Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/90/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200618 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200618.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Ranáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: N-ESCOOP, s.r.o., IČO: 00 686 794, Vajnorská 137, Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária alter ego advocatus bpm s.r.o., Vazovova 9/B, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Ing. Branislav Čipák, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100302/1/17835/2014/885 zo dňa 20.01.2014 a č. 1100302/1/17762/2014/885 zo dňa 16.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žaloby z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania A. 1. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/17835/2014/885 zo dňa 20.01.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie 1“) podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/4299165/2013/Bf zo dňa 20.09.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 1), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 v nadväznosti na § 165b daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie marec 2009 rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) v sume XX XXX,XX eur, nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume XX XXX,XX eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX,XX eur. 2. Daňový úrad Bratislava III vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2009. Správca dane vydal protokol č. 602/321/122159/2011 a na jeho základe dodatočný platobný výmer č. 602/232/145961/2011/Hla, ktorým nepriznal nadmerný odpočet za marec 2009 v sume XX XXX,XX eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 1040504/12700/2012/885-r zo dňa 25.01.2012 zrušil tento dodatočný platobný výmer z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. 4. Daňový úrad Bratislava vydal po vykonaných šetreniach vo vyrubovacom konaní rozhodnutie č. 9104403/5/4299165/2013/Bf zo dňa 20.09.2013, ktorým určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2009 rozdiel DPH v sume XX XXX,XX eur, nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume XX XXX,XX eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX,XX eur. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc, že rozhodnutia sú založené na nedostatočnom hodnotení dôkazov. Bol porušený § 15 ods. 5 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, nebol oboznámený so zisteniami a nemohol sa vyjadriť k spôsobu ich zistenia pred vydaním protokolu. Správca dane porušil § 15 ods. 4 písm. d) zákona o správe daní, nebolo mu umožnené nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s vykonávanou kontrolou, ani nazrieť do spisu. Bol porušený § 15 ods. 11 písm. b) a h) zákona o správe daní, protokol neobsahuje dátumy a čísla dožiadaní. Správca dane vstúpil do konania, teda vykonával úkony počas prerušenia konania. Písomnosti neboli doručované splnomocnenému zástupcovi. Správca dane nereagoval, správal sa pasívne, čím porušil § 30a zákona o správe daní. Nebola dodržaná lehota na výkon kontroly, čím bol porušený § 15 ods. 17 zákona o správe daní. Poukázal na nález ÚS SR č. k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júna 2010, a to v súvislosti s prekročením ročnej lehoty na vykonanie kontroly, keď potom protokol z tejto kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemožno ho v daňovom konaní použiť, ak kontrolovaný daňový subjekt poskytuje súčinnosť. Žalobca aktívne spolupracuje so správcom dane, preukazuje a dokladá listinné dôkazy. Správca dane sa neriadil zákonom o správe daní, Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd. Bolo mu odopreté právo nahliadnuť do zápisníc z medzinárodných dožiadaní vykonaných v súvislosti s kontrolou. Správca dane prerušil kontrolu a vzhľadom k tomu, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisovej zložky, je podozrenie, že správca dane vykonával úkony počas prerušenia kontroly. Z odpovede Daňového riaditeľstva SR, odboru vnútornej kontroly, vyplynuli procesné nedostatky zistené pri výkone kontroly zo strany správcu dane. Žiada predložiť celý spisový materiál vrátane správy z vnútornej kontroly. Dňa 19.07.2012 bol podaný podnet na Krajskú prokuratúru v Bratislave, ktorá v odpovedi konštatuje, že podľa uvedeného protokolu boli zistené pochybenia správcu dane pri kontrole. Neporušil § 51 ods. 2 v nadväznosti na 49 ods. 1 zákona o DPH. Výkon kontroly uskutočňujú za január až december 2009 tie isté kontrolórky. Žiada o preverenie oprávnenosti postupu pri výkone kontroly pracovníkov Daňového úradu Bratislava III. Zistenia v protokole o ďalších subjektoch nemajú vplyv na vyplatenie nadmerného odpočtu žalobcovi, pretože ten nezodpovedá za daňové povinnosti iných daňových subjektov a nemá právo ich kontroly. Za dodávku tovaru zaplatil dodávateľovi G-S. XXX, s.r.o., ktorý si plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu. Splnil všetky podmienky stanovené zákonom o DPH, preto má nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 0052009 v sume XX XXX,XX eura z tovaru, pri ktorom vznikla daňová povinnosť. 