Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200563 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200563.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: I.. T. B., U. W. mlyne 8, Q., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXXX/XXXX/OPČ/SSZ zo dňa 07.02.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXXX/XXXX/OPČ/SSZ zo dňa 07.02.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č.k.: MR/X/RSS/ZAM/XXXX/XXXX/XXXXXX zo dňa 22.10.2013 o nariadení obnovy konania podľa § 63 ods. 1, § 62 ods. 1 písm. a/, e/ a § 62 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) vo veci rozhodnutia č. k.: VR/XXXX/XXXXX, č. záz. VR/XXXX/XXXXX zo dňa 18.07.2011 (právoplatného dňa 20.07.2011), ktorým bol žalobca v zmysle § 34 ods. 2 písm. f/ zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 5/2004 Z.z.) zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.07.2011. Dôvodom nariadenia obnovy konania v uvedenej veci bolo zistenie, že žalobca v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a v čase rozhodovania o zaradení do evidencie uchádzačov nespĺňal podmienky podľa § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z., pretože v tom čase podnikal, pričom v žiadosti uviedol nepravdivý údaj, že samostatnú zárobkovú činnosť nevykonáva. Žalobca v žalobe tvrdil, že správny orgán prvého stupňa pred nariadením obnovy konania a bez nového prejednania veci spravil svoj úsudok už v liste zo dňa 29.07.2013, ktorým žalobcovi oznámil, že jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je v rozpore s § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z.z. Namietal, že prvá fáza obnovy konania rieši len procesné otázky a až v druhej fáze konania sa vec znova prejedná a rozhodne. S touto námietkou sa správny orgán podľa žalobcu nezaoberal, pričom túto vadu neodstránil ani žalovaný. Žalobca tvrdil, že správne orgány oboch stupňov postupovali v rozpore so zákonom, pretože bez toho, aby sa zaoberali otázkou splnenia podmienok pre nariadenie obnovy konania, prejudikovali rozhodnutie vo veci samej, pričom spojili dve fázy obnovy konania do jednej, čo Správny poriadok ani právna teória nepripúšťajú. Žalobca ďalej namietal, že nové skutočnosti alebo dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku iba vtedy, ak tieto nové skutočnosti alebo dôkazy existovali v čase konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie a účastník ich bez svojho zavinenia nemohol uplatniť, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Správny orgán považoval za postačujúce zistenie, že žalobca v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 01.07.2011 podnikal, čím podľa jeho názoru vyšli najavo nové skutočnosti, pričom za novú skutočnosť považoval, že žalobca bol v relevantnom čase samostatne zárobkovo činnou osobou. V predmetnej veci nedošlo podľa žalobcu ku kumulatívnemu splneniu zákonných podmienok pre nariadenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, pretože za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania sa nepovažujú také skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých účastník konania v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil. Žalobca totiž vedel, že je držiteľom živnostenského oprávnenia, počas konania aj preukázal dôvod tejto držby. Poukázal na to, že aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uznáva problém existencie tzv. fiktívnych živnostníkov. Podľa žalobcu nebola splnená ani ďalšia podmienka, že sa tieto nové skutočnosti v konaní nemohli uplatniť bez zavinenia žalobcu. Skutočnosti, ktoré vyšli najavo, majú podľa žalobcu vzťah k rozhodovacej činnosti správneho orgánu prvého stupňa, ktorý nie je účastníkom konania, ale subjektom, ktorý v konaní o právach a povinnostiach žalobcu rozhodoval. Pokiaľ ide o dôvod obnovy podľa § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku, žalobca uviedol, že podľa rozhodnutia v čestnom vyhlásení tvoriacom súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobca prehlásil a svojim podpisom potvrdil, že v deň podania žiadosti o zaradenie neprevádzkuje a nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a nemá rozhodnutím pozastavenú živnosť. Pravdivosť vyhlásenia, že neprevádzkuje a nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť žalobca doložil kópiami daňových priznaní za roky 2008 až 2011, z ktorých vyplýva, že v skutočnosti samostatnú zárobkovú činnosť podľa živnostenského zákona neprevádzkoval a nevykonával. Žalobca poukázal na list Obvodného úradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania, č. Obu-BA-G.