Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/87/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200685 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200685.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: UniControls a. s., organizačná zložka Bratislava, so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, zastúpeného: Bc. Mgr. Richard Pinkava, advokát, so sídlom Cintorínska ul. 22, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného Č.: 1100302/1/79127/2014/885 zo dňa 19.02.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 02.05.2014 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 1100302/1/79127/2014/885 vydaného dňa 19.02.2014, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Bratislava číslo: 9104402/5/4882635/2013/LenA zo dňa 30.10.2013, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane (prvostupňový správny orgán) začal u žalobcu daňovú kontrolu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie január 2012, a to Oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 10.04.2012. Správca dane vykonal výsluchy viacerých osôb (D.. G. - podpredseda predstavenstva spol. UniControls, a. s., Praha, dňa 28.06.2012, D.. U. - vedúci organizačnej zložky spol. UniControls, a. s., o. z. Bratislava, dňa 19.02.2012, 06.03.2012 a 22.10.2013, P. Š. konateľ spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., dňa 01.08.2012), boli mu predložené listiny - zmluva uzatvorená s SPP, a. s., dňa 30.11.2011, zmluva uzatvorená medzi žalobcom a spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., č. UBC110019 zo dňa 26.10.2011, faktúra č. 110100002 zo dňa 15.01.2012, preberací protokol realizačnej projektovej dokumentácie, bankový výpis zo dňa 20.02.2012 o úhrade odplaty v zmysle zmluvy č. UBC110019, predmetná realizačná projektová dokumentácia, protokol z daňovej kontroly zo dňa 20.03.2012, vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.03.2012 k vyššie uvedenému protokolu. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Bratislava rozhodnutím číslo: 9104402/5/4882635/2013/ LenA zo dňa 30.10.2013 za zdaňovacie obdobie január 2012 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX €. a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume XXX,XX €.. V odôvodnení rozhodnutia boli opísané uskutočnené úkonu zo strany správcu dane smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci. Následne bol uvedený zistený skutkový stav a skutočnosti z neho vyplývajúce, ktoré správca dane vyhodnotil ako dôvodné pochybnosti o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu podľa žalobcom predloženej faktúry č 1101000022 zo dňa 15.01.2012. Na základe predložených dokladov a zistení v priebehu daňovej kontroly správca dane mal za to, že bolo ekonomicky a odborne nepravdepodobné zadať špeciálne technické a technologické práce spoločnosti, ktorá nemala zamestnancov a ani žiadne materiálno- technické vybavenie a predpoklady a ani potrebné minimálne ekonomicko-účtovné vedomie na odborné činnosti a ktorá vôbec nič nevedela o svojom subdodávateľovi, pričom samotný objednávateľ (žalobca) disponoval všetkými potrebnými odbornými predpokladmi a mohol by uvedenú projektovú dokumentáciu zhotoviť sám. Na základe zistených skutočností správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o pôvode fakturovanej realizačnej projektovej dokumentácii ako aj o reálnosti zdaniteľného obchodu. Konštatoval, že iba samotná skutočnosť, že daňový subjekt splnil povinnosť predložiť doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie nemohla byť postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií. Podmienkou priznania nároku na odpočítanie dane u daňového subjektu nemohli byť len dodávateľské faktúry alebo iné listinné doklady, ale reálne uskutočnenie nákupu tovarov a služieb na preukázanie ich použitia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotná existencia faktúry, na ktorej bola uvedená DPH, teda skutočnosť, že daňový subjekt mal faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane nezakladala právo na odpočítanie dane uvedenej na takejto faktúre. Splnenie formálnej stránky bolo síce jednou z podmienok, aby bolo na základe tohto dokladu uznané odpočítanie dane, tento doklad však musel byť obrazom reálnosti plnenia, ktoré v prípade pochybností mal daňový subjekt povinnosť preukázať. Zistenia v priebehu dokazovania viedli správcu dane k záveru, že kontrolovaná obchodná transakcia deklarovaná ako dodávka realizačnej projektovej dokumentácie podľa faktúry č. 