Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/98/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200702 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200702.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: D. EXPRES, k.s., Vrútocká 48, Bratislava, IČO: 35 709 651, zastúpený: Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., Mlynské nivy 45, Bratislava, Mgr. Tomáš Kamenec, advokát a konateľ, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/006/2014 zo dňa 28.01.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 05.05.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/006/2014 zo dňa 28.01.2014, ktorým žalovaná (ďalej aj rada) podľa § 64 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene a doplnení zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) uložila žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že odvysielal dňa 17.07.2013 o cca 14:00 hod. na programovej službe EXPRES program „Soundtrack tvojho života...“, v rámci ktorého odvysielal o cca 18:48 hod. pieseň s názvom „Rosana“, ktorá obsahovala vulgárne a obscénne vyjadrovanie, čím nezabezpečil časové zaradenie tohto programu v súlade s podmienkami ustanovenými v § 4 ods. 1 Jednotného systému označovania (vyhláška Ministerstva kultúry SR č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania - ďalej aj Jednotný systém označovania alebo len vyhláška). 2. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaná v konaní preukázala len to, že vo vysielaní programovej služby Rádio Expres odznela dňa 17.07.2013 cca o 18:48 hod. pieseň Rosana od interpreta Wax, nepreukázala však nad akúkoľvek mieru pochybností, že odvysielané dielo obsahovalo vulgárny jazyk, teda že išlo o program nevhodný a neprístupný pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ktorý by bol nesprávne časovo zaradený do vysielania. Žalobca mal za to, že žalovaná v konaní nevykonala žiadne dokazovanie a svoje rozhodnutie postavila na jedinom podklade, ktorým bola jeho úvaha. Podľa žalobcu ak si žalovaná chcela zabezpečiť dostatočný a zákonný podklad pre rozhodnutie, mala získať od autora (vydavateľa) piesne originálny text alebo v najhoršom prípade v rámci dokazovania použiť prekladateľa/tlmočníka zapísaného do zoznamu znalcov tlmočníkov a prekladateľov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR na overený prepis textu. Žalobca namietal autentickosť textu a spôsob jeho získania a označil ho za nezákonný a netransparentný. Žalobca poukázal na to, že keď zadal vyhotovenie úradného prekladu anglického textu piesne použitého v rozhodnutí, tento sa odlišuje od prekladu realizovaného žalovanou. Pri zabezpečení slovenského znenia textu postupovala žalovaná podľa názoru žalobcu v rozpore s právnymi predpismi a ako podklad rozhodnutia použila preklad neautentického textu, bez toho, aby bolo zjavné, kto a ako tento preklad realizoval. Žalobca preto namietal správnosť prekladu ako aj jeho zákonnosť ako podkladu pre rozhodnutie. 3. Žalobca ďalej uviedol, že posudzovaná bola pieseň s textom v slangu americkej subkultúry, ktorý sa použitými výrazovými prostriedkami, rytmom, výslovnosťou ako i celkovým kontextom značne líši od normy anglického jazyka štandardizovanej v Spojených štátoch amerických aj v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Ide o rapovú pieseň, kde rýchlosť hovoreného (spievaného) textu značne ovplyvňuje jeho zrozumiteľnosť. Žalobca namietal, že žalovaná nevykonala ohľadne zrozumiteľnosti textu piesne pre priemerného maloletého do 18 rokov žijúceho v Slovenskej republike žiadne dokazovanie. Miera zrozumiteľnosti textu nie je podľa žalobcu všeobecne známou skutočnosťou a ani pre žalovanú nemá ako vyplývať z jej úradnej činnosti. Žalobca zdôraznil, že iba úvaha žalovanej ohľadne povinnej výučby anglického jazyka od 3. ročníka základných škôl nepostačuje, aby nad mieru akejkoľvek pochybnosti bola preukázaná taká zrozumiteľnosť textu piesne, ktorá by umožňovala žalovanej ďalej skúmať aplikáciu noriem Jednotného systému označovania na daný prípad. 