Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/39/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200286 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200286.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: M&T PARTNERS s.r.o., IČO: 36 827 860, Moskovská 13, 811 01 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ľubica Masárová, advokátka, Púchovská 12, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konanie v sume 70,- eur za súdny poplatok a v sume XXX,XX eur titulom trov právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. R. administratívneho konania X. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo podľa § 74 ods. X zákona č. XXX/ XXXX Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) potvrdené odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie D. úradu M. č. j. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa § 68 ods. X daňového poriadku tento správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „D.“) za zdaňovacie obdobie apríl XXXX v sume XX XXX,XX eura. X. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na D. za zdaňovacie obdobie apríl XXXX, ktorá začala dňa XX.XX.XXXX a bola ukončená dňom doručenia protokolu č.j. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Q. deň po dni doručenia protokolu spolu s výzvou začalo vyrubovacie konanie. Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bola žalobcovi doručená dňa XX.XX.XXXX. Y. dane bolo dňa XX.XX.XXXX doručené vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly. Y. dane preskúmal a vyhodnotil dôkazy získané počas výkonu daňovej kontroly, vyhodnotil žalobcom vznesené námietky a vydal rozhodnutie č.j. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému podal žalobca odvolanie. X. Kontrolou bolo zistené, že žalobca si v zdaňovacom období apríl XXXX neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXX/XX ( interné číslo XXXXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX od dodávateľa K. W., s.r.o. za prevedené stavebné práce podľa zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX, pričom základ dane bol XXX XXX,XX eur a D. XX% XX XXX,XX eur, z dôvodu porušenia § 49 ods. X v nadväznosti na § 5X ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o D. (ďalej aj len „zákon o D.“). X. Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľného obchodu vykonal dokazovanie vo veci skutočného dodania stavebných prác na zákazke „X. rekonštrukcia budovy č.s. XXXX a č.s. XXXX, vedené na LV č. XXXXX pre k. ú. N.. R. u dodávateľa stavebných prác - spoločnosti K. W., s.r.o. a následne u jeho subdodávateľa e-log, s.r.o., kto skutočne stavebné práce vykonal a tiež preveroval dodanie materiálu na stavbu. X. spoločnosti K. W., s.r.o. H. T. predložil účtovné doklady a pri ústnom pojednávaní prehlásil, že spoločnosť nemá zamestnancov a práce spolu s dodávkou materiálu boli vykonané v subdodávke spoločnosťou e-log, s.r.o. R. ústnom pojednávaní konateľ predložil zmluvu o dielo zo dňa XX.XX.XXXX, hlavná knihu za rok XXXX, došlé a vyšlé faktúry za obdobie marec až máj XXXX, záznamy na účely D. a faktúru č. XXXXXXXXXX od spoločnosti e-log, s.r.o. D. XX.XX.XXXX predložil správcovi dane protokol odovzdaní a prebratí prác, súpis prác od dodávateľa e-log, s.r.o. pre odberateľa K. W., s.r.o., stavebný denník a zmluvu o dielo zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú so spoločnosťou e-log, s.r.o. X. Správca dane preveroval vykonanie stavebných prác aj v spoločnosti e-log, s.r.o. D. XX.XX.XXXX zaslal na adresu sídla spoločnosti predvolanie vo veci preverenia účtovných dokladov. M. sa však vrátila ako nedoručená s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Y. dane vykonal na adrese sídla spoločnosti e-log, s.r.o. miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti. M., že na uvedenej adrese sa na nehnuteľnosti nenachádza označenie obchodného mena spoločnosti, ani poštová schránka. R. miestneho zisťovania správca dane oslovil manželku vlastníka nehnuteľnosti, ktorá sa vyjadrila, že spoločnosť e-log, s.r.o. má na adrese zapísané sídlo, ale nemá tu žiadnu kanceláriu a ani sa v budove nezdržiava. M. oznámila, že s touto spoločnosťou chcú ukončiť nájomný vzťah a zrušiť jej sídlo. X. Správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane DÚ U. ohľadne konateľa spoločnosti e- log, s.r.o. N. H. dožiadanie za účelom jeho vypočutia. W. správca dane s N. H. spísal zápisnicu z ústneho pojednávania, do ktorej konateľ spoločnosti e-log, s.r.o. uviedol, že práce boli vykonané v subdodávke, ale spoločnosť, ktorá ich vykonala, si už nepamätá. J. uviedol, že bližšie informácie týkajúce sa prevedenia stavebných prác nevie poskytnúť, nakoľko má problémy s pamäťou, o čom predložil lekárske potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Y. dane vyzval N. H. na predloženie dokladov týkajúcich sa jeho konania v mene spoločnosti e-log, s.r.o. z dôvodu, že v čase podpísania zmluvy so spoločnosťou K. W., s.r.o. nebol podľa výpisu z obchodného registra konateľom ani spoločníkom spoločnosti e-log, s.r.o. K uvedenému prehlásil, že konal na základe plnej moci, ktorú nemôže predložiť z dôvodu, že mu boli odcudzené dňa XX.XX.XXXX účtovné a iné doklady spolu s motorovým vozidlom. X. spoločnosti e-log, s.r.o. sa síce do zápisnice z ústneho pojednávania vyjadril, že práce boli vykonané, avšak svoje tvrdenia nevedel preukázať písomnými dôkazmi. X. So zistenými skutočnosťami správca dane oboznámil žalobcu a umožnil mu, aby sa k nim vyjadril a predložil dôkazy o tom, že preverované stavebné práce skutočne dodal dodávateľ uvedený na faktúre. M. nepredložil žiadne písomné dôkazy, ale poskytol vyjadrenie, že písomné dôkazy nemôže predložiť, nakoľko nimi nedisponuje a ani nemá právo vyžiadať si ich od spoločnosti e-log, s.r.o. Po dokončení prác bola vystavená faktúra spoločnosťou K. W., s.r.o. spolu so súpisom vykonaných prác, pričom boli riadne vedené aj stavebné denníky. I., že uvedené doklady postačujú pre zdokumentovanie dodania stavebných prác, na základe čoho splnil všetky podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane. X. Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy získané v daňovej kontrole a prijal záver, že spoločnosti K. W., s.r.o. ako dodávateľovi služby nevznikla podľa § 19 ods. X zákona o D. daňová povinnosť, a teda u žalobcu nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predloženej faktúry podľa § 49 ods. X a X v nadväznosti na § 5X ods. 1 písm. a/ zákona o D.. X. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov, keď vylúčil z nároku na odpočítanie dane daň uplatnenú z faktúry od dodávateľa K. W., s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. X a X v nadväznosti na § 19 ods. X zákona o D.. Podľa § 49 ods. X zákona o D. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. X písm. a/ zákona o D. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. R. môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 5X ods. 1 písmeno a/ zákona o D. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. XX. Právo odpočítať daň z nakúpených tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri dodaní tovaru a služby vznikla daňová povinnosť. D. povinnosť pritom vzniká podľa § 19 ods. X zákona o D. dňom dodania služby. M. musí byť splnené, že tento tovar alebo službu platiteľ použije na účely svojho podnikania a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom z dodania tovaru a služby v tuzemsku. T. právo na odpočítanie dane si môže platiteľ uplatniť, ak má od dodávateľa, ktorý je platiteľom, faktúru. A. je potom z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. H. dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. W. doklad, aj keď má všetky predpísané náležitosti, nie je sám o sebe ešte dôkazom, že právo na odpočítanie dane z neho je oprávnené. W. dôkazom je len vtedy, ak bol vystavený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom. D. oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je preto vždy v prvom rade vedené k preukazovaniu uskutočnenia zdaniteľného obchodu, teda vzniku daňovej povinnosti z dodaného tovaru resp. dodanej služby. Q. sa, že stavebné práce pre žalobcu vykonal dodávateľ K. W., s.r.o. M. okrem faktúry a zmluvy o dielo nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili vykonanie prác osobou uvedenou na faktúre. R. stavebný denník obsahuje len všeobecné údaje o druhu vykonaných prác a počte pracovníkov, avšak nie je v ňom uvedené, na akej stavbe boli práce realizované. Sú z neho zrejmé len skutočnosti, že práce vykonávané boli, ale nie je zrejmé, kto konkrétne stavebné práce vykonal, kto ich zadával a preberal. W. predložený súpis vykonaných prác spoločnosťou e-log, s.r.o. obsahuje len údaje týkajúce sa rozpočtových nákladov na rekonštrukciu stavby. M. teda dospel k záveru, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť, pretože nepredložil také dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne preukázali materiálnu stránku veci, t.j. kto, akým spôsobom a akými mechanizmami skutočne vykonal predmetné práce, nepredložil protokol o prevzatí diela od spoločnosti K. W., s.r.o. s uvedením základných údajov o diele, hodnotenie akosti diela, súpis zistených vád a nedorobkov a tiež prehlásenie zmluvných strán o tom, že zhotoviteľ dielo odovzdáva a objednávateľ dielo preberá s podpismi oprávnených zástupcov zmluvných strán. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na to, že táto povinnosť vyplývala pre účastníkov aj z čl. X bod X.X. zmluvy o dielo. Keďže žalobca takéto dôkazy nepredložil, žalovaný mal za to, že žalobcom nebolo dielo od spoločnosti K. W., s.r.o. prevzaté a účastníci zmluvných strán nepostupovali v súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo. R. protokol vyhotovený spoločnosťou e-log, s.r.o. pre spoločnosť K. W., s.r.o., je nepostačujúcim dôkazom toho, že práce boli pre žalobcu vykonané spoločnosťou K. W., s.r.o. II. M. argumentov žalobcu XX. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. XX. Uviedol, že zmluvu o dielo uzatvoril s dodávateľom K. W., s.r.o. na základe toho, že uskutočnil výber dodávateľa výberom tak, že oslovil viacero spoločností pôsobiacich v regióne na predloženie ponuky na realizáciu diela. Zo spoločností, ktoré ponuku poslali, bol vybratý tento dodávateľ preto, že ako jediný pred podaním ponuky mal záujem aj osobnou ohliadkou zistiť skutočný stav nehnuteľností, čo žalobcu presvedčilo popri cene o zodpovednosti a serióznosti spoločnosti. K. po uzatvorení zmluvy o dielo došlo k realizácii diela, ktorá sa uskutočnila v termíne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bolo dielo protokolárne odovzdané žalobcovi. V priebehu stavebných prác ich konateľ žalobcu pravidelne kontroloval a postup bol zaznamenávaný do stavebného denníka. G. dôkazy vykonania diela predložil faktúru, prehľad rozpočtovaných nákladov a krycí list rozpočtu, zmluvu o dielo, stavebný denník, odovzdávací - preberací protokol, ako aj doklady preukazujúce zaplatenie ceny. XX. Zdôraznil, že daňové orgány nespochybnili existenciu ani rozsah fakturovaných prác, takže nie je sporné, že fakturované stavebné práce boli skutočne zrealizované. R. sporu je skutočnosť, či na základe zistenia daňových orgánov, podľa ktorého dodávateľ žalobcu nemohol na faktúre deklarované stavebné práce žalobcovi dodať, pretože ním označený subdodávateľ nemá zamestnancov a ďalšie výrobno-technické podmienky na vykonanie deklarovaných stavebných prác a nevie označiť jeho subdodávateľov, resp. predložiť relevantné dôkazy, možno odoprieť právo žalobcu na odpočítanie D. na základe ním predloženej faktúry a ďalších dôkazov preukazujúcich uskutočnenie stavebných prác žalobcovým dodávateľom. XX. Žalobca predložil odovzdávací - preberací protokol zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je označenie diela, dodávateľa a odberateľa, rozsah odovzdaných prác a ich prevzatie v požadovanej kvalite, zoznam zistených závad s určením termínu ich odstránenia ako aj podpisy oprávnených zástupcov zmluvných strán. K stavebnému denníku žalobca uviedol, že tento obsahuje údaje o počte pracovníkov na stavbe v jednotlivých dňoch a konkrétne práce, ktoré boli v dané dni na stavbe realizované. D. je opatrený podpisom osoby, ktorú poveril dodávateľ ako stavbyvedúceho - p. H.. W. potvrdil, že zápisy v denníku vykonával, práce boli pravidelne kontrolované žalobcom, pričom zistené závady sú v ňom zaznamenané. Q. je obvyklé, aby v stavebnom denníku boli uvedené osobné údaje pracovníkov realizujúcich stavbu, mená konkrétnych subdodávateľov dodávateľa, keďže tieto údaje sú