Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/31/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200257 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200257.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, IČO: 31 303 862, Tulčík 310, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave fiktívne rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o odvolaní žalobcu zo dňa 17.02.2010 proti rozhodnutiu Štátnych lesov Tatranského národného parku č. p. Info-1/2010 zo dňa 29.01.2010 a prvostupňové rozhodnutie Štátnych lesov Tatranského národného parku č. p. Info-1/2010 zo dňa 29.01.2010 z r u š u j e a vec vracia Štátnym lesom Tatranského národného parku na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 22.01.2010 bola Štátnym lesom Tatranského národného parku (ďalej aj len „Štátne lesy TANAP“ alebo aj len „povinná osoba“) ako povinnej osobe doručená písomná žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií, ktoré zhrnul do 12-tich bodov. 2. Štátne lesy TANAP-u reagovali na žiadosť žalobcu zaslaním listu označeného ako „Žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle zákona NR SR č. 211/2002 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov - rozhodnutie“ zo dňa 29.01.2010. K listu bolo pripojené rozhodnutie č. p. Info-1/2010 zo dňa 29.01.2010 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), v ktorom Štátne lesy TANAP-u uviedli, že „na položené otázky sa rozhodli neposkytnúť adekvátnu a vyčerpávajúcu odpoveď z dôvodu, že Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica v tomto čase nedisponujú informáciami, ktoré by boli sústredené v takom rozsahu a členení, v akom žiadateľ poskytnutie informácií požaduje. Toto rozhodnutie nemožno chápať ako rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informácie... Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica i napriek tomu k jednotlivým otázkam zaujímajú toto stanovisko.“ 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 17.02.2010, v ktorom namietal, že toto rozhodnutie neobsahuje zákonný dôvod, ktorý by povinnej osobe umožňoval neposkytnúť požadovanú informáciu. Taktiež namietal, že prvostupňové rozhodnutie nie je v súlade s § 47 správneho poriadku, keďže neobsahuje výrok. 4. Nakoľko žalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu nerozhodol, v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia (ďalej aj len „fiktívne rozhodnutie 1“). 5. Žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia 1, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3S/158/2010-61 zo dňa 14.02.2012 tak, že fiktívne rozhodnutie 1 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný zostal nečinný, a preto došlo k vydaniu ďalšieho fiktívneho rozhodnutia (ďalej aj len „fiktívne rozhodnutie 2“). 6. Žalobca opätovne podal žalobu o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia 2, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S/106/2012-70 zo dňa 15.11.2013 tak, že fiktívne rozhodnutie 2 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný ani v tomto prípade nerozhodol v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, a preto došlo k vydaniu ďalšieho fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“). II. Zhrnutie argumentov žalobcu 7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 8. Citoval § 3 ods. 1, § 32 ods. 1, § 47 a § 58 správneho poriadku, ďalej § 2, § 7, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, § 22 ods. 1, § 18, § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj čl. 26 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že právo na informácie je možné obmedziť zákonom za podmienok ustanovených v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Obmedzenia prístupu k informáciám vymedzené v zákone č. 211/2000 Z. z. nemožno rozširovať. 9. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje zákonný dôvod, ktorý by povinnej osobe umožňoval neposkytnúť požadovanú informáciu. Prvostupňové rozhodnutie nie je v súlade s § 47 správneho poriadku z dôvodu absencie výroku rozhodnutia, nakoľko po slove „rozhodli“ je uvedené, že na položené otázky nebude poskytnutá odpoveď a že toto rozhodnutie nemožno chápať ako rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť požadované informácie. 