Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/81/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200638 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200638.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Mgr. Marcel Drgon, advokát, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0212/99/2014 zo dňa 11.03.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. SK/0212/99/2014 zo dňa 11.03.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. P/0423/01/2013 zo dňa 14.02.2014 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. a konanie z a s t a v u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 70,- eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k rukám advokáta Mgr. Marcela Drgona, trovy právneho zastúpenia vo výške 284,10 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 24.04.2014, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0212/99/2014 zo dňa 11.03.2014, ktorým rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. P/0423/01/2013 zo dňa 14.02.2014 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 14.02.2014 uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- eur, a to z dôvodu údajného porušenia zákazu upierať spotrebiteľovi práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Zistené a vytýkané neprijateľné zmluvné podmienky boli totožné ako boli špecifikované v inšpekčnom zázname zo dňa 25.06.2013, z obsahu ktorého vyplýva, že predložené a posudzované zmluvy ČSOB a Obchodné podmienky obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zo dňa 03.03.2014 zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia správneho orgánu (prvého ako i druhého stupňa), ako aj jemu predchádzajúce konanie sú nezákonné, nepreskúmateľné a vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu. Mal za to, že zo strany žalobcu nedošlo nijakým konaním k upretiu práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, a teda ani k porušeniu § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach. Nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí v prvom rade videl žalobca v skutočnosti, že ich vydaním prekročil správny orgán právomoc priznanú mu príslušnými právnymi predpismi. Poukázal na to, že žiadne ustanovenie slovenského právneho poriadku Slovenskej obchodnej inšpekcii neumožňuje samostatne posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, a tým súčasne ich platnosť, resp. neplatnosť. Nesúhlasil ani s tvrdením správneho orgánu o tom, že vyhodnotenie jednotlivých zmluvných podmienok žalobcu bolo vykonané ako posúdenie predbežnej otázky v súlade s § 40 správneho poriadku. Ďalej uviedol, že v danom prípade žiadne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, príp. zákona o spotrebiteľských úveroch, explicitne neumožňuje Slovenskej obchodnej inšpekcii hodnotiť a posudzovať neprijateľnosť alebo prijateľnosť zmluvných podmienok predávajúcich, ako to výslovne umožňuje napr. Komisii na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. V prípade Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) takáto výslovná zákonná delegácia na posudzovanie prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách absentuje. Ďalej mal za to, že žiadne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. iného právneho predpisu neustanovuje právo SOI ako orgánu dozoru vykonávať kontrolu súladu zmluvných ustanovení spotrebiteľských zmlúv s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a následne autoritatívne vyslovovať ich prípadnú neprijateľnosť. Poukázal na to, že žalobca nikdy žiadnemu spotrebiteľovi nijakým spôsobom neupieral jeho právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s tým uviedol, že správny orgán v napadnutých rozhodnutiach napriek zákonom stanovenej povinnosti spoľahlivo zistiť stav veci, neuviedol v napadnutom rozhodnutí jediný relevantný dôkaz o opaku. Nesprávnosť a nezákonnosť napadnutých rozhodnutí je podľa názoru žalobcu zvýraznená aj skutočnosťou, že SOI nie je podľa jeho názoru oprávnená vykonávať kontrolu a dozor vo vzťahu k subjektu v postavení banky, teda žalobcu. Tak ako aj uviedol v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, zákonná úprava dohľadu nad finančným trhom predstavuje lex specialis k lex generalis, ktorým je zákonná úprava všeobecného dohľadu nad vnútorným trhom, pretože finančný trh je časťou vnútorného trhu, a teda dohľad nad činnosťou subjektov pôsobiacich v rámci finančného trhu spadá pod kontrolnú a dozornú právomoc Národnej banky Slovenska, nie SOI. Napriek tomu, že žalobca všetky uvedené skutočnosti uviedol už v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, odvolací správny orgán sa nimi relevantným spôsobom nevysporiadal a svoju právomoc, resp. právomoc správneho orgánu prvého stupňa odvodil citáciou ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, a to bez toho, aby sa venoval námietkam a skutočnostiam uvádzaným žalobcom. Mal za to, že bez ohľadu na uvedené skutočnosti, napadnuté rozhodnutia sú nesprávne a nezákonné aj z dôvodu, že správnym orgánom vytýkané nedostatky nepredstavujú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby súd obidve napadnuté rozhodnutia zrušil a konanie zastavil, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutia zrušil a žalovanému vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.06.2014, uviedol, že druhostupňový správny orgán a aj prvostupňový orgán konal a rozhodol na základe zákona a v medziach zákona o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že v rámci európskej legislatívy sa na kontrolované zmluvy a vzťahy medzi spotrebiteľom a predávajúcim analogicky vzťahuje článok 38 Charty základných práv Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že „Politika Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa“. Súčasne