výlučne vecou dodávateľa a voči objednávateľovi diela za kvalitu práce a materiálu zodpovedá priamo jeho dodávateľ. K argumentu žalovaného, že zo stavebného denníka nevyplýva, na akej stavbe boli práce realizované, uviedol, že stavebný denník vždy obsahuje číslované strany, pričom žalobca prevzal jednotlivé strany od dodávateľa pri prevzatí prác a síce nemá odfotenú prvú stranu denníka označujúcu stavbu a zhotoviteľa, avšak nakoľko dodávateľ žalobcu realizoval pre neho len túto stavbu, a potvrdil identitu stavebného denníka, má za to, že v denníku vyznačené práce zodpovedajú charakteru a druhu prác podľa súpisu prác a ich realizácii a preto stavebný denník nemožno spochybňovať. M. súdu predložil aj fotodokumentáciu vyhotovovanú v priebehu realizácie diela, ktorú v daňovom konaní nepredložil preto, lebo daňové orgány nespochybňovali druh a rozsah prác. XX. Žalobca predložil v bežnom obchodnom styku pri dodaní stavebných prác obvyklú dokumentáciu obsahujúcu všetky relevantné a obvykle uvádzané údaje. R. na rozsudok NS SR sp. zn. XSžf/X/XXXX ohľadne rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, z ktorého vyplýva, že daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. T. daňových orgánov ohľadne práva na odpočet D. je v rozpore s právom EÚ - smernicou N. XXXX/ XXX/ES a judikatúrou Y. dvora EÚ. O. z rozsudkov Y. dvora EÚ vo veciach C-XX/XX a C-XXX/XX J. a D., C-XXX/XX E. W., C-XX/XX J. R.. T. práva týkajúci sa odopretia práva na odpočítanie dane, ktorý poskytol Y. dvor, je záväzný. V zásade tento odpovedal na otázky, či je možné odoprieť právo na odpočítanie dane v prípade, ak sa zistí, že poskytovateľ služieb uvedený na faktúre alebo jeho subdodávateľ, nemá na poskytovanie služieb k dispozícii potrebných zamestnancov, hmotné prostriedky, tieto náklady nie sú uvedené v účtovníctve poskytovateľa, resp. nie je možné overiť, že služby naozaj poskytol poskytovateľ uvedený na faktúre, a či neoverenie si týchto skutočností daňovým subjektom možno považovať za jeho postup v rozpore s náležitou starostlivosťou, t.j. za situáciu, kedy vedel alebo mal vedieť, že transakcia uskutočnená s jeho dodávateľom môže byť dotknutá nezákonnosťou, resp. daňovým podvodom. M. zdôraznil, že jeho priamy dodávateľ spolupracoval so správcom dane pri daňovej kontrole, predložil všetky správcom dane požadované listiny potvrdzujúce dodanie stavebných prác ako aj ich úhradu, účtovnú evidenciu, záznamy vedené v zmysle § 70 zákona o D. potvrdzujúce, že daň uvedenú na faktúre voči žalobcovi priznal a odviedol, ako aj dokumentáciu vzťahujúcu sa na prijaté plnenia od ním označeného subdodávateľa - spoločnosti e-log, s.r.o. XX. Žalobca s poukazom na citovanú judikatúru Y. dvora EÚ namietal nesprávne právne posúdenie veci, keďže daňové orgány neuniesli dôkazné bremeno ohľadne preukázania objektívnych dôkazov svedčiacich o objektívnych skutočnostiach, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré je predmetom sporu, je dotknuté daňovým podvodom. XX. V danom prípade žalobca splnil všetky podmienky požadované smernicou N. XXXX/XXX/ES tak, ako ich definoval Y. dvor EÚ, pričom žalovaný nespochybnil uskutočnenie stavebných prác v rozsahu uvedenom na faktúre ani skutočnosť, že toto plnenie bolo použité žalobcom na uskutočnenie jeho zdaniteľných plnení, ani skutočnosť, že vystaviteľ faktúry je zdaniteľnou osobou a platiteľom dane. T. práva na odpočítanie dane je možné jedine pod dvojitou podmienkou, a to že ide o podvodné konania a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet, bolo súčasťou podvodu. K. dôkazy, ktoré majú povinnosť obstarať daňové orgány sú tie, ktoré svedčia o tom, že došlo k nezákonnosti, resp. daňovému podvodu a že žalobca o ňom vedel, resp. mal vedieť. M. takýto dôkaz z dokazovania nevyplynul a v spise sa nenachádza. V rozpore s judikatúrou teda žalovaný postavil svoje rozhodnutie na objektívnej zodpovednosti žalobcu, t.j. na zodpovednosti bez zavinenia, čo nie je v súlade s právom EÚ. Z judikatúry SD EÚ vyplýva, že ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať nezákonnosť alebo daňový podvod, obozretný subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti. D. orgán však nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet D. všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť D., z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi. V zásade totiž prináleží daňovým orgánom, aby vykonali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie nezákonnosti a uložili tresty zdaniteľnej osobe, ktorá sa dopustila takýchto nezákonností a daňových podvodov. XX. Žalobca vybral svojho dodávateľa z viacerých ponúk a o jeho serióznosti ho presvedčil fakt, že ako jediný sa pred predložením ponuky osobne oboznámil so stavom nehnuteľností, ktoré sa mali rekonštruovať a tiež poskytol žalobcovi informáciu, že vykonával stavebné práce aj na zákazkách financovaných z verejných zdrojov. D. prakticky okamžite po uzatvorení zmluvy začal uskutočňovať stavebné práce, žalobca práce pravidelne kontroloval, na stavbe boli zamestnanci postupujúci podľa pokynov poverenej osoby určenej dodávateľom a potrebný stavebný materiál. D. žalobcu bol osobou registrovanou pre daň, dohodnutá cena bola obvyklá a neexistovala žiadna okolnosť, na základe ktorej by mal žalobca predpokladať akúkoľvek nezákonnosť na strane dodávateľa služby a zisťovať ďalšie informácie o jeho spoľahlivosti. T. vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva boli splnené a preto nemožno toto právo odoprieť len z dôvodu žalovaným tvrdenej dôkaznej núdze žalobcu, resp. nedostatočným preukázaním, že žalobca sa ubezpečil, že jeho dodávateľ, resp. jeho subdodávatelia sú schopní predmetné plnenie poskytnúť, ak žalovaný zároveň nepreukázal, že žalobca disponoval informáciou, ktorá ho oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti na strane jeho dodávateľa. XX. Zmeny vo vlastníckej štruktúre dodávateľa žalobcu a orgánoch tejto spoločnosti nemôžu byť na ťarchu žalobcu, keďže neexistuje žiadne majetkové alebo personálne prepojenie medzi žalobcom a jeho dodávateľom a žalobca nemohol tieto zmeny nijako ovplyvniť. Q. k nim došlo až niekoľko mesiacov po dokončení a odovzdaní diela a žalobca nemohol predpokladať, resp. nedisponoval informáciami, že sa tak stane. Q. zákonnosť vykonaného