10. V nadväznosti na to žalobca uviedol, že v rozhodovacej činnosti správnych orgánov je výrok rozhodnutia, v ktorom povinná osoba vysvetľuje, ako možno a nemožno chápať rozhodnutie, bezprecedentný. 11. Povinná osoba v stanoviskách k jednotlivým otázkam tvrdí, že nie je povinná viesť evidenciu v členení podľa jednotlivých národných prírodných rezervácií (ďalej aj len „NPR“) aj napriek tomu, že je nesporné, že má k dispozícii informácie, ktoré jej umožňujú identifikovať jednotlivé JPRL patriace do NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina. 12. K otázke týkajúcej sa podielu prirodzeného zmladenia na spracovaných kalamitných plochách v NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina (bod č. 6) povinná osoba uviedla, že položenej otázke nerozumie. V takomto prípade mala postupovať podľa § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a vyzvať žalobcu na doplnenie, akej informácie sa žiadosť v tomto bode týka. Na druhej strane, nie je zrozumiteľné, ak povinná osoba nerozumie otázke položenej žiadateľom, akým logickým postupom dospela k záveru, že nie je povinná viesť údaje takéhoto charakteru. Uvedené rovnako platí aj pre bod č. 7. 13. K bodu č. 8. povinná osoba uviedla, že vie poskytnúť iba čiastočnú odpoveď na položenú otázku, teda čiastočne sprístupniť informácie požadované žalobcom. Aj napriek tomu mu neposkytla ani čiastočné informácie. Uvedené platí aj pre bod č. 9. 14. K bodu č. 10. povinná osoba nezrozumiteľne uviedla, že je schopná zabezpečiť vyhodnotenie poznatkov na získanie požadovaných údajov a v ďalšej časti tohto bodu konštatovala, že žalobca si môže prísť požadované údaje vypísať. Z toho vyplýva, že povinná osoba požadovanými informáciami disponuje a neexistuje dôvod na ich nesprístupnenie. 15. V bode č. 12. povinná osoba poukázala na skutočnosti, ktoré sú bez vzťahu k požadovaným informáciám. V závere prvostupňového rozhodnutia konštatovala, že čiastkové informácie z informácií požadovaných žalobcom boli uverejnené na internetovej stránke Štátnych lesov TANAP-u. Postup podľa § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. prichádza do úvahy len pred vydaním rozhodnutia a je postačujúci iba vtedy, ak žalobca netrvá na poskytnutí informácií. Povinná osoba mala žalobcovi poskytnúť čo i len čiastkové informácie. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 17. Poukázal na to, že podľa zákona č. 211/2000 Z. z. aj písomne vyhotovený list podpísaný osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie. List spravidla neobsahuje všetky formálne náležitosti rozhodnutia ako sú výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. V prípade žalobcu sú „nesprístupnené informácie“ vyhodnotené ako informácie, ktoré nemá povinná osoba k dispozícii. Povinná osoba môže takúto žiadosť o informáciu zamietnuť, pretože jej zákon neukladá povinnosť „vytvárať“ neexistujúce informácie. Vychádzajúc z dikcie zákona č. 211/2000 Z. z. a existujúcich správnych rozhodnutí je povinnosťou povinnej osoby na základe žiadosti poskytnúť iba tie informácie, ktorými momentálne disponuje a ktoré si nevyžadujú ich ďalšie zhromažďovanie a spracovanie. 19. Štátne lesy TANAP-u zaujali ku každej položenej otázke adekvátnu odpoveď a stanovisko, pričom ani v jednom prípade neuviedli, že niektorú z vyžiadaných informácií odmietajú poskytnúť. V danom prípade nie je dôvod na postup podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko Štátne lesy TANAP- u už pri spracovaní odpovede upozornili žalobcu, že odpoveď na otázky a zaujatie stanoviska k nim nemožno považovať za odmietnutie poskytnutia informácie. 20. Nie je možné akceptovať ani postup podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Požadované informácie sú informáciami, ktoré Štátne lesy TANAP-u nespracovávajú a nie sú povinné viesť a poskytovať. V súvislosti s rôznymi druhmi chránených území, na ktoré sa žalobca odvolával, je v zmysle § 54 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov povinný viesť a poskytovať informácie príslušný orgán ochrany prírody. 