6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím 1 potvrdil prvostupňové rozhodnutie 1. Uviedol, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 0052009 v sume XX XXX,XX eur, vystavenej v celkovej sume XXX XXX,XX eur dňa 31.03.2009 spoločnosťou G-S. XXX, s.r.o. podľa textu na faktúre za dlažby rôznych názvov. Úhrada faktúry bola deklarovaná bezhotovostne dňa 04.09.2009 v sume XX XXX,XX eur, dňa 14.10.2009 v sume XX XXX,XX eur, 11.11.2011 v sume XX XXX,XX eur, 22.11.2011 v sume XX XXX,XX eur, 02.12.2011 v sume XX XXX,XX eur, 08.12.2011 v sume XX XXX,XX eur. Správca dane požiadal o preverenie všetkých daňových subjektov, ktoré v reťazci obchodných spoločností fakturovali dlažbu, resp. granitové dosky. Na začiatku deklarovaných obchodov spoločnosti B. SK, s.r.o., I. S., s.r.o., P., s.r.o. J., s.r.o., I., s.r.o., L. B., s.r.o. fakturovali granitové dosky. Od spoločnosti S. Z. Z., s.r.o. bola fakturovaná dlažba pre C., s.r.o., G-S. XXX, s.r.o., N-C., s.r.o., S. T. Z. D. a prírodný kameň pre S.-A. s.r.o. Žalobca fakturoval dlažbu z prírodného kameňa v júni 2009 maďarskému platiteľovi dane - spoločnosti S. T. Z. D.. faktúrami č. 0900003, 0900004, 0900005. Nákup dlažby od G-S. XXX, s.r.o. je uvedený pri odberateľských faktúrach vystavených pre S. T. Z. D.. Maďarský daňový subjekt potvrdil prevzatie tovaru, mal nadobudnutie tovaru uvedené vo svojom účtovníctve, nevyplnil však súhrnné vyhlásenie a priznania DPH. Úhrady faktúr boli deklarované bankovým prevodom. Z výsledkov preverenia maďarskej daňovej správy vyplynulo, že tovar bol následne predaný slovenskej spoločnosti S.-A. s.r.o., ktorá nepodáva daňové priznania DPH od novembra 2008, zasielanú poštu nepreberá, od 26.11.2008 bol konateľom Y. S., občan Rumunska. Dňa 20.10.2010 bola uvedená spoločnosť vymazaná ex offo. B. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/17762/2014/885 zo dňa 16.01.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie 2“) podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 daňového poriadku potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104403/5/4289576/2013/Bf zo dňa 19.09.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 2), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 v nadväznosti na § 165b daňového poriadku určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2009 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eur a nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume XX XXX,XX eur. 8. Daňový úrad Bratislava III vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2009. Správca dane vydal protokol č. 602/321/120238/2011 a na jeho základe dodatočný platobný výmer č. 602/232/136334/2011/Hla, ktorým nepriznal nadmerný odpočet za január 2009 v sume XX XXX,XX eur. Žalovaný rozhodnutím č. 1040504/1/23236-141572/2011/885-r zo dňa 18.01.2012 zrušil tento dodatočný platobný výmer z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. 9. Daňový úrad Bratislava vydal po vykonaných šetreniach vo vyrubovacom konaní rozhodnutie č. 9104403/5/4289576/2013/Bf zo dňa 19.09.2013, ktorým určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2009 rozdiel DPH v sume XX XXX,XX eur a nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume XX XXX,XX eur. 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s rovnakým obsahom ako pri prvostupňovom rozhodnutí 1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím 2 potvrdil prvostupňové rozhodnutie 2 v podstate z rovnakých dôvodov. Žalobca si v danom prípade uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 0012009 v sume XX XXX,XX eur, vystavenej v celkovej sume XXX XXX,XX eur dňa 30.01.2009 spoločnosťou G-S. XXX, s.r.o., podľa textu na faktúre za dlažby rôznych názvov. Úhrada faktúry bola deklarovaná v hotovosti dňa 07.08.2009 v sume XX XXX,XX eur, 20.10.2011 v sume XX XXX,XX eur, 28.10.2011 v sume XX XXX,XX eur, 03.11.2011 v sume XX XXX,XX eur, 25.11.2011 v sume XX XXX,XX eur, 02.12.2011 v sume XX XXX,XX eur. Správca dane požiadal o preverenie všetkých daňových subjektov, ktoré v reťazci obchodných spoločností fakturovali dlažbu resp. granitové dosky. Na začiatku deklarovaných obchodov spoločnosti B. SK, s.r.o., I. S., s.r.o., P., s.r.o. J., s.r.o., I., s.r.o., L. B., s.r.o. fakturovali granitové dosky. Od spoločnosti S. Z. Z., s.r.o. bola fakturovaná dlažba pre C., s.r.o., G-S. XXX, s.r.o., N-C., s.r.o., S. T. Z. D. a prírodný kameň pre S.-A. s.r.o. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 11. Včas podanými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutých rozhodnutí 1 a 2, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutého rozhodnutia 1 sa týka žaloba vedená pod sp. zn. 2S/90/2014 a napadnutého rozhodnutia 2 sa týka žaloba vedená pod sp. zn. 2S/86/2014. Na pojednávaní dňa 19.10.2016 súd uznesením spojil podľa § 65 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v záujme hospodárnosti konania na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 2S/90/2014 a 2S/86/2014. 12. Žalobca zhodne v žalobách namietal, že preskúmavané rozhodnutia sú založené na nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov a s tým súvisiacich nesprávnych skutkových zisteniach a zároveň postupom týchto orgánov v daňovom konaní boli porušené ustanovenia právnych predpisov a teda boli vydané „contra legem“. Citoval čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 2 ods. 1 zákona o správe daní, čl. 11 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, ktorými sa správne orgány neriadili. Obsah žalôb je obdobný ako obsah odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam, čo je uvedené vyššie. 