dokazovania, pričom vyjadrenia dotknutých osôb - konateľov spoločností, považoval za výsluch svedkov, o ktorom nebol upovedomený, čím mu bolo odopreté právo klásť svedkom otázky. W. dôkazy teda boli vykonané v rozpore so zásadou súčinnosti a s § 45 ods. X písm. e/ daňového poriadku. M. vytýkal, že správca dane predvolával pána H. nezákonným spôsobom a tiež nevyužil svoje oprávnenie vyplývajúce mu z § 26 ods. X daňového poriadku, ktorým mu mohol uložiť edičnú povinnosť vo vzťahu k účtovej dokumentácii, ktorú mal k dispozícii ešte pred jej odcudzením. V dôsledku nesprávneho postupu správcu dane došlo v konaní k prieťahom, počas ktorých došlo k odcudzeniu dokumentácie z dispozície p. H., z čoho však nemožno vyvodzovať negatívne dôsledky vo vzťahu k žalobcovi. XX. Žalovaný sa nevysporiadal s judikatúrou Y. dvora EÚ, ktorú uviedol žalobca, pričom v postupe daňových orgánov došlo k porušeniu § 27 daňového poriadku. Z. postupom došlo tiež k porušeniu zásady zákonnosti, súčinnosti a voľného hodnotenia dôkazov upravených v § 3 ods. X,X,X daňového poriadku a k porušeniu práva daňového subjektu podľa § 45 ods. X písm. e/ daňového poriadku. Q. rozhodnutie je preto nezákonné, arbitrárne a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal trpí takými vadami konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. XX. Na pojednávaní žalobca poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-XXX/XX, podľa ktorého iba v prípade indícií o daňovom podvode má daňový subjekt povinnosť preverovať určité skutočnosti ohľadne zdaniteľného obchodu. M. takéto indície nemal. Z.. T. žalovaného XX. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené aj v odvolacom konaní, poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, kde je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. XX. K odovzdávaciemu - preberaciemu protokolu uviedol, že tento nepreukazuje, že došlo k prevzatiu prác, nakoľko tieto nemohli byť odovzdané, čo vyplýva z protokolu bez uvedenia dátumu medzi spoločnosťou K. W., s.r.o. a spoločnosťou e- log, s.r.o., pretože tie mohli byť odovzdané až po dátume XX.XX.XXXX, dokedy mali byť odstránené zistené závady. XX. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa stavebného denníka, že aj keď tento neobsahoval označenie stavby, na ktorú sa uvedené údaje mali vzťahovať, pričom z týchto jasne vyplýva, že v denníku sú vyznačené práce zodpovedajúce charakteru, druhu prác podľa súpisu prác a ich realizácii a tieto údaje sú výlučne vecou dodávateľa, keď tento si v obchodnom styku informácie o svojich dodávateľoch chráni, uviedol, že na dôkazy, ktoré jednoznačne nepreukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti sa v daňovom konaní neprihliada. XX. Žalovaný v súvislosti s fakturovaným zdaniteľným obchodom, na základe ktorého si žalobca uplatnil odpočet D., poukázal na to, že pri dodržaní zásad bežnej opatrnosti v obchodnom styku je prinajmenšom nezvyklé, že žalobca nevykonal žiadne opatrenia na zadováženie zistení o subdodávateľskej spoločnosti, akým spôsobom a kto bude pre neho vykonávať stavebné práce. Keďže sa nepreukázalo reálne vykonanie stavebných prác dodávateľom, správca dane rozšíril dokazovanie aj na ďalšie subjekty za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu. XX. Ustanovenia zákona o D. zakotvujú základné všeobecné podmienky na odpočítanie dane, ktoré je potrebné splniť. Táto úprava je vo vzťahu k všeobecnej zákonnej úprave dokazovania v daňovom konaní špeciálna, pretože zákon o D. z dôvodu zložitosti a náročnosti kontroly tejto dane určil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane oveľa prísnejšie podmienky, ako sú pre dokazovanie nárokov u ostatných daní a právne následky z ich nedodržania znáša daňový subjekt. XX. K námietke žalobcu, že mu nie je zrejmé, akými inými dôkazmi okrem predložených dôkazov - faktúra, zmluva o dielo, mesačný súpis vykonaných a prác a stavebný denník, mal ešte disponovať, aby si splnil svoju dôkaznú povinnosť a preukázal, že práce uskutočnila spoločnosť K. W., s.r.o., žalovaný uviedol, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, preukázanie jej zaplatenia, predloženie zmluvy o dielo, mesačného súpisu vykonaných prác, nie sú predpokladom pre odpočítanie D. z prijatej faktúry. M. musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to práve osobou uvedenou na faktúre, čo nedokázal a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno. V súvislosti s predložením súpisu vykonaných prác a stavebných denníkov žalovaný uviedol, že tieto obsahujú len všeobecné údaje o druhu vykonávaných prác a počte pracovníkov na stavbe. Sú z nich zrejmé len skutočnosti, že práce boli vykonané, avšak z predložených dokumentov nie je zrejmé, kto konkrétne stavebné práce vykonával. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. R. závery daňových orgánov sú v súlade s ustálenou judikatúrou ( napr. rozsudok NS SR XSžf/XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX, XSžf XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX). XX. V danom prípade bolo spornou skutočnosťou to, že nebolo preukázané vykonanie stavebných prác subdodávateľom, t.j. spoločnosťou e-log, s.r.o. Y. dane na zistenie skutočnej realizácie prác vykonal rozsiahle dokazovanie, v ktorom zistil, že subdodávateľ stavebných prác okrem formálnych náležitostí potvrdzujúcich dodanie služieb nepreukázal žiadnym spôsobom materiálnu stránku veci, t.j. kto konkrétne, koho pracovníci vykonali práce a akým spôsobom. Ak je spochybnená hodnovernosť dôkazov predložených daňovým subjektom, dôkazné bremeno nie je na správcovi dane, ale na daňovom subjekte, ktorý v súlade so zásadou odbornej starostlivosti o svojho obchodného partnera musí sám preukázať, akým spôsobom prebiehal kontakt s jeho obchodnými partnermi a zabezpečiť také písomné dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačne preukázané, kto konkrétne pre neho službu vykonal. IV. R. veci XX. Krajský súd v U. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. X O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. XX. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. H. z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. X daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. XX. Súd dospel k záveru, že správca dane ako aj žalovaný bez náležitej argumentácie ohľadne relevantnej judikatúry Y. dvora EÚ rozhodli o vylúčení nároku žalobcu na odpočítanie dane uplatnenej z faktúry od dodávateľa K. W., s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. X a X v nadväznosti na § 19 ods. X zákona o D.. K žalobcom spomínanej judikatúre SD EÚ, ktorá má pre správne posúdenie veci kľúčový význam, sa žalovaný nevyjadril ani vo vyjadrení k žalobe. XX. Správca dane viedol skutočne rozsiahle dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, aby presne a úplne zistil skutkový stav veci a zaobstaral si podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie. Y. dane bol nesporne oprávnený v prípade pochybností, a tie sú v danom prípade skutočne závažné, preverovať celý obchodný reťazec, pričom sa mu nepodarilo zistiť, kto v skutočnosti stavebné práce reálne vykonal, akými prostriedkami a akým spôsobom, kde bol kúpený potrebný materiál (najmä okná a tepelná izolácia) a podobne. XX. Pokiaľ nie je spochybnená samotná existencia vykonania stavebných prác podľa dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX od dodávateľa žalobcu - spoločnosti K. W., s.r.o. za stavebné práce podľa zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX (základ dane XXX XXX,- eur, D. XX % XX XXX,- eur) a je preukázané, že zmluvný dodávateľ žalobcu - spoločnosť K. W., s.r.o. práce nevykonala a tieto nevykonala ani spoločnosť e-log, s.r.o. ako prvý subdodávateľ s odkazom na ďalšieho neidentifikovateľného subdodávateľa (pre stratu pamäti konateľa, ktorý nemá ani účtovné a iné doklady, keďže tieto mu odcudzili spolu s autom, v ktorom sa nachádzali, pričom auto vlastnícky patrilo T. X. - konateľovi a spoločníkovi spoločnosti K. W., s.r.o.) a D. v určitom stupni reťazca nebola odvedená do štátneho rozpočtu, všetko nasvedčuje tomu, že ide o daňový podvod. R. vo vzťahu k nároku žalobcu potom bude vzhľadom na všetky objektívne skutočnosti posúdenie, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu. XX. Trestnoprávne otázky správny súd nerieši a ani samotné neuznanie nadmerného odpočtu D. a prípadné zamietnutie žaloby automaticky neznamená, že žalobca bude v trestnom konaní postihnutý. Aj keď náš právny poriadok kvalifikuje daňový podvod ako trestný čin a hoci takéto kvalifikovanie prislúcha jedine súdu konajúcom v trestných veciach, takéto pravidlo nebráni správnemu súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia ohľadne nepriznania nadmerného odpočtu D. odvolať sa na objektívne skutočnosti predložené daňovými orgánmi na preukázanie podvodu, keďže vždy treba mať na zreteli znenie a účel smernice XXXX/XXX/ES s cieľom dosiahnuť ňou sledovaný výsledok. XX. Podľa § 3 ods. X daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Y. dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § X ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. XX. Podľa § 24 ods.X daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § X4 ods.2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 2X ods.4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z. najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods.X daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. D. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. XX. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Y. rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov s výnimkou posúdenia a vyhodnotenia všetkých relevantných skutočností, či žalobca vedel alebo mal vedieť (s poukazom na judikatúru SD EÚ), že je súčasťou podvodu. XX. Podľa § 49 ods. X zákona o D. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. X písm. a/ zákona o D. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. R. môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 5X ods. 1 písmeno a/ zákona o D. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. XX. Súd súhlasí so žalovaným, že ustanovenia zákona o D. zakotvujú základné všeobecné podmienky na odpočítanie dane, ktoré je potrebné splniť. Táto úprava je vo vzťahu k všeobecnej zákonnej úprave dokazovania v daňovom konaní špeciálna, pretože zákon o D. z dôvodu zložitosti a náročnosti kontroly tejto dane určil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane oveľa prísnejšie podmienky, ako sú pre dokazovanie nárokov u ostatných daní a právne následky z ich nedodržania znáša daňový subjekt. R. odpočítať daň z nakúpených tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri dodaní tovaru a služby vznikla daňová povinnosť. D. povinnosť pritom vzniká podľa § 19 ods. X zákona o D. dňom dodania služby. M. musí byť splnené, že tento tovar alebo službu platiteľ použije na účely svojho podnikania a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom z dodania tovaru a služby v tuzemsku. T. právo na odpočítanie dane si môže platiteľ uplatniť, ak má od dodávateľa, ktorý je platiteľom, faktúru. A. je potom z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. H. dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. W. doklad, aj keď má všetky predpísané náležitosti, nie je sám osebe ešte dôkazom, že právo na odpočítanie dane z neho je oprávnené. W. dôkazom je len vtedy, ak bol vystavený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom. D. oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je preto vždy v prvom rade vedené k preukazovaniu uskutočnenia zdaniteľného obchodu, teda vzniku daňovej povinnosti z dodaného tovaru resp. dodanej služby. XX. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, X a § 51 zákona o D. sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. M. požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje, preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil. R. si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. XX. Správca dane správne nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ktoré žalobca skutočne má. J. sa ale zamerať na realitu vecného plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na skutočnosti zistené pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, (keďže nespochybňuje existenciu vykonaných stavebných prác), či žalobca o podvode vedel alebo mal vedieť. R. posudzovaní nároku na odpočítanie D. musí mať jednoznačne skutočný stav prednosť pred stavom formálnym. A. stav vyznieva z pohľadu žalobcu, ktorý disponuje relevantnými dokladmi, dobre, avšak skutočný stav pôsobí ako vymyslený príbeh. XX. Z judikatúry Y. dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva Y. spočívajúca v tom, že o právo Y. sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva Y. sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. R. dane z pridanej hodnoty majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva Y.. XX. Právo platiteľa dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na vstupe od dane z pridanej hodnoty splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva Y., uvedené právo nepriznávajú alebo ho priznávajú len čiastočne. XX. Podľa názoru súdu žalobca predložil daňové doklady v zmysle zákona o D.. Y. dane však šetrením dospel k dôvodným pochybnostiam o reálnom uskutočnení deklarovaných stavebných prác tak, ako sa to prezentuje v predložených dokladoch. R. dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, i keď majú doklady všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované. Vo všeobecnosti samotné faktúry, kúpne a iné zmluvy, O., evidencie D. a iné doklady ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane v danom prípade nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie v zmysle daňového poriadku k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovaných zdaniteľných obchodoch, pretože iba samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená D., ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. W. je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Y. formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. F. dôkazov však neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov. XX. Existencia faktúry a ďalších dokladov ešte neznamená, že došlo k dodaniu tovarov a služieb podľa nich, preukázanie dodania nevychádza len z účtovania, ale musí byť preukázané i z reálneho plnenia, ktoré musí preukázať platiteľ. M. jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných platiteľom sú oprávnené. G. realizácia úhrady nie je dostatočným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu. XX. Podľa zákona v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. F. vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. XX. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania D.) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. D. zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (napr. rozsudok Q. súdu SR sp. zn. XSžf/X/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím C. súdu Y. republiky č. k. Z.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX). XX. Žalobca argumentoval judikatúrou Y. dvora EÚ, ktorá je pre oblasť D. skutočne rozsiahla. Pre správne posúdenie veci podľa názoru súdu nie je podstatné, koľko „judikátov“ ten ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je, čo z týchto rozhodnutí možno aplikovať na riešený prípad, teda k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu súd v tam riešenom prípade dospel, a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na túto prejednávanú vec. XX. Zásadnou právnou otázkou, ktorú žalovaný musí v ďalšom konaní posúdiť v zmysle judikatúry Y. dvora EÚ je, či vzhľadom na objektívne skutočnosti žalobca ako zdaniteľná osoba vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu. XX. Vo svetle judikatúry Y. dvora EÚ treba každý jeden prípad posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti. R. praktickom uplatňovaní zákona o D. je pritom nutné zohľadniť princíp (zásadu) zneužitia práva, pričom je nutné prejsť testom zneužitia. H. kritériá spočívajú v porovnaní transakcie s ostatnými podobnými transakciami a v posúdení právnych, hospodárskych a personálnych vzťahov v reťazci. R. spomenuté subjektívne kritériá možno naplniť aj preukazovaním, že platca dane vedel alebo mohol vedieť, že je súčasťou podvodu. R. reťazových obchodoch ide v drvivej prevahe o vylákanie neoprávneného nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu. Za reťazec súd považuje situáciu, keď sa na vylákaní (získaní) nadmerného odpočtu podieľajú viac ako dvaja platcovia dane v reťazci za sebou, kde jeden z článkov reťazca daň neodvedie a posledný z článkov reťazca potom legálne uplatňuje nárok na odpočet na vstupe. XX. Podľa judikatúry Y. dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k D. alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet D. zaplatenej na vstupe (napr. rozsudok X. a N. N., bod XX). Q., nie je v rozpore s právom C. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z XX. septembra XXXX, W. a i., C-XXX/XX Zb. s. I-XXXX, body XX a XX; Q. Supermarkt, bod XX, ako aj z XX. decembra XXXX, T. K., C-XXX/XX, bod XX). XX. V zmysle uvedeného je tak potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem slúžiacich na zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených, dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc a to za súčasného akceptovania a udržania neutrality D.. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso D. podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému D., avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov D. na vrátenie D. nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava D. vnímaná ako právo každého platcu D. na odpočet D. zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či D. splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet D. zaplatenej na vstupe. XX. Súdny dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k D., a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. I. opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet D. na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach J. kft a R. D. č. C-XX/XX a C-XXX/XX). T. smernica bráni právu platiteľa dane na odpočet dane zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Y. dvor EÚ vo veci C-XXX/XX F. definoval zneužitie práva. Podľa vyjadrenia generálneho advokáta vo veci F. z judikatúry Y. dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva Y. spočívajúca v tom, že o právo Y. sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva Y. sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia šiestej smernice (teraz smernica XXXX/ XXX/ES). R. D. majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva Y.. U. proti daňovým podvodom je uznaným cieľom smernice