4. Žalobca síce nespochybnil, že určité slová sú z textu zrozumiteľné, tieto však nie je možné posudzovať izolovane, bez ohľadu na zrozumiteľnosť kontextu, v ktorom boli použité. Podľa žalobcu je nesporné, že väčšine textu nebude v Slovenskej republike rozumieť ani dospelá osoba s dobrou znalosťou anglického jazyka, ktorá nežila dlhodobo v anglicky hovoriacom prostredí Severnej Ameriky. Pre opačný záver nie je podľa jeho názoru v spise žiaden relevantný podklad. 5. Podľa mienky žalobcu žalovaná nemá žiadne oprávnenie ani odbornú kapacitu, aby mohla odborne posúdiť zrozumiteľnosť sporného obsahu pre chránenú skupinu maloletých poslucháčov. Žalobca poukázal na to, že na preukázanie nesprávnych záverov žalovanej požiadal o vyjadrenie osobu vykonávajúcu povolanie prekladateľa z anglického do slovenského jazyka - nezávislú prekladateľku a konzultantku Janet Livingstone, ktorej materinský jazyk je angličtina, pričom z jej odborného vyjadrenia je zjavné, že preklad použitý žalovanou nie je adekvátny a schopnosť porozumieť textu je značne limitovaná v anglofónnom prostredí, nieto v prostredí priemerných slovenských maloletých vo veku do 18 rokov. 6. Žalobca ďalej tvrdil, že otázka vulgárneho jazyka a obscénneho vyjadrovania v hudobnom diele nie je právnou otázkou, o ktorej si môže správny orgán urobiť vlastný záver. Podľa žalobcu ide o odbornú otázku, v ktorej sa má správny orgán spoľahnúť na názor príslušných odborníkov (znalcov) a až tento pretaviť do rozhodnutia do veci. Otázku vulgárnosti piesne a jej prípadný dopad na maloletých žalovaný riešil podľa názoru žalobcu iba svojou úvahou a nezabezpečil žiadne relevantné dôkazy. Preto dal žalobca spracovať odborné vyjadrenie na túto tému detskej psychologičke Mgr. Márie Tóthovej - Simčákovej, ktorá v záveroch odborného vyjadrenia uviedla, že text piesne Rosana obsahuje vulgárne slová len v minimálnom množstve, viac obsahuje slovné spojenia, ktoré sú nevhodné so zameraním na nepriame či priamejšie odkazy na sexuálne správanie a intimitu. Väčšina slov a slovných spojení je z roviny silných a šokujúcich, ale verejne prijateľných slov a tým z hľadiska kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v slovesnom alebo hudobnom diele, programe alebo inej zložke, pre mladú generáciu nepatrí medzi extrémne nevhodné. Vzhľadom na uvedené žalobca tvrdil, že žalovaná v správnom konaní nezabezpečila dostatočné podklady a dôkazy pre posúdenie textu piesne ako nevhodného a neprístupného pre maloletých vo veku do 18 rokov. 7. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je obmedzením práva na slobodu prejavu, pričom k tomuto obmedzeniu neprišlo v súlade s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Poukázal tiež na to, že v slovenských rádiách sú hrané aj iné hudobné diela, ktoré rovnako obsahujú expresívne výrazy, pri ktorých však žalovaná ani nezačala správne konanie. Aplikácia vyhlášky zo strany žalovanej nie je podľa žalobcu pri hudobných dielach v cudzom jazyku jednoznačná a žalovaná svojim nekonzistentným postupom pri rozhodovaní správny výklad a použitie tejto normy takmer znemožňuje. 8. Žalobca tvrdil, že § 20 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z.z. možno použiť len v kombinácii s konkrétnym ustanovením vyhlášky. Časové obmedzenie vysielania pre určité druhy programov (teda fakticky zákaz zaradiť program určitého druhu v určitom úseku dňa vo vysielaní) má teda charakter medze pre uplatnenie slobody prejavu alebo práva šíriť informácie. Toto obmedzenie je však stanovené priamo vyhláškou, teda normatívnym správnym aktom, nie zákonom. Preto žalobca namietal, že § 20 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z.z. i aplikované ustanovenia vyhlášky sú v rozpore s čl. 13 ods. 2 Ústavy SR, ktorým sa ustanovujú všeobecné podmienky pre úpravu medzí základných práv a slobôd. Základnou podmienkou pre určenie medzí základných práv a slobôd je forma zákona, nie akt