21. Štátne lesy TANAP-u nikdy netvrdili, že nemôžu identifikovať jednotlivé JPRL patriace do NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina. V prvostupňovom rozhodnutí iba uviedli, že nie sú povinní sústreďovať jednotlivé ukazovatele tak, ako si to v 12-tich bodoch žiada žalobca. 22. K bodom č. 8, č. 9 a č. 10 Štátne lesy TANAP-u v prvostupňovom rozhodnutí uviedli, že na položenú otázku môžu čiastočne odpovedať, teda čiastočne sprístupniť informácie požadované žalobcom. Z ich odpovede vyplýva, že požadované informácie by sa vzťahovali iba na lokality, kde bol umožnený výkon ochranných a obranných opatrení. Štátne lesy TANAP-u momentálne nemajú k dispozícii voľné personálne kapacity, aby pre žalobcu vyhľadávali, zhromažďovali a vypisovali tieto informácie. Požadované informácie sa mu rozhodli sprístupniť nahliadnutím do kariet, prípadne ich výpisom, čo nie je v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z. z. 23. Štátne lesy TANAP-u sa vyjadrili aj k bodu č. 12, ale iba žalobca ich odpovedi nechce rozumieť. Žalobca požadoval sprístupnenie takýchto informácií účelovo, nakoľko on sám sa veľkou mierou pričinil o to, že v týchto JPRL nebol umožnený výkon ochranných a obranných opatrení. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zámerne položil túto otázku a niektoré ďalšie otázky, pričom vopred vedel, že na ne nebude možné jednoznačne odpovedať. 24. Žalovaný nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ktorý podal žalobca, keď uviedol, že daný postup je možné uplatniť len pred vydaním rozhodnutia a môže byť postačujúci iba v prípade, ak žiadateľ netrvá na poskytnutí informácií. IV. Odpoveď žalovaného na výzvu súdu 25. V odpovedi na výzvu súdu zo dňa 02.12.2014 na objasnenie dôvodov, pre ktoré nie je možné žalobcovi poskytnúť požadované informácie, žalovaný uviedol, že nedisponuje relevantnými dôkazmi, a preto sa obrátil na Štátne lesy TANAP-u a ich odpoveď pripojil k listu. 26. Na záver konštatoval, že na základe uvedeného listu nevie uviesť relevantný dôkaz, prečo povinná osoba nezverejnila požadované informácie. V. Posúdenie veci 27. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 29. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 30. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 31. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 32. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. musí povinná osoba poskytnúť informácie, ktoré má k dispozícii, teda napríklad také, ktoré pri svojej činnosti používa, využíva alebo s ktorými narába. Nejde pritom iba o informácie, ktoré povinná osoba sama vytvorila, ale aj o tie, ktoré jej boli postúpené inými subjektmi. Povinnosť poskytovať informácie nielen priamo o predmete činnosti povinnej osoby, ale aj informácie súvisiace s jej činnosťou - teda aj tie informácie, ktoré povinná osoba v súvislosti so svojou činnosťou obdržala od iných osôb, vyplýva z ústavnej povinnosti orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR. Princíp prístupu k informáciám znamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré na úrade „ležia“, s ktorými úrad pracuje. Informáciou sa myslí to, čo v okamihu žiadosti o sprístupnenie informácií je, alebo byť má, v úrade k dispozícii. Pokiaľ úrad zistí, že nemá informáciu, ktorú podľa svojich povinností stanovených právnymi predpismi má mať, je povinný ju okamžite doplniť a poskytnúť (napr. rozsudok Krajského súdu v Prahe sp. zn. 44Ca 179/2002). 33. Na druhej strane zákon č. 211/2000 Z. z. neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Sprístupnenie takých informácií môže povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii. Uvedený prípad môže nastať vtedy, ak by si sprístupnenie požadovanej informácie vyžadovalo vytvorenie úplne novej informácie. Vytvorením novej informácie je aj určitý kvalifikovaný spôsob spracovania informácií, ktoré sa už u povinnej osoby nachádzajú a v dôsledku ktorého vzniká kvalitatívne nová informácia. 