-XXXX/XXXXX- X zo dňa 31.03.2013, v ktorom sa uvádza, že „na základe údajov uvedených v registri živnostenský úrad nemôže dať odpoveď na otázku, či posudzovaná osoba skutočne začala a prevádzkovala samostatnú zárobkovú činnosť po celé obdobie. Skutočné vykonávanie živnosti je možné zistiť vykonaním živnostenskej kontroly - preverením účtovných dokladov“. Živnostenský úrad teda podľa žalobcu pripustil stav, kedy podnikateľ môže aj nezačať prevádzkovať živnosť alebo bez pozastavenia živnosti prestane prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako dva roky. Uvedené stanovisko správny orgán prvého stupňa podľa názoru žalobcu účelovo vynechal z podkladov rozhodnutia, pričom žalovaný na uvedené námietky žalobcu nereagoval. Žalobca poukázal na to, že obsahom čestného vyhlásenia v podanej žiadosti zo dňa 01.07.2011 sú otázky skutkového charakteru. Nesprávny výklad právneho predpisu podľa jeho názoru nezakladá dôvod na obnovu konania. Preto tvrdil, že zákonná podmienka pre nariadenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku nebola splnená, nakoľko nesprávny výklad právneho predpisu nie je okolnosťou skutkového charakteru a nezakladá dôvod na obnovu konania. Podľa žalobcu je za hranicami logiky nariadiť obnovu konania z dôvodu, že rozhodnutie sa opiera o údaje, ktoré sa ukázali ako nepravdivé („nemá rozhodnutím pozastavenú živnosť“) a zároveň disponovať dôkazným prostriedkom (výpis zo živnostenského registra), ktorý potvrdzuje pravdivosť týchto údajov (nemá pozastavenú živnosť). Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukázal na logický rozpor medzi výrokovou časťou prvostupňového rozhodnutia a jeho odôvodnením, keď vo výroku sa s odkazom na príslušné ustanovenia Správneho poriadku nariaďuje obnova konania, pričom za dôvod sa považuje právne posúdenie veci samej. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nemožno podľa žalobcu vyvodiť, aké konkrétne údaje v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie pokladal za nepravdivé a či vôbec o predmete pravdivosti resp. nepravdivosti vykonal nejaké dokazovanie. Navyše jeho úvahy sú logicky rozporné, keďže za nepravdivú sa považovala aj pravdivá skutočnosť, že žalobca nemal rozhodnutím pozastavenú živnosť. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie je svojim charakterom procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania. Obnovené správne konanie sa týmto rozhodnutím meritórne neskončilo a prvostupňový správny orgán sa po právoplatnom nariadení obnovy konania bude znovu žalobcovým prípadom zaoberať a meritórne o ňom rozhodne. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. IV. ÚS XXX/XX, podľa ktorého sa právoplatnosťou rozhodnutia o nariadení obnovy konania pôvodné (právoplatné) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu neruší, len sa zo zákona zrušuje prekážka res iudicata. Len konanie a rozhodnutie, ktoré nasleduje po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia o nariadení obnovy konania, je rozhodnutím, ktoré môže priamo ovplyvniť postavenie žalobcu, pričom samotné rozhodnutie o nariadení obnovy konania žalobcovi nezakladá žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom. Teda nie je spôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho právach. Ako procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania je preto podľa žalobcu vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 248 písm. a/ O.s.p. Tento záver podľa žalovaného podporuje aj judikatúra, napr. uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 2Sžo/182/2010, alebo uznesenie Ústavného súdu SR vo veci IV. ÚS 10/2012. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na prejednanie veci preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 01.07.2011 podal žalobca na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Vráble, žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 zák. č. 5/2004 Z.z. Súčasťou žiadosti bolo čestné vyhlásenie žalobcu, že v deň podania žiadosti neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a nemá rozhodnutím pozastavenú živnosť. Rozhodnutím č.k. VR/XXXX/XXXXX zo dňa 18.07.2011 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 2 písm. f/ zákona č. 5/2004 Z.z., s odôvodnením, že dňa 01.07.2011 podal písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie a splnil podmienky podľa § 6 zákona č. 5/2004 Z.z. Listom zo dňa 23.10.2012 požiadala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra o preverenie zákonnosti postupu pri zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie v období od 04.07.2001 do 18.10.2012 a to z dôvodu, že podľa údajov zo živnostenského registra mal žalobca otvorenú živnosť od 04.07.2001 do 17.10.2012 a od 18.10.2012 má živnosť pozastavenú. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. uviedla, že po dobu evidencie na úrade práce žalobcu eviduje ako osobu v súbehu platiteľ štát a samostatne zárobkovo činná osoba, čo nie je prípustné. Oznámením zo dňa 07.11.2012 začal správny orgán prvého stupňa správne konanie o nariadení obnovy konania vo veci zaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodnutím zo dňa 18.07.2011, a to na základe dodatočného zistenia, že v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodovania o nej žalobca prevádzkoval samostatnú zárobkovú činnosť a preto bol zaradený do evidencie od 01.07.2011 v rozpore s § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z.z. Po vyjadrení žalobcu k začatému konaniu vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre dňa 05.12.2012 rozhodnutie, ktorým nariadil obnovu konania vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov do zamestnania č.k. VR/XXXX/XXXXX, č. záz. VR/XXXX/XXXXXX zo dňa 18.07.2011. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.03.2013 odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, z dôvodu procesných pochybení v prvostupňovom konaní. Správny orgán prvého stupňa následne opätovne začal konanie vo veci nariadenia obnovy uvedeného konania, znovu vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k začatému konaniu a k podkladom rozhodnutia. Dňa 22.10.2013 vydal rozhodnutie č.k.: NR/X/RSS/ZAM/XXXX/XXXX/XXXXXX, ktorým podľa § 63 ods. 1 a § 62 ods. 1 písm. a/, e/ a § 62 ods. 2 Správneho poriadku nariadil obnovu konania vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 18.07.2011. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zákon č. 5/2004 Z.z. v § 5 definuje, koho možno považovať na účely tohto zákona za samostatne zárobkovo činnú osobu, pričom sa neprihliada na príjem alebo zisk fyzickej osoby. Samostatne zárobkovo činnou osobou je v zmysle § 5 písm. b/ uvedeného zákona tiež fyzická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva živnosť podľa osobitného predpisu. Konštatoval, že na základe zistených skutočností žalobca v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a v čase rozhodovania o nej nespĺňal podmienky podľa § 6 ods. 2 zák. č. 5/2004 Z.z. a preto právoplatné rozhodnutie o jeho zaradení do evidencie je v rozpore so zákonom. Správny orgán uviedol, že nakoľko žalobca zamlčal skutočnosť, že v čase podania žiadosti podnikal, opieral sa správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o nepravdivé údaje žalobcu uvedené v žiadosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorého dôvody sa v podstate zhodujú s vyššie opísanými dôvodmi žaloby. Žalovaný rozhodnutím č. XXXX/XXXXX/XXXX/OPČ-SSZ zo dňa 07.02.2014 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 22.10.2013 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil s právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa, pričom poukázal na bližšie neoznačený rozsudok Krajského súdu v Nitre a potvrdzujúci rozsudok Najvyššieho súdu SR, z ktorých malo vyplynúť, že pokiaľ fyzická osoba nepožiada o zrušenie živnostenského oprávnenia alebo o pozastavenie prevádzkovania živnosti, považuje sa na účely zákona č. 5/2004 Z.z. za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva živnosť a nespĺňa status uchádzača o zamestnanie. Po právoplatnosti uvedeného potvrdzujúceho rozhodnutia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra pôvodné rozhodnutie č.k.: VR/XXXX/XXXXX/XXXXX zo dňa 18.07.2011 zrušil a v zmysle § 34 ods. 14 písm. h/ zák. č. 5/2004 Z.z. nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.07.2011 s odôvodnením, že v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobca nespĺňal podmienky uchádzača o zamestnanie podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z.z., pričom poukázal na § 34 ods. 14 písm. h/ uvedeného zákona, podľa ktorého sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z.z.. Po podaní odvolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.05.2014 postupom podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil konanie vo veci rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 28.03.2014, ktorým bol žalobca nezaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie, ktorého výsledok môže mať vplyv na ďalší postup a rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu. Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá prevádzkuje živnosť podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 2 samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa odseku 1. Podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 5/2004 Z.z. uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. Podľa ods. 2 v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Podľa ods. 3 návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť. Podľa § 64 ods. 1 Správneho poriadku nové konanie vo veci uskutoční správny orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia správnych orgánov prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční správny orgán prvého stupňa. Podľa ods. 3 novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. S ohľadom na žalobcom vymedzené žalobné dôvody a stanovisko žalovaného pripadlo súdu najprv posúdiť, či napadnuté rozhodnutie o nariadení obnovy konania o zaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie podlieha súdnemu preskúmaniu, alebo či je na základe ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p. zo súdneho preskúmania vylúčené a v prípade pripustenia súdneho prieskumu tohto rozhodnutia zodpovedať otázku, či správne orgány pri nariadení obnovy konania postupovali v súlade s aplikovanými ustanoveniami Správneho poriadku a či svoje závery dostatočne odôvodnili. Pokiaľ ide o prípustnosť súdneho preskúmania rozhodnutia o nariadení obnovy právoplatne skončeného správneho konania, nie je krajský súd toho názoru, že takéto rozhodnutie možno považovať za rozhodnutie procesné, týkajúce sa vedenia konania, ktoré by malo byť v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. zo súdneho preskúmania vylúčené. Rozhodnutím o povolení obnovy sa totiž „otvára“ právoplatne skončené konanie, v ktorom správny orgán autoritatívne upravil práva a povinnosti žalobcu v súvislosti s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Napriek tomu, že rozhodnutím o povolení obnovy sa „len“ odstraňuje prekážka res iudicata vo vzťahu k rozhodnutiu o zaradení do evidencie a žalobcovi sa inak konštitutívnym spôsobom nezakladajú nové práva a povinnosti, významne sa zasahuje do jeho právnej istoty tým, že sa na základe mimoriadneho opravného prostriedku prelamuje právoplatnosť a právna záväznosť rozhodnutia. Právoplatnosť rozhodnutia možno považovať za významnú právnu skutočnosť, od ktorej sa odvíja stabilita a vymožiteľosť úpravy právnych pomerov účastníka konania, ktorá platí nielen pre neho, ale aj pre všetky orgány verejnej moci. Zánik právoplatnosti rozhodnutia je preto vždy zásahom do právnej sféry účastníka, na ktorý musia byť splnené zákonom stanovené dôvody. Krajský súd sa preto nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaného, aj keď bola opretá o vyššie označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR resp. Ústavného súdu SR, že nakoľko je prvostupňový správny orgán po právoplatnom nariadení obnovy konania povinný znovu sa vecou zaoberať a meritórne o nej rozhodnúť, ide len o procesné rozhodnutie, ktoré je vylúčené zo súdneho preskúmania. Preto súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach žalobných dôvodov, teda z toho pohľadu, či v prejednávanom prípade boli dané dôvody na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/, e/ Správneho poriadku. Inštitút obnovy konania je mimoriadnym opravným prostriedkom slúžiacim predovšetkým k náprave skutkových omylov, ktorých sa správny orgán v konaní dopustil, najmä keď vychádzal z neúplných alebo z nepravdivých skutočností a dôkazov. Návrh účastníka na obnovu konania, resp. nariadenie obnovy konania z iniciatívy správneho orgánu, možno zásadne oprieť len o niektorý z piatich typov dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 Správneho poriadku, pričom pre nariadenie obnovy konania sa vyžaduje verejný záujem na preskúmaní rozhodnutia. Žalobca v žalobe správne poukázal na to, že obnova konania