orgánu výkonnej moci alebo súdnej moci (nález PL. ÚS uverejnený pod č. 296/1994 Z.z.). Žalobca tvrdil, že zákon obsahujúci obmedzenia základných práv a slobôd nemôže splnomocniť orgán výkonnej moci na podrobnejšiu úpravu a medze základných práv nemožno určovať cestou vykonávacieho predpisu na základe zákona (na rozdiel ukladania povinností). Žalobca tvrdil, že k obmedzeniu jeho práv v posudzovanom prípade neprišlo zákonom ani na základe zákona, ale až podzákonnou formou vo forme vyhlášky. Vzhľadom na to žalobca navrhol, aby súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. konanie prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/, b/ Ústavy SR na posúdenie súladu namietaných právnych noriem s právnymi normami vyššej právnej sily. II. 9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú záznam vysielania programu „Soundtrack tvojho života...“ zo dňa 17. 7. 2013, odvysielaný o cca 14:00 hod na programovej službe EXPRES, prepis/opis skutkového stavu (text piesne Rosana), ktorý tvorí prílohu oznámenia o začatí konania a písomné vyjadrenie účastníka konania k predmetu správneho konania zo dňa 31. 10. 2013. Žalovaná pri svojom rozhodovaní nepoužila žiadne ďalšie podklady, nakoľko dospela k záveru, že skutkový stav veci bol preskúmaním vyššie uvedených podkladov dostatočne a spoľahlivo zistený. Tvrdenie žalobcu o nevyhnutnosti zaobstarať si originálny text piesne od autora (vydavateľa) piesne alebo v najhoršom prípade v rámci dokazovania použiť prekladateľa/tlmočníka zapísaného do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na overený prepis textu, považovala žalovaná za zjavne neopodstatnené a uviedla, že pre náležité posúdenie predmetu správneho konania je relevantné len to, čo bolo vysielateľom v špecifikovaný čas skutočne odvysielané, pričom originálna verzia textu piesne od autora sa môže líšiť. 10. Žalovaná ďalej uviedla, že nakoľko v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku si rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán sám, bolo na uvážení žalovanej, či vyhodnotí zabezpečenie externého úradného prekladu ako opodstatnené alebo žiaduce vzhľadom na okolnosti prípadu. Aj vzhľadom na charakter cudzojazyčného textu ako hovorovej angličtiny, a teda nie odborného textu, žalovaná považovala preklad ňou vyhotovený za zodpovedajúci skutkovému stavu zachytenému v anglickom jazyku. Navyše z porovnania úradného prekladu textu piesne predloženého žalobcom s prekladom žalovanej je zrejmé, že preklad relevantných častí piesne zabezpečený žalovanou, obsahujúcich nevhodné obsahy, nevykazuje vo vzťahu k úradnému prekladu žalobcu z hľadiska intenzity rozdielne použitých, spravidla synonymických výrazov, podstatné odlišnosti. 11. K námietkam žalobcu o nezrozumiteľnosti anglického textu piesne pre maloletých do 18 rokov žalovaná uviedla, že v súčasnosti je anglický jazyk povinným cudzím jazykom vo vzdelávaní vo väčšine krajín Európskej únie, v ktorých nie je angličtina úradným jazykom. Koncepcia výučby cudzích jazykov v ZŠ a SŠ schválená vládou SR 12. septembra 2007 uložila školám povinnosť výučby prvého cudzieho jazyka už od tretieho ročníka Základných škôl. Zákon č. 37/2011 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, stanovil povinnú výučbu práve anglického jazyka. Vychádzajúc z dôvodovej správy citovaného zákona bol anglický jazyk zavedený ako povinný cudzí jazyk tak, aby každý absolvent strednej školy vedel plynule rozprávať po anglicky. Zákon definuje aj požadované úrovne ovládania cudzieho jazyka, z ktorého žiak vykonáva maturitnú skúšku, a to v § 74 ods. 6, ktorý hovorí, že úroveň sa meria podľa Spoločného európskeho referenčného rámca cudzích jazykov a následne podľa vykonávacieho predpisu k tomuto ustanoveniu je to úroveň B1 (stredne pokročilý) alebo B2 (vyššie pokročilý). 