110100002 od dodávateľa spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., bola umelo vykonštruovaný obchod s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu neoprávneným vznikom nádherného odpočtu. Na základe zistení a nepreukázaní vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2009 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.), a tým pôvodu realizačnej projektovej dokumentácie mal správca dane za to, že predmetná projektová dokumentácia vznikla priamo v spol. UniControls a. s., Praha, nakoľko táto spoločnosť disponovala všetkými odbornými a materiálno - technickými predpokladmi na jej vypracovanie a potom mala byť priamo fakturovaná spol. SPP a. s. Umelo vytvorenou fakturáciou cez nespolupracujúceho dodávateľa (CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o.,), ktorý mal danú dokumentáciu údajne obstarať od spoločnosti zo Seychel došlo k vzniku nameraného odpočtu. Spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., od roku 2013 nepodávala daňové priznanie DPH, hoci registráciu nemala zrušenú a ani nepodala daňové priznanie dane z príjmov za rok 2012. Táto spoločnosť bola u správcu dane zaradená ako vysoko rizikový subjekt bez zodpovedajúceho materiálno - technického a personálneho vybavenia. Ukazovatele jej likvidity a zadlženosti vykazovali záporné hodnoty, čo znamenalo, že táto spoločnosť nemala reálne peňažný majetok ako jeden zo základných predpokladov ekonomickej činnosti obchodnej spoločnosti. 4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania voči rozhodnutiu správcu dane vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, a to tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z administratívneho spisu zistil skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že zriaďovateľ žalobcu (spol. UniControls a. s., Praha) ako jeden zo zhotoviteľov so spol. SPP a. s., uzatvoril dňa 30.11.2011 zmluvu na dodanie realizačnej projektovej dokumentácie na projekt ITT Veľké Zlievce. Žalobca v zastúpení D.. U. uzatvoril dňa 26.10.2011 zmluvu so spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., zastúpenej P. Š., ktorej predmetom bolo vytvorenie realizačnej projektovej dokumentácie na projekt ITT Veľké Zlievce. K odovzdaniu predmetnej projektovej dokumentácie došlo dňa 15.01.2012 a v tento istý deň bola predložená faktúra na sumu XXX XXX €, z ktorej si žalobca uplatnil právo na odpočet DPH vo výške XX XXX €.. K úhrade faktúry došlo zrejme v hotovosti vložením na účet spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., v Českej republike, ktorý nebol nahlásený na daňovom úrade. Číslo tohto účtu nebolo uvedené na faktúre ani vo vyššie uvedenej uzatvorenej zmluve. Žalovaný konštatoval, že žalobca musel vedieť, a to už pri uzatváraní zmluvy, že spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., nemala v predmete svojej činnosti zapísané zhotovenie projektovej dokumentácie, ani podobné činnosti a potom táto spoločnosť nemohla byť zhotoviteľom fakturovanej projektovej dokumentácie. Z výpovede P. Š., prokuristu spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., vyplynulo, že zákazka pre žalobcu bola zadaná spol. KBC INVEST CO., Seychely, ktorá zabezpečovala všetky účtovné záležitosti a on ich len podpisoval ako mu boli predložené, pretože neovládal účtovníctvo. Žiadne iné doklady k dispozícií nemal. Podpredseda predstavenstva spol. UniControls a. s., Praha, D.. G. na ústnom pojednávaní uviedol, že so spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., mali obchodný vzťah, poznal bývalého zástupcu tejto spoločnosti, s ktorým sa dohodol, že predmetnú projektovú dokumentáciu by mohol zhotoviť D.. Z., ktorého poznal ako kvalitného projektanta. Potvrdil, že konkrétnym zhotoviteľom projektovej dokumentácie bol D.. Z.. Žalovaný považoval tvrdenie žalobcu v jeho odvolaní o tom, že dokumentáciu vypracoval D.. Z. pod spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., za nepravdivé, keďže jej jediný konateľ P. Š. (spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov) tieto skutočnosti nepotvrdil, naopak nevedel akú činnosť spoločnosť reálne vykonávala, s kým obchodovala, kto jej viedol účtovníctvo a podával daňové priznania. Potom bolo možné konštatovať, že spoločnosť nevykonávala reálne ekonomickú činnosť, posledné daňové priznanie na DPH bolo podané za IV štvrťrok 2012. V čase miestneho zisťovania 16.05.2012 jej sídlo na ul. Revolučná 9, Bratislava nebolo označené, sídlo od 21.07.2012 na Dunajskej ul.14, Bratislava mala zriadené na základe Zmluvy o zriadení registračného sídla a poskytovaní služby virtual office. Od tohto dátumu jej jediným spoločníkom bola spol. KCB INVEST CO., Seychely a konateľom občan Českej republiky J. O., ktorý na uvádzanej adrese nebýval (bolo to sídlo Mestského úradu Břeclav). Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/20/2011 a vyslovil názor, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať prijatie predmetu plnenia podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Mal za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca vedel, že deklarované zdaniteľné plnenie, z ktorého žiada vrátiť daň bolo súčasťou podvodu a predložené doklady nepreukazovali dodanie fakturovaného predmetu dane dodávateľom uvedeným na faktúre - spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., a nebolo preukázané z predložených dokladov realizovanie zdaniteľného obchodu s týmto dodávateľom. Žalovaný vyslovil názor, že nebolo pravdepodobné, aby žalobca si neoveril pred uzatvorením obchodu v tak vysokej sume dodávateľa a jeho možnosti na vykonanie a dodanie takejto špecifickej odbornej činnosti, ktorú mohla dodať iba osoba s príslušným vzdelaním. Ak by si to žalobca neoveril nekonal by so starostlivosťou riadneho obchodníka. Poukázal na výpoveď D.. U. - zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 19.02.2013, kde tvrdil, že autorom projektovej dokumentácie bola spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., avšak na pojednávaní dňa 06.03.2013 uviedol, že celú predloženú realizačnú projektovú dokumentáciu vypracovala spol. UniControls a. s., Praha. Žalovaný poukázal na rozpornosť vo vyjadreniach vypočutých osôb ohľadom projektovej dokumentácie a preto požiadal D.. G. o kontakt na D.. Z., avšak tento kontakt mu poskytnutý nebol. Potom, keďže nebolo preukázané, že predmet dane dodala spoločnosť uvedená na faktúre ako dodávateľ, žalobca neoprávnene uhradil na účet do Českej republiky sumu XXX XXX €. Podľa čl. VIII bod 1 zmluvy uzatvorenej s SPP a. s., bolo potrebné predložiť súhlasné písomné stanovisko SPP a. s., že žalobcovi vyhotoví projektovú dokumentáciu spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., čo sa však neudialo. Záverom žalovaný konštatoval, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre žalobcu ako platiteľa dodávateľom uvedeným na faktúre, čo bolo základným predpokladom na uplatnenie dane a potom by vyplatenie nadmerného odpočtu žalobcovi bolo neoprávnené. Žaloba. 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné a v úvode žaloby poukázal na skutočnosť, že žalovaný nerozhodol o jeho odvolaní vo veci včas v zmysle lehôt ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 563/2009 Z. z.) a nerozhodol ani v dodatočnej lehote 60 dní a o tejto skutočnosti ho písomne nevyrozumel. Žalobca ďalej opísal skutkový stav, z ktorého vyplývalo, že medzi ním a spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., došlo v súlade so zmluvou č. UCB110019 zo dňa 26.10.2011 vystaveniu faktúry č. 110100002, pričom v zmysle vyššie uvedenej uzatvorenej zmluvy došlo medzi ním a spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., k vzájomnému plneniu a k odovzdaniu objednanej projektovej dokumentácie, čo potvrdil zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 15.01.2012. Žalobca uviedol, že v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky potrebné doklady - faktúru č. 110100002, zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 15.01.2012, zmluvu uzatvorenú medzi ním a spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., projektovú dokumentáciu, ktorej vyhotovenie bolo predmetom danej zmluvy a preukázal aj ďalšie podmieňujúce a súvisiace zmluvné vzťahy a tiež aj výpis z účtu týkajúci sa úhrady predmetnej faktúry s tým, že táto úhrada bola realizovaná podľa pokynov spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., na jej účet vedený v Českej republike, pričom o úhradu na tento účet požiadala samotná spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., listom podpísaným jej konateľom D.. Š.. Nemal vedomosť, že tento účet spoločnosť nemala nahlásený u správcu dane. Mal za to, že bolo jednoznačne preukázané, že došlo k dodaniu služby, ktorá bola v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. predmetom dane a potom v zmysle § 19 ods. 2 tohto zákona daňová povinnosť vznikla dňom dodania služby a jemu v súlade s § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. vzniklo právo odpočítať daň z tovaru alebo služby v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Dodaním