pozostáva z dvoch procesných štádií, pričom v prvom z nich správny orgán skúma naplnenie niektorého zo zákonných dôvodov pre povolenie (nariadenie) obnovy konania. Ak konanie právoplatne obnoví, nanovo rozhoduje o predmete konania, pričom vezme do úvahy aj nové skutočnosti alebo dôkazy, pre ktoré bola obnova konania povolená. Pokiaľ v obnovenom konaní dôjde správny orgán k záveru, že vo veci má byť rozhodnuté inak ako v pôvodnom rozhodnutí, nové rozhodnutie ruší a nahrádza rozhodnutie pôvodné. V rozhodnutí o nariadení obnovy konania je potrebné vždy uviesť zákonný dôvod, pre ktorý sa obnova konania nariaďuje, pretože od neho závisí, aké skutočnosti je potrebné skúmať pri hodnotení zákonnosti postupu správneho orgánu. V prejednávanej veci bolo dôvodom pre začatie obnovy konania zistenie, že žalobca bol v čase od 04.07.2001 do 17.10.2012 držiteľom živnostenského oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, v dôsledku čoho žalobca podľa správneho orgánu nespĺňal ku dňu vydania rozhodnutia zákonné podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 6 zákona č. 5/2004 Z.z. Krajský súd je toho názoru, že pokiaľ správny orgán už v oznámení o začatí konania o obnove jednoznačne uviedol, že na podklade nových zistení považuje pôvodné rozhodnutie o zaradení žalobcu do evidencie za nezákonné, nepostupoval v rozpore s citovanými ustanoveniami Správneho poriadku. Keďže obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, musí už pri začatí konania o nariadení obnovy existovať vysoká pravdepodobnosť, že správny orgán sa pri rozhodovaní v pôvodnom konaní dopustil skutkového omylu. Zákon implicitne predpokladá, že o nových zisteniach odôvodňujúcich nariadenie obnovy konania si správny orgán urobí predbežný záver a nezakazuje mu, aby už v tomto štádiu konania vyhodnotil nové zistenia ako dôvod nezákonnosti pôvodného rozhodnutia. Námietku žalobcu, že správny orgán svojim postupom porušil zákon, keď ešte pred nariadením obnovy konania prejudikoval svoje rozhodnutie v prípadnom obnovenom konaní, považoval súd za neopodstatnenú. Žalobca mal ako účastník konania k dispozícii opravné prostriedky, ktorými mohol vopred avizovaný názor správneho orgánu zvrátiť či korigovať, čo napokon aj v plnom rozsahu využil. Pokiaľ ide o dôvod obnovy podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, žalobca správne poukázal na to, že pre obnovenie konania z tohto dôvodu musia byť kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky, teda že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a v pôvodnom konaní nemohli byť uplatnené bez zavinenia účastníka. Z povahy veci vyplýva, že tento dôvod možno aplikovať pre nariadenie obnovy konania z iniciatívy správneho orgánu spravidla len vtedy, ak sú novo objavené skutočnosti alebo dôkazy v prospech účastníka, ktorý ich v pôvodnom konaní nemohol uplatniť a zároveň návrh na obnovu konania nepodal sám. Ako už bolo uvedené, v prejednávanej veci bolo nariadenie obnovy konania odôvodnené zistením, že žalobca bol v čase od 04.07.2001 do 17.10.2012 držiteľom živnostenského oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, v dôsledku čoho podľa názoru správneho orgánu nespĺňal podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 6 zákona č. 5/2004 Z.z. Keďže žalobca nepochybne vedel, že v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie je držiteľom živnostenského listu, nemožno považovať zistenie správneho orgánu za tú skutočnosť, ktorú žalobca bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní uplatniť. Žalobca v žiadosti neuviedol, že má oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, pretože sa domnieval, že pokiaľ reálne živnosť nevykonáva ani neprevádzkuje, hľadí sa na neho, ako by nebol samostatne zárobkovo činnou osobou a preto spĺňa podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Keďže vyššie uvedená nová skutočnosť, o ktorej sa správny orgán dozvedel od Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., nie je takou novou skutočnosťou, ktorá nemohla byť bez zavinenia žalobcu uplatnená v pôvodnom konaní, neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku a z tohto hľadiska je napadnuté rozhodnutie v rozpore so zákonom. Krajský súd je napriek uvedenému toho názoru, že pre nariadenie obnovy konania boli splnené zákonné dôvody, a to podľa § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku a zároveň je na