12. Podľa názoru žalovanej je maloletý do 18 rokov schopný porozumieť notoricky známym anglickým nadávkam (fuck - prekl. jebať; kurva/do riti - zahrešenie pri prekvapení, hneve či nezdare), shit (prekl. hovno/sračky) alebo motherfucking (prekl. skurvený, pojebaný), či početným obscénnym vyjadreniam (napr. She be tryin' to fuck all day - Skúša šukať celý deň, I hit it from the back like a sucker punch - dávam to zozadu ako nečakaný útok, butt-naked in my kitchen while she cookin' me muchacha - s holým zadkom v mojej kuchyni počas varenia muchache, and before I go to work she give me that boom-shocka-locka - a skôr ako odídem do práce, mi dá to bum-šaka-laka, I want to stay home and fuck her all day - chcem ostať doma a šukať ju celý deň, mami got that punani sweeter than peanut buttercrunch - má vagínu sladšiu ako arašidový keksík)) v hovorovej angličtine, akou text piesne nepochybne bol. V prípade posudzovaného diela sa nejedná o vysoko odborný cudzojazyčný text, ktorý by bol zameraný na odborne cudzojazyčne zdatné publikum, ale práve naopak text posudzovaného diela je koncipovaný v hovorovej angličtine s použitím relatívne jednoduchých vetných konštrukcií. Žalovaná preto dôrazne odmietla vyjadrenia žalobcu navodzujúce dojem použitia špecifického slangu, ktorému má problém porozumieť dospelá osoba s dobrou znalosťou anglického jazyka. Žalovaná si je vedomá, že jazykové schopnosti každého jedinca sa líšia, ako aj skutočnosti, že nie každý maloletý poslucháč do 18 rokov je schopný porozumieť celý text piesne, avšak s prihliadnutím na systém školstva SR v oblasti jazykovej výučby, ako aj všeobecnú znalosť angličtiny cieľovou skupinou divákov do 18 rokov osvojenou sledovaním anglických filmov, seriálov, čítaním anglických kníh, či počúvaním hudby v anglickom jazyku, bežne obsahujúcich rôzne slangové výrazy, je nepochybné, že anglický jazyk na priemernej úrovni je súčasnej generácií maloletých do 18 rokov nepopierateľne známy. Žalovaná je preto toho názoru, že priemerný maloletý poslucháč vekovej skupiny do 18 rokov má dostatočný jazykový základ v oblasti použitej hovorovej angličtiny na rozpoznanie nevhodných obsahov a považuje sporný obsah za zrozumiteľný pre chránenú skupinu maloletých poslucháčov. 13. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že žalovaná nemá žiadne oprávnenie ani odbornú kapacitu na posúdenie zrozumiteľnosti anglického textu pre maloletých do 18 rokov a spôsobilosti narušiť fyzický psychický alebo morálny vývin maloletých, poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Sž/4/2007 zo dňa 21. 3. 2007, podľa ktorého posúdenie nevhodnosti obsahov v programe, ako aj ich zrozumiteľnosti pre maloletých do 18 rokov, je predmetom správnej úvahy žalovanej, ktorá je ako kolektívny orgán určený zákonom ako jediná oprávnená na vytváranie objektivizovaného úsudku vo vzťahu k predmetnej téme. Žalovaná tiež poukázala na judikatúru z Českej republiky (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu č. 4 As 38/2007, Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 396/05), z ktorej možno vyvodiť, že vytváranie úsudku žalovanej o otázkach týkajúcich sa dopadu posudzovaného programu na vývoj maloletých nie je skutkovou okolnosťou, preto nemôže byť nahradené znaleckým dokazovaním. Navyše žalovaná je regulačným orgánom, ktorý ako kolektívny orgán rozhoduje hlasovaním a konečné rozhodnutie preto nie je subjektívnym názorom jednotlivca, ale názorom skupiny vychádzajúcim z priemerného vnímania spoločnosti. Žalovaná tak na základe správnej úvahy v súlade príslušnými právnymi predpismi dospela k záveru o nevhodnosti a neprístupnosti piesne s názvom Rosana pre maloletých do 18 rokov, ktorá obsahovala vulgárne a obscénne vyjadrovanie, v dôsledku čoho žalobca v rozpore s ustanovením § 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. nezabezpečil časové zaradenie tohto programu v súlade s podmienkami ustanovenými v § 4 ods. 1 Jednotného systému označovania. 