Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/45/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200362 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200362.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., IČO: 00 618 322, Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36 731 544, Miletičova 5B, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/043/2013 zo dňa 22.10.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisií a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo ako „zákon“) rozhodol o tom, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 39 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe JOJ dňa 12.03.2013 v čase približne o 20:17:54 hod. odvysielal komunikát informujúci o projekte Krajina záchrancov, ktorý bol doplnkovým vysielaním a ktorý bol sponzorovaný, za čo mu žalovaný uložil podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona. II. Žaloba 2. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Žalobca vyjadril pochybnosť o tom, či žalovaný vôbec vykonal dôkazy, o ktorých tvrdí, že boli preň odkladom jeho rozhodnutia. Poukázal na ust. § 22 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého o ústnych podania a dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, správny orgán spíše zápisnicu. Žalovaný síce tvrdil, že sa s predmetnými podkladmi oboznámil, avšak z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom tak urobil, keďže o tom neexistuje žiaden záznam - zápisnica. 4. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie. Polemizoval s tým, či predmetný komunikát je doplnkovým vysielaním. Namietal, že napriek rozsiahlej analýze smerujúcej k určeniu, či predmetný komunikát bol alebo nebol programom uvedeným v rozhodnutí žalovaného, absentuje akékoľvek posúdenie splnenia definičných znakov doplnkového vysielania. Žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že „Nakoľko predmetný komunikát nie je programom, ale oznamom vo verejnom záujme, je doplnkovým vysielaním“. Poukázal na to, že v zmysle § 3 písm. h) zákona č. 308/2000 Z.z. nevyplýva, že oznam vo verejnom záujme sa považuje za doplnkové vysielanie, preto právne závery žalovaného sú nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné a nepodložené riadnym odôvodnením skúmajúcim splnenie kritérií pre možné zaradenie komunikátu ako doplnkového vysielania. 5. Žalobca taktiež namietal, že by bol odvysielaný komunikát sponzorovaný. Podľa jeho názoru z § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že sponzorovaním je plnenie, ktoré kumulatívne je určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity a musí existovať právnická alebo fyzická osoba, ktorá také plnenie poskytla. Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal, či spoločnosť PFIZER LUXEMBOURG SARL bola osobou, ktorá poskytla akékoľvek plnenie, nezistil, či takýmto plnením, ak bolo poskytnuté, priamo alebo nepriamo financovala uvedený komunikát, nepreukázal, či takýmto plnením bola sledovaná propagácia názvu alebo obchodného mena, ochrannej známky, dobrej povesti, tovaru alebo aktivity a či sa takýmto plnením uvedené i skutočne propagovalo. Žalobca zdôraznil, že odvysielaný komunikát bol oznámením vo verejnom záujme a obsahoval aj určité propagačné prvky (názov a logo osoby, z ktorej podnetu oznámenie vo verejnom záujme vzniklo). V celom kontexte komunikát neobsahoval propagačné prvky, ktoré by prevážili nad verejným záujmom a predstavoval tak krátky oznam nepolitického subjektu prevažne zameraný na šírenie osvety v oblasti zdravia a informovanosti verejnosti o otázke dôležitého verejného záujmu. Komunikát neobsahoval žiadne prvky, ktoré sa typicky vyskytujú v mediálnej komerčnej komunikácii, nemal presviedčací charakter, v ktorom by sa diváka snažil presvedčiť na využitie produktov alebo služieb spoločnosti PFIZER, neobsahoval informácie upriamujúce pozornosť diváka na výhodnosť produktov alebo služieb spoločnosti PFIZER, neodkazoval ani odkaz na žiadny komerčne