projektovej dokumentácie vznikla spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., daňová povinnosť, ktorú si voči nemu uplatnila predmetnou predloženou faktúrou, ktorú uhradil a následne si uplatnil právo na odpočet tejto dane. Žalobca ďalej vyslovil zásadný nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, ktoré považoval za svojvoľné, v rozpore so skutočnosťou a odporujúce dôkazom predloženými a vykonanými v priebehu daňovej kontroly. Mal za to, že daňové orgány sa počas daňového konania s predloženými dôkazmi riadne nevysporiadali, resp. vyhodnotili ich svojvoľne a účelovo v rozpore s reálnym skutkovým stavom. Niektoré ich tvrdenia vychádzali zo skutočností, ktoré nemali vo vykonanom dokazovaní žiadnu oporu. Napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne. Poukázal na svoje vysvetlenia ohľadom svojho vzťahu so spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., s tým, že predmetom projektovej dokumentácie bolo najmä návrh riešenia slaboprúdovej elektroinštalácie, pričom nešlo o predmet podnikania spadajúci pod viazané činnosti, na ktorý bolo potrebné preukázať osobitnú odbornú spôsobilosť. Spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., mala ako predmet činnosti zapísané rôzne druhy sprostredkovateľských činností, pod ktoré bolo možné subsumovať aj dodanie predmetnej projektovej dokumentácie. Medzi ním a zástupcom spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., bolo dohodnuté, že projektovú dokumentáciu dodá táto spoločnosť, pričom jej autorom bude D.. Z.. Skutočnosť, že zhotoviteľom predmetnej projektovej dokumentácie nebola spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., ale spol. KBC INVEST CO., Seychely sa dozvedel až v priebehu daňového konania z výpovede zástupcu spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., P. Š.. Žalobca vyjadril presvedčenie, že počas daňového konania bolo na neho prenesené dôkazné bremeno v neprimeranej miere a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ - rozsudok v spojených veciach Mahagében Ktf. (C-80/11) a Péter Dávid (C-142/11), Optigen Ltd (C 354/03), Fulcrum Elektronics Ltd (C355/03) a Bond House Systems Ltd (C 484/03) zo dňa 12.01.2006. 6. Žalobca mal za to, že počas daňového konania riadne preukázal vznik práva na odpočítanie dane, čo jednoznačne vyplynulo s ním predložených dokladov a preto bol presvedčený, že skutkový stav zistený žalovaným, z ktorého tento vychádzal pri svojom rozhodnutí bol v rozpore s obsahom spisu. Zároveň samotné zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci a následné hodnotenie dôkazov trpelo vadami a bolo v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.). Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s jeho argumentmi a rozhodnutie založil na zjavne nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov. 7. Písomným podaním zo dňa 02.06.2016 žalobca zaujal stanovisko k zaslanému vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrval na dôvodoch uvedených v podanej žalobe. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 09.06.2014 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že vo veci odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava rozhodol v lehote v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., t. j. 60 dní od začatia konania, keďže odvolanie mu bolo predložené 30.12.2013 a rozhodnutie vydal dňa 19.02.2014. Ohľadom úhrady faktúry uviedol, že z predloženého výpisu vyplynulo, že úhrada bola zrealizovaná zrejme v hotovosti vložením na účet vedený v Českej republike, keďže nebolo vidno protiúčet, na ktorý mala by platba prevedená. Poukázal na to, že zmluva na vypracovanie projektu uzatvorená so spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., bola podpísaná skôr ako zmluva so spol. SPP a. s. Mal za to, že zo žiadnych skutočností nevyplývalo, že by spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., priznala a zaplatila DPH z posudzovanej faktúry, naopak, P. Š. ako jej jediný konateľ nevedel kto vystavoval daňové priznania a nepreukázal skutočnosti tvrdené žalobcom o priznaní a zaplatení dane z danej faktúry. Pretože nepredložil žiadne doklady nebolo možné zistiť, aké doklady boli zahrnuté v podanom daňovom priznaní a následne po začatí daňovej kontroly v podanom dodatočnom daňovom priznaní na DPH. Ďalej uviedol, že spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., nemala žiadnych zamestnancov a jej jediný konateľ v tom čase P. nemal o danom obchode žiadne vedomosti, t. j. tvrdenie, že