poukázal na článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Rady európskych spoločenstiev, ktorými je zabezpečená ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami. Mal za to, že Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán dozoru odvodzuje svoju právomoc vykonávať kontrolu zmluvných podmienok predkladaných spotrebiteľom zo strany veriteľov zo znenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na ust. § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom toto ustanovenie v poznámke priamo odkazuje na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka). Konštatoval, že význam tejto odkazovacej normy má zamedziť duplicitnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a aj v zákone o ochrane spotrebiteľa, a preto sa týmto odkazom len uplatňujú ustanovenia spotrebiteľských zmlúv vo veciach neprijateľných zmluvných podmienok v rovine správneho práva ako verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa. Uviedol, že ďalej možno právomoc SOI v oblasti neprijateľných zmluvných podmienok odvodiť aj z § 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá v zmysle § 2 písm. a) citovaného zákona zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tu zákonodarca opätovne odkazuje aj na Občiansky zákonník. Uviedol, že taktiež podľa § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia. Mal za to, že z uvedených citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že SOI ako orgán dozoru nad danými ustanoveniami zákona, má právomoc na účely správneho konania ako verejno-mocenského pôsobenia v oblasti ochrany spotrebiteľa posúdiť obchodné podmienky účastníka konania v rámci výkonu kontroly. Žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu, že dohľad nad činnosťou subjektov pôsobiacich v rámci finančného trhu spadá pod kontrolnú a dozornú právomoc NBS a nie SOI, mal za to, že predmetom kontroly SOI je vykonať dozor a zábezpeku nad dodržiavaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitných právnych predpisov vymedzených v § 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, ktorý upravuje rozsah kontrolnej činnosti zverenej SOI ako orgánu vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Právomoc SOI vykonávať kontroly zamerané na spotrebiteľské úvery, a to aj ako orgánu určeného osobitným predpisom vyplýva z § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva SOI, ak osobitný zákon neustanovuje inak, a rovnako aj z § 19 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa a z § 2 písm. i) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu. Poukázal na to, že v kontexte s § 19 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že Slovenská obchodná inšpekcia je príslušným orgánom pre vykonávanie kontroly pri poskytovaní úverov aj bankami. Žalovaný trval na tom, že k porušeniu zákona zo strany žalobcu došlo a výšku uloženej sankcie považoval za adekvátnu protiprávnemu konaniu žalobcu. Bol názoru, že rozhodol na základe ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré žalobca svojím konaním porušil, pričom výška pokuty v rámci prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho konania bola riadne odôvodnená. Uviedol, že úlohou orgánov dozoru je poskytnúť spotrebiteľom uzatvárajúcim zmluvu o úvere zvýšenú ochranu. Bankové subjekty sú zo strany bežného spotrebiteľa považované za seriózneho partnera, ktorého činnosť je regulovaná osobitným predpisom a požívajú jeho veľkú dôveru. Spoločenskú nebezpečnosť sankcionovaného konania žalovaný videl práve v tom, že spotrebiteľ do úverových vzťahov s bankou (poskytovateľom úveru) vstupuje v nevýhodnejšom postavení, čo vedie k zhoršeniu jeho postavenia v úverovom vzťahu. Pre priemerného spotrebiteľa je oblasť finančných a úverových vzťahov často zložitou problematikou, a preto je potrebné, aby poskytovateľ úveru vystupoval pri dojednávaní úveru s odbornou starostlivosťou, ktorá nie je dodržaná v prípade, ak pri poskytovaní spotrebiteľského úveru dojednal poskytovateľ úveru so spotrebiteľom neprijateľné podmienky. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol. III. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Z administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. P/0423/01/2013 zo dňa 14.02.2014 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5.000,- eur za porušenie § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa tým, že pri vykonanej kontrole v dňoch 14.03.2013 v pobočke Československá obchodná banka, a.s., Einsteinova 18, Bratislava a 25.06.2013 v ČSOB, a.s. na Laurinskej ulici č. 1, Bratislava bolo zistené, že účastník konania v pozícii veriteľa uzatvoril so spotrebiteľmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to: - Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 13.03.2013, - Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 05.02.2013, - Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 04.11.2012, ktorých súčasť tvorili Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, obsahujúce zmluvné podmienky, ktoré spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím účastník konania uprel spotrebiteľom právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Konkrétne išlo o nasledujúce zmluvné podmienky: úvodné ustanovenie kontrolovaných zmlúv v znení: „ČSOB, a.s. a dlžník uzatvárajú túto zmluvu podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, čl. VI. Úrok z omeškania, čl. VIII. Dohoda o zrážkach zo mzdy, čl. IX. Obchodné podmienky, čl. X. Vyhlásenia o záväzky dlžníka, čl. 5. Splácanie, bod 5.9, čl. 8. Záväzky dlžníka obchodných podmienok, čl. 9. Oprávnenia Banky, bod 9.1, čl. 11 Záverečné ustanovenia, bod 11.2 a bod 11.3.. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0212/99/2014 zo dňa 11.03.2014 rozhodnutie orgánu prvého stupňa, Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, č. P/0423/01/2013 zo dňa 14.02.2014, potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. IV. Predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť postupu a rozhodnutí, ktorými správne orgány uložili žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- eur pre porušenie zákazu vyplývajúceho z § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ak osobitný zákon neustanovuje inak; toto ustanovenie sa nevzťahuje na vedenie registra veriteľov. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, orgánmi verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa sú príslušné orgány podľa osobitných predpisov. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, dohľad nad finančným trhom vrátane obozretného dohľadu na makroúrovni vykonáva Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) bod 2, písm. c) zákona č. 747/2004 Z. z., Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, a to nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi, pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, burzami cenných papierov, centrálnymi depozitármi cenných papierov, správcovskými spoločnosťami, pobočkami zahraničných správcovských spoločností, podielovými fondmi, zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania, poisťovňami, zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní, pobočkami zahraničných zaisťovní, pobočkami poisťovní z iného členského štátu, pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, dôchodkovými fondmi, doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, doplnkovými dôchodkovými fondmi, platobnými inštitúciami, pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, samostatnými finančnými agentmi, finančnými poradcami, Fondom ochrany vkladov, Garančným fondom investícií, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, konsolidovanými celkami, subkonsolidovanými celkami, finančnými holdingovými inštitúciami, zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, finančnými konglomerátmi a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným zákonom aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku a nad skupinami osôb a účelových združení majetku, ktorým osobitné predpisy v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“); Národná banka Slovenska pri dohľade nad dohliadanými subjektmi dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ako aj na dodržiavanie ustanovení právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ak to ustanovujú tieto právne záväzné akty, vybavuje podania klientov dohliadaných subjektov súvisiace s poskytovaním finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov. Podľa § 36 zákona č. 566/1992 Zb., Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad finančným trhom podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Podľa § 50 ods. 1 písm. d) zákona o bankách, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v bankovom povolení alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených banke alebo pobočke zahraničnej banky, v nedodržiavaní podmienok podľa § 7 ods. 2, 4 a 6, § 8 ods. 2, 4 a 6 alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu banke alebo pobočke zahraničnej banky od 3.300,- eur do 332.000,- eur a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 664.000,- eur. V danom prípade je pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie podľa § 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa subsidiárna a nastupuje až v prípade, keď osobitný zákon neustanovuje pôsobnosť iného orgánu dozoru nad ochranou práv spotrebiteľov, t. j. ak osobitný zákon zakotvuje pôsobnosť určitého orgánu dozoru nad dodržiavaním práv spotrebiteľov, túto pôsobnosť Slovenská obchodná inšpekcia nemá. Podľa zákona o dohľade nad finančným trhom je Národná banka Slovenska oprávnená vybavovať podania klientov súvisiace s poskytovaním finančných služieb a Národná banka Slovenska bola poverená výkonom funkcie jedného kontaktného miesta na vybavovanie všetkých písomných podaní spotrebiteľov súvisiacich s poskytovaním finančných služieb subjektom finančného trhu. Z ustanovení zákona o bankách, ako aj zákona o dohľade nad finančným trhom je zrejmé, že orgánom dohľadu vo veciach ochrany spotrebiteľa pri výkone bankových činností je Národná banka Slovenska, ktorej právomoc a rozsah kompetencii vo vzťahu k ochrane spotrebiteľov vyplýva z uvedených zákonov. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v danom prípade ide o nedostatok právomoci správnych orgánov. Správne orgány postupovali v rozpore so zásadou legality vyjadrenej v § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., čím zasiahli do ústavných práv žalobcu a preto súd obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. druhá veta a konanie zastavil. Rozsahom a dôvodmi žaloby v danom prípade nie je súd viazaný. V zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Žalobcovi vznikli trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 284,10 eura, ktoré boli stanovené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (27.03.2014), písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (16.04.2014), á - 134,- eur, dvakrát režijný paušál á - 8,04 eur. Súd nepriznal uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie zo dňa 14.08.2014, v ktorom právny zástupca žalobcu poukázal iba na rozhodnutie tunajšieho súdu v obdobnej veci a neuviedol žiadne iné skutočnosti ako v žalobe, pretože tento úkon súd vyhodnotil ako neúčelný a nadbytočný, a naviac ani nebol na tento úkon súdom vyzvaný. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250ja ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, druhá veta O.s.p.).