Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/41/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200323 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200323.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: VINOTÉKA BONVIVÁN s.r.o. sídlo: Martinengova 30, 811 02 Bratislava IČO: 35 819 618, právne zastúpený: JUDr. Anna Kokavcová, advokátka, Predmestská 90, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, P.O.BOX 45, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/8948/2013 zo dňa 30.12.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OLP/8948/2013 zo dňa 30.12.2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 340,90 €, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/8948/2013 zo dňa 30.12.2013 ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žilina (ďalej len „prvostupňový orgán”) č.j.: A/2013/03041/2/HP/D zo dňa 14.10.2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie”) a zároveň sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu správnych orgánov pred vydaním týchto rozhodnutí. Žiadal napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu pri jeho vydaní neboli v súlade so zákonom. Uviedol, že ustanovenie § 7 ods. 1 písm. g) bod 2 zákona číslo 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „zák. č. 377/2004 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane nefajčiarov“) zakazuje fajčiť v obchodných domoch okrem priestorov v obchodných domoch, ktoré sú stavebne oddelené tak, aby škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z ich výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak neprenikli do verejne prístupných priestorov obchodných domov a neznečisťovali verejne prístupné priestory obchodných domov. Podľa žalobcu mal správny orgán v rámci kontroly zisťovať, či prevádzka žalobcu spĺňa alebo nespĺňa uvedené zákonné podmienky. Mal dôsledne, nielen vizuálne skúmať, či prevádzka odporcu je stavebne oddelená od verejne prístupných priestorov obchodného centra. Žalobca poukázal na to, že podľa vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu je vzduchotechnické zariadenie stavebným prvkom, ktorý má za úlohu zabezpečovať požadované parametre vnútorného prostredia prepravného priestoru (§ 40 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v platnom znení). Správny orgán mal preveriť, či je prevádzka skutočne vybavená takýmto vzduchotechnickým zariadením, či toto zariadenie účinne odvádza tabakový dym a či zabraňuje prenikaniu dymu do verejných priestorov. Podľa žalobcu je prevádzka stavebne oddelená od verejne prístupných priestorov práve odsávacím zariadením, ako súčasťou vzduchotechnického zariadenia, a to tak, že odsávací ventilátor zaisťuje mierny podtlak voči vonkajšiemu priestoru, čím účinne zabraňuje prenikaniu dymových splodín do verejných priestorov obchodného domu. Podtlak tak možno považovať za neviditeľnú bariéru, ktorá ma oddeľovací efekt. Poukázal na to, že zákon nedefinuje čo možno považovať za stavebné oddelenie priestorov, a preto nemožno bez ďalšieho odmietnuť to, že stavebné oddelenie priestorov možno docieliť aj inštaláciou vzduchotechniky, lebo týmto stavebným zásahom je spôsobilý docieliť efekt stavebného oddelenia priestorov. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán nezistil, že by dochádzalo ku kontaminácii verejných priestorov, iba vizuálne dospel k záveru, že podľa neho priestor nie je stavebne oddelený od ostatných priestorov, pričom sa skúmaním tejto okolnosti bližšie nezaoberal. Na základe uvedeného sa žalobca domnieva že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že mreža a brána, ktoré sú počas prevádzky zariadenia otvorené, nie sú dostatočným stavebným oddelením od priestorov obchodného centra. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/8/2011 zo dňa 14. decembra 2011, z ktorého je zrejmé, že v prípade absencie bližšej špecifikácie pojmu "stavebne oddelená“, tento je potrebné vykladať v súvislosti s účelom tohto zákona ako aj jeho ostatnými ustanoveniami tak, aby bol z výkladu zreteľný zámer a logický zmysel predmetnej právnej úpravy. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. č. 6Sžo/8/2012 zo dňa 27. februára 2012, v ktorom dal Najvyšší súd za pravdu žalovanému proti žalobcovi, keď zadefinoval, že priestor stavebne dispozične oddelený od verejne prístupných predajní obchodného centra vzduchotechnikou zabezpečujúcou dostatočné odvetranie prevádzky a z dvoch strán ohraničený stenami a z dvoch technickou konštrukciou (rákosie) nie je dostatočne stavebne oddelený. Žalovaný trval na tom, že kontrola zistila, že v prevádzke žalobcu sa fajčí, pričom prevádzka nie je stavebne oddelená od verejne prístupného priestoru obchodného centra. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline ako prvostupňový správny orgán vykonal dňa 05.09.2013 kontrolu prevádzky žalobcu zameranú na jej súlad s ustanoveniami zákona č. 377/2004 Z.z.. Po vykonaní kontroly spísal zápisnicu, v ktorej uviedol, že prevádzka je vybavená vzduchotechnikou, ktorá má výduchy v podhľade a ovláda sa zo zázemia prevádzky. Bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá tvorí súčasť zápisnice z kontroly. Kontrola skonštatovala porušenie zákona o ochrane nefajčiarov. Súd sa oboznámil so zhotovenou fotodokumentáciou a zistil, že predmetná prevádzka žalobcu je od ostatných priestorov obchodného domu oddelená troma pevnými stenami. Vstup do prevádzky je oddelený mrežou, ktorá počas dňa odkrýva vstupnú časť priestoru. Následne prvostupňový správny orgán začal správne konanie a nariadil ústne pojednávanie vo veci. Ústneho pojednávania sa zúčastnil konateľ žalobcu a taktiež prevádzkar žalobcu. Na ústnom prejednaní žalobca prostredníctvom svojho konateľa uviedol, že nedochádza k porušeniu zákona číslo 377/2004 Z.z., pretože prevádzka je od ostatných verejných priestorov stavebne oddelená vstupným portálom a účinnou vzduchotechnikou, ktorá je ovládaná priamo z prevádzky. Uviedol že odvetranie je naprogramované na fajčiarsku prevádzku, keď pod tlakom dochádza k odsávaniu kontaminovaného vzduchu z prevádzky na strechu obchodného centra, čím je zabránené prenikaniu škodlivých látok tabakových výrobkov do verejných priestorov obchodného centra. Následne vydal prvostupňový správny orgán prvostupňové rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 500 Eur. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že na základe vykonanej kontroly boli zistené porušenia ustanovení § 7 ods. 1 písm. g) bod 2 zákona číslo 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov. Správny orgán uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi žalobcu uvedenými vo vyjadrení k zápisnici z prejednania, trvá na tom, že k porušeniu uvedených ustanovení došlo, teda, že prevádzka nebola stavebne oddelená v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane nefajčiarov. Pri výške pokuty správny orgán prihliadol na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Uviedol tiež, že pri rozhodovaní zohľadnil to, že účastník konania si doteraz plnil povinnosti prevádzkovateľa a že pri výkone štátneho zdravotného dozoru nezistil iné porušenie zákona, preto pokuta, ktorú mu týmto rozhodnutím ukladá, je na spodnej hranici citovaného zákona. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. Uviedol, že prevádzka zjavne nie je stavebne oddelená od verejne prístupných priestorov obchodného domu, čo je zjavné z vykonanej fotodokumentácie. Za stavebné oddelenie nemožno považovať otvorenú bránu, či chýbajúcu stenu prevádzky otvorenú do spoločných priestorov obchodného domu. Zopakoval, že zákon ukladá oddeliť prevádzku tak, aby škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo ich dymu neprenikali do verejne prístupných priestoroch obchodného domu a nepripúšťa alternatívu použitia odsávacieho zariadenia. Žalovaný uviedol, že žiadne ďalšie dokazovanie nepovažuje za potrebné, nakoľko bol skutkový stav veci náležite zistený. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 1 zák.č. 377/2004 Z. z. tento zákon upravuje a) podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystavených účinkom fajčenia, b) podmienky ochrany ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak... Podľa § 8 ods.1 zák. č. 377/2004 Z. z. fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba sú povinné a) utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany nefajčiarov pred vplyvom škodlivých látok z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, b) zabezpečovať dodržiavanie zákazov a obmedzení podľa tohto zákona. Podľa § 10 ods. 4 zák.č. 377/2004 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331 eur do 3 319 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak nezabezpečí dodržiavanie obmedzení podľa § 8 ods. 2 až 4. Podľa § 10 ods. 5 zák. č. 377/2004 Z. z. orgány verejného zdravotníctva uložia pokutu od 500 eur do 15 000 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak nezabezpečí dodržiavanie zákazov podľa § 7 ods. 1 písm. b) až i). Podľa § 10 ods. 5 zák.č. 377/2004 Z. z. pri ukladaní pokút sa prihliada na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie. Podľa § 10 ods. 6 zák.č. 377/2004 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 7 ods.1 pís. g) bod 2 zák. č. 377/2004 Z. z. zakazuje sa fajčiť v obchodných domoch okrem priestorov v obchodných domoch, ktoré sú stavebne oddelené tak, aby škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, neprenikali do verejne prístupných priestorov obchodných domov a neznečisťovali verejne prístupné priestory obchodných domov. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení v žalobe odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 6Sžo/8/2012 zo dňa 27. 2. 2013. V uvedenom rozsudku Najvyšší súd interpretuje § 7 ods.1 písm. g) uvedeného zákona, avšak v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodovania správneho orgánu, na ktoré sa predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu vzťahuje. Znenie § 7 zákona č. 377/2004 Z. z. aplikovateľného v čase rozhodovania Najvyššieho súdu znelo: „ Zakazuje sa fajčiť v úradných budovách, v uzavretých verejne prístupných priestoroch všetkých typov predajní, v divadlách, v kinách, na výstaviskách, v múzeách a galériách.“ Je teda zrejmé, vzhľadom na to, že zákon explicitne neupravoval zákaz fajčenia v obchodných domoch, že Najvyšší súd podáva v tomto rozhodnutí výklad ustanovenia § 7 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona. Uvedené však bez ďalšieho nie je aplikovateľné na prejednávaný prípad. V čase rozhodovania tunajšieho súdu je totiž nutné použiť § 7 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona platný a účinný v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu. V prejednávanom prípade už nie je sporné, že právna úprava chráni nefajčiarov aj v priestoroch obchodných domov. Nie je sporná ani skutočnosť, že zákon povoľuje fajčenie v priestoroch obchodných domov, ktoré sú stavebne oddelené tak, aby škodlivé látky z tabakových výrobkov neprenikli do verejne prístupných priestoroch obchodných domov. Sporná medzi účastníkmi zostáva interpretácia § 7 uvedeného zákona vo vzťahu k definícii "stavebného oddelenia priestorov“. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že prevádzka zjavne nie je stavebne oddelená od verejne prístupných priestorov obchodného domu, pretože prevádzky prenikajú do verejne prístupných priestorov obchodného domu. Je to zrejmé aj z vykonanej fotodokumentácie. Uviedol, že za stavebné oddelenie nemožno považovať otvorenú bránu, či chýbajúcu stenu prevádzky otvorenú do spoločných priestorov obchodného domu. Uvádza ďalej, že zákon ustanovuje povinnosť stavebne oddeliť prevádzku tak, aby škodlivé látky z tabakových výrobkov neprenikali do verejne prístupných priestorov obchodného domu a že zákon nepripúšťa alternatívu použitia odsávacieho zariadenia. Vzhľadom na uvedené už nepovažoval za potrebné žiadne ďalšie dokazovanie, nakoľko bol skutkový stav veci náležite zistený. Krajský súd v Bratislave z podkladov súdneho spisu zistil, že skutkový stav v posudzovanej veci medzi účastníkmi konania sporný nebol. Spornou zostala otázka, či došlo zo strany žalobcu k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov, podľa ktorého sa zakazuje fajčiť v obchodných domoch okrem priestorov v obchodných domoch, ktoré sú stavebne oddelené tak, aby škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, neprenikali do verejne prístupných priestorov obchodných domov a neznečisťovali verejne prístupné priestory obchodných domov. V posudzovanej veci je nesporné, že prevádzka žalobcu, vinotéka, sa nachádza v priestoroch obchodného domu (OC Dubeň v Žiline), že ide o fajčiarsku prevádzku, na ktorú sa vzťahujú povinnosti podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona č. 377/2004 Z. z.. Sporná nebola ani povinnosť žalobcu stavebne oddeliť svoju prevádzku, v ktorej sa fajčí. Predmetom sporu teda zostala iba otázka interpretácie „stavebného oddelenia“ fajčiarskej prevádzky od okolitých priestorov. Žalobca tvrdí, že splnil podmienky predpísané v zákone, nakoľko jeho prevádzka je oddelená od okolitých priestorov troma pevnými stenami a vstupným portálom - dverami a účinnou vzduchotechnikou, ktorá je ovládaná priamo z prevádzky vinotéky. Odvetranie je naprojektované na fajčiarsku prevádzku, keď pod tlakom dochádza k odsávaniu kontaminovaného vzduchu z vinotéky nad strechu obchodného centra, čím je zabránené prenikaniu škodlivých látok z tabakových výrobkov do verejných priestoroch obchodného centra. Uvádza že citovaný zákon neurčuje aké rozmery má mať vstupná brána alebo dvere, aby priestor vybavený bránou alebo dverami bol považovaný za stavebne oddelený priestor. Z administratívneho spisu súd zistil, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva vykonal dňa 05. 09. 