13. Správca dane manipuloval s procesnými úkonmi žalobcu, ktorý tak bol ukrátený na svojich právach. 14. Lehoty na vykonanie kontroly za zdaňovacie obdobia január a marec 2009 boli prekročené. Daňová kontrola v oboch prípadoch nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol k nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť. Daňová kontrola za marec 2009 trvala 830 dní a za január 2009 916 dní. Dôkazy, ktoré správca dane použil, boli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majú vady v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010 a to nezákonne získaného dôkazu. Takýto dôkaz nemožno použiť v daňovom konaní. 15. Pred vydaním protokolu žalobca nebol oboznámený s kontrolnými zisteniami a nemal tak možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole. Bol porušený § 15 ods. 4 písm. d/ zákona o správe daní ako aj § 15 ods. 11 písm. b/, h/ tohto zákona, keďže v protokole nie sú uvedené dátumy a čísla dožiadaní na iné subjekty, dátumy a čísla medzinárodných dožiadaní a preukázateľné kontrolné zistenia. 16. Tým, že správca dane pokračoval z vlastného podnetu v konaní, čiže vykonával úkony po právoplatnom prerušení kontroly a nie až po tom, čo pominuli prekážky, tieto lehoty plynuli. Písomnosti neboli doručované splnomocnenému zástupcovi ale iba konateľovi žalobcu, čím došlo k porušeniu § 9 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 5, 8 zákona o správe daní. Správca dane bol nečinný v daňovom konaní a preto došlo k porušeniu § 30a zákona o správe daní. Správnym orgánom tiež žalobca vytýkal porušenie § 24 a § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Správca dane síce oboznámil žalobcu so skutočnosťami vo vyrubovacom konaní, ale neumožnil mu vyjadriť sa k týmto skutočnostiam. 17. V súvislosti s nedodržaním lehôt na výkon kontroly žiadal preveriť všetky vykonané úkony správcu dane počas výkonu kontroly, t.j. od 06.04.2009 resp. od 12.06.2009 v druhom prípade, do prerokovania protokolu, v nadväznosti na dátumy viažuce sa k vydaným dokladom počas prerušenia kontroly. Požadoval tiež predložiť správu z vnútornej kontroly, v ktorej sú uvedené konkrétne porušenia pri výkone kontroly správcom dane. Pri predložení spisového materiálu žalobca zistil, že spisová zložka nebola žurnalizovaná a žalobca nemal možnosť nahliadnuť aj do zápisníc z medzinárodných dožiadaní vykonávaných u iných daňových subjektov. 18. Žalobca podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a vydávania rozhodnutí správnymi orgánmi na Krajskú prokuratúru v Bratislave, z odpovede ktorej taktiež vyplýva, že odbor vnútornej kontroly žalovaného konštatoval viaceré procesné pochybenia. 19. Zdôraznil, že v obidvoch zdaňovacích obdobiach žalobca neuskutočnil žiadny zdaniteľný obchod, ale iba prijal zdaniteľné plnenie a preto sú rozhodnutia o prerušení kontrol nezákonné s úmyslom predĺžiť výkon kontroly s cieľom nevyplatiť nadmerné odpočty za predmetné zdaňovacie obdobia. Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerných odpočtov za január a marec 2009 musí posudzovať iba predmetné obdobia a nie je možné, aby správca dane tendenčne vykonával procesné úkony nesúvisiace s predmetom kontroly. Medzinárodné dožiadania nemajú žiadnu súvislosť s týmito zdaňovacími obdobiami z dôvodu, že nebolo uskutočnené žiadne zdaniteľné plnenie, t.j. nebol uskutočnený vývoz tovaru. Okrem toho, že protokol je nutné považovať za nezákonný dôkaz, správne orgány porušili aj základné zásady daňového konania v spojitosti s rozsahom dokazovania a s tým súvisiacim dôkazným bremenom, ktoré znáša daňový subjekt. Pri miestnom zisťovaní u jeho dodávateľa G- S. XXX, s.r.o. bol preverený vznik daňovej povinnosti, keď daň bola odvedená a preto sa mal správca dane zaoberať podmienkou neutrality DPH. U dodávateľa žalobcu nebola spochybnená daňová povinnosť a teda aj žalobca má právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca za dodávku tovaru svojmu dodávateľovi zaplatil a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti. U žalobcu nedošlo k získaniu daňovej výhody, ako to tvrdí správca dane. 20. Žalobca splnil všetky podmienky stanovené zákonom o DPH, pričom správca dane ignoruje všetky dôkazy svedčiace o reálnosti obchodov, včítane svedeckých výpovedí a účtovných dokladov. Existencia tovaru bola hodnoverne preukázaná, pričom jednotliví dodávatelia potvrdili a predložili doklady o existencii tovaru, skladovú evidenciu a doklady o prepravách. Žalobca nemôže zodpovedať za účtovnú, skladovú a podobnú evidenciu iných daňových subjektov. Nevie sa vyjadriť k úplnému pôvodu žulovej dlažby a ani ho tento fakt nezaujíma, pretože mal záujem o predmetnú žulovú dlažbu v množstve a kvalite ako mu ponúkol jeho dodávateľ, a keďže mu tento tovar v zodpovedajúcej kvalite a množstve dodal, nemal žiadne pochybnosti o jeho pôvode. 21. Žalobca tiež poukázal na § 29 ods. 8 zákona o správe daní, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ktoré súvisia bezprostredne s jeho podnikateľskými aktivitami a vychádzajú z jeho priznaní, hlásení a podobne. A contrario, nepreukazuje skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane iného podnikateľského subjektu. Z uvedeného tiež vyplýva, že tieto dôkazy ani nemôže predložiť, pretože nimi nedisponuje. Žalobca vytýkal správcovi dane, že tento vôbec neuviedol, ako sa vysporiadal s predloženými dôkazmi a v čom konkrétne vidí ich nedôvodnosť, resp. nedostatočnosť, pričom len všeobecne konštatuje, že daňový subjekt musí preukázať tvrdenia o prijatom zdaniteľnom plnení vierohodnými dôkazmi, ktoré však bližšie nešpecifikuje. 