14. V súvislosti s obscénnym vyjadrovaním ako jedným z hodnotiacich kritérií pre klasifikovanie a označenie hudobného diela ako nevhodného a neprípustného pre maloletých do 18 rokov podľa § 2 ods. 1 písm. a) vyhlášky žalovaná uviedla, že posudzované vyjadrenia v danom kontexte opisujú javy z intímnej sféry jedinca, a to spôsobom, ktorý nie je možné považovať za bežný v rámci všeobecne uznávanej spoločenskej morálky (napr. She be tryin' to fuck all day - Skúša šukať celý deň, I hit it from the back like a sucker punch - dávam to zozadu ako nečakaný útok, butt-naked in my kitchen while she cookin' me muchacha - s holým zadkom v mojej kuchyni počas varenia muchache, and before I go to work she give me that boom-shocka-locka - a skôr ako odídem do práce, mi dá to bum-šaka-laka, I want to stay home and fuck her all day - chcem ostať doma a šukať ju celý deň, mami got that punani sweeter than peanut buttercrunch - má vagínu sladšiu ako arašidový keksík). Žalovaná dospela k záveru, že vyššie citované vyjadrenia v kontexte celej piesne s prihliadnutím na jej celkový obsah nadobudli výrazne oplzlý charakter a plne zodpovedali kritériám, ktoré v súvislosti s pojmom obscenita uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sž/14/2011, keď popísal obscénnosť ako „vlastnosť niečoho necudného, oplzlého, urážajúceho stud, nemravného a pod.“. 15. Z popisu skutkového stavu je podľa žalovanej rovnako zrejmé, že posudzovaná pieseň obsahovala okrem obscénneho vyjadrovania aj vulgarizmy ako fuck - vo význame jebať, šukať; motherfucking - prekl. skurvené; bitching - prekl. pičovať; shit - prekl. sračky/hovno. 16. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 3 vyhlášky je potrebné okrem posudzovania výskytu príslušných hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v hudobnom diele, v tomto prípade vulgárneho vyjadrovania a obscénneho vyjadrovania prihliadať aj na ich kontextuálny výskyt v hudobnom diele, spôsob a formu vyjadrenia vzhľadom na charakter a druh diela a jeho umeleckého a morálneho posolstva a intenzitu a frekvenciu výskytu v texte hudobného diela. 17. Výrazy ako fuck - vo význame jebať, šukať, shit - prekl. sračky/hovno, motherfucking - prekl. skurvené, bitching - prekl. pičovať boli podľa žalovanej použité ako bežný jazykový prejav v rámci textu piesne a v rámci textu piesne vyzneli v plnej miere vulgárne. 18. Používanie vyššie uvedených vulgárnych ako aj obscénnych výrazov nie je podľa žalovanej možné považovať za bežné v rámci všeobecne uznávanej spoločenskej morálky, a preto ich nemožno označiť za primerané a vhodné, ak sú zaradené v programe, ktorý je odvysielaný v čase o cca 14:00 hod (posudzovaná pieseň v čase o cca 18:48 hod), t.j. v čase, v ktorom sa vysielajú zložky rozhlasovej programovej služby vhodné pre maloletých poslucháčov do 18 rokov. Veková skupina maloletých je podľa žalovanej náchylná na preberanie vonkajších vzorov a vplyvov a pri sledovaní programu s uvedeným obsahom môže nadobudnúť dojem, že prezentované správanie je spoločensky akceptovateľné, čo ju môže viesť k jeho imitácií. Z hľadiska účelu § 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. - t.j. ochrany mravného vývoja maloletých, sú preto takéto prvky vo vysielaní podľa žalovanej nežiaduce. 19. Z hľadiska intenzity sa jednalo v prevažnej miere o najhrubšie vulgarizmy, t.j. vulgarizmy vysokej intenzity (9x fuck - vo význame jebať, šukať; 8x motherfucking - prekl. skurvené; 1x bitching - prekl. pičovať, 3x shit - prekl. sračky/hovno). Frekvencia výskytu vulgárneho vyjadrovania bola vzhľadom na celkovú dobu trvania hudobného diela značne vysoká (21 vulgarizmov za cca 3 min. a 35 sekúnd hudobného diela). 20. Po posúdení nevhodných obsahov v diele podľa § 2 ods. 3 JSO dospela žalovaná k záveru, že vzhľadom na vysokú intenzitu a frekvenciu nevhodných obsahov, vulgárny a značne obscénny kontext ich uplatnenia v diele ako aj fakt, že nevhodné obsahy tvoria prevažnú časť hudobného diela, ktoré je samoúčelným vulgárnym a obscénnym stvárnením sexuálnej posadnutosti a zároveň s prihliadnutím na absenciu akéhokoľvek morálneho posolstva hudobného diela je klasifikácia programu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov v plnej miere odôvodnená. 