2013 v čase medzi 11: 40 hod. a 12:20 hod. kontrolu fajčenia tabakových výrobkov podľa zákona č. 377/2004 Z.z.. Od vykonanej kontroly bol vyhotovený zápis z kontroly vrátane fotodokumentácie. V administratívnom spise sa ďalej nachádza nákres prevádzky s vyznačením priestorov fajčiarskej častí, nákresom vzduchotechniky priestoru a tiež technická správa časť Vzduchotechnika - klimatizácia. Je pravdou, že termín „stavebne oddelená“ nie je právnymi predpismi detailne pomenovaný, ale je potrebné vykladať ho v súvislosti s ostatnými ustanoveniami zákona tak, aby bol z výkladu zreteľný zámer a logický zmysel predmetnej právnej úpravy. Povinnosťou žalobcu je utvárať také podmienky vo svojej prevádzkarni, aby zabezpečil ochranu nefajčiarov pred škodlivým vplyvom tabakového dymu a dymu z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Úplnému zabráneniu prechodu dymu medzi fajčiarskou a nefajčiarskou časťou nie je pravdepodobne možné bez nákladných technických opatrení zabrániť. Za účelom ochrany nefajčiarov sú však podnikatelia prevádzkujúci dotknuté zariadenia povinní urobiť také opatrenia, ktoré v čo najväčšej miere zabránia prieniku zdraviu škodlivého dymu do nefajčiarskych častí prevádzkarne. Stavebným oddelením treba rozumieť také opatrenie, ktoré vylúči prenikanie dymu z fajčiarskej časti do nefajčiarskej časti. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí stroho konštatuje, že žalobca nesplnil povinnosť uloženú v § 7 ods. 1 písm. g) bod 2 zákona č. 377/2004 Z.z., teda stavebne neoddelil prevádzku, v ktorej je povolené fajčiť. Argumentáciou žalobcu o zabezpečení výkonnej vzduchotechniky sa žalovaný a pred ním prvostupňový správny orgán vôbec nezaoberali. V súdom preskúmavaných rozhodnutiach absentuje úvaha, ktorá viedla k uvedenému záveru o porušení predpisov žalobcom, či argumentom, či dochádza k reálnemu prenikaniu dymu do verejných priestorov obchodného domu. Krajský súd v Bratislave nepovažuje uvedené odôvodnenie rozhodnutia za dostatočné na posúdenie veci. Správny orgán musí pri svojom rozhodovaní pristupovať ku všetkým účastníkom rovnako a na rozhodnutie vo veci si musí zabezpečiť a vykonať všetky potrebné dôkazy. Ak teda zákon explicitne nedefinuje "stavebné oddelenie" a účelom zákona je ochrana nefajčiarov pred vplyvom škodlivých látok z tabakových výrobkov, jednoduché konštatovanie, že za stavebné oddelenie nemožno považovať otvorenú bránu, či chýbajúcu stenu prevádzky otvorenú do spoločných priestorov obchodného domu bez toho, aby sa správny orgán zaoberal posúdením, či skutočne dochádza ku kontaminácii okolitých priestorov škodlivými látkami z fajčenia (s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu týkajúcu sa vzduchotechniky) je nedostatočné - nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pre správny orgán, ako vyplýva z jeho rozhodnutia, nebolo potrebné vykonať akékoľvek dokazovanie smerujúce zisteniu, či skutočne dochádza k prenikaniu škodlivých látok z tabakových výrobkov do verejne prístupných priestorov obchodných domov, pričom však ani neuviedol, z akého dôvodu takéto dokazovanie nebolo potrebné. Súd v tejto súvislosti poukazuje na mimoriadne rýchlo sa rozvíjajúcu oblasť nových technológií, technológie vzduchotechniky nevynímajúc. Od čias vzniku zákona č. 377/2004 Z.z. sa ich technická úroveň zvýšila natoľko, že nie je vylúčené, že technické riešenie žalobcu je dostatočné, aby zabezpečilo ochranu nefajčiarov pred vplyvom škodlivých látok z tabakových výrobkov a ako také ho možno považovať za stavebné oddelenie v súlade s § 7 ods. 1 pís. g) bod 2 zák. č. 377/2004 Z. z.. Správny orgán nepostupoval správne, keď sa nezaoberal námietkou žalobcu o existujúcej vzduchotechnike projektovanej špeciálne na odvetrávanie fajčiarskych prevádzok (skutočnou účinnosťou vzduchotechniky v priestoroch prevádzky žalobcu), čím nemožno považovať jeho posúdenie skutku žalobcu, ktorým bol porušený zákon č. 377/2004 Z. z., za preskúmateľné. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba dôvodná v časti namietanej nepreskúmateľnosti, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- € a z odmeny advokáta podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú v zmysle § 11 ods. 4 v spojení s § 13a uvedenej vyhlášky z 2 úkonov právnej služby, a to: · v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 134 € + DPH, · v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky za podanie žaloby vo výške 134 € + DPH, Okrem uvedenej náhrady za jednotlivé úkony právnej služby súd priznal žalobcovi v rámci trov právneho zastúpenia náhradu režijných paušálov, a to 2x 8,04 € + DPH. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za 1 úkon právnej služby - písomné podanie vo veci samej zo dňa 22.04.2014, keďže toto nepovažoval za týkajúce sa veci samej, ale iba o oznámenie, či žalobca súhlasí s prejednaním veci bez nariadeného pojednávania. Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 410,90 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.