XXXX/XXX/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon o D. transponuje. O zneužitie práva sa jedná v prípade, ak predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu (zákon o D.) viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí takisto vyplývať, že hlavný cieľ je získať daňovú výhodu. R. na odpočet stanovené v šiestej smernici je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu D. a nemôže byť v zásade obmedzené. I. sa bezprostredne na celkovú výšku dane z pridanej hodnoty zaťažujúcej plnenia uskutočnené na vstupe. Je to však iba v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti, a pod podmienkou prípadného zosúladenia podľa podmienok stanovených v článku XX šiestej smernice. Podľa Y. dvora EÚ šiestu smernicu treba vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet dane na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. XX. Kľúčovými pre posúdenie veci sú napríklad (touto problematikou sa zaoberajú viaceré rozhodnutia SD EÚ, aj citované žalobcom v žalobe) rozsudky Y. dvora EÚ vo veci C - XXX/XX U. a vo veci C-XX/XX J. R.. V rozsudku vo veci U. Y. dvor EÚ v citovaných bodoch uviedol: XX W. však pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou XXXX/XXX (pozri najmä rozsudky F. a i., už citovaný, bod XX; X., už citovaný, bod XX; zo 7. decembra XXXX, R., C-XXX/XX, Zb. s. I-XXXXX, bod XX; z XX. októbra XXXX, W., C-XXX/XX, Zb. s. I-XXXXX, bod XX, ako aj J. a D., bod XX). XX Y. dvor v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva C. (pozri najmä rozsudky A. H, bod XX; F. a i., bod XX; X., bod XX, ako aj J. a D., bod XX). XX R. teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri rozsudky A. H, bod XX; X., bod XX, ako aj J. a D., bod XX). XX W. je to v prípade, že daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba. V takomto prípade totiž nie sú splnené objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb zdaniteľnou osobou a hospodárska činnosť (pozri rozsudky F. a i., body XX a XX, ako aj X., bod XX). XX M. osoba, ktorá vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k D., sa musí totiž na účely smernice XXXX/XXX považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci ním uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe (pozri rozsudok X., bod XX, ako aj J. a D., bod XX). XX T. z toho, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho sa D. zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (pozri v tomto zmysle rozsudky X., body XX až XX, ako aj J. a D., bod XX). XX Q. v súlade s režimom práva na odpočítanie dane stanoveným v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva zdaniteľnej osoby, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení zdaniteľnej osoby, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k D. (pozri v tomto zmysle rozsudky K. a i., body XX a XX; X., body XX, XX a XX, ako aj J. a D., bod XX). XX M. systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (pozri rozsudok J. a D., bod XX). XX V dôsledku toho, keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových orgánov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca (pozri rozsudok J. a D., bod XX). XX T. z toho, že ak vnútroštátny súd musel skutočné uskutočnenie dodaní tovaru dotknutých vo veci samej a využitie tohto tovaru spoločnosťou U. na vstupe pre uskutočnenie pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení považovať za preukázané, prináleží tak uvedenému súdu overiť, či dotknuté daňové orgány preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností. XX Za týchto podmienok treba na položené otázky odpovedať tak, že články 2, 9, XX, XX, XX, XXX, XXX a XXX smernice XXXX/XXX sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje, aby sa za okolností, ako sú okolnosti dotknuté vo veci samej, zdaniteľnej osobe zamietlo právo odpočítať D. za dodania tovaru z dôvodu, že so zreteľom na podvody alebo nezrovnalosti spáchané na vstupe alebo výstupe tohto dodania sa toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa D. spáchaného na vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. XX. Podľa rozsudku vo veci C-XX/XX J. R. sa „Y. N. XXXX/XXX/ES z XX. novembra XXXX o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby si zdaniteľná osoba odpočítala daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala nejasná, pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.“ XX. Súd nemá pochybnosti, že v danom prípade ide o podvodné konanie, keďže tomu nasvedčujú všetky súvisiace okolnosti prípadu. Súd nespochybňuje zmluvnú voľnosť žalobcu a ostatných strán, avšak v prípade je veľa neobvyklých - podozrivých okolností. Je preukázané, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril v U. dňa XX.XX.XXXX zmluvu o dielo s dodávateľom/zhotoviteľom K. W., s.r.o. na vykonanie diela - všetkých stavebných prác včítane dodávky materiálu s tým, že začatie prác malo byť do X dní od podpisu zmluvy a do XX.XX.XXXX malo byť dielo zhotovené. W. dodávateľ sa zaviazal na realizáciu diela bez akejkoľvek zálohovej platby, čo je pri tak veľkej cene za dielo nezvyčajné, pričom sám nedisponoval žiadnymi zamestnancami ani technikou potrebnou na vykonanie diela. V ten istý deň, avšak v M., podpísal zmluvu o dielo so spoločnosťou e-log, s.r.o. na ten istý predmet diela s dohodnutou cenou XXX.XXX,- eur bez D., pričom ani tento subdodávateľ nepožadoval zálohovú - preddavkovú platbu. Táto spoločnosť pritom stavebné práce taktiež nevykonala a podľa tvrdenia jej konateľa N. H. boli práce vykonané v ďalšej subdodávke, rovnako aj dodávka materiálu, avšak na názov subdodávateľa a bližšie informácie ohľadne dodávky prác a materiálu si už nepamätá pre problémy s pamäťou. N. H. pritom mal pôsobiť ako stavbyvedúci na stavbe a mal robiť (napriek problémom s pamäťou) záznamy do stavebného denníka v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bolo dielo podľa dokladov dokončené a výpoveď do zápisnice pri ústnom pojednávaní urobil dňa XX.XX.XXXX, teda ani nie s veľkým časovým odstupom. R. daňovej kontroly navyše nechal v motorovom vozidle patriacom T. X. - konateľovi spoločnosti K. W., s.r.o., všetky účtovné doklady, pričom toto vozidlo bolo dňa XX.XX.XXXX odcudzené. Je pritom absolútne neštandardné, aby sa vo vozidle inej osoby, v danom prípade zrejme nie náhodou patriacom konateľovi