Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/75/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200508 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200508.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: TRHOVISKO, s.r.o., IČO: 46 436 634, Mýtna 42, Bratislava, zastúpený: Mgr. Tomáš Kováč, advokát, Mýtna 42, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Z-8746/12 zo dňa 22.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, č. Z-8746/12 zo dňa 22.01.2014 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 29.05.2012 bol bývalej Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu ako predchodcovi žalovaného (ďalej aj len „žalovaný“), doručený návrh žalobcu na zápis geometrického plánu č. 91/2011 zo dňa 15.11.2011 na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X a na zápis súpisného a orientačného čísla k stavbe postavenej na pozemku parcely registra C č. XXXX/X v katastrálnom území K. Z.. Prílohou návrhu bol geometrický plán č. 91/2011 zo dňa 15.11.2011 a oznámenie Mestskej časti Bratislava - Staré Z. č. XXXX/XXXXX/XXXX/PRA/Bel zo dňa 28.05.2012 o tom, že rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 12875/53151/2011/ PRA/Bel zo dňa 20.12.2011 bolo na základe žiadosti U. E., F. XXX stavbe administratívnej budovy na E. ulici v C., postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, katastrálne územie K. Z., pridelené súpisné číslo I. XXXX a orientačné číslo XA. 2. Dňa 17.08.2012 bol Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto doručený protest Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. Pd 84/12-8 zo dňa 13.08.2012 proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 12875/53151/2011/PRA/Bel zo dňa 20.12.2011 o určení súpisného a orientačného čísla predmetnej stavbe. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto rozhodnutím č. 7220/40707/2012/PRA/Bel zo dňa 15.10.2012 protestu nevyhovela. 3. Žalovaný listom č. Z-8745/12 zo dňa 05.12.2012 vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy odstránil nedostatky návrhu a doložil verejnú alebo inú listinu preukazujúcu vlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti. 4. Žalobca dňa 11.12.2013 doplnil žiadosť o ďalšiu listinu - rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 12875/53151/2011/PRA/Bel zo dňa 20.12.2011 o určení súpisného a orientačného čísla stavby. 5. Ďalšie doplnenie návrhu na vykonanie záznamu žalobca uskutočnil dňa 22.01.2014 a do spisu doplnil znalecký posudok č. 208/2011 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti: Dom s príslušenstvom bez súpisného čísla na parcele č. XXXX/X na E. ulici v C. - Z. časť C. - K. Z., katastrálne územie K. Z.. 6. Žalovaný opätovne posúdil spôsobilosť návrhu žalobcu na zápis vlastníckeho práva k predmetnej stavbe a oznámením č. Z-8746/12 zo dňa 22.01.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) mu oznámil, že tento návrh je nespôsobilý na zápis, keďže ani po stanovenej lehote na odstránenie nedostatkov žalobca nepredložil verejnú listinu alebo inú listinu potvrdzujúcu jeho vlastníctvo k predmetnej stavbe. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 8. Tvrdil, že bol postupom žalovaného a nevykonaním záznamu do katastra nehnuteľností ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko takýto postup bol nesprávny a v rozpore so zákonom. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol zákon, z ktorého má vyplývať jeho právomoc ako správneho orgánu, ktorý takéto konanie začína a vedie, ani ustanovenie zákona, podľa ktorého vo veci rozhodol. V napadnutom rozhodnutí tiež absentuje náležité odôvodnenie. 9. Žalobca je právnická osoba, ktorá je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X a tiež stavby administratívnej budovy na E. ulici v Z. časti C. - K. Z., na pozemku parc. č. XXXX/X, súpisné číslo stavby I. XXXX, orientačné číslo stavby XA. 10. Ďalej žalobca citoval § 34, § 36, § 41 a § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 162/1995 Z. z.“) a poukázal na to, že žalovaný pri posudzovaní záznamových listín neskúma ich právnu, vecnú stránku, ale preskúma ich len po formálnej stránke. Za vecnú stránku listiny zodpovedá jej vyhotoviteľ. Listina musí obsahovať údaje uvedené v zákone č. 162/1995 Z. z. 11. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného spočíva v tom, že nevykonaním záznamu do katastra nehnuteľností konal v rozpore so zákonom č. 162/1995 Z. z. a nad rámec oprávnení orgánu verejnej správy uvedených v tomto zákone. Žalobca opísaním skutkového stavu veci č. Z-8746/2012 a predložením listinných dôkazov preukázal splnenie podmienok na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, nakoľko listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť administratívneho spisu preukázal vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/X a tiež k administratívnej budove na E. ulici v C.. 12. Žalovaný porušil § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. tým, že ani po doložení potrebných listinných dôkazov a preukázaní právnych aj skutkových podmienok na vykonanie záznamu, nevykonal v zákonnej lehote 60 dní od doručenia verejnej listiny záznam do katastra nehnuteľností, ale iba vydal napadnuté rozhodnutie. 13. Zákon č. 162/1995 Z. z. neumožňuje žalovanému nevykonať záznam do katastra nehnuteľností, ak boli splnené podmienky na jeho vykonanie uvedené v tomto zákone. Pri splnení formálnych náležitostí verejnej listiny a návrhu na vykonanie záznamu, t.j. ak je listina zápisu schopná, zákon č. 162/1995 Z. z. ukladá žalovanému povinnosť vykonať záznam do katastra nehnuteľností. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 15. Citoval § 5 ods. 2, § 34 ods. 1 až 3, § 35, § 36 ods. 1 a 2, § 42 ods. 1, 2 a 5, § 43 ods. 1 písm. b), § 44, § 46 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. a § 31 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. (ďalej aj len „vyhláška č. 461/2009 Z. z.“). 16. Namietal, že ak by mala byť predmetom kúpy aj hospodárska budova ako samostatná vec, musela by byť v kúpnej zmluve označená podľa údajov katastra nehnuteľností s poukazom na § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. a predávajúci by musel listinou preukázať vlastnícke právo k tejto hospodárskej budove. 17. Z predloženého oznámenia o pridelenom súpisnom a orientačnom čísle zo dňa 28.05.2012 vyplýva, že bolo vydané na opravu údajov v katastri nehnuteľností k doposiaľ nezapísanej bývalej stavbe hospodárskej budovy postavenej pred rokom 1976 stavebníkom A. Q. a spol., ktorú odkúpil žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. 18. Žalovaný aj po doplnení návrhu dospel k záveru o jeho nespôsobilosti na vykonanie záznamu. Nakoľko zákon č. 162/1995 Z. z. neurčuje, ako má správa katastra postupovať v záznamovom konaní, ak nie je preukázaný vznik, zmena alebo zánik práv k nehnuteľnostiam a na záznamové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, žalovaný ukončil záznamové konanie nezapísaním z dôvodu, že nie je možné donekonečna na dotknutých nehnuteľnostiach evidovať plombu o zmene práv. 19. Žalobcovi nič nebráni, aby v prípade, že bude disponovať verejnými alebo inými listinami spôsobilými na zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, opätovne predložil návrh na zaevidovanie údajov v novom záznamovom konaní. 20. Žalovaný nemohol vykonať zápis údajov do operátu katastra nehnuteľností, nakoľko v správnom konaní nebola predložená verejná alebo iná listina preukazujúca vlastnícke právo žalobcu k administratívnej budove a žalobca tento nedostatok neodstránil ani na výzvu žalovaného. Tým nebola splnená podmienka uvedená v § 35 ods. 2 písm. c), § 46 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v spojení s § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. 21. Na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K. Z., parcela registra C č. XXXX/ X je v súčasnosti vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnosti pod č. Z-XXXX/XX. Predmetom podania v záznamovom konaní č. Z-2170/14 je opätovný návrh žalobcu na zápis vlastníckeho práva k vyššie uvedenej stavbe. IV. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.06.2015 22. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.06.2015 poukázal na to, že vykonal zisťovanie u Židovskej náboženskej obce v Bratislave a zistil, že pôvodní vlastníci z pozemkovoknižnej vložky boli deportovaní z Bratislavy v období Slovenského vojnového štátu. Lustrácie, ktoré realizoval v archívoch, boli neúspešné. 23. Predmetnú stavbu nadobudol žalobca bez súpisného čísla. V zmysle § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. sa údaje o práve k stavbe, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť do 01.10.1976, zapíšu do operátu na základe oznámenia obce obsahujúceho údaje o tom, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom. 24. Žalobca predložil všetky doklady potrebné na vykonanie záznamu do katastra, okrem iných listín predložil aj osvedčenie obce, z ktorého vyplýva, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom. 25. Rovnako bod 119 vyhlášky č. 243/1957 Ú. l. Štátneho výboru pre výstavbu, ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k vládnemu nariadeniu o prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania), podľa ktorého na stavby, na ktoré nadobúdacie náklady nepresiahli 100 000 Kčs, nebolo potrebné žiadať o kolaudačné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu žalobca požadovanú listinu v archíve, napriek maximálnemu úsiliu pracovníkov archívu, nenašiel, hoci vyhľadávanie a preverovanie trvalo asi štyri mesiace. V. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.05.2016 26. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 06.05.2016 opätovne poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti, vrátane stavby bez súpisného čísla, nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2012 uzatvorenej s U. E.. Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 12875/53151/2011/PRA/Bel zo dňa 20.12.2011 okrem iného vyplýva, že predávajúci U. E. bol osobou, ktorá dobromyseľne užívala predmetnú stavbu so všetkými právami ako vlastník. 27. Vklad vlastníckeho práva žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2012 bol povolený pod č. V-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca uhradil predávajúcemu kúpnu cenu za všetky nehnuteľnosti, t.j. za pozemok parc. č. XXXX/X a stavbu nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. XXXX/X so súpisným číslom I. XXXX, orientačné číslo stavby XA. Tieto nehnuteľnosti žalobca prevzal do svojho vlastníctva a užívania dňa 23.01.2012 a od tohto dňa ich nepretržite a aktívne užíva ako vlastník a uhrádza všetky poplatky a náklady s nimi súvisiace. Na preukázanie tejto skutočnosti priložil listinné dôkazy - notársku zápisnicu sp. zn. N 355/2016, NZ 14314/2016, NCRls 14725/2016 a rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane z nehnuteľností za roky 2013 až 2016. 28. Ak mal žalovaný pochybnosti o vlastníctve k predmetnej stavbe, mohol prerušiť konanie. Namiesto toho od žalobcu požadoval ďalšie listiny a podklady bez ďalšej špecifikácie, pričom rozhodnutie o určení súpisného čísla ako aj kúpnu zmluvu bez vysvetlenia ignoroval. VI. Posúdenie veci 29. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 30. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (článok 46 ods. 2 Ústavy SR). 31. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné poznamenať, že napadnuté rozhodnutie, ktoré má formu oznámenia, podlieha vzhľadom na charakter jeho obsahu súdnemu prieskumu. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 1 Sžo 162/2007 zo dňa 02.12.2008 a sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011) vyplýva, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu. Podstatnou skutočnosťou je, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom a teda správny orgán autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu, v tomto prípade tým, že nevykonal záznam do katastra nehnuteľností. S účinnosťou od 01.07.2016 (S.s.p.) ide o opatrenie orgánu verejnej správy, teda o správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 32. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 33. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/20131001>, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 34. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d) označenie príloh. 35. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. 36. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 37. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., pri zápise údajov o právach k nehnuteľnostiam (§ 1 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/20160701>) sa ako vlastník zapíše osoba uvedená vo verejnej listine alebo v inej listine, ak sa nepreukáže niečo iné. 38. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie splnenia podmienok na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností a tiež posúdenie, či striktné držanie sa citovaných zákonných ustanovení je vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu súladné s ponímaním materiálneho právneho štátu a či takáto formalistická aplikácia zákona č. 162/1995 Z. z. nie je nespravodlivá a či nie je v príkrom rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu, keďže povinnosťou súdu (v určitej miere aj správneho orgánu) nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Správny súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia v právnom štáte smerovať k spravodlivému výsledku. 39. Je nepochybné, že správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým Slovenská republika je. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. 40. Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009). 41. V tejto súvislosti treba dodať, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Správny súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť veci povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákona iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona. 42. Podľa názoru správneho súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Správnemu súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 43. Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je primárnym východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov SR príslušných na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy Ústavy SR (IV. ÚS 115/07). Základné právo vyjadrené v čl. 46 ods. 1 zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 233/04). Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí nielen právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku SR alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ale aj právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02). 44. Ústavný súd SR už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 zo dňa 11.10.2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).“ 45. Správnemu súdu sa postup žalovaného a napadnuté rozhodnutie javia ako formalistické. 46. Z citovaných ustanovení zákona č. 162/1995 Z. z. vyplýva, že v prípade, že je žalovanému predložená verejná alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, je jeho povinnosťou vykonať záznam do katastra nehnuteľnosti. Žalovaný posudzuje len to, či je takáto listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti ustanovené v tomto zákone. V záznamovom konaní nepostupuje podľa správneho poriadku, nakoľko všeobecný predpis o správnom konaní sa na vykonanie záznamu v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. nevzťahuje. Ak je však vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, je povinnosťou žalovaného záznam nevykonať a vrátiť predloženú listinu tomu, v prospech koho právo k nehnuteľnosti svedčí podľa takejto listiny alebo tomu, kto ju predložil a vyzvať dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. 47. Správny súd je toho názoru, že žalobca splnil podmienky na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, nakoľko z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.01.2012 medzi ním ako kupujúcim a Františkom E. ako predávajúcim vyplýva, že predávajúci v čl. 4.3 tejto zmluvy prejavil vôľu previesť na žalobcu nielen vlastnícke právo k pozemku, ale aj k stavbe nachádzajúcej sa na tomto pozemku tým, že uviedol: „Na prevádzanej nehnuteľnosti sa nachádzajú hospodárske budovy, ktoré sú taktiež predmetom prevodu.“ Je pravdou, že rozhodnutím žalovaného č. V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností iba k pozemku a nie k stavbe administratívnej budovy, avšak v danom prípade je potrebné vychádzať z vôle predchádzajúceho vlastníka previesť vlastnícke právo na žalobcu aj k predmetnej stavbe a tiež je potrebné prihliadnuť na vôľu žalobcu stať sa vlastníkom tejto stavby, ktorú prejavil tým, že zaplatil za ňu kúpnu cenu, túto nehnuteľnosť užíva a plní si povinnosti vyplývajúce z postavenia vlastníka. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že ide o existujúcu stavbu špecifikovanú v znaleckom posudku tvoriacom prílohu návrhu žalobcu. Je zrejmé, že ak by bola stavba v katastri nehnuteľností riadne evidovaná a na liste vlastníctva by bol ako jej vlastník zapísaný František E. (a pred ním ďalší bývalí vlastníci), nevznikol by tento problém a vkladom by žalobca nadobudol okrem pozemku aj vlastnícke právo k stavbe. Keďže však stavba v katastri evidovaná doteraz nebola, vznikla situácia, ktorá v materiálnom právnom štáte musí mať riešenie. Riadna evidencia vlastníckych vzťahov je pritom aj verejným záujmom a preto žalovaný mal po objektívnom a komplexnom vyhodnotení všetkých relevantných skutočností uviesť, ako má žalobca postupovať, keďže je zrejmé, že požadované listiny neexistujú a nekončiace neevidovanie stavby v katastri nehnuteľností nemá opodstatnenie. Súd podotýka, že zápis geometrického plánu na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/ X a parc. č. XXXX/X taktiež nebol vykonaný, pričom táto listina je bezchybná a týka sa jednoznačne pozemku vo vlastníctve žalobcu. 48. Žalobcu možno považovať za dobromyseľného vlastníka predmetnej stavby, nakoľko ju nerušene užíva od jej nadobudnutia a tiež za ňu platí každoročne daň z nehnuteľností. 49. Správny súd vychádzajúc z listín tvoriacich súčasť administratívneho spisu nemá dôvod pochybovať o vlastníctve žalobcu k stavbe administratívnej budovy. Pokiaľ ide o možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva na súde podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, takáto možnosť neprichádza do úvahy z dôvodu, že neexistuje iná osoba, ktorej by preukázateľne patrilo alebo svedčalo vlastnícke právo k tejto stavbe, resp. ktorá by sa domáhala určenia vlastníckeho práva k stavbe, pričom U. E., ktorý zomrel, kúpnou zmluvou zo dňa 23.01.2012 „previedol“ toto právo na žalobcu. 50. Keď teda žalovaný považoval listiny predložené žalobcom za nespôsobilé na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, nemal iba v napadnutom rozhodnutí konštatovať nesplnenie zákonných podmienok, ale mal uviesť spôsob riešenia tejto situácie tak, aby bola stavba ako aj jej vlastník evidovaný v katastri. 51. Z oznámenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 5038/22890/2012/PRA/Bel zo dňa 28.05.2012 o pridelenom súpisnom a orientačnom čísle je zrejmé, že administratívna budova bola postavená v roku 1920 pre stavebníka A. Q. a spol. (ktorí boli evidentne deportovaní), teda pred rokom 1976, a preto je pri vykonaní záznamu údajov do katastra nehnuteľností potrebné aplikovať § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. 52. Podľa § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., údaje o práve k stavbe, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť do 1. októbra 1976, sa do katastra operátu zapíšu na základe oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom. 53. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pri budovách postavených pred rokom 1976 postačuje na vykonanie zápisu oznámenie obce o tom, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto je jej stavebníkom. Žalovaný je, samozrejme, povinný posúdiť, či sú splnené podmienky pre vykonanie záznamu podľa § 36 zákona č. 162/1995 Z. z. (t. j. či je táto verejná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti ustanovené v tomto zákone). Oznámenie obce, teda Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 28.05.2012, žalobca predložil žalovanému spolu s návrhom na vykonanie záznamu, čím preukázal splnenie podmienok na zápis geometrického plánu č. XX/XXXX do katastra nehnuteľností a preukázal splnenie podmienok na vykonanie záznamu údajov o súpisnom a orientačnom čísle k tejto stavbe. 54. Žalovaný by mal podľa názoru správneho súdu pristupovať k posudzovaniu návrhu na vykonanie záznamu individuálne, mal by skúmať všetky okolnosti prípadu a zohľadňovať špecifické situácie. Aj pri posudzovaní návrhu žalobcu mal zohľadniť špecifickosť situácie spočívajúcej v tom, že predmetná administratívna budova je staršou stavbou, ku ktorej sa nezachovalo kolaudačné rozhodnutie (navyše sa pri takýchto stavbách ani nevyžaduje kolaudácia) a od počiatku vzniku tejto stavby k nej chýbajú údaje o súpisnom a orientačnom čísle. 55. V danej veci je potrebné prihliadať aj na záujem zákonodarcu vyjadrený v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisoch, ako aj v jeho vykonávacej vyhláške č. 31/2003 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb (ďalej aj len „vyhláška č. 31/2003 Z. z.“) na tom, aby pozemné stavby boli očíslované. Obec je povinná na vlastné náklady viesť evidenciu súpisných a orientačných čísel, tieto čísla stavbám určovať a stavby týmito číslami označovať. V zmysle § 4 vyhlášky č. 31/2003 Z. z. sa vyžaduje, aby každá stavba mala súpisné číslo. To znamená, že je nielen v záujme žalobcu, aby mala stavba pridelené špecifické súpisné a orientačné číslo, ale ide o verejný záujem spočívajúci v zjednodušení identifikácie budov či už pri doručovaní poštových zásielok, ale predovšetkým v prípadoch vzniku situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah záchranných zložiek, napríklad hasičov, policajtov či rýchlej zdravotnej pomoci. 56. Správny súd je toho názoru, že žalovanému nič nebráni vykonať záznam o pridelenom súpisnom a orientačnom čísle a tiež vykonať zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobcu možno považovať za vlastníka stavby, ktorú užíva a platí za ňu daň z nehnuteľností. 57. Záverom súd zdôrazňuje, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda konkrétnych skutkových zistení každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické, to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. 58. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku. 59. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.