preskúmaní rozhodnutia o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie daný aj všeobecný záujem. Je nesporné, že žalobca v čestnom vyhlásení dňa 01.07.2011 tvoriacom prílohu žiadosti o zaradenie do evidencie uviedol, že neprevádzkuje ani nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť. Predmetné čestné vyhlásenie bolo prakticky jediným dôkazom, o ktorý správny orgán oprel rozhodnutie o zaradení žalobcu do evidencie dňom 01.07.2011. Na účely zákona č. 5/2004 Z.z. sa za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje aj fyzická osoba, ktorá prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon), ktorý živnosť definuje ako sústavnú činnosť prevádzkovanú podnikateľom samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a podmienok ustanovených týmto zákonom. Živnostenské oprávnenie (oprávnenie prevádzkovať živnosť) vzniká fyzickej osobe zásadne v deň ohlásenia živnosti živnostenskému úradu (§ 10 ods. 1 Živnostenského zákona) a zaniká dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania (§ 57 ods. 1 písm. g/ Živnostenského zákona), pokiaľ nenastanú iné právne skutočnosti, s ktorými zákon spája zánik živnostenského oprávnenia. Podnikateľ môže oznámením adresovaným príslušnému živnostenskému úradu pozastaviť prevádzkovanie živnosti (§ 57 ods. 4 Živnostenského zákona). Pokiaľ tak neurobí, má fyzická osoba odo dňa vzniku živnostenského oprávnenia až do jeho zániku postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby oprávnenej prevádzkovať resp. vykonávať živnosť, bez ohľadu na to, či toto oprávnenie realizuje a či z nej dosahuje zisk. Zo statusu samostatne zárobkovo činnej osoby vyplývajú fyzickej osobe oprávnenia i povinnosti, napr. v oblasti nemocenského poistenia, či dôchodkového zabezpečenia. Oprávnenie prevádzkovať živnosť a z toho vyplývajúci status samostatne zárobkovo činnej osoby má v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 5/2004 Z.z. za následok, že osoba vykonávajúca samostatnú zárobkovú činnosť nemôže byť zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pokiaľ teda správny orgán na základe oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zistil, že žalobca v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol držiteľom živnostenského oprávnenia, možno na základe tohto zistenia konštatovať, že rozhodnutie o zaradení žalobcu do evidencie sa opieralo o dôkaz (čestné vyhlásenie), ktorý sa ukázal ako nepravdivý. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď neprihliadol na tvrdenia žalobcu, že v relevantnom čase živnosť reálne neprevádzkoval ani nevykonával a nedosahoval z nej žiaden príjem, pretože táto skutočnosť nemala vplyv na to, že na účely zákona č. 5/2004 Z.z. bol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Ako bolo uvedené vyššie, zo živnostenského listu vyplývalo žalobcovi oprávnenie prevádzkovať živnosť a dosahovať príjem z tejto činnosti a bolo na ňom, aby v prípade, že toto oprávnenie nehodlá využívať, živnosť ukončil alebo jej výkon pozastavil. Pokiaľ tak v rozhodujúcom čase neurobil, nezbavil sa statusu samostatnej zárobkovo činnej osoby len tým, že oprávnenie prevádzkovať živnosť nevykonával. Krajský súd je toho názoru, že od úradov práce, sociálnych vecí a rodiny nemožno očakávať, že budú preskúmavať daňové priznania uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú držiteľmi živnostenských oprávnení a takáto povinnosť im zo zákona ani nevyplýva. Skutočnosť, že žalobca pri vypĺňaní čestného prehlásenia k žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vychádzal z nesprávneho výkladu zákona, nemôže mať vplyv na záver, že zápis v živnostenskom registri preukázal nepravdivosť jeho čestného vyhlásenia. Krajský súd je toho názoru, že správne orgány pre účely rozhodnutia o nariadení obnovy konania dostatočne zistili skutkový stav, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery aj dostatočne odôvodnili, hoci je nesporné, že žalovaný nedal vyčerpávajúcu odpoveď na všetky námietky žalobcu týkajúce sa splnenia podmienok pre nariadenie obnovy konania a postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal. Stručné dôvody rozhodnutia však považoval súd za dostatočné na to, aby závery žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby preskúmal a vyhodnotil. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutie žalovaného i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.