priameho dodávateľa, ponechali účtovné a iné doklady a to dokonca od viacerých firiem, čo vyplýva z potvrdenia o podaní oznámenia na OR PZ W., ktoré urobil N. H.. Tu by daňové orgány mohli dopytom na OR PZ W. zistiť (keďže v spise sa nachádza len kópia so začiernenou časťou textu), od ktorých ďalších spoločností sa údajne vo vozidle nachádzali doklady, (ktoré sa takto účelovo mohli nezneprístupniť), či nejde o spoločnosti zapojené do karuselových podvodov. W. uviesť, že celý obchodný prípad je značne neštandardný, keďže žalobca uzatvoril zmluvu o dielo s dodávateľom, ktorý práce nevykonal ale v ten istý deň uzatvoril zmluvu o dielo so subdodávateľom, ktorý dielo taktiež nevykonal, pričom žiaden z nich nemal personálne ani hmotné predpoklady na vykonanie diela a posledný známy článok v reťazci - spoločnosť e-log, s.r.o. nevie identifikovať ďalšieho subdodávateľa, pričom už nedisponuje žiadnymi dokladmi, ktoré mali byť spolu s vozidlom odcudzené. K. spoločnosti sa pritom zaviazali vykonať práce neštandardne bez akejkoľvek zálohy, pričom išlo o vysokú cenu za dielo - podľa zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou K. W., s.r.o. bola dohodnutá suma XXX.XXX,- eur s D., fakturovaná bola XXX.XXX,- eur a spoločnosť K. W. s.r.o. mala dohodnutú cenu so spoločnosťou e-log, s.r.o. vo výške XXX.XXX,- eur bez D. a fakturovaná suma bola XXX.XXX,- eur aj s D.. D. vysoké sumy na to, aby dodávateľ resp. subdodávateľ riskoval nezaplatenie prác a nepožadoval zálohové platby aspoň na materiál, pričom neplatenie a z toho prameniaca následná insolventnosť boli v tom čase úplne bežné. R. teda mala vykonať tretia - už neznáma spoločnosť, ktorá by už mala mať materiál, pracovníkov, techniku a ktorá zrejme tiež nepožadovala žiadnu zálohu, keďže ani spoločnosti pred ňou zálohu nemali. Ak boli stavebné práce skutočne vykonané, existuje tu aj možnosť, že išlo o nelegálne vykonané práce a bez dokladov nakúpený materiál a následne bol vytvorený tento obchodný prípad, ktorý predstavuje podvodné konanie. Podľa názoru súdu je ťažko predstaviteľné, aby tretia - neznáma spoločnosť, zabezpečila už XX.XX.C., čo je prvý záznam v stavebnom denníku, na stavbu potrebných pracovníkov a materiál, pričom následne už v krátkom čase mali byť montované okná a vykonávané zateplenie fasády, pričom okná musela vyrobiť ďalšia firma. Je zrejmé, že nešlo o typizované okná, ktoré sú bežne na sklade, ale o na „mieru“ vyrábané okná. D. orgány by sa mohli pokúsiť zistiť značku okien, ich výrobcu, resp. štandardné obvyklé výrobné časy na daný typ plastových okien v relevantnom období. Je očakávateľné, že žalobca ako dobrý hospodár vie preukázať značku a výrobcu okien, teda vie za akú kvalitu platil a že disponuje aj zárukou/atestmi na okná a ďalšie výrobky. XX. Žalovaný, resp. správca dane v ďalšom konaní vyhodnotia všetky získané dôkazy počnúc reálnosťou ceny za dielo, identifikovania materiálov, zistenie či bolo vôbec možné za niekoľko dní vyrobiť taký počet okien a podobne. W. sa zamerajú na objasnenie, ako sa žalobca nakontaktoval na dodávateľa, keďže všeobecné tvrdenia žalobcu o neurčitom výbere podľa nejakých referencií sú nepostačujúce. M. by mal predložiť „tie ostatné ponuky“, ktoré neakceptoval. T. obvyklosť uzatvárania zmlúv v danom prípade v časovej postupnosti, platieb či už na účet alebo v hotovosti, následné výbery z účtu a zo všetkých týchto indícií ustália, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou činnosťou dopúšťa podvodného konania, resp. na podvode participuje. K stavebnému denníku treba dodať, že je obvyklé, že sa v denníku neuvádzajú mená pracovníkov na stavbe a ani skutočnosť, že žalobca nedisponuje prvou stranou denníka, v ktorej je uvedený názov stavby, nie je podstatná, keďže podľa obsahu záznamov je zrejmé, aké práce sa na stavbe robili a daňové orgány môžu tieto práce porovnať so súpisom - rozpočtom. R. je taktiež to, že záznamy v stavebnom denníku vykonával N. H. za dodávateľa, resp. subdodávateľa, pričom však je stále sporné ktorého, keďže konkrétny subdodávateľ nebol napriek rozsiahlemu dokazovaniu zistený. R. preberal konateľ žalobcu. Za štandardných okolností takéto záznamy v stavebnom denníku nemožno spochybňovať, avšak v danom prípade môže ísť o fiktívne záznamy neodrážajúce skutočnosť. XX. Najpodstatnejšia otázka, ktorú budú riešiť daňové orgány je, či žalobca s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti mohol vedieť, že jeho konanie smeruje resp. napomáha k neoprávnenému získaniu nároku na odpočet D.. Súd konštatuje, že „či mohol vedieť“ znamená, že existovali určité skutkové zistenia zakladajúce dôvodné pochybnosti o tom, že by žalobca o podvodnom konaní nevedel, a že bol tak s možnosťou existencie podvodného konania aspoň uzrozumený. „Či mal vedieť“ potom znamená, že žalobca mal a mohol prijať také opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, resp. účasť žalobcu na takom konaní. Q. na odpočet dane by bol daný, ak by žalobca o zámere skrátiť daň nevedel a ani vedieť nemohol s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti. XX. Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Y. dvora EÚ prípadne P. súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. XX. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude postupovať tak, ako je uvedené v predchádzajúcich bodoch. XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní mu priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, vyplývajúce zo súdneho spisu a uplatnené právnou zástupkyňou. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku za žalobu XX,- eur a z trov právneho zastúpenia advokátom, ktorý vo veci vykonal X úkony právnej služby v roku XXXX - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd (podľa § X3a ods. X písm. a/, c/ vyhl. č. XXX/XXXX Z.z.), t.j. Xx XXX,- eur + režijný paušál 2 x X,XX eur a X úkon právnej služby - účasť na pojednávaní v roku XXXX (podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. XXX/XXXX Z.z.) t.j. XXX,- eur + režijný paušál X,XX eur. Y. s D. predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia sumu XXX,XX eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s § X1 ods. 4, § 1Xa ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2X04 Z.z. 62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.