22. Ďalej citoval § 29 ods. 4 zákona o správe daní, z ktorého vyplýva, že správca dane má k dispozícii celú škálu dôkazných prostriedkov, pričom ide o demonštratívny výpočet. Čo je však podstatné, zákon neposkytuje hierarchické usporiadanie dôkazných prostriedkov vo vzťahu k ich výpovednej hodnote, resp. vierohodnosti. To znamená, že nepreferuje napríklad listiny pred svedeckou výpoveďou a podobne. So všetkými dôkazmi je nutné sa vyrovnať v zmysle § 30 ods. 3 zákona o správe daní, pričom správne orgány nemôžu bez ďalšieho ignorovať skutočnosti tvrdené a preukázané žalobcom a jeho dodávateľmi a neustále požadovať predloženie vecných, resp. listinných dôkazov. Hodnotenie dôkazov žalobca označil za nesprávne a nedostatočné, odôvodnené len formálnym konštatovaním, že nespĺňajú materiálne podmienky a to bez bližšej konkretizácie, v čom sa vidí ich formálnosť. Poukázal na znenie § 2 ods. 1, 3 zákona o správe daní a vo vzťahu k zásade voľného hodnotenia dôkazov uviedol, že samotný proces hodnotenia dôkazov je vecou právnej a správnej úvahy správcu dane, pričom zhodnotenie vykonaných dôkazov musí správca dane náležite odôvodniť. V danom prípade všetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom korešpondujú a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny predpoklad, ktorý verifikuje fakty, ktoré dokumentujú. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nezahŕňa preukazovanie skutočností, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou iných podnikateľských subjektov a predmetné dôkazy nemôže od neho nikto požadovať. 23. Poukázal tiež na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.10.2010, sp. zn. 3Sžf 1/2010 a sp. zn. 3Sžf 1/2011, z ktorých odôvodnenia citoval s tým, že ide o skutkovo obdobnú problematiku. Taktiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 666/02 a na judikatúru Súdneho dvora vo veci O. Ltd (C-354/03), F. E. Ltd (C-353/03), ďalej B. H. S- Ltd (C-484/03) a rozhodnutie vo veci K. (C-439/03). Z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane a žalobca nemá zákonné prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. 24. Dôvody žalovaného ako aj správcu dane v preskúmavaných rozhodnutiach možno kvalifikovať ako paušálne, pretože z ich konštrukcie a povahy vyplýva, že ich môže aplikovať „donekonečna“, nech by žalobca predložil akékoľvek dôkazy. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne. III. Vyjadrenie žalovaného 25. Žalovaný vo vyjadrení k žalobám navrhol tieto zamietnuť. Keďže žaloby sú obsahovo zhodné s odvolaniami, poukázal na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí 1,2. Zotrval na stanovisku, že napadnuté rozhodnutia 1, 2 v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami 1, 2 boli vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase, skutkový aj právny stav bol dostatočne zistený. Žalobca nepreukázal vecne predmet dane s ktorým deklaroval obchodovanie. Námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné. 26. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/34/2012 zo dňa 13. júna 2013, ktorý rozhodoval v obdobnej veci týkajúcej sa granitových dosiek a dlažby. V tomto rozsudku boli v reťazci obchodné spoločnosti: I.,s.r.o.>M.-C.,s.r.o.>B. SK,s.r.o.>L. B.,s.r.o.>S. Z. Z., s.r.o.>J.K.T.,s.r.o.>M.,s.r.o. 27. V danom prípade bol obchodný reťazec spoločností nasledovný: P., s.r.o., I. S., s.r.o., B. SK, s.r.o., J., s.r.o., I., s.r.o., L. B., s.r.o., S. Z. Z., s.r.o. , C., s.r.o., G-S. XXX, s.r.o., žalobca N-C., s.r.o., S. T. Z. D.., Maďarsko, S.-A. s.r.o., Slovensko. 28. Tovar bol uskladnený pre spoločnosti P., s.r.o., I. S., s.r.o., B. SK, s.r.o., J., s.r.o., I., s.r.o., L. B., s.r.o., v skladoch spoločnosti S. Z. plus bez odoslania. Táto spoločnosť mala aj opracovať granitové dosky na dlažbu. Dlažba mala byť prevezená z Z. E. S. s.r.o. a skladovaná v Z. v skladoch spoločnosti X. Z. B. s.r.o., až do jej odvozu, ktorý mala zabezpečovať G-S. XXX, s.r.o. 29. Daňové subjekty, ktoré boli v obchodnom reťazci uvedené v rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžf/34/2012, sú totožné s tými, ktoré boli súčasťou fakturačného reťazca obchodných spoločností v danom deklarovanom obchode, z ktorého žalobca ako platiteľ dane žiadal vrátiť daň. Tvrdenia žalobcu, že u dodávateľa G-S. XXX s.r.o. bol miestnym zisťovaním potvrdený pôvod tovaru, sú nepravdivé. Žalovaný v rozhodnutiach podrobne uviedol jednotlivé zistenia v obchodných spoločnostiach. Ani v jednej nebol preukázaný fakturovaný predmet dane. 30. Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane v danom prípade nadobudol pochybnosti o reálnom dodaní deklarovaného tovaru uvedenou spoločnosťou, a preto vykonal dokazovania v reťazci obchodných spoločností, ktoré si predmetný tovar postupne fakturovali. Z administratívneho spisu správcu dane nevyplýva, že by správca dane požadoval od daňového subjektu doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. 31. V prípade žalobcu boli zistené skutočnosti, ktoré nepreukázali reálny základ fakturovaných zdaniteľných plnení, existenciu fakturovaného tovaru. Daňovými subjektmi bol deklarovaný obchod, ktorý reálne neexistoval. Doklady, ktoré zdaniteľné obchody deklarovali, boli vystavené formálne, bez materiálneho základu. 