďalšom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX poukázal na to, že listom č. XXX/XXXX/XX-UKSP/XX-Ku zo dňa XX.XX.XXXX oznámil stavebníkom pokračovanie konania o dodatočnom povolení stavby v zmysle §88a stavebného zákona. E. skutočnosť tiež oznámil verejnou vyhláškou dotknutým orgánom a všetkým účastníkom konania, medzi ktorých určil vlastníkov susedných pozemkov, ďalej vlastníkom susediacej nebytovej budovy súp. č. XXXX, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytových domoch súp. č. XXXX, XXXX, XXXX s uvedením mien všetkých známych účastníkov konania, vrátane všetkých žalobcov. U., v ktorom žalovaný upovedomil účastníkov konania a dotknuté orgány o možnosti nahliadať do podkladov rozhodnutia a uplatniť námietky, zverejnil na svojej vývesnej tabuli a informatívne aj na vývesných tabuliach každého bytového domu. J. ako účastníci konania využili svoje práva a nahliadajú do spisu. Po uplynutí určenej lehoty žalovaný vyhodnotí výsledky zistené v tomto konaní, posúdi stanoviská dotknutých orgánov a námietky účastníkov konania a rozhodne v intenciách § 88a stavebného zákona. Proti tomuto rozhodnutiu budú môcť žalobcovia ako účastníci konania využiť riadne a mimoriadne opravné prostriedky a uplatniť si tak svoje práva. V. XX.XX.XXXX vykonal žalovaný na rozostavanej stavbe miestne zisťovanie, ktorým zistil, že stavebníci rešpektujú nariadené zastavenie stavebných prác. Na stavbe neboli prítomné žiadne osoby, zo stavby boli odstránené všetky unimobunky dočasného zariadenia staveniska, všetky stavebné stroje, mechanizmy, nezabudovaný stavebný materiál, stavenisko je oplotené, nachádzajú sa na ňom len rozostavané objekty stavby. Z. miestneho zisťovania sú zdokumentované fotodokumentáciou v počte XX fotografií. J. mal za to, že priznaním práva účastníka konania všetkým žalobcom v konaní o dodatočnom povolení stavby „O. objekty V.“, v ktorom sa rozhodne o stavbe spôsobom uvedeným v § 88a stavebného zákona, odpadol dôvod na konanie vo veci tejto žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú práv byť účastníkmi konania o zmene stavby pred jej dokončením. P. zastavenia prác na stavbe rovnako odpadol dôvod na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. IV. C. súd v K. uznesením č. k. XS/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX pribral do konania účastníka správneho konania: A. s.r.o., ktorý je stavebníkom predmetnej stavby. V. J. v reakcii na vyjadrenia žalovaného vyjadrili názor, že dôvod pre konanie v prejednávanej veci neodpadol a naďalej žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť im napadnuté rozhodnutie. E. žalovaného, že stavba B. X-XX, ktorej spoluvlastníkmi sú žalobcovia, nie je susediacou stavbou, označili za nesprávne, nakoľko pojem susedná stavba je priamo definovaný v § 139 ods. X písm. d) stavebného zákona. Podľa tohto ustanovenia sa ňou rozumie „aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté“. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzdialenosť dotknutej stavby od zamýšľanej stavby či od pozemku stavebníka a ani počet stavieb, ktoré medzi nimi stoja, nie sú podstatnými faktormi. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na slovné spojenie, že užívanie susednej stavby môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Pre posúdenie stavby ako susednej stačí existencia možnosti, že navrhovaná stavba bude mať vplyv na jej užívanie a nemusí byť dokázané, že takýto vplyv mať skutočne bude. Z. pojmu susedná stavba prezentovaný žalovaným podľa žalobcov neobstojí. Pre postavenie osoby ako účastníka konania nie je rozhodujúca vzdialenosť stavby v jej vlastníctve od navrhovanej stavby ani miesto v poradí stavieb zoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby. P. okolnosťou je skutočnosť, či stavba vo vlastníctve potenciálneho účastníka a jej užívanie môžu byť navrhovanou stavbou dotknuté. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na rozhodovaciu prax G. súdu SR vo veciach sp. zn. XSžo X/XXXX a sp. zn. XSžo XXX/XXXX, ktorá potvrdzuje správnosť nimi uvádzaných záverov. T. záver by bol reštriktívny a v rozpore so základnými pravidlami definovanými v § X ods. X až 3 správneho poriadku. J. tiež poukázali na rozhodnutie G. súdu SR sp. zn. XSžo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na B. X a X v K. účastníkmi stavebného konania týkajúceho sa stavby „O. objekty V.“ od počiatku, z čoho vyplýva, že rozhodnutia vydané v týchto konaniach im musia byť doručované. J. nepreukázal svoje tvrdenie, že zmena stavby sa nemôže dotknúť práv žalobcov, nakoľko je minimálna. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na záväznú podmienku č. X uvedenú v napadnutom rozhodnutí, ktorá určuje, že celá stavba vrátane povolených zmien bude dokončená do X rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby. Z uvedeného je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie sa dotýka celej stavby, keďže predlžuje stavebníkovi lehotu na jej dokončenie a predmetným konaním o zmene stavby pred jej dokončením by mohli byť dotknuté práva žalobcov. Podľa názoru žalobcov sa žalovaný nesprávne domnieva, že začatím konania o dodatočnom povolení stavby odpadol dôvod riadne ukončiť konanie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. J. konania o dodatočnom povolení stavby neznamená zneplatnenie predchádzajúceho stavebného povolenia ani napadnutého rozhodnutia, nakoľko takéto následky právne predpisy so začatím konania o dodatočnom povolení stavby nespájajú. Taktiež domnienku žalovaného o faktickej nevyužiteľnosti predchádzajúcich rozhodnutí označili žalobcovia za nesprávnu, nakoľko je rozdiel, či je napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce stavebné povolenie právoplatné alebo nie. O. rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením oprávňuje stavebníkov postaviť stavbu, ktorá je v súlade s pôvodným stavebným povolením, v dôsledku čoho by im nič nebránilo zbúrať rozostavanú stavbu a bez ďalšieho konania, v ktorom by žalobcovia mohli brániť svoje práva, by mohli postaviť stavbu povolenú napadnutým rozhodnutím. V dôsledku skutočnosti, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia boli žalobcovia nezákonne ignorovaní, boli nútení domáhať sa svojich práv v konaní pred súdom. J. žalovaného o nevyužiteľnosti napadnutého rozhodnutia by prichádzal do úvahy iba v prípade, ak by rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby bola stavba postavená v rozpore s predchádzajúcimi povoleniami povolená. J. tak vo svojom vyjadrení podľa názoru žalobcov zrejme nechtiac prejudikoval rozhodnutie o žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Q. v prípade dodatočného povolenia rozostavanej stavby by nič nebránilo stavebníkom na základe vlastného rozhodnutia túto dodatočne povolenú stavbu zbúrať a postaviť miesto nej stavbu v súlade so stavebným povolením a napadnutým rozhodnutím. VI. J. vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX zotrval na svojom doterajšom názore a žiadal konanie zastaviť. O. na to, že C. súd v K. mu uznesením č. k. XS/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX uložil povinnosť doručiť žalobcom stavebné povolenie č. F. XXXXX E Mt-XXX zo dňa XX.XX.XXXX o povolení stavby „O. objekty V.“. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad K., odbor výstavby a bytovej politiky tak, že rozhodnutím č. OU-BA-U zo dňa XX.XX.XXXX odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že v tej istej veci prebieha konanie o dodatočnom povolení stavby, o ktorom koná iný príslušný správny orgán. Na základe uvedených skutočností považoval žalovaný vyjadrenie žalobcov, v ktorom obhajujú dôvodnosť návrhu obnoviť odvolacie konanie týkajúce sa zmeny dispozičných vnútorných zmien stavby, za nepreukázané. E. žalobcov, že stavebníci by mohli rozostavanú stavbu odstrániť a postaviť stavbu podľa pôvodného stavebného povolenia, je iba konštrukcia nezodpovedajúca skutočnosti. A. neodstránili stavbu, ale požiadali o jej dodatočné povolenie, preto žalovaný vedie konanie o zmene stavby pred jej dokončením. Na záver žalovaný citoval § 88a stavebného zákona, z ktorého vyplýva jeho povinnosť