využiteľný produkt alebo službu tejto spoločnosti, kvalitatívne nevyzdvihol spoločnosť PFIZER ani jeho výrobky alebo služby a neporovnával túto spoločnosť alebo jej výrobky, či služby s inými spoločnosťami, ich výrobkami alebo službami. Komunikát obsahoval prvky, ktoré boli výlučne zamerané na verejnoprávny rozmer šírenia osvety v oblasti zdravia a informovanosti širokej verejnosti a dostatočné informácie o skutočnosti, že predmetný komunikát vznikol s iniciatívy spoločnosti PFIZER, nemali takú propagačnú povahu, aby prevážili nad verejným záujmom vyplývajúcim z celkového kontextu odvysielaného komunikátu. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 09.05.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa neexistencie zápisnice, žalovaný uviedol, že podkladom pre rozhodnutie boli všetky skutočnosti, ktoré môžu prispieť k zisteniu skutočného stavu veci. Jedným z takýchto podkladov bol záznam z vysielania žalobcu, na ktorom bol jednoznačne skutkový stav zaznamenaný. Ďalším podkladom pre vydanie rozhodnutia bol písomný prepis a popis odvysielaného komunikátu. Z uvedených dôkazov vyplýval dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia a takto zistený skutkový stav považoval žalovaný za dostatočný. Z rozhodnutia žalovaného celkom jednoznačne vyplýva, že sa predmetným komunikátom zaoberal a spochybnenie, či tieto dôkazy boli vykonané, nie je namieste. Z rozhodnutia vyplýva, že sa žalovaný dôsledne oboznámil so skutkovým stavom veci, pričom dospel k záveru, že podklady pre rozhodnutie sú dostatočné pre rozhodnutie vo veci. Zistený skutkový stav žalovaný potvrdil na zasadnutí dňa 22.10.2013, kde členovia žalovaného hlasovali o výroku rozhodnutia. 7. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, žalovaný uviedol, že v prvom rade pri svojom rozhodovaní vymedzil, že predmetný komunikát je oznamom vo verejnom záujme. Poukazujúc na ust. § 3 písm. h) zákona č. 308/2000 Z.z. a § 71c tohto zákona uviedol, že komunikát, ktorý nie je programom, je doplnkovým vysielaním. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že posúdil predmetný komunikát ako doplnkové vysielanie na základe toho, že bol oznamom vo verejnom záujme. Vo vete “Nakoľko predmetný komunikát nie je programom, ale oznamom vo verejnom záujme, je doplnkovým vysielaním“. Uvedená námietka žalobcu je zavádzajúca, pretože z citovanej vety vyplýva, že predmetný komunikát je doplnkovým vysielaním z dôvodu, že nie je programom. 8. Pokiaľ ide o namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu v otázke, či predmetný komunikát bol sponzorovaný, žalovaný uviedol, že z prepisu a popisu vysielania programovej služby vyplýva, že organizačná zložka spoločnosti PFIZER LUXEMBOURG SARL sponzorovala predmetný komunikát. Pred odvysielaním komunikátu informujúceho o projekte Krajina záchrancov bol odvysielaný komunikát, v rámci ktorého odznelo “Návod, ako zachrániť životy vašich blízkych, vám prináša PFIZER.“ Po odvysielaní komunikátu bol odvysielaný komunikát, v ktorom odznelo, že „Krajinu záchrancov vám priniesol PFIZER. Spoločne pracujeme pre zdravší svet.“ V oboch prípadoch bolo vo vizuálnej zložke tiež uvedené logo spoločnosti PFIZER LUXEMBOURG SARL. V druhom prípade bola vo vizuálnej zložke uvedená aj ochranná známka tejto spoločnosti („Spoločne pracujeme pre zdravší svet“). Z uvedeného je zrejmé, že oba komunikáty propagovali obchodné meno organizačnej zložky spoločnosti PFIZER LUXEMBOURG SARL a tiež jej ochrannú známku. Z uvedeného je zrejmé, že plnenie na financovanie tohto projektu ako aj komunikátu o ňom informujúceho, poskytla práve organizačná zložka vyššie uvedenej spoločnosti ako generálny partner projektu. Uvedené potvrdil sám žalobca v žalobe, keď uviedol, že predmetný komunikát vznikol z iniciatívy spoločnosti PFIZER. Keďže v zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. je sponzorovanie doplnkového vysielania vo vysielaní televíznej programovej služby zakázané, považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. V. Konanie na správnom orgáne 9. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že listom zo dňa 12.06.2013 oznámil žalovaný začatie správneho konania voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 39 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že žalobca odvysielal na svojej televíznej programovej službe JOJ dňa 12.03.2013 v čase približne o 20:17:54 hod. komunikát informujúci o projekte Krajina záchrancov, ktorý bol doplnkovým vysielaním. Pred týmto komunikátom a tiež po ňom bol odvysielaný komunikát informujúci, že projekt prináša organizačná zložka PFIZER LUXEMBOURG SARL. Komunikát informujúci o projekte je uverejnený aj na webovej stránke (http://www.prvapomoc.sk/page/14/o- kampani/), kde je však uverejnený bez komunikátov o organizačnej zložke PFIZER LUXEMBOURG SARL. Žalobca bol vyzvaný aby sa v stanovenej lehote k predmetu konania a k pripojenému záznamu vysielania a jeho prepisu o meno popisu písomne vyjadril, pričom bol poučený o právach vyplývajúcich mu zo správneho poriadku. Žalobca bol opätovne vyzvaný na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie listom zo dňa 12.07.2013. Žalobca sa k začatiu konania ani k podkladom rozhodnutia nevyjadril. Žalovaný sa na svojom zasadnutí konanom dňa 22.10.2013 uzniesol na výroku rozhodnutia, ktorý je opísaný v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia je uvedený prepis komunikátov odvysielaných v programovej službe JOJ a argumentácia žalovaného k zistenému skutkovému stavu, ktorá sa zhoduje s obsahom jeho písomného vyjadrenia k žalobe. VI. Posúdenie veci 10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. 11. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 12. Podľa § 3 písm. h) zákona č. 308/2000 Z.z. na účely tohto zákona doplnkové vysielanie je komunikát, ktorý nie je reláciou vysielania a ako zložka programovej služby zvyčajne dopĺňa vysielací čas medzi jednotlivými reláciami vysielania, najmä videotext, reklama, telenákup, zvukové a zvukovo-obrazové prostriedky oddeľujúce vysielanie reklamy a telenákupu a iná programová interpunkcia, ako aj oznam o aktuálnom čase a ohlasovanie programov. 13. Podľa § 3 písm. i) zákona č. 308/2000 Z.z. program je 1. zvukový komunikát, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa, alebo 2. zvukovo-obrazový, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, 14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Podľa ods. 2 rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. 15. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, a ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia. 16. Podľa § 39 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. sponzorovanie doplnkového vysielania sa vo vysielaní televíznej programovej služby zakazuje. 17. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. 18. Podľa § 71c zákona č. 308/2000 Z.z. Tam, kde sa vo všeobecne záväzných predpisoch používa pojem „relácia“ a „relácia vysielania“, okrem pojmov „platová relácia“ a „prepravná relácia“, rozumie sa tým „program“. 19. Zákon č. 308/2000 Z.z. ustanovuje v § 39 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. zákaz vysielateľovi pripustiť sponzorovanie doplnkového vysielania vo vysielaní televíznej programovej služby. Žalovaný je tým orgánom, ktorý dohliada nad dodržiavaním povinností vysielateľa uložených zákonom č. 308/2000 Z.z. a osobitnými predpismi a ukladá sankcie za ich porušenie. 20. Pokiaľ ide o namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu, kedy žalobca namietal, že nie je vôbec zrejmé, či žalovaný vôbec vykonal dôkazy, ktoré v konaní mal posúdiť, súd v zhode s právnym názorom Najvyššieho súdu v skutkovo i právne obdobných veciach (napr. rozsudky vo veciach vedených pod sp. zn. 3Sž 66/2009, 3Sž 22/2012 a iné) nepovažuje vyhotovenie zápisnice zhliadnutí záznamu všetkými členmi Rady pre vysielanie a retransmisiu za podmienku zákonnosti vydaného rozhodnutia. Tak ako v uvedených prípadoch aj v prejednávanej veci boli súčasťou administratívneho spisu a podkladom rozhodnutia žalovaného nosič so záznamom z predmetných odvysielaných komunikátov a taktiež ich prepis/opis. Uvedené podklady boli zaslané na vyjadrenie aj žalobcovi. Žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa žalovaný oboznámil so všetkými podkladmi rozhodnutia, vrátane záznamu, prepisu/opisu, a na základe všetkých uvedených podkladov dospel jednomyseľne k výroku rozhodnutia ako je v preskúmavanom rozhodnutí uvedený. Žalobcove podozrenia, že sa členovia rady s podkladmi pred rozhodnutím neoboznámili, keďže o tom neexistuje zápisnica, považoval krajský súd najmä s ohľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR za neopodstatnené. Konštatoval preto, že v namietaných súvislostiach nedošlo v postupe žalovaného k vade, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. 21. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie a tvrdil, že predmetný komunikát nebol doplnkovým vysielaním, súd jeho námietku nepovažoval za dôvodnú. Komunikát, ktorý nie je programom, je doplnkovým vysielaním. Preskúmavaný komunikát za program žalovaného nazvať nemožno. Nešlo uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby. Inými slovami, nešlo o vysielanie, ktoré by tvorilo pevný programový bod v rámci bežného vysielania žalobcu - jeho programovej štruktúry a nešlo ani o formát odzrkadľujúci bežné žalobcovo vysielanie z hľadiska jeho rámca obvyklej vysielacej skladby. 22. V tejto súvislosti za opodstatnenú nemožno považovať ani námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Podklady rozhodnutia sú v napadnutom rozhodnutí podrobne opísané a je zrejmé, že sa žalovaný nimi zaoberal, pričom sa v rozhodnutí s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vyporiadal aj z hľadiska posúdenia predmetného komunikátu, či je programom alebo doplnkovým vysielaním. Je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru uvedenom vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. 23. Za zavádzajúce a účelové považoval súd žalobcom namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu v otázke, či predmetný komunikát bol sponzorovaný. Súd poukazuje na opis posudzovaného doplnkového vysielania uvedený v odsekoch 8. a 9. odôvodnenia tohto rozsudku, z ktorého vyplýva, že toto bolo sponzorované. Vychádza sa pri tom zo skutočnosti, že pred a po odvysielaní komunikátu boli diváci informovaní, že “Návod, ako zachrániť životy vašich blízkych, vám prináša PFIZER“ a „Krajinu záchrancov vám priniesol PFIZER. Spoločne pracujeme pre zdravší svet.“ 24. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila. 25. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť všetky relevantné dôkazy a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Ako vyplýva z odseku 23. odôvodnenia tohto rozsudku, správny orgán mal za preukázané, že vysielateľ pred a po odvysielaní predmetného komunikátu uviedol, že ho „...priniesol PFIZER...“, teda, že ho odvysielal na základe plnenia od právnickej osoby na jej požiadanie požiadanie s cieľom propagovať jej obchodné meno a aktivity. Z uvedeného mohol podľa názoru súdu celkom bezpečne vyvodiť záver, že išlo o sponzorovanie v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré pri doplnkovom vysielaní § 39 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. zakazuje. Pasivita žalobcu, ktorý sa v administratívnom konaní nevyjadril a ani pred súdom neobjasnil, či sa správny orgán mýlil v tom, či spoločnosť PFIZER sponzorovala predmetný komunikát, mala za následok, že na jednej strane dôkazy, ktoré mal správny orgán k dispozícii preukazovali porušenie zákona žalobcom a na strane druhej žalobca uvedené dôkazy žalobcom neboli vyvrátené a ani len spochybnené. Súd preto prisvedčil záveru žalovaného o tom, že vyššie v rozsudku opísaným konaním žalobca porušil zákaz vyplývajúci mu zo zákona č. 308/2000 Z.z.. 26. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (449 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).