34. Predmetom posúdenia bola predovšetkým otázka, či zo zákona nastali podmienky vedúce k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a tiež preskúmanie postupu Štátnych lesov TANAP-u pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií a prvostupňového rozhodnutia. 35. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia je potrebné zrušiť z nasledujúcich dôvodov: Dôvody zrušenia napadnutého (fiktívneho) rozhodnutia: 36. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 17.02.2010 odvolanie. Nakoľko žalovaný o podanom odvolaní nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia povinnou osobou, uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia nastala fikcia vydania druhostupňového rozhodnutia o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia. 37. Žalovaný aj napriek zrušeniu fiktívneho rozhodnutia 1 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/158/2010-61 zo dňa 14.02.2012 a vrátení veci na ďalšie konanie nerozhodol a opäť nastalo vydanie fiktívneho rozhodnutia 2. Aj toto fiktívne rozhodnutie 2 bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/106/2012-70 zo dňa 15.11.2013 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Keďže ani v tomto konaní žalovaný nevydal rozhodnutie o odvolaní, znova nastala fikcia rozhodnutia. 38. Zákon č. 211/2000 Z. z. síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný. Povinná osoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 tohto zákona. Ak nevydá písomné rozhodnutie, ide o nezákonný postup a porušenie ústavného práva žiadateľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011). 39. Súd je toho názoru, že žalovaný nevydaním rozhodnutia o odvolaní nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a týmto postupom sa dopustil vady konania majúcej za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 40. Nezákonnosť postupu žalovaného spočívala v tom, že žalobca ako žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, ktorý nemienil vyhovieť jeho odvolaniu, vydal rozhodnutie o jeho zamietnutí podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Uvedeným postupom žalovaný odoprel žalobcovi právo na to, aby o jeho odvolaní bolo vydané rozhodnutie obsahujúce riadne odôvodnenie a tiež mu odoprel právo, aby mu boli objasnené dôvody nesprístupnenia ním požadovaných informácií. 41. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poznamenať, že zmyslom zákona č. 211/2000 Z. z. je úprava podmienok, postupu a rozsahu slobodného prístupu k informáciám. Účelom právnej úpravy je rozhodnutie o sprístupnení, či úplnom alebo čiastočnom nesprístupnení požadovaných informácií, ktorými disponuje povinná osoba. Fiktívne rozhodnutie je vzhľadom na svoju fiktívnu povahu a s tým spojenú absenciu základných formálnych a materiálnych náležitostí nepreskúmateľné a nezákonné. Zároveň nie je pre oprávnenú osobu vysvetlením postoja povinnej osoby, predpokladá sa len zamietnutie žiadosti o sprístupnenie informácie. Tento právny stav však nenapĺňa základnú požiadavku práva na informácie vyjadrenú v čl. 26 Ústavy SR a v zákone č. 211/2000 Z. z. a preto fiktívne rozhodnutie podľa práva nemôže obstáť. 42. Napadnuté rozhodnutie, ktoré je fiktívnym rozhodnutím, je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho súd zrušil. Dôvody zrušenia prvostupňového rozhodnutia: 43. Súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s tvrdením žalovaného, že prvostupňové rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie, ale ide o list, ktorý nemusí mať náležitosti rozhodnutia. 44. Možno súhlasiť so žalovaným, že súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. 45. Aj napriek tomu, že listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy podliehajú súdnemu prieskumu, súd je toho názoru, že v prípade, kedy je povinnosťou správneho orgánu rozhodnúť o veci rozhodnutím, nemožno sa tejto povinnosti zbaviť vydaním neformálneho listu, ktorý neobsahuje požadované náležitosti správneho rozhodnutia. 46. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 19S/31/02 zo dňa 16.05.2002 konštatoval, že „pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné predovšetkým vychádzať z obsahu písomnosti. Označenie písomnosti, jej forma, prípadne otázka, kto túto písomnosť vydal, nie sú pre posúdenie tejto otázky rozhodujúce. Nakoľko žiadosť sa týkala poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z., bolo rozhodnuté o práve žalobkyne, ktoré je garantované Ústavou SR. Čo do obsahu ide teda o rozhodnutie povinnej osoby, aké má na mysli ustanovenie § 18 ods. 2 veta prvá zákona č. 211/2000 Z. z.“ 47. Pri posúdení tvrdenia žalovaného o neformálnosti listu, ktorým reagoval na žiadosť žalobcu, je podľa názoru súdu rozhodujúce, že touto písomnosťou bolo rozhodnuté o práve žalobcu na informácie a tiež to, že zákon č. 211/2000 Z. z. ukladá povinnej osobe povinnosť rozhodnúť o žiadosti o sprístupnenie informácie formou rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že ide o prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a to bez ohľadu na jej konštatovanie, že „Toto rozhodnutie nemožno chápať ako rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť požadované informácie, ako to má na mysli ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.“. 48. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia súd dospel k záveru, že aj toto rozhodnutie je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť spočívajúcu v absencii zákonom predpísaných náležitostí, ktoré musí rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 47 správneho poriadku obsahovať a tiež pre jeho zmätočnosť. 49. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 50. Podľa § 47 ods. 1 veta prvá správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). 51. Aj rozhodnutie o nesprístupnení informácií musí obsahovať základné náležitosti rozhodnutia ustanovené v § 47 zákona o správnom konaní - výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Všeobecné náležitosti rozhodnutia predstavujú minimálny štandard všetkých správnych rozhodnutí. 52. Výrok rozhodnutia obsahuje samotné rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Vo výroku rozhodnutia o nesprístupnení informácií sa musí uviesť, že žiadosť o informácie sa zamieta. Ak sa žiadosť o informácie zamieta iba sčasti, vo výroku musí byť presne vymedzené, ktoré konkrétne informácie sa nesprístupňujú. Informácie, ktoré sa nesprístupňujú, možno vymedziť napríklad uvedením, že sa nesprístupňujú informácie požadované v konkrétnych bodoch žiadosti alebo je potrebné uviesť slovné označenie alebo opis nesprístupnenej informácie. 53. V odôvodnení rozhodnutia povinná osoba uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie nemôže obsahovať len konštatovanie, že informácie sú chránené podľa určitého zákonného ustanovenia. Povinná osoba musí dostatočne vysvetliť, prečo pod príslušné zákonné ustanovenia podradila požadovanú informáciu a akými úvahami sa riadila. Pri informáciách, kde musí byť pre ich nesprístupnenie splnených súčasne viacero podmienok, musí povinná osoba uviesť, prečo považuje za splnené všetky tieto podmienky. Povinná osoba musí takto zdôvodniť nesprístupnenie každej konkrétnej požadovanej informácie. 54. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 55. Ak Štátne lesy TANAP-u nedisponovali informáciami, ktoré požadoval žalobca, mali rozhodnutím jeho žiadosť o sprístupnenie informácií v zákonom stanovenej lehote zamietnuť a v odôvodnení objasniť dôvody zamietnutia. Požiadavku určitosti, zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle § 46 a § 47 správneho poriadku by spĺňalo len také rozhodnutie, v ktorom by boli v odôvodnení uvedené skutočnosti, na základe ktorých je možné posúdiť, či nevyhovenie žiadosti o sprístupnenie informácií je odôvodnené. 56. Zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia súd vidí v tom, že toto rozhodnutie nespĺňa minimálny štandard správnych rozhodnutí v podobe výroku, odôvodnenia a poučenia o opravnom prostriedku. Prvostupňové rozhodnutie neobsahuje jasný výrok a odôvodnenie a časť rozhodnutia, ktorá nasleduje za slovom „rozhodli“, je nezrozumiteľná. Z tohto rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami bola povinná osoba vedená pri posudzovaní žiadosti žalobcu a ako sa vyrovnala s jeho námietkami, o čom svedčí aj skutočnosť, že v ňom absentuje odôvodnenie. 57. Ani stanoviská, ktoré povinná osoba zaujala k týmto otázkam, nemožno považovať za dostatočné: K bodom č. 6 a č. 7: 58. Ak povinná osoba nerozumela položenej otázke, mala zvoliť postup podľa § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a vyzvať žalobcu na doplnenie a upresnenie, ktoré konkrétne informácie žiada položením týchto otázok sprístupniť. 59. Pokiaľ žiadosť nemá predpísané náležitosti, je povinnosťou povinnej osoby bezodkladne vyzvať žiadateľa, aby v určenej lehote neúplnú žiadosť doplnil. Zároveň ho poučí o tom, ako treba doplnenie urobiť. 60. V týchto bodoch prvostupňového rozhodnutia videl súd zmätočnosť v tom, že v prvej časti stanoviska povinná osoba uviedla, že otázke nerozumie a v druhej časti stanoviska uviedla, že nie je povinná viesť údaje takéhoto charakteru. Tieto dve tvrdenia si navzájom odporujú, nakoľko ak povinná osoba nevedela, aké informácie chce žalobca sprístupniť, nemohla si byť istá tým, že nie je povinná takéto údaje viesť. K bodom č. 8 a č. 9: 61. Z odpovede uvedenej v týchto dvoch bodoch vyplýva, že povinná osoba čiastočne disponuje informáciami požadovanými žalobcom. V takomto prípade mala žalobcovi tieto informácie čiastočne sprístupniť. K bodu č. 10: 62. V tomto bode povinná osoba uviedla, že vie zabezpečiť vyhodnotenie poznatkov na získanie žalobcom požadovaných údajov. Zároveň uviedla, že žalobca si prípadne môže tieto údaje prísť vypísať. Za daných okolností sa súdu javí ako vhodné riešenie buď rozhodnúť o sprístupnení informácií, ak nimi disponuje alebo ak ich nemá k dispozícii, mal nesprístupnenie odôvodniť. 63. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ak si informácie požadované žalobcom vyžadovali zber a spracovanie údajov, napríklad vytvorením nového zoznamu, aký sa doposiaľ v databáze Štátnych lesov TANAP-u nenachádzal, mali to vo svojom rozhodnutí dostatočne vysvetliť. 64. Pokiaľ by vyhovenie požiadavkám o sprístupnenie informácií znamenalo nielen mechanické vyňatie určitých informácií, ale aj ich kvalifikované spracovanie, išlo by o vytvorenie novej informácie. O vytvorenie novej informácie by išlo aj vtedy, ak by sa pri vyhovení požiadavkám na vyňatie týchto informácií z určitého celku nevzťahovala potreba s týmito informáciami ďalej nakladať (s výnimkou prispôsobenia pri spracovaní odpovede na žiadosť). 65. Štátne lesy TANAP-u neboli povinné vytvoriť novú databázu informácií, ktorými pri podaní žiadosti nedisponovali. Zákon č. 211/2000 Z. z. neukladá povinnému subjektu spracovávať údaje do určitých databáz, ak o to požiada žiadateľ a teda ani v predmetnej veci nemal žalovaný povinnosť takúto databázu vytvárať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/31/2008 zo dňa 26.02.2009). Nebolo by vytvorením novej informácie, pokiaľ by išlo o vyhľadávanie a zhromažďovanie viacerých dokumentov alebo listín. Na druhej strane, ak išlo o novú informáciu, mali Štátne lesy TANAP-u v prvostupňovom rozhodnutí uviesť, že je to prekážkou brániacou tieto informácie sprístupniť. 66. Na záver je potrebné dodať, že požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku bolo potrebné rešpektovať, a to preto, aby žalobca jednoznačne poznal výsledok konania a dôvody, ktoré viedli povinnú osobu k prijatiu takéhoto rozhodnutia. 67. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutia je potrebné zrušiť pre nepreskúmateľnosť, nedostatok dôvodov a zmätočnosť a vec vrátiť Štátnym lesom TANAP-u na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku. 68. Úlohou Štátnych lesov TANAP-u v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 22.01.2010 a vydať rozhodnutie, ktoré bude obsahovať náležitosti podľa § 47 správneho poriadku a bude riadne odôvodnené. 69. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.