v prípade zistenia existencie stavby uskutočnenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním začať konanie o odstránení stavby s možnosťou jej dodatočného povolenia, v ktorom rozhodne na základe výsledkov tohto konania. Z. takejto stavby stráca právo rozhodovať, ako so stavbou naloží a je povinný rešpektovať rozhodnutie žalovaného. Z.. Právny zástupca pribratého účastníka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyjadril súhlas s názorom právneho zástupcu žalobcov, ktorý na pojednávaní vyslovil potrebu doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcom. Právny zástupca pribratého účastníka tiež poukázal na to, že do dnešného dňa je sporné, či bola stavba postavená v rozpore s územným rozhodnutím a stavebným povolením, pričom nespochybnil možnú rozpornosť medzi týmito dvoma rozhodnutiami. Podľa jeho názoru stavebník realizoval stavbu podľa právoplatného stavebného povolenia a preto nie je potrebná jej legalizácia. Na záver konštatoval, že podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu K., odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-U zo dňa XX.XX.XXXX o zastavení odvolacieho konania ako aj žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o nariadení zastavenia stavebných prác. Z.. Podľa § X50b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. E. stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. V § X50b ods. 2 O.s.p. je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka. V prípade takto podanej žaloby musí súd zisťovať, či mal byť žalobca účastníkom správneho konania (v zmysle správneho poriadku, resp. osobitného právneho predpisu - napr. stavebného zákona) a charakter rozhodnutia, ktoré žalobca žalobou napáda. E. skutočnosti súd zisťuje predovšetkým z obsahu administratívneho spisu. V zmysle ustálenej judikatúry ustanovenie § X50b ods. X O.s.p. prelamuje dôsledky § X47 ods. 2 a § 250 ods. 2 O.s.p. v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal (aj keď bol účastníkom správneho konania) a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Súd je názoru, že vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom konania, uloží správnemu orgánu povinnosť doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. V tomto štádiu konania sa súd zaoberal výlučne otázkou upravenou v § X50b ods. 2 O.s.p., t.j. či v prípade žalobcov ide o opomenutých účastníkov, s ktorými sa ako s účastníkmi konania nekonalo aj napriek tomu, že s nimi žalovaný mal konať. Súd je toho názoru, že so žalobcami sa v správnom konaní ako s účastníkmi konania, so všetkými procesnými právami z tohto postavenia vyplývajúcimi, konať malo. Podľa § 59 ods. X písm. b) stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. O. ide o výklad ustanovenia § 59 ods. X písm. b) stavebného zákona súd poukazuje na názor G. súdu SR vyslovený v uznesení č. k. XSžo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F. XXXXX E Mt-XXX zo dňa XX.XX.XXXX o vydaní stavebného povolenia na stavbu „O. objekty DOMT.“, v zmysle ktorého toto ustanovenie ,, treba vykladať extenzívnym spôsobom, čomu zodpovedá aj samotným zákonodarcom predpokladaná možnosť dotknutia v tomto ustanovení uvedených práv. O. účastníctva pritom nie je, aby bolo námietkam vyhovené, pretože ich posúdenie je v kompetencii stavebného úradu. Za účelom účastníctva však postačuje iba možnosť, že stavebným povolením budú vlastnícke alebo iné práva priamo dotknuté, pričom je potrebné vychádzať z individuálnych okolností prípadu“. V tejto súvislosti G. súd SR v uznesení č. k. XSžo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX poukázal aj na vymedzenie pojmu ,,susedná stavba“ v ustanovení § 139 ods. X písm. d) stavebného zákona tak, že ,,sa ňou rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Z uvedeného vyplýva, že pod týmto pojmom treba rozumieť i stavbu v širšom ponímaní, ako je tomu v písm. c) § 139 ods. 2. C. susednej stavby spĺňa aj stavba, ktorá nestojí priamo na susednom pozemku, pričom nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní ide“. V závere uznesenia G. súd SR skonštatoval, že žalobcovia boli v zmysle § X50b ods. 2 O.s.p. aktívne legitimovaní na podanie žaloby a v predmetnom stavebnom konaní im malo byť priznané účastníctvo. Súd v súlade s vyššie citovaným názorom G. súdu SR uvádza, že žalobcovia, ktorí boli opomenutými účastníkmi stavebného konania vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „O. objekty V.