Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/28/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200299 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200299.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa S.. S. J., D. D. XXX/XXX, D., zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. januára 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. januára 2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 17. júla 2010. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľ je od 1. novembra 2002 poberateľom výsluhového dôchodku podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2. augusta 1967 do 31. júla 1969 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 6. apríla 1971 do 31. januára 1992 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 1. augusta 1995 do 31. decembra 1999 zaradená do I. kategórie funkcií a doba služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. októbra 2002 zaradená do III. pracovnej kategórie. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 1. novembra 2001, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z.. S prihliadnutím na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi z vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dôchodkové dávky, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o nároku na starobný dôchodok odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Navrhovateľ návrhom zo dňa 25.2.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a uviedol, že preukázal, že služobný pomer podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov ozbrojených zborov v znení neskorších predpisov skončil dňa 31.10.2002, od 1.11.2002 mu bol podľa zákona č. 328/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok a poukázal na to, že v zamestnaní v služobnom pomere bol viac ako 30 rokov. Zastával názor, že podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov mu vznikol nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, nakoľko dosiahol dôchodkový vek a splnil podmienky nároku ku dňu hodnotenia. Poukázal na to, že má odpracovaných viac ako 25 rokov v služobnom pomere v I. kategórii funkcií, bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a civilnom zamestnaní bol dôchodkovo poistený 7,5 roka. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 2.11.2014 a 16.3.2016 poukazoval na to, že do výsluhového dôchodku šiel od 1.11.2002 za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zrušil V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a teda aj § 142 ods. 4, podľa ktorého o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje Úrad sociálneho zabezpečenia SIS. Uviedol, že podľa V časti zákona č. 100/1988 Zb. sa starobný dôchodok vypočítaval s prihliadnutím na všetky odpracované roky v jednotlivých kategóriách, pričom sa stanovila maximálna výška starobného dôchodku. Zastával názor, že vo veci nie je kompetentný rozhodnúť Úrad sociálneho zabezpečenia SIS ale Sociálna poisťovňa, nakoľko celý jeho produktívny život odvádzal tam odvody na sociálne zabezpečenie. Zároveň namietal, že je zrejmé, že si platil dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne celú dobu zamestnania, v ktorých nebolo prihliadnuté na obdobie dôchodkového poistenia asi 7,5 rokov a z tohto dôvodu by mu mala vypočítať starobný dôchodok Sociálna poisťovňa. Poukázal ďalej na to, že mu bol rozhodnutím Federálneho ministerstva vnútra ČSFR č.j. 2D-17653-3/SZ zo dňa 10.6.1992 priznaný podľa § 98 ods. 1 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. od 1.2.1992 príspevok za službu, tento mu bol mu bol rozhodnutím SIS č.j. SPC-117.653-14/6-2002 zo dňa 20.11.2002 dňom 31.7.1955 zaniknutý a jeho výplata bola zastavená z dôvodu opätovného prijatia do služobného pomeru a bol mu vyplácaný z rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a nie z prostriedkov odporkyne. Taktiež poukázal na to, že rozhodnutím SIS č.j. PZ-324-3/2002 zo dňa 7.11.2002 podľa ustanovenia § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. mu bol od 11.2.2002 priznaný výsluhový dôchodok, ktorý je mu vyplácaný z rozpočtu SIS a nie z prostriedkov odporkyne, pričom do 30.6.2002 bol zúčastnený na všeobecnom dôchodkovom poistení vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia u odporkyne a všetky povinné odvody odvádzal včas a riadne. Upozornil, že príspevok za službu vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu nie je rovnocenný výpočtu výsluhového dôchodku priznaného podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. a je naďalej príspevkom za službu a za výsluhový dôchodok sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov. Poukázal ďalej na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že výkon zamestnania v I. a II. kategórii funkcií podľa zákona č. 100/1988 Zb. má vplyv na priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. ako aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t.j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., a preto nie je možné v zmysle ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. stanoviť preňho iné, menej výhodné podmienky na posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok, pričom sa nesnažil o zníženie jeho starobného dôchodku, ale žiadal o prepočítanie s cieľom dosiahnuť vyššiu sumu starobného dôchodku. Uviedol, že dňa 1.11.2001 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 27 rokov a 125 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií, v III. pracovnej kategórii odpracoval 10 rokov a 95 dní vrátane evidovanej náhradnej doby, pričom pri výkone činnej služby odslúžil 30 rokov a 64 dní. Zastával názor, že podľa týchto údajov by mal mať zhodnotené a dôchodkovo posudzované pre vznik starobného dôchodku aj všetky roky podľa týchto odslúžených a odpracovaných dôb, a teda spĺňa všetky podmienky pre vznik starobného dôchodku, nakoľko spolu má odpracovaných 40 rokov a 159 dní. Mal za to, že odporkyňa nezohľadnila ustálený právny názor a judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci priznávania starobných dôchodkov príslušníkom ozbrojených síl, ak získali vo všeobecnom systéme akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia, čím sa môžu nielen narušovať vnútroštátne právne normy ale aj medzinárodné právne akty, napr. Haagsky dohovor z 13.1.2000 o medzinárodnej ochrane dospelých osôb, dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, resp. Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Ďalej poukázal na čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zdôraznil, že podľa čl. 19 Dohovoru č. 128 jednoznačne vyplýva nárok na priznanie starobného dôchodku za celú dobu trvania sociálnej udalosti, t.j. za dobu poistenia v osobitnom i všeobecnom systéme poistenia a výpočet dôchodkovej dávky je potrebné vykonať v súlade s č. 33 ods. 2 tohto Dohovoru, teda po zohľadnení všetkých dôb poistenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch. Záverom uviedol, že sa domnieva, že nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií mu nevznikol podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. tak ako tvrdí odporkyňa. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.9.2014 a 25.5.2015 uviedla, že z potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby zo dňa 23.7.2013 je preukázané, že navrhovateľ je od 1. novembra 2002 poberateľom výsluhového dôchodku podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Konštatovala, že pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od júla 1962 a profesionálna služba od 2. augusta 1967 do 31. júla 1969 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 6. apríla 1971 do 31. januára 1992 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 1. augusta 1995 do 31. decembra 1999 zaradená do I. kategórie funkcií a doba služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. októbra 2002 zaradená do III. pracovnej kategórie. Zdôraznila, že nakoľko navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 1. novembra 2001, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z.. Poukázala na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a uviedla, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi z vznikol podľa v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené a právo na dôchodkové dávky, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Zdôraznila, že podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Slovenskej informačnej služby rozhoduje Úrad sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby. Uviedla, že Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani s prihliadnutím na ustanovenie§ 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Poukázala tiež na to, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ktoré citované ustanovenia zákona príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú, pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bola zhodnotená doba služby získaná v I. kategórii funkcií a zhodnotením doby služby v I. kategórii funkcií navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek v 55. roku veku, t.j. 1. novembra 2001 a teda je zrejmé, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázala rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú obdobného prípadu. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. januára 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Úrade sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby, Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 30.12.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 17.7.2010. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. januára 2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 17. júla 2010 s odôvodnením, že navrhovateľ je od 1. novembra 2002 poberateľom výsluhového dôchodku podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2. augusta 1967 do 31. júla 1969 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 6. apríla 1971 do 31. januára 1992 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 1. augusta 1995 do 31. decembra 1999 zaradená do I. kategórie funkcií a doba služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. októbra 2002 zaradená do III. pracovnej kategórie. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 1. novembra 2001, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z.. S prihliadnutím na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi z vznikol podľa v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dôchodkové dávky, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o nároku na starobný dôchodok odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu, uviedol, že celý život odvádzal peniaze do Sociálnej poisťovne s výnimkou obdobia, kedy vykonával služby v Slovenskej informačnej službe a odtiaľ odišiel, lebo nespĺňal zdravotné predpoklady, ktoré boli naňho kladené. Poukázal aj na to, že odporkyňa nezohľadnila dobu pred 18. rokom veku a tiež roky 2007, kedy bol trvalo zamestnaný v SBS. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ bol prepustený dňa 31.3.1991 z radov príslušníkov Policajného zboru z organizačných a racionalizačných dôvodov a obdobne bol prepustený z radov príslušníkov Slovenskej informačnej služby dňa 30.10.2002 podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona na základe lekárskeho posudku služobného klinického psychológa, t.j. zo zdravotných dôvodov, o čom sa však odporkyňa v rozhodnutí nezmieňuje. Zastával názor, že na navrhovateľa sa ustanovenie § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. nemôže vzťahovať, pretože v rozhodnej dobe, keď ukončil činnú službu platil § 210 písm. a) zákona č. 73/1998 Zb. a tento zákon bol platný aj ku dňu ukončenia jeho služby 30.10.2002, avšak platnosť § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. bola do 1.7.2002. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení zo dňa 23.9.2014 a 25.5.2015 a poukazovala na to, že aj ďalšiu dobu zamestnania má zhodnotiť Úrad Slovenskej informačnej služby aj u civilného zamestnania. Uviedla, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazoval právny zástupca navrhovateľa sa na danú situáciu nevzťahuje. Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií Podľa § 94 ods. 1 cit. zákona nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Podľa § 94 ods. 2 cit. zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) cit. zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva. Podľa § 261 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa spísanej dňa 30.12.2013 o priznanie starobného dôchodku od 17.7.2010 odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. januára 2014 podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 17. júla 2010 s odôvodnením, že navrhovateľ je od 1. novembra 2002 poberateľom výsluhového dôchodku podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2. augusta 1967 do 31. júla 1969 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 6. apríla 1971 do 31. januára 1992 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 1. augusta 1995 do 31. decembra 1999 zaradená do I. kategórie funkcií a doba služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. októbra 2002 zaradená do III. pracovnej kategórie. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 1. novembra 2001, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z.. S prihliadnutím na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dôchodkové dávky, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o nároku na starobný dôchodok odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani s prihliadnutím na ustanovenie§ 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Úrade sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby, Bratislava súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Slovenskej informačnej služby, orgán sociálneho zabezpečenia Bratislava Č.p. PZ-324-3/2002 zo dňa 7.11.2002 podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný od 1. novembra 2002 výsluhový dôchodok vo výške 21 206 Sk mesačne. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku navrhovateľovi bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2. augusta 1967 do 31. júla 1969 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 6. apríla 1971 do 31. januára 1992 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru od 1. augusta 1995 do 31. decembra 1999 zaradená do I. kategórie funkcií a doba služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. októbra 2002 zaradená do III. pracovnej kategórie. Z potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby Č. p. 39/56-3-299/2013 zo dňa 23.7.2013 súd zistil, že navrhovateľovi na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. od 2.8.1967 do 31.7.1969, t.j. 2 roky - výkon základnej vojenskej služby, od 6.4.1971 do 31.1.1992, t.j. 20 rokov a 306 dní - trvanie služobného pomeru na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a od 1.8.1995 do 31.10.2002, t.j. 7 rokov a 94 dní - trvanie služobného pomeru k Slovenskej informačnej službe, celkom 30 rokov a 35 dní, pričom počas trvania služobného pomeru k Slovenskej informačnej službe bol navrhovateľ zaradený od 1.8.1995 do 31.12.1999, t.j. 1 614 započítateľných kalendárnych dní v I. kategórii funkcií. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava č. SPOU-OSZ-117.653-16/2013-VZ zo dňa 22.11.2013 súd zistil, že navrhovateľ získal dobu služobného pomeru zaradenej do I. kategórie funkcií od 2.8.1967 do 31.8.1969 - základná vojenská služba a od 6.4.1971 do 31.1.1992 - služobný pomer v Zbore národnej bezpečnosti. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľ narodený dňa X.XX.XXXX splnil všetky podmienky na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dňa 1.11.2001, kedy dovŕšil vek 55 rokov, t.j. ešte pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť dňa 1.7.2002. Podľa § 143a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.9.2002 od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú 1. § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov 2. § 157 až 160 a § 167 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi jednoznačne vznikol ku dňu 1.11.2001 a zostal navrhovateľovi zachovaný podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súd konštatuje, že na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok, ako aj o nároku na jeho zvýšenie za doby poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa ale je daná právomoc Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby a odporkyňa správne postupovala, keď žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietla. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/33/2014 zo dňa 29. apríla 2015. Ohľadom vyjadrenia navrhovateľa, že spĺňa podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov súd konštatuje, že navrhovateľ nebol nepretržite zamestnaný ku dňu 31. decembra 2003, nakoľko z obsahu dávkového spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný u posledného zamestnávateľa do 31.10.2002, potom bol zamestnaný až od 1.1.2007 do 31.3.2007 u spoločnosti IBeA 3, a.s., a preto mu nárok na starobný dôchodok ani podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevznikol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. januára 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.o. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./