21. K námietkam žalobcu, že obmedzenie jeho práva na slobodu prejavu napadnutým rozhodnutím nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné ani primerané sledovanému cieľu, žalovaná uviedla, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ako aj Ústava Slovenskej republiky, zakotvujú pre každého právo na slobodu prejavu, zároveň však ustanovujú možnosť obmedzenia slobody prejavu a práva na vyhľadávanie a šírenie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, čl. 10 ods. 2 Dohovoru). Sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ nezasahuje do práv a slobôd a právom chránených záujmov iných. V takých prípadoch už je nutné hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy môže byť vzhľadom na okolnosti potrebné zasiahnuť do slobody prejavu. Sloboda prejavu teda nemá absolútny charakter. 22. Žalovaná poukázala na to, že predmetná sankcia bola žalobcovi uložená na základe zákona - § 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z., ktorého účelom je ochrana mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Chráni maloletých pred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na ich osobnostný vývin tým spôsobom, že diela, v ktorých je prítomné vulgárne a obscénne vyjadrovanie, umožňuje vysielať až po 22:00 hod. Podmienka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavu je teda podľa žalovanej nepochybne naplnená. 23. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospela žalovaná k záveru, že v danej situácii podstatné porušenie povinnosti zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami vyhlášky, t.j. v prípade programov nevhodných a neprístupných pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov po 22:00 hod a pred 06:00 hod, odôvodňuje zásah do slobody prejavu účastníka konania prostredníctvom udelenia príslušnej sankcie (upozornenie na porušenie zákona), ktorý je vzhľadom na intenzitu porušenia a na povahu a prísnosť udelenej sankcie iba nízkej intenzity a v plnom rozsahu primeraný. Podľa žalovanej z tohto dôvodu je obmedzenie slobody prejavu v podobe vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti voči účastníkovi konania nevyhnutné, nakoľko odôvodňuje naliehavú potrebu a sleduje legitímny cieľ, ktorým je ochranu mravnosti. 24. Pokiaľ ide o námietku neústavnosti obmedzení slobody prejavu vykonaných podzákonnou normou, žalovaná uviedla, že zákon č. 308/2000 Z.z. priamo odkazuje na znenie zákona č. 343/2007 Z.z., ktorý stanovuje v § 12 medze Jednotného systému označovania na ochranu maloletých, a teda aj rozsah obmedzení slobody prejavu napr. vysielateľov, pričom v tejto súvislosti zákon splnomocnil Ministerstvo kultúry SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, stanovujúceho podrobnosti, napr. konkrétne klasifikačné kritériá, avšak v súlade a v medziach stanovených zákonom č. 343/2007 Z.z. Žalovaná poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý postup žalovanej pred vydaním rozhodnutia nespochybnil a jej rozhodnutia potvrdil s tým, že v prípade sankcionovania porušenia ustanovenia § 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. sú kritériá legality naplnené. 25. Žalovaná uviedla, že pri posudzovaní predmetu správnych konaní pristupuje ku každému prípadu vždy individuálne, každé porušenie ustanovenia § 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. vychádza zo skutkových okolností konkrétneho prípadu a preto nemožno hovoriť o rovnakom porušení zákona, ktorého výsledkom by bol záver opačný ako v posudzovanom prípade. 26. Tvrdenie žalobcu, že daná pieseň bola v rovnakej verzii vysielaná pravidelne aj inými vysielateľmi bez toho, aby správny orgán v danej veci konal rovnako, ako aj poukazovanie na hudobné diela hrané v slovenských rádiách, ktoré rovnako obsahujú expresívne výrazy, pri ktorých však žalovaná ani nezačala správne konanie, nemá podľa žalovanej relevanciu pre toto správne konanie. Tento argument žalobcu by bol podľa žalovanej relevantný len vtedy, ak by sa rada predmetnou vecou zaoberala už v minulosti a dospela by k záveru, že odvysielaním predmetnej piesne inými vysielateľmi v konkrétnom dni a čase nedošlo k porušeniu zákona. III. 27. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že oznámením zo dňa 10.09.2003 začal žalovaný správne konanie voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z., pričom v oznámení bol prepis textu piesne Rosana, ktorú žalobca odvysielal dňa 17.07.2013, a to v anglickom jazyku i v slovenskom preklade. Oznámenie o začatí správneho konania obsahovalo právnu kvalifikáciu skutku tvoriaceho predmet konania, výzvu žalobcovi na vyjadrenie sa k veci a poučenie o jeho procesných právach. Podkladom pre začatie správneho konania bola správa o kontrole dodržiavania povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. uskutočnenej na základe sťažností poslucháčov na vulgárne výrazy obsiahnuté v texte piesne. Žalobca vo vyjadrení k správnemu konaniu uviedol, že sa nemal ako domnievať, že by odvysielaním piesne mohol porušiť zákon, keďže daná pieseň bola v rovnakej verzii vysielaná pravidelne aj inými vysielateľmi bez toho, aby správny orgán v danej veci konal. Preklad textu piesne označil za subjektívny, namietal neadekvátnosť prekladu niektorých použitých výrazov. Mal za to, že § 2 ods. 1 písm. a/ a c/ vyhlášky (v časti sexuálne prejavy) možno v rozhlasovom vysielaní aplikovať len na najintenzívnejšie a nesporné prípady. 28. Dňa 28.01.2014 Rada pre vysielanie a retransmisiu jednohlasne prijala rozhodnutie č. RL/006/2014 o uložení sankcie žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. - upozornenie na porušenie zákona, za porušenie povinnosti podľa § 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z., ktorej sa mal žalobca dopustiť tým, že odvysielal dňa 17.07.2013 o cca 14,00 hod. na programovej službe Expres program „Soundtrack tvojho života ...“, v rámci ktorého odvysielal o cca 18,48 hod. pieseň s názvom Rosana, ktorá obsahovala vulgárne a obscénne vyjadrovanie, čím nezabezpečil časové zaradenie tohto programu v súlade s podmienkami ustanovenými v § 4 ods. 1 Jednotného systému označovania. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 05.03.2014. IV. 29. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa ods. 2 každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Podľa ods. 4 slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 30. Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ programovej služby je povinný zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom. Podľa ods. 7 podrobnosti o uplatňovaní povinností podľa odsekov 5 a 6 ustanoví jednotný systém označovania. 31. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 343/2007 Z.z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) jednotný systém označovania je systém klasifikácie audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov. Podľa ods. 2 podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa ods. 3 všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa odseku 2 ustanoví a. hodnotiace kritériá neprístupnosti alebo nevhodnosti, ktoré je nutné použiť pri vyhodnocovaní obsahu z hľadiska ochrany maloletých, najmä prítomnú úroveň fyzického, psychického alebo verbálneho násilia, prezentovaných sexuálnych vzťahov alebo scén, nahoty v sexuálnom kontexte, vulgárneho jazyka, prezentácie drogových, hráčskych alebo iných závislostí, ako aj prítomnosť zobrazení alebo iných prejavov spôsobujúcich pocit strachu, depresie, bezmocnosti alebo inak nevhodných vo vzťahu ku konkrétnej vekovej skupine maloletých, b. hodnotiace kritériá vhodnosti vo vzťahu ku konkrétnej vekovej skupine maloletých, ktorej je obsah odporúčaný, c. spôsob označenia audiovizuálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti, d. podrobnosti o uplatňovaní povinností osobami povinnými uplatniť jednotný systém označovania pri hodnotení obsahu, jeho kategorizácii podľa vekovej vhodnosti, označovaní a verejnom šírení, e. podrobnosti o uplatňovaní povinností ustanovených osobitným predpisom. 32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania, zvukové záznamy umeleckého výkonu a programy alebo iné zložky rozhlasovej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú vulgárny jazyk alebo obscénne vyjadrovanie. Podľa ods. 3 obsah zvukových záznamov umeleckých výkonov a programov alebo iných zložiek rozhlasovej programovej služby sa posudzuje z hľadiska kontextuálneho výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v slovesnom diele alebo hudobnom diele, programe alebo inej zložke, spôsobu a formy vyjadrenia vzhľadom na charakter a druh diela, umeleckého a morálneho posolstva diela, ako aj z hľadiska intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v texte slovesného alebo hudobného diela, programe alebo inej zložke rozhlasovej programovej služby. 33. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky programy alebo iné zložky programovej služby klasifikované ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov sa zaraďujú do vysielania medzi 22.00 a 06.00 hodinou. 34. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa ods. 5 rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 36. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ods. 2 dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa ods. 3 účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa ods. 4 vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa ods. 5 správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V. 37. V konaní podľa zákona č. 308/2000 Z.z. platia pre dokazovanie štandardy určené Správnym poriadkom. Krajský súd je toho názoru, že žalovaná v predmetnom konaní riadne zistila skutkový stav veci a postupovala v medziach zákona, keď pri rozhodovaní vychádzala z autentického záznamu vysielania žalobcu zo dňa 17.07.2013 - programu „Soundtrack tvojho života...“, a prepisu textu piesne s názvom Rosana, ktorú žalobca odvysielal v rámci uvedeného programu o cca 18,48 hod. Prepis textu piesne je verným záznamom vysielania, čo nespochybnil ani žalobca v písomnom vyjadrení k začatému správnemu konaniu. Skutočnosť, že žalovaná zabezpečila preklad textu piesne prostredníctvom svojho zamestnanca, bez využitia prekladateľa zapísaného v zozname znalcov a tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti SR, nemala podľa názoru súdu za následok nesprávnosť prekladu a nemohla viesť k pochybnostiam o autenticite odvysielaného textu piesne. Svedčí o tom aj skutočnosť, že úradný preklad textu odvysielanej piesne pripojený žalobcom k žalobe (vypracovaný prekladateľkou Mgr. Ivetou Meszárošovou, zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v odbore anglický jazyk, ev. č. 970212) sa napriek opačnému tvrdeniu žalobcu nijako podstatne neodlišuje od tej verzie prekladu, s ktorou pracovala žalovaná, a to pokiaľ ide o výrazy vyhodnotené žalovanou ako vulgárne a obscénne, ani v celkovom vyznení textu piesne. 38. Z vyjadrení strán nevyplynul žiadny konkrétny spor o to, či nejaký verš, výraz alebo slovné spojenie v odvysielanom programe zaznelo alebo nie, prípadne či preklad určitej časti piesne alebo konkrétnych slovných spojení, ktorý mala k dispozícii žalovaná, je nesprávny alebo zavádzajúci. Významové odchýlky medzi prekladom žalovaného a úradným prekladom, ktorý predložil žalobca, nemožno podľa názoru súdu považovať za natoľko významné, že by vyvolávali pochybnosti o obsahu textu v slovenskom jazyku a odôvodňovali by potrebu zabezpečenia nového prekladu súdnym prekladateľom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Sž/5/2015 zo dňa 06.10.2015, str. 17). Z uvedených dôvodov nepovažoval súd za sporný či pochybný skutkový stav, z ktorého žalovaná pri rozhodovaní vychádzala. Keďže podstatné je to, čo skutočne odznelo vo vysielaní, neexistoval dôvod žiadať o poskytnutie textu predmetnej piesne jej autora alebo vydavateľa. 39. Pokiaľ ide o zrozumiteľnosť textