Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/48/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200525 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200525.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa U. X., V. B. XXX/XX, V., zastúpeného JUDr. Petrom Vačokom, advokátom so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o sumu starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2014 odporkyňa podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 11. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 25. júna 2011. Rozhodla tak s odôvodením, že s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok môže krátiť iba primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku, sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 2. októbra 2012 pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. apríla 1974 do 31. augusta 1974 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 1. septembra 1974 do 30. septembra 1989 v I. kategórii funkcií, spolu 15 rokov a 187 dní, z čoho vyplýva, že navrhovateľ získal menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, a preto nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku mu nevznikol. Navrhovateľovi nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nevznikol, nakoľko navrhovateľ k 31. decembru 1999 nevykonával službu zaradenú do I. a II. kategórii funkcií a jeho služobný pomer skončil dňom 30. decembra 1990. Nakoľko navrhovateľ v I. kategórii funkcií vykonával službu 15 rokov a 187 dní, nárok na starobný dôchodok mu vznikne dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, t.j. dňa 15. júna 2014. Navrhovateľ návrhom zo dňa 2.4.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a poukazoval na to, že odporkyňa nesprávne aplikovala na daný prípad ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, čo odôvodnila odsekom 2 tohto ustanovenia, podľa ktorého nárok nemôže byť priznaný z dôvodu ukončenia služobného pomeru dňa 30.12.1990. Zastával názor, že odporkyňa nesprávne aplikovala predmetný odsek 2, keď podľa nej slovné spojenie „trvali k 31. decembru 1999“ znamená, že musí trvať v deň 31.12.1999 a zdôraznil, že táto interpretácia je v rozpore s reálnym významom predmetného ustanovenia a slovné spojenie trvali k 31. decembru 1999 znamená, že muselo ísť o trvanie v čase do 31.12.1999, pričom poukazoval na doložené vyjadrenie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.9.2014 uviedla, že podmienky nároku na starobný dôchodok upravuje ustanovenie § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého dôchodkový vek je 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak, pričom inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods. 1 zákona , podľa ktorého j potrebné zohľadniť nielen zvýhodnenú pracovnú kategóriu vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale považovať I. a II. kategóriu funkcií za pracovnú kategóriu a zachovať z nej nároky na prípadné zníženie dôchodkového veku. Poukázala na to, že dôchodkový vek navrhovateľa bol posúdený s prihliadnutím na ustanovenie § 14 ods. 4, § 21 a § 174 zákona č. 100/19888 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zdôraznila, že podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Poukázala na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a uviedla, že medzi uvedené nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa priznávajú do 31. decembra 2023 patrí aj zníženie dôchodkového veku na 59 rokov, ak poistenec získal aspoň 15 rokov v službe I. pracovnej kategórii funkcií ale len za predpokladu, že služba v I. kategórii funkcií trvala k 31. decembru 1999. V tejto súvislosti poukázala aj na zovšeobecnený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaný v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5/2011 (R 53/2011). Ďalej uviedla, že zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999 bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých poistencov, ktorí po 31. decembri 1999 splnia ďalšie podmienky a hoci zamestnanie alebo službu vykonávajú ďalej, ale v požadovanom rozsahu ju už nemôžu získať práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 1. januára 2000. Navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal iba 15 rokov a 187 dní a jeho služobný pomer skončil 30. decembra 1990, teda netrval k 31. decembru 1999, z čoho je zrejmé, že nesplnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v spojení s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ku dňu dovŕšenia 59. roku veku. Poukázala tiež na to, že žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru a to ani na účely zníženia dôchodkového veku. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 11.2.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 25.6.2011. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2014 odporkyňa podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 11. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 25. júna 2011 s odôvodením, že s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok môže krátiť iba primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku, sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 2. októbra 2012 pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. apríla 1974 do 31. augusta 1974 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 1. septembra 1974 do 30. septembra 1989 v I. kategórii funkcií, spolu 15 rokov a 187 dní, z čoho vyplýva, že navrhovateľ získal menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, a preto nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku mu nevznikol. Navrhovateľ nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nevznikol, nakoľko navrhovateľ k 31. decembru 1999 nevykonával službu zaradenú do I. a II. kategórii funkcií a jeho služobný pomer skončil dňom 30. decembra 1990. Nakoľko navrhovateľ v I. kategórii funkcií vykonával službu 15 rokov a 187 dní, nárok na starobný dôchodok mu vznikne dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, t.j. dňa 15. júna 2014. . Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ splnil podmienky stanovené v § 21 ods. 1 ako aj v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, získal požadovanú odpracovanú dobu v I. a II. kategórii funkcií a mal za to, že odporkyňa nesprávne a účelovo aplikovala ustanovenie § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, čo preukazuje aj vyjadrenie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra, na ktoré bolo poukázané v opravnom prostriedku. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomného vyjadrenia zo dňa 2.9.2014 a uviedla, že nakoľko si navrhovateľ podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku od skoršieho veku, napadnutým rozhodnutím bol posúdený jeho nárok na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku. Poukázala na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a uviedla, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľa bol posúdený podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a nakoľko navrhovateľ nezískal potrebnú dobu zamestnania zaradenú do I. pracovnej kategórie, nezískal nárok na starobný dôchodok. Jeho nárok bol posúdený aj podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého má zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. a II. kategórii funkcií trvať k 31. decembru 1999. Poukázala tiež na to, že za zamestnanie na tieto účely sa považuje aj náhradná doba uvedená v § 5 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 cit. zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 174 ods. 1 cit. zákona občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 cit. zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Podľa 12 ods. 3 cit. písm. d) a e) cit. zákona rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ narodený XX.X.XXXX žiadosťou spísanou dňa 11.2.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 25.6.2011. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2014 odporkyňa podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 11. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 25. júna 2011 s odôvodením, že s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok môže krátiť iba primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku, sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 2. októbra 2012 pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. apríla 1974 do 31. augusta 1974 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 1. septembra 1974 do 30. septembra 1989 v I. kategórii funkcií, spolu 15 rokov a 187 dní, z čoho vyplýva, že navrhovateľ získal menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, a preto nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku mu nevznikol. Navrhovateľovi nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nevznikol, nakoľko navrhovateľ k 31. decembru 1999 nevykonával službu zaradenú do I. a II. kategórii funkcií a jeho služobný pomer skončil dňom 30. decembra 1990. Nakoľko navrhovateľ v I. kategórii funkcií vykonával službu 15 rokov a 187 dní, nárok na starobný dôchodok mu vznikne dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, t.j. dňa 15. júna 2014. Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava Č.p.: SPOU-OSZ- VZ-47.322-2/2012 zo dňa 7.11.2012 podľa § 143h ods. 1 a ods. 2, § 38, § 39, § 58, § 60 a § 68 ods. 1 písm. a) v súlade s § 81 ods. 3 zákona č 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový dôchodok od 1.1.2008 s nárokom na jeho výplatu od 3.10.2012 v sume 53,30 eur mesačne, spolu so zvýšeniami podľa právnych predpisov k tomuto dňu. Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava Č.p.: SPOU-OSZ-47.322-11/2015-VZ zo dňa 15.5.2015 podľa § 143h ods. 3 zákona č 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhovateľovi patrí od 25.6.2014 výplata výsluhového dôchodku v sume 219,90 eur mesačne. Navrhovateľovi pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola zhodnotená náhradná vojenská služba od 1.4.1974 do 31.8.1974 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1.9.1974 do 30.9.1989 v I. kategórii funkcií, celkove služobný pomer trval 15 rokov a 187 dní. Kádrovým rozkazom náčelníka správy MS ZNB č. 593 zo dňa 15.9.1989 bol navrhovateľ v zmysle § 100 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov prepustený zo služobného pomeru a jeho služobný pomer skončil dňom 30.9.1989. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1.1.2008, pričom pre priznanie výsluhového dôchodku od 1.1.2008 a jeho výšku bola zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od 1.4.1974 do 31.8.1974 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1.9.1974 do 30.9.1989 v I. kategórii funkcií. Služobný pomer navrhovateľa celkove trval 15 rokov a 187 dní. Je taktiež preukázané, že navrhovateľ bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka ZNB podľa § 100 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorého príslušník môže byť prepustený zo služobného pomeru ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nevyhovujúci a nie je spôsobilý zastávať inú, menej zodpovednú funkciu. Navrhovateľ teda jednoznačne nebol zo služobného pomeru prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii ukončil dňa 30.9.1989. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku č. 9 So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2011 sa starobný dôchodok poistenca, ktorému bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s článkom a 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Pri určení sumy starobného dôchodku v súlade s vyššieuvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo preto potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku je možné sumu starobného dôchodku krátiť o sumu dôchodku za službu. Navrhovateľ v zamestnaní I. kategórii funkcií, ktoré sa podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov hodnotí ako zamestnanie v I. pracovnej kategórii získal 15 rokov a 187 dní. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď posúdila nárok na starobný dôchodok pri skúmaní nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na účely zníženia dôchodkového veku. Nakoľko navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 15 rokov a 187 dní, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Zároveň však navrhovateľ nesplnil ani podmienky nároku na starobný dôchodok ani podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t.j. od 55 rokov veku, pretože nebol zo zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v službe I. kategórie funkcií v stanovenom rozsahu ale taktiež podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení aj splnenie podmienky, že takéto zamestnanie trvalo k 31.12.1999. Navrhovateľ však súčasne nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nakoľko zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999, a preto nárok na starobný dôchodok nebolo možné posúdiť v súlade s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Súd konštatuje, že navrhovateľovi za týchto skutočností nie je možné sumu starobného dôchodku určiť v súlade s článkom a 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a starobný dôchodok navrhovateľa, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok krátiť primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 11. februára 2014, nakoľko u navrhovateľa by bola splnená podmienka na vznik nároku na starobný dôchodok iba v prípade, že by bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii alebo v I. alebo II. kategórii funkcií, ktoré by trvali k 31. decembru 1999, v dôsledku čoho by u neho vznikol nárok na zníženie dôchodkového veku. Navrhovateľ však nesporne túto podmienku nesplnil. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./