32. Súdny dvor v rozsudkoch vo veci Kittel a Recolta Recykling (C-439/04 a C-440/04) konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH aj vtedy, keď sú splnené objektívne kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, právom členských štátov je vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na výber DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, s prihliadnutím na zásadu proporcionality, so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie dane, ktorú zaplatili v súvislosti so zabezpečením ich zdaniteľných plnení na vstupe. Tento výklad zásady neutrality DPH vyplýva z rozsudkov vo veci Optigen Ltd (C-354/03), vo veci Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a vo veci Bond House Systems Ltd (C-484/03). Vzhľadom k zisteným dôkazom, žalobca bol súčasťou reťazca daňových subjektov fakturujúcich si granitové dosky, resp. dlažbu bez preukázania predmetu dane, čiže vedel a musel vedieť, že sa podieľa na plneniach spojených s daňovými únikmi. Prvá a posledná spoločnosť boli nekontaktné, nevykonávali ekonomickú činnosť, ani jeden z daňových subjektov nepreukázal predmet dane, tovar mal byť zo Slovenska dodaný do Maďarska a odtiaľ opäť na územie tuzemska. IV. Posúdenie veci 33. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 34. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 35. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. 36. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 37. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 38. Podľa § 24 ods.1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 39. Podľa § 24 ods.2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 40. Podľa § 24 ods.4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 41. Podľa § 24 ods. 3 druhá veta daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 42. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 43. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 44. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 45. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 46. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH, právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. 47. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. V zmysle písm. a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. 48. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. 49. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 50. Jednou z otázok v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských ako aj zahraničnej spoločnosti vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia, pričom všetky okolnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že aj prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania, čiže ide o tzv. karusel. 51. V tejto súvislosti je potrebné poukázať napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/32/2012 zo dňa 27.11.2012, z ktorého vyplýva, že: „Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nie je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bez pochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. Minimálne touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode". 52. Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie DPH v obidvoch zdaňovacích obdobiach správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdili, keď mu určili rozdiel dane z pridanej hodnoty a nepriznali mu nadmerný odpočet. 53. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že aj prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania. Žalobca je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava nadmernú DPH z nadobudnutého tovaru. Tovar následne deklaroval ako dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ - Maďarska, avšak reálne dodanie sa taktiež nepotvrdilo. obchodný reťazec spoločností nasledovný: P., s.r.o., I. S., s.r.o., B. SK, s.r.o., J., s.r.o., I., s.r.o., L. B., s.r.o., S. Z. Z., s.r.o., C., s.r.o., G-S. XXX, s.r.o., žalobca N-C., s.r.o., S. T. Z. D.., Maďarsko, S.-A. s.r.o., Slovensko. 54. Samotné preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Skutočnosť, že žalobca má doklady od svojho dodávateľa, ešte nedokazuje, že dodávky boli aj skutočne realizované. Reálne plnenie predmetu zmluvy totiž nebolo preukázané, keďže zo všetkých dôkazov objektívne vyplýva, že žiaden tovar neexistoval, takže nebolo s čím obchodovať. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. 55. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 56. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 o správe daní v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 57. Právo na odpočítanie dane si pritom môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo nebolo preukázané. Správca dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe získaných informácií z medzinárodných dožiadaní vyhodnotil obchodné prípady dôvodne tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru v skutočnosti nedošlo. 58. Žalobca tým, že predložil ku kontrole viaceré doklady, ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o existencii fakturovaného tovaru, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. 59. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. Nárok na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 60. Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o DPH preukáže. Žalobca bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované, v tuzemsku prijal a následne tovar dodal na územie Maďarska, čo v uvedenom prípade nebolo preukázané. 61. Všetko nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na nadmerných odpočtoch DPH. 62. Kontrola za marec 2009 bola vykonaná v čase od 12.06.2009 do 10.10.2011, to je 851 dní. Nadriadený orgán predĺžil lehotu na vykonanie kontroly do 11.06.2010. V období od 18.01.2010 do 14.04.2010 a od 31.05.2010 do 06.07.2011 bola kontrola prerušená z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, čo je 488 dní. Počas prerušenia kontroly lehoty neplynú, teda kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote 363 dní a nebol porušený § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov. Kontrola za január 2009 bola vykonaná v čase od 06.04.2009 do 20.09.2011, to je 897 dní. Nadriadený orgán predĺžil lehotu na vykonanie kontroly do 01.04.2010. V období od 02.12.2009 do 14.04.2010 a od 31.05.2010 do 06.07.2011 bola kontrola prerušená z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, čo je 534 dní. Počas prerušenia kontroly lehoty neplynú, teda aj táto kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote 363 dní. Námietky v súvislosti s prekročením lehoty na vykonanie kontroly nie sú dôvodné. 63. Žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca, nahliadal do spisov, boli mu predložené zápisnice z miestnych zisťovaní, vyjadrenia zástupcov preverovaných daňových subjektov, bol prítomný pri výpovediach konateľov spoločností, ktoré si vzájomne fakturovali granitové dosky, resp. dlažbu. Dňa 08.06.2011 bol konateľ žalobcu informovaný o medzinárodných dožiadaniach. Žalobca mal možnosť sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam kedykoľvek počas kontroly. Všetky zistenia a dožiadania o deklarovaných plneniach daňových subjektov, z ktorých správca dane vychádzal pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane, boli vykonané v tuzemsku v priebehu kontroly, ešte pred jej prerušením, a následne vo vyrubovacom konaní. Z protokolov je zrejmé, aké zistenia boli vykonané, obsahujú čísla konania aj vykonané kontrolné zistenia. Súd nezistil porušenie § 15 ods. 11 písm. b), h) zákona o správe daní. 64. Pri medzinárodnej výmene informácií daňové správy členských štátov medzi sebou navzájom komunikujú prostredníctvom výkazov SCAS 2004. Z výsledkov preverenia maďarských subjektov neboli zo strany maďarskej daňovej správy zaslané zápisnice, teda nebol porušený § 15 ods. 4 písm. d) zákona o správe daní. Podľa § 22 ods. 1 zákona o správe daní, daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány. 65. K námietkam ohľadne doručovania treba uviesť, že plná moc bola prijatá na Daňovom úrade Bratislava III dňa 31.08.2009. Žalobca splnomocnil advokáta JUDr. Ing. Vojtecha Čipáka najmä na zastupovanie v konaní č. 602/321/88720/2009 vo veci kontroly na zistenie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia január - apríl 2009. Toto číslo má zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 11.08.2009 s konateľom žalobcu, ktorý bol informovaný o zisteniach súvisiacich s kontrolami nadmerných odpočtov za obdobie január - apríl 2009. K plnej moci konateľ žalobcu do zápisnice uviedol, že plná moc sa vzťahuje k podanej písomnej žiadosti o vyplatenie nadmerných odpočtov za január - apríl 2009. Správca dane jednal s konateľom žalobcu a tento to ani nenamietal. V predmetnej žiadosti žiadal splnomocnený zástupca žalobcu o vyplatenie nadmerných odpočtov za január - apríl 2009, ktoré boli predmetom vykonávaných kontrol. Správca dane v odpovedi zaslanej splnomocnenému zástupcovi oznámil, že kontroly budú ukončené po vykonaní všetkých potrebných zisťovaní. Generálna plná moc na JUDr. Ing. Vojtecha Čipáka PhD. bola doručená správcovi dane dňa 17.08.2011, substitučná plná moc na JUDr. Ing. Branislava Čipáka dňa 25.08.2011. Dňa 06.09.2013 bola doručená správcovi dane výpoveď generálnej plnej moci JUDr. Ing. Vojtecha Čipáka PhD. a zároveň dňa 06.09.2013 bola prijatá generálna plná moc na zastupovanie advokátskou kanceláriou alter ego advocatus bpm s.r.o. Nedošlo k porušeniu § 9 ods. 4 a § 17 ods. 5 a 8 zákona o správe daní. 66. Správca dane prerušil kontroly podľa svojho uváženia a okolností. Kontroly boli prerušené rozhodnutiami, ktoré boli doručené žalobcovi. Správca dane ukončil prerušenie kontrol a keďže potreboval vykonať ešte ďalšie zistenia, opäť rozhodol o prerušení kontrol. Nevydal rozhodnutie o prerušení kontrol v čase ich prerušenia tak, ako to tvrdí žalobca. 67. Medzinárodné dožiadania boli vydané dôvodne, pretože sa týkali tovaru, z ktorého si žalobca uplatňoval právo na odpočítanie dane a deklaroval dodanie tohto tovaru s oslobodením od dane platiteľovi do iného členského štátu v inom zdaňovacom období. Zistenia a skutočnosti z medzinárodnej výmeny informácií boli podporným dôkazom k primárnym zisteniam v tuzemsku o fakturovanom nadobudnutí predmetu dane. Pokiaľ by správca dane nevydal medzinárodné dožiadania, neboli by zistené závažné informácie, keď sú deklarované obchody s granitom do iných členských štátov s oslobodením od dane a ako bolo zistené, fakturačne sa deklaruje opäť dodanie tohto tovaru na Slovensko. Ani jeden z daňových subjektov v reťazci pritom nepreukázal vecne deklarovaný tovar, z ktorého žiada žalobca právo na odpočítanie DPH. 68. Tovar mala skladovať spoločnosť S. Z. Z., s.r.o. na Y. ceste v Z. pre I. S., s.r.o., B. SK, s.r.o., J., s.r.o., I., s.r.o., L. B., s.r.o., pre P., s.r.o. v Z.. Tovar nebol prepravovaný, bol iba presúvaný v rámci skladových priestorov. K zmluvám o uložení veci nebolo preukázané, aký obchodný styk má uložiteľ s opatrovateľom a súvislosť tovaru s týmto obchodným stykom. Ani jedna predložená zmluva neobsahovala prílohu so špecifikovaným tovarom, ktorý mal byť opatrovaný bezodplatne. Taktiež treba poukázať na personálne prepojenie daňových subjektov vzájomne si fakturujúcich granitové dosky, resp. dlažbu cez osoby konateľov a spoločníkov, ktorí sa navzájom menia. 69. Správca dane nebol pasívny, keďže vykonával rozsiahle dokazovanie. Navyše kontroly boli prerušené a tak nemohol konať a vydať rozhodnutia. Pasívne sa pritom správal žalobca, pretože napr. jeho odpoveď prijatá dňa 27.04.2012 je neprimeraná, nemá vypovedaciu schopnosť k otázkam správcu dane. Nepreukazuje vlastnosti, pôvod fakturovaného tovaru, skladovanie tovaru... Daňový subjekt, ktorý reálne obchoduje v takých finančných obratoch ako deklaruje žalobca aj ostatné spoločnosti zapojené vo fakturačnom reťazci, vie uviesť minimálne základné skutočnosti o predmete svojich obchodov. Aj uvedená odpoveď je dôkazom, že fakturovaný predmet dane nevie vecne preukázať, pretože ako obchodníka vykonávajúceho ekonomickú činnosť by ho zaujímal pôvod tovaru, jeho kvalita, vlastnosti, pri reálnom vykonávaní obchodovania s deklarovaným tovarom by tieto základné informácie o tovare žiadali aj jeho odberatelia a zákazníci. 70. Správca dane oprávnene preveroval tovar a celý reťazec daňových subjektov, ktorí mali s tovarom obchodovať. Žalobca, ani ďalšie subjekty nepreukázali predmet dane, ktorý si navzájom fakturovali. K nákupu dlažby sa konateľ žalobcu konkrétne ani raz nevyjadril, jeho odpovede k obchodovaniu s tovarom, ktorý nie je bežný, vyžaduje osobitné podmienky, je fakturovaný vo vysokých cenách, nezodpovedajú odborným vedomostiam, ktoré má podnikateľ obchodujúci s takým špecifickým tovarom, ako je dlažba zo žuly, granitové dosky. 71. Správca dane spísal so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 19.09.2013 zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej ho oboznámil so skutočnosťami zistenými vo vyrubovacom konaní. Splnomocnený zástupca uviedol, že sa vyjadrí k zisteniam do 30 dní. K námietke, že správca dane neakceptoval uvedenú lehotu na vyjadrenie a vydal dňa 19.09.2013 resp. 20.09.2013 rozhodnutia, treba uviesť, že žalobca mal dostatok času a možností vyjadriť sa k vykonaným zisteniam vo vyrubovacom konaní. Konateľ žalobcu, resp. splnomocnený zástupca bol prítomný pri všetkých spísaných zápisniciach s osobami, ktoré boli konateľmi daňových subjektov, ktoré si fakturovali granitové dosky, nahliadal do spisu, teda mal vedomosť o všetkých zisteniach a mal dostatok času a možností sa k veci vyjadriť. Pri konečnom oboznámení so skutočnosťami z vyrubovacieho konania dňa 19.09.2013 neboli splnomocnenému zástupcovi platiteľa uvedené nové skutočnosti a zistenia, pretože všetky mu už boli známe. Správca dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane vychádzal zo zistení, ktoré nepreukázali fakturovaný predmet dane od prvých daňových subjektov v reťazci I. S., s.r.o., B. SK, s.r.o., P., s.r.o., J., s.r.o., I., s.r.o., L. B., s.r.o., preto tento predmet dane nemohol nadobudnúť a obchodovať s ním ani žalobca. Vykonané zistenia počas kontrol aj vo vyrubovacom konaní nepreukázali fakturovaný predmet dane a vykonanie zdaniteľných obchodov. 72. Správca dane považoval za potrebné preveriť, či tovar bude, resp. bol v skutočnosti použitý na dodávky tovaru do Maďarska. Ako už bolo uvedené, žiadny tovar nebol do Maďarska v skutočnosti dodaný. Zistenia preukázali, že tovar, ktorý mal byť dodaný do Maďarska, bol vzápätí vyvezený opätovne na Slovensko. 73. Pri preverovaní reálnosti dodania tovaru správca dane zistil, že predmet dodania bol fakturovaný v reťazci tuzemských podnikateľov a deklarované nákupy a predaj rozporného tovaru „prebiehali“ na tom istom mieste a to v sklade v Piešťanoch, ktorého majiteľom bola spoločnosť S. Z. s.r.o. 74. Správcovi dane sa ani napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru. Na základe týchto zistení treba uviesť, že je dôvodné tvrdiť, že žalobca bol jedným z článkov v reťazci obchodov s prírodným kameňom, pričom nebolo možné zistiť pôvod tovaru, kým, odkiaľ a ako bol na územie Slovenska dovezený a taktiež nie je možné preveriť, na čo bol tovar použitý a kde skutočne skončil. 75. Vzhľadom k skutočnosti, že pri intrakomunitárnom obchode prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je monitorovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov, preto nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje, nebude viesť k jeho účasti na obchode, vykazujúcom znaky podvodu. 76. K poukazu žalobcu, že nárok na odpočet dane nemôže byť odopretý vtedy, kedy osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, odvolávajúc sa na rozsudky Súdneho dvora, treba uviesť, že nejde o taký prípad. Žalobca dobre vedel, s kým a „s čím“ v skutočnosti obchoduje. Žalobca bol nesporne povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované vo faktúrach, v tuzemsku prijal a následne tovar dodal na územie Maďarska, čo v uvedenom prípade (a ani v iných prípadoch za iné zdaňovacie obdobia) nebolo preukázané. Skutočné vykonávanie ekonomickej činnosti označenými spoločnosťami na Slovensku a v Maďarskej republike sa nepotvrdilo. 77. Pre úplnosť treba uviesť, že vo svetle judikatúry Súdneho dvora treba každý jeden prípad posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k záveru, že žalobca skutočne nepreukázal samotnú existenciu a dodanie tovaru a súd sa s týmto názorom stotožnil. 78. Podľa judikatúry Súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok Kittel a Recolta Recycling, bod 51). 79. Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). 80. Súdny dvor konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. 81. Taktiež Súdny dvor pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. 82. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach Mahagében kft.a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). 83. Žalobca namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré žalobca nemohol zabezpečiť. Žalobca mal to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady. Na podporu svojej argumentácie poukazoval aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora. V súvislosti s poukazom žalobcu na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora súd konštatuje, že v uvádzaných rozsudkoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t. j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. 84. Z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010 napríklad vyplýva, že v konaní bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, respektíve ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. Z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť DPH, ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal identifikačné číslo platiteľa DPH, teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa Commissioners (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných daní v Spojenom kráľovstve) podvodmi typu „kolotoč“. Súdny dvor vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov. 85. Avšak v tomto prípade týkajúcom sa žalobcu bola spochybnená samotná existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, a tu je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Takýto obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov (ktoré žalobca skutočne má), nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s klientmi, prípadne odberateľmi, sa nijako neodlišuje od iných ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru. Žalobca však v skutočnosti reálne neobchodoval, pretože mal iba snahu získať profit na nadmerných odpočtoch DPH. 86. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nie je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bezpochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. Minimálne touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode. 87. Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. Pokiaľ sa týka spoločenských podmienok a vývoja v daňovej oblasti, súd nemôže nespomenúť zistenia Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR, podľa ktorých príjem z DPH do štátneho rozpočtu dlhodobo nekopíruje vývoj ekonomiky, čo je dôsledok vysokých daňových únikov. Najväčší podiel na objeme daňových únikov na dani z pridanej hodnoty na Slovensku majú karuselové podvody. Spoločným menovateľom týchto podvodov je reťazec obchodníkov, ktorí svojimi aktivitami vytvárajú neprehľadnú sieť spoločností, ktoré medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia. Aj takéto informácie odrážajúce stav spoločnosti, predovšetkým vo vzťahu k dodržiavaniu daňových predpisov a deformácii podnikateľského prostredia, dávajú signál pre dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet DPH. Samozrejme aj znalosť súdu o týchto pomeroch v spoločnosti v spojení s obsahom administratívneho spisu ako i výsledkami dokazovania v ich vzájomnej súvislosti, je jedným z podkladov pre spravodlivé rozhodovanie vo veci. 88. Žalovaný už v rozhodnutiach uviedol, že nemá protokol z vnútornej kontroly k dispozícii, pretože sa jedná o iné konanie, ktoré vykonal odbor vnútornej kontroly. Žalovaný ako odvolací orgán nemá oprávnenie posudzovať, preskúmavať, resp. komentovať kontrolné zistenia odboru vnútornej kontroly. Daňové riaditeľstvo SR, odbor vnútornej kontroly v liste adresovanom žalobcovi uviedlo, že zistené procesné nedostatky na Daňovom úrade Bratislava III boli v priebehu vnútornej kontroly odstránené, konkrétne kontrolné zistenia sú predmetom daňového tajomstva. Konanie podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov nie je daňovým konaním. Touto istou námietkou sa zaoberal Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku sp. zn. 6Sžf/52-55/2014 zo dňa 27.04.2016 a vyhodnotil ju ako nedôvodnú (námietka bola podaná spoločnosťou J. - Z. S. s.r.o., zastúpená rovnakým právnym zástupcom a v obdobnej veci). 89. Záverom treba spomenúť existenciu viacerých právoplatných rozsudkov súdov, v ktorých je riešená obdobná problematika podobného obchodného reťazca s rovnakým tovarom, pričom v týchto reťazcoch sa nachádza aj žalobca. 90. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu zamietol. 91. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.