“, mali byť účastníkmi aj konania o povolení zmeny tejto stavby pred jej dokončením z titulu účastníctva v konaní o vydaní stavebného povolenia na túto stavbu. Pre postavenie osoby ako účastníka konania nie je rozhodujúcou skutočnosťou vzdialenosť stavby od navrhovanej stavby a ani poradie stavieb zoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby. P. skutočnosťou je, či stavba vo vlastníctve potenciálneho účastníka konania a jej užívanie môžu byť navrhovanou stavbou dotknuté. Q. reštriktívneho výkladu pojmu „sused“, v zmysle ktorého sa podľa žalovaného rozumie iba vlastník nehnuteľnosti bezprostredne susediacej a majúcej spoločnú hranicu so stavebným pozemkom, by bolo podľa názoru súdu porušené základné právo žalobcov na inú právnu ochranu ustanoveného v čl. XX ods. X X. SR. G. námietky žalobcov v dostatočnej miere preukazujú možný vplyv stavby, ktorej zmena bola pred jej dokončením povolená napadnutým rozhodnutím, na ich vlastnícke a užívacie práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, boli podľa názoru súdu splnené podmienky pre priznanie účastníctva v konaní o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. J. boli na svojich právach a právom chránených záujmoch postupom žalovaného a napokon aj napadnutým rozhodnutím ukrátení, keďže žalovaný s nimi nekonal ako s účastníkmi konania a napadnuté rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením im nedoručoval. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov v tom, že začatím konania o dodatočnom povolení stavby neodpadol dôvod riadne ukončiť konanie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. V. povolenie stavby zo zákona neruší ani už vydané stavebné povolenie ani napadnuté rozhodnutie. Aj s ohľadom na reakciu žalobcov uvedenú v bode V. tohto uznesenia nie je možné celkom vylúčiť (v prípade rozhodnutia, ktorým sa už zrealizovaná stavba dodatočne nepovolí), odstránenie rozostavanej stavby stavebníkmi a následnú realizáciu stavby podľa pôvodného stavebného povolenia a jeho zmeny. Vzhľadom na túto skutočnosť v záujme vytvorenie právnej istoty súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné doručiť žalobcom a zabezpečiť im možnosť realizácie procesných práv vyplývajúcich z ich postavenia ako účastníkov konania priznaných či už stavebným zákonom, alebo správnym poriadkom, nakoľko tieto práva im boli nedoručením napadnutého rozhodnutia odopreté. Súd vzal na zreteľ aj stavebníkom tvrdenú spornosť uskutočňovania stavby v rozpore so stavebným povolením, pričom nemožno vylúčiť ani existenciu rozporu medzi územným rozhodnutím a stavebným povolením. G. pochybností o tom, že konanie o dodatočnom povolení stavby (v ktorom sú účastníkmi konania aj žalobcovia) a jeho výsledok priamo ovplyvnia napadnuté rozhodnutie a preto v prípade podania odvolania odvolací orgán môže konanie prerušiť. Keďže od vydania napadnutého rozhodnutia ešte neuplynula lehota troch rokov (§ X50b ods. X O.s.p.), súd mohol postupovať podľa § 250b ods. 2 O.s.p. a uložil žalovanému povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcom, pričom žalovaný bez zbytočného odkladu upovedomí súd o tom, ak sa v rámci správneho konania po doručení napadnutého rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, t.j. žalobcovia proti nemu podajú odvolanie. A. predseda senátu v súlade s ustanovením § 250c veta tretia O.s.p. upovedomuje účastníkov o tom, že vzhľadom na aktuálny stav správneho konania žiadosti žalobcov o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebolo vyhovené. O náhrade trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej a to v nadväznosti na ďalší priebeh konania. E. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.