projektovú dokumentáciu vypracoval D.. Z. bolo nepotvrdené. Bolo nepravdepodobné, aby bolo skutočne žalobcovi jedno, kto mu zhotovil projektovú dokumentáciu, ktorá bola špecifickou prácou a nemohol ju zhotoviť hocikto. Vyjadrenia P. Š. a aj vyjadrenia zástupcov žalobcu nepreukazovali reálne dodanie projektovej dokumentácie dodávateľom uvedeným na predloženej faktúre. P. Š. ako jediný konateľ spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., nemal základné vedomosti o deklarovanej ekonomickej činnosti spoločnosti z čoho vyplývalo, že on ako štatutárny orgán žiadnu ekonomickú činnosť nevykonával. Spoločnosť mala virtuálne sídlo, jej konateľ nevedel uviesť aký predmet činnosti realizovala a kto vykonával účtovníctvo. V spoločnosti sa menili osoby konateľov, ktorí boli nekontaktní, o vykonanom obchode konateľ nemal základné informácie, čo nepreukazovalo, že by táto spoločnosť reálne vykonávala obchodnú činnosť a dodala žalobcovi ako odberateľovi fakturovanú projektovú dokumentáciu. Žalovaný poukázal na výpoveď D.. U. na ústnom pojednávaní konanom dňa 06.03.2013, kde tento uviedol, že celú predloženú projektovú dokumentáciu vypracovala spol. UniControls a. s., Praha. Samotná skutočnosť, že žalobca dodal svojmu odberateľovi - spol. SPP a. s., zdaniteľné plnenie podľa zmluvy nebolo dôkazom o nadobudnutí projektovej dokumentácie od spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o. Daň z dodávateľskej faktúry nebola žalobcovi priznaná, pretože obsahovo nepreukázal, že mu projektovú dokumentáciu dodal dodávateľ uvedený na faktúre, čo bola základná podmienka na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Ohľadom rozsudku ESD v spojených veciach Mahagebén Kft. (C-80/11) a Péter Dávid (C-142/11) žalovaný poukázal na to, že už v napadnutom rozhodnutí uviedol, že mal za preukázané, že žalobca vedel, že deklarované zdaniteľné plnenie, z ktorého žiadal vrátiť daň bolo súčasťou podvodu a ním predložené doklady nepreukazovali obsahovo dodanie fakturovaného predmetu dane dodávateľom uvedeným na faktúre, t. j. získané dôkazy nepreukázali realizáciu zdaniteľného obchodu s uvedeným dodávateľom. Žalovaný ako ďalší dôkaz uviedol protichodné vyjadrenia zástupcu žalobcu (D.. G.), že autorom projektovej dokumentácie bol D.. Z. a následné konštatovanie, že zhotoviteľom bola spol. KBC INVEST CO., Seychely, a to v nadväznosti na predloženú dokumentáciu, kde bol ako autor uvedená spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o. Na žalobcu nebola prenesená dôkazná povinnosť za iný subjekt, ale sám bol povinný preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil predložením dokladov. Predložením zmluvy, faktúry, zápisu o odovzdaní a prevzatí diela žalobca deklaroval, že mu dodávateľ uvedený na týchto dokladoch zhotovil projektovú dokumentáciu, v priebehu kontroly mal dodávateľ byť jej sprostredkovateľom, avšak konateľ dodávateľa (P. V.) nemal základné informácie o deklarovanom obchode. Zhotoviteľom projektovej dokumentácie mala byť najskôr podľa predložených dokladov spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., potom D.. Z., následne KBC INVEST CO., Seychely a nakoniec aj UniControls a.s., Praha. V zmysle uzatvorenej zmluvy s SPP, a. s., nebolo preukázané súhlasné písomné stanovisko SPP, a. s., aby žalobcovi dodala projektovú dokumentáciu spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., (ako to predpokladala zmluva). 9. Záverom žalovaný uviedol, že žalobcovi mohla dodať projektovú dokumentáciu priamo, ktorákoľvek zo zahraničných osôb o ktorých tvrdil, že boli jej zhotoviteľmi, ale v tom prípade by žalobca takéto dodanie samozdanil, teda faktúru by uviedol v daňovom priznaní pri prijatých zdaniteľných obchodoch aj pri uskutočnených zdanených obchodoch a vtedy by bola DPH z faktúry nula. Miesto zdaniteľného plnenia by sa posúdilo podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., t. j. tuzemsko, pretože projektová dokumentácia sa týkala nehnuteľnosti na Slovensku. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 10. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 S.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. 14. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. 15. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt. 16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 19. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 20. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 21. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 22. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 23. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. - 25. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu správnych orgánov v daňovom konaní v rozsahu vznesených žalobných námietok. 26. Súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a listinných dôkazov v ňom sa nachádzajúcich musí konštatovať, že nezistil žiadny rozpor medzi správnymi orgánmi zisteným skutkovým stavom opísaným v preskúmavaných rozhodnutiach a dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise. Všetky skutočnosti uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach vyplývajú z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise: posudzované zmluvy, faktúra, výpis z banky o úhrade sumy XXX XXX €, výsluchy svedkov, miestne zisťovanie sídla spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o. Preto námietku rozpornosti zisteného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu vyhodnotil ako nedôvodnú. 27. Ohľadom námietky týkajúcej sa nedodržania lehoty na vydanie napadnutého (druhostupňového) rozhodnutia súd uvádza, že iba prípadné samotné nedodržanie lehoty neznamená automaticky nezákonnosť rozhodnutia. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že z administratívneho spisu zistil, že odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo správcovi dane doručené dňa 20.11.2013 a toto bolo spolu so spisom predložené žalovanému (druhostupňový správny orgán) dňa 30.12.2012. Tento vydal svoje napadnuté rozhodnutie dňa 19.02.2013, pričom podľa úpravy na rovnopise tohto rozhodnutia uvedenej toto bolo expedované 27.02.2013. V zmysle ust. § 73 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v prípade, ak nerozhodne o odvolaní prvostupňový orgán sám, postúpi odvolanie do 30 dní od začatia odvolacieho konania (čo bolo v danom prípade 20.11.2012) na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, pre ktorý platia lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní vyplývajúce z § 65 zákona č. 563/2009 Z. z. Potom je treba konštatovať, že lehota na vydanie druhostupňového rozhodnutia žalovaným (60 dní) bola zachovaná. Nebola dodržaná 30 dňová lehota na predloženie veci žalovanému prvostupňovým správnym orgánom, avšak jej nedodržanie nie je takou vadou správneho konania, ktorá by mohla samo osebe znamenať nezákonnosť postupu správnych orgánov, čo by malo vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 28. Pokiaľ ide o námietku prekročenia dôkaznej povinnosti v daňovom konaní žalovaným (prenesenie na žalobcu) a riadneho nezistenia skutkového stavu (nepreukázanie dodávky projektovej dokumentácie žalobcovi od spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o.), súd považuje za potrebné poukázať na všeobecné zásady dôkaznej povinnosti v daňovom konaní, v zmysle ktorých dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt (žalobcu). Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v predmetnej veci správca dane uskutočnil rozsiahle dokazovanie. Samotné preukázanie dodávky posudzovaného plnenia - realizačnej projektovej dokumentácie predloženou zmluvou, faktúrou, preberacím protokolom a výpisom o úhrade fakturovanej čiastky nie je podľa súdu postačujúce. 29. Faktúra môže byť relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je a ani nemôže byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. 30. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ (žalobca), pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. 31. Krajský súd v tejto súvislosti musí poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 32. Súd sa stotožňuje s názorom, že posudzovaná obchodná transakcia deklarovaná žalobcom predloženými dokladmi (zmluva, faktúra, preberací protokol, výpis z banky) bez ďalších dôkazov deklarovanej skutočnosti, že plnenie (projektovú dokumentáciu) vypracovala a dodala žalobcovi vo všetkých vyššie uvedených dokladoch uvádzaná spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., nenesie znaky základných obchodných princípov a utvrdzujú správnosť názoru vysloveného žalovaným v napadnutom rozhodnutí, že k dodávke projektovej dokumentácie žalobcovi zo strany spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., tak, ako to bolo uvedené v žalobcom predložených dokladoch v skutočnosti nedošlo. 33. Právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu tak, ako to je deklarované a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo však v konaní nebolo preukázané. Samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na takejto faktúre. 