Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/43/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200413 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200413.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky J. U., K. A. XXXX/X, K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. januára 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. januára 2014 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 15. novembra 2013 o priznanie starobného dôchodku od 15. novembra 2010. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľke bol od 1. novembra 1993 priznaný starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľke bola na určenie sumy starobného dôchodku zhodnotená doba zamestnania a služobného pomeru od 1. októbra 1956 do 25. septembra 1960 doba starostlivosti o deti, od 26. septembra 1960 do 30. júna 1963 zamestnania Bavlnárske pradiarne, od 1. júla 1963 do 31. októbra 1969 zamestnanie Československá plavba, Dunaj, od 1. novembra 1969 do 15. septembra 1970 zamestnanie Pos. správa, Bratislava, od 20. apríla 1973 do 14. decembra 1975 zamestnanie Komunálne služby Bratislava, od 15. decembra 1975 do 30. septembra 1993 príslušník ZVJS a od 1. októbra 1993 do 31. októbra 1993 doba výkonu služby po vzniku nároku. Poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré už bolo zhodnotené na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne a vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľke nárok na starobný dôchodok od 15. novembra 2010 nevznikol, a preto bola žiadosť navrhovateľky zamietnutá. Navrhovateľka návrhom zo dňa 30.1.2014 žiadala preskúmať toto rozhodnutie a poukazovala na to, že jej nebola do výpočtu dôchodku zahrnutá doba, kedy pracovala v závode Seba Tanvald pred dovŕšením osemnásť rokov veku a doba po odchode do dôchodku v Iuvente Bratislava, kde pracovala na pracovnú zmluvu. Uviedla, že do Sociálnej poisťovne za odpracované roky v civilnom sektore v počte 17 rokov a 290 dní a za vyššieuvedené obdobia odvádzala odvody, pričom odpracované roky v civilnom sektore jej boli Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS započítané do výpočtu odpracovaných rokov spolu s odpracovanými rokmi v štátnej službe podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Poukazovala ďalej na to, že do roku 2011 jej bol dôchodok valorizovaný za civilné aj služobné roky, však od roku 2012 má valorizované iba služobné roky vzhľadom na osobitný zákon platný od roku 2012. Mala za to, že by sa mal jej dôchodok prepočítať so zohľadnením aj doby cca dva roky, čím by došlo i k náprave valorizácie tzv. civilného dôchodku. Navrhovateľka v písomných vyjadreniach zo dňa 4.9.2014 a 20.4.2015 zotrvala na podanom návrhu a namietala, že práca zvárača, ktorú odpracovala v Československej plavbe dunajskej, n.p. závod lodenica Bratislava ako zvárač elektrickým oblúkom v rokoch 1963 až 1969 mala byť zaradená do II. pracovnej kategórie a nie do III. pracovnej kategórie a žiadala, aby jej táto činnosť zaradená do II. dôchodkovej kategórie. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.3.2014 a 21.10.2014 uviedla, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 15. novembra 2013 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 15. novembra 2010. S poukazom na ustanovenie § 21 ods. 1 a 2 a § 14 ods. 2 uviedla, že navrhovateľka počas výkonu služby získala 17 rokov v I. kategórii funkcií a dôchodkový vek podľa § 21 ods. 2 písm. c) dosiahla 1. októbra 1993. Poukázala na to, že navrhovateľke nárok na starobný dôchodok od 15. novembra 2010 nevznikol z dôvodu, že navrhovateľke bol od 1. novembra 1993 priznaný starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Uviedla, že nárok na starobný dôchodok, zníženie dôchodkového veku vzhľadom na počet rokov služby v I. kategórii funkcií a suma starobného dôchodku boli navrhovateľke určené útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a poukázala ďalej na to, že poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré už bolo zhodnotené na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne a vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.. V tejto súvislosti poukázala na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku č. 9So/41/2008 zo dňa 29. septembra 2008. Zdôraznila, že podľa zosúladeného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku na nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/19888 Zb. ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. K námietke navrhovateľky ohľadom zaradenia jej zaradenia zamestnania zvárača do II. pracovnej kategórie uviedla, že zaraďovanie zamestnaní do pracovných kategórií nespadá do kompetencie Sociálnej poisťovne a poukázala na to, že ani z evidenčného listu o dobe zamestnania a zárobku za roky 1963 do 1969 nevyplýva, že by bolo zamestnanie navrhovateľky zaradené do II. pracovnej kategórie a organizácia Slovenská plavba a prístavy, a.s. potvrdila, že navrhovateľka bola u nich zamestnaná od 1.7.1963 do 31.10.1969 a jej pracovná činnosť bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Zdôraznila, že v prípade navrhovateľky je bezpredmetné, či jej zamestnanie v období od 1.7.1963 do 31.10.1969 bolo zaradené do II. alebo III. pracovnej kategórii z dôvodu, že navrhovateľke bol priznaný starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže, a preto Sociálna poisťovňa nie je príslušná rozhodovať o starobnom dôchodku navrhovateľky. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. januára 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľky vedeným na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia zboru, Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 15.11.2013 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 15.11.2010. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. januára 2014 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 15. novembra 2013 o priznanie starobného dôchodku od 15. novembra 2010. Navrhovateľka pri výsluchu v súdnom konaní zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že tak ako odporkyňa tak aj Zbor väzenskej a justičnej stráže uznávajú, že má starobný dôchodok, avšak ho nevalorizujú a zdôraznila, že sa cíti byť diskriminovaná ako občan Slovenskej republiky voči tým občanom tej istej republiky, ktorí nepracovali, avšak mali vypočítané dôchodky z priemernej mzdy a dôchodok sa im valorizuje. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení zo dňa 13.3.2014 a 21.10.2014 a uviedla, že navrhovateľke bol priznaný starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/19888 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže a odporkyňa v tejto súvislosti nie je príslušná o starobnom dôchodku rozhodovať, rovnako ako i o jeho valorizácii a poukázala na to, že v prípade nesúhlasu s rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justične stráže je potrebné postupovať v súlade s poučením uvedenom v jeho rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. januára 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody, spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len peňažná náhrada) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej uvedenými. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 21 ods. 2 cit. zákona žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň a) 53 rokov, ak vychovala päť alebo viac detí, b) 54 rokov, ak vychovala tri alebo štyri deti, c) 55 rokov, ak vychovala dve deti, d) 56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo e) 57 rokov, pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v § 9 ods. 1 písm. e) a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti. Podľa § 132 ods. 1 cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky spísanej dňa 15.11.2013 o priznanie starobného dôchodku od 15.11.2010 odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. januára 2014 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 15. novembra 2013 o priznanie starobného dôchodku od 15. novembra 2010 s odôvodnením, že navrhovateľke bol od 1. novembra 1993 priznaný starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľke bola na určenie sumy starobného dôchodku zhodnotená doba zamestnania a služobného pomeru od 1. októbra 1956 do 25. septembra 1960 doba starostlivosti o deti, od 26. septembra 1960 do 30. júna 1963 zamestnania Bavlnárske pradiarne, od 1. júla 1963 do 31. októbra 1969 zamestnanie Československá plavba, Dunaj, od 1. novembra 1969 do 15. septembra 1970 zamestnanie Pos. správa, Bratislava, od 20. apríla 1973 do 14. decembra 1975 zamestnanie Komunálne služby Bratislava, od 15. decembra 1975 do 30. septembra 1993 príslušník ZVJS a od 1. októbra 1993 do 31. októbra 1993 doba výkonu služby po vzniku nároku. Poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré už bolo zhodnotené na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne a vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľke nárok na starobný dôchodok od 15. novembra 2010 nevznikol, a preto bola žiadosť navrhovateľky zamietnutá. Z dávkového spisu navrhovateľky vedeného na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justične stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia zboru v Bratislave súd zistil, že navrhovateľke bol rozhodnutím Správy ústredných služieb Zboru väzenskej a justične stráže Slovenskej republiky v Bratislave číslo: SÚS ZVJS-11.329/32-93 zo dňa 20.10.1993 podľa § 132 - 133, 137 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný od 1.11.1993 starobný dôchodok v sume 2 645 Sk mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 97/1993 Z.z. 529 Sk mesačne, celkove mesačne 3 174 Sk mesačne. Pre výmeru dôchodku bola zhodnotená doba 34 ukončených rokov, z toho I. pracovnej kategórii 17 rokov a v III. pracovnej kategórii 17 rokov. Podľa oznámenia o zmene číslo: GR ZVJS-11329/30-01 zo dňa 1.7.2002 podľa ustanovenia § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1.7.2002 sa starobný dôchodok bude považovať za výsluhový dôchodok v nezmenenej výške. Podľa vyjadrenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justične stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia zboru v Bratislave, číslo GR ZVJS-11329/33-2013 zo dňa 10.7.2013 navrhovateľka je poberateľkou výsluhového dôchodku v zmysle zákona č. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; rozhodnutím GR ZVJS-11329/32-93 zo dňa 20.10.1993 bol navrhovateľke priznaný od 1.11.1993 starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1.7.2002 považuje podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. za výsluhový dôchodok a pre výšku a nárok na starobný dôchodok bola započítaná doba civilného zamestnania ako i doba služobného pomeru: od 1. októbra 1956 do 25. septembra 1960 doba starostlivosti o deti, od 26. septembra 1960 do 30. júna 1963 Bavlnárske pradiarne Bratislava, od 1. júla 1963 do 31. októbra 1969 Československá plavba dunajská, od 1. novembra 1969 do 15. septembra 1970 Pos. správa Bratislava, od 20. apríla 1973 do 14. decembra 1975 Komunálne služby Bratislava, od 15. decembra 1975 do 30. septembra 1993 príslušník ZVJS a od 1. októbra 1993 do 31. októbra 1993 doba služby po vzniku nároku na starobný dôchodok. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľke bol priznaný od 1.11.1993 starobný dôchodok podľa §§ 132-133 a § 137 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka splnila podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku. Navrhovateľke pre nárok na tento dôchodok bola zhodnotená doba poistenia od 1. októbra 1956 do 25. septembra 1960 doba starostlivosti o deti, od 26. septembra 1960 do 30. júna 1963 zamestnania Bavlnárske pradiarne, od 1. júla 1963 do 31. októbra 1969 zamestnanie Československá plavba Dunajská, od 1. novembra 1969 do 15. septembra 1970 zamestnanie Pos. správa, Bratislava, od 20. apríla 1973 do 14. decembra 1975 zamestnanie Komunálne služby Bratislava (všetko III. pracovná kategória), od 15. decembra 1975 do 30. septembra 1993 príslušník ZVJS (I. kategória funkcií) a od 1. októbra 1993 do 31. októbra 1993 doba výkonu služby po vzniku nároku. Navrhovateľke nebol priznaný výsluhový dôchodok, ale starobný dôchodok podľa § V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zmene a doplnení niektorých zákonov od 1.7.2002 starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že pokiaľ zákonodarca v ustanovení § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza, že starobné dôchodky sa považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z.z. je nepochybné, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami a za výsluhový dôchodok sa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považujú aj za účelom ich zvyšovania počas trvania služby. Vzhľadom na odlišný spôsob podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok a výsluhový dôchodok ako aj priznania a výpočtu týchto dôchodkov je nesporné, že sa nejedná o rovnaké druhy dôchodkov, a teda starobný dôchodok priznaný podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečí v znení neskorších predpisov aj keď je vyplácaný Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justične stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia zboru v Bratislave je aj naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje na účely jeho výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov. Skutočnosť, že navrhovateľke bol už starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku od 1.11.1993 priznaný podľa §§ 132-133 a § 137 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zároveň vylučuje vznik nároku na priznanie starobného dôchodku, t.j. takého istého druhu dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že na rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, prípadnom zvýšení starobného dôchodku, o nároku na jeho zvýšenie za doby poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a ako aj o jeho valorizácii nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa ale je daná právomoc Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia zboru v Bratislave a odporkyňa správne postupovala, keď žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku zamietla. Súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/41/2008, 9So/129/2010 a 9So/134/2010. Súd konštatuje, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by voči ostatným žiadateľom o dávku sa postupovalo iným spôsobom ako v jej prípade, a preto na námietku navrhovateľky, že je diskriminovaná neprihliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. januára 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./