34. Podľa § 49 ods. l a 2 v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. 35. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. V zmysle písm. a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. 36. V danom prípade správca dane správne vyhodnotil, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodanej projektovej dokumentácie, nakoľko v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ (spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o.), ktorý je uvedený v predmetnej faktúre aj fakturované zdaniteľné plnenie skutočne dodal žalobcovi. Iba samotná existencia faktúry (aj keď obsahujúcej všetky náležitosti), prípadne ďalších dokladov - zmluvy o dielo, bankového výpisu o uskutočnení vkladu ešte neznamená, že skutočne aj došlo k dodaniu služieb v týchto dokladoch uvedených. Súd uvádza, že napriek existencií žalobcom predložených formálnych dokladov o deklarovanom obchode, počas daňového konania sa objavilo viacero protichodných skutočností (napr. výpovede svedkov priamo zainteresovaných osôb - D.. G., D.. U., P. Š.), z ktorých správne orgány vyvodili svoj záver o tom, že žalobca nenadobudol predmetnú realizačnú projektovú dokumentáciu od spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., a keďže táto skutočnosť nado všetku pochybnosť v konaní preukázaná nebola, nemohla byť splnená základná podmienka na odpočítanie dane. V posudzovanej faktúre uvedenú službu (dodávka realizačnej projektovej dokumentácie) mohla žalobcovi dodať priamo ktorákoľvek zo zahraničných osôb, o ktorých postupne tvrdil, že boli jej zhotoviteľmi (spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., KBC INVEST CO., Seychely a UniControls a.s., Praha), ale v tom prípade by žalobca takéto dodanie musel samozdaniť, teda faktúru by uviedol v daňovom priznaní pri prijatých zdaniteľných obchodoch aj pri uskutočnených zdanených obchodoch a vtedy by bola DPH z faktúry nula. Miesto zdaniteľného plnenia by sa posúdilo podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., t. j. tuzemsko, pretože projektová dokumentácia sa týkala nehnuteľnosti na Slovensku. Správca dane nadobudol vážne pochybnosti o hodnovernosti predložených dokladov (faktúra, zmluva so spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., výpis z bankového účtu) a keďže žalobca nepreukázal ich hodnovernosť, nemohol ich ani uznať ako relevantné doklady pre uplatnenie odpočtu DPH. 37. Súd poukazuje na to, že vtedajší konateľ spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., P. Š. podpisujúci zmluvu o dodávke projektovej dokumentácie počas celého daňového konania nebol nijako schopný preukázať svoju vedomosť o predmete činnosti spoločnosti, ktorej bol konateľom, žiadne detaily predmetného plnenia a ani to kto spoločnosti viedol účtovníctvo. Spoločnosť mala virtuálne sídlo, v priebehu daňového konania sa v nej menili konatelia, posledný konateľ (J. O.) bol nekontaktný. Prijatý záver žalovaným o nepreukázaní konkrétnych vedomostí o obsahu fakturovaných obchodov konateľom P. Š. bol plne opodstatnený a zodpovedal výsledku vykonaného dokazovania. Podľa súdu je neospravedlniteľné, aby štatutárny zástupca akejkoľvek obchodnej spoločnosti (a tobôž spoločnosti, ktorá nemá žiadnych zamestnancov) nemal dôkladnú vedomosť o detailnom obsahu a rozsahu činnosti spoločnosti, nezaujímal sa o účtovníctvo a daňové doklady - priznania. 38. Ohľadom na výpovede svedkov v daňovom konaní súd nadobudol vážne pochybnosti o uskutočnenom obchode, a to, že sa udial tak, ako bol žalobcom deklarovaný. Tvrdenie D.. G. o dohode s vtedajším pracovníkom spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., o tom, že projektovú dokumentáciu vypracuje D.. Z., nebolo podporené žiadnymi ďalšími dôkazmi, ktoré by toto tvrdenie potvrdzovali. Ak by takéto tvrdenie bolo pravdivé je možné sa domnievať, že žalobca by trval na výsluchu D.. Z. ako svedka a zabezpečil by jeho účasť, resp. oznámil správcovi dane jeho kontaktné údaje. Tieto skutočnosti však správcovi dane neoznámil ani na jeho výzvu. Súdu sa tiež javí ako málo pravdepodobné zadávať takto špecifickú zákazku a v tak vysokej hodnote spoločnosti, ktorá nedisponovala žiadnymi potrebnými materiálno- technickými a personálnymi predpokladmi na jej dodanie (nemala žiadnych zamestnancov a projekčnú činnosť nemala ani zapísanú v predmete činnosti). Pritom materská spoločnosť žalobcu - UniControls a. s., Praha, mala všetky predpoklady na uskutočnenie predmetnej dodávky projektovej dokumentácie. Počas daňového konania vyvstali aj ďalšie nepriame pochybnosti o uskutočnení deklarovaného obchodu - okolnosti zadávania zákazky, keď zmluva so spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., bola uzatvorená skôr ako zmluva s SPP a. s., na plnenie ktorej mala byť projektová dokumentácia dodaná, nebol preukázaný písomný súhlas spol. SPP a.s., na to, aby projektovú dokumentáciu vypracoval subdodávateľ žalobcu (podľa zmluvy bol takýto súhlas potrebný) a tiež aj okolnosti a spôsob úhrady faktúry. 39. Súd k celej problematike považuje za potrebné poukázať na totožnosť jeho prijatých právnych záverov so závermi žalovaného. 40. Pri posudzovaní veci má sa súd vždy usilovať o eurokomfortný výklad vnútroštátneho práva tak, aby sa zabezpečila účinnosť smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Podľa vyššie uvedenej judikatúry je potrebné každý prípad posudzovať individuálne, čo v danom prípade daňové orgány aj urobili. 41. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. 42. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom bolo získať (neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). 43. Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. 44. Obchod, o existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaná služba aj skutočne bola poskytnutá tak, ako to deklaroval. Toto však neučinil. 45. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a nedostatočného hodnotenia dôkazov v napadnutom rozhodnutí súd uvádza, že je potrebné, aby takéto rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Zároveň rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania, resp. osobitnými právnymi predpismi na danú vec sa vzťahujúcimi (v danom prípade zákon č. 563/2009 Z. z. a zákon č. 222/2004 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 46. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva majúceho za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 47. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako žalovaný vyhodnotili vykonané dôkazy, pri použití akých právnych predpisov a k akým došiel záverom. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v jeho nepreskúmateľnosti. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalovaný k svojmu záveru o nepreukázaní uskutočnenia zdaniteľného plnenia pre žalobcu ako platiteľa dodávateľom uvedeným na faktúre, čo bolo základným predpokladom na uplatnenie dane a potom by vyplatenie nadmerného odpočtu žalobcovi bolo neoprávnené. Napadnuté rozhodnutie reagovalo a vysporiadalo sa so všetkými skutočnosťami preň podstatnými, ktoré vyšli počas daňového konania najavo, ako aj žalobcom vznesenými námietkami. 48. Na základe zistených výsledkov vykonaného dokazovania súd musí konštatovať, že správca dane adekvátne aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenú v § 2 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. a zároveň prihliadol na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Potom záver, ktorý prijal správca dane ako aj žalovaný plne zodpovedali zásadám logického myslenia a správneho uváženia a boli v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. Súd sa plne stotožnil s prijatým právnym záverom žalovaného o tom, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre žalobcu ako platiteľa dodávateľom uvedeným na faktúre (spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o.), čo bolo základným predpokladom na uplatnenie dane, pričom potom by vyplatenie nadmerného odpočtu žalobcovi bolo neoprávnené. V konaní bolo preukázané, že išlo o fiktívny obchod s cieľom získať neoprávnene nadmerný odpočet DPH. 49. Záverom súd musí konštatovať, že v prejednávanej veci je nado všetku pochybnosť aj bez ďalšieho zrejmé, že v danom prípade ide o nezákonne uplatnený odpočet DPH (rovnaký názor zastával aj žalovaný a správca dane) a to tým, že žalobca si uplatňoval nadmerný odpočet DPH z vystavenej faktúry o dodávke realizačnej projektovej dokumentácie od spol. CARDCENTRUM SLOVAKIA s.r.o., hoci v konaní nebolo preukázané, že by táto spoločnosť predmetnú projektovú dokumentáciu pre žalobcu aj skutočne vypracovala a dodala. 50. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené (§63 ods. 2, 3, 5 zákona č. 563/2009 Z. z.). Žalovaný sa v ňom vyrovnal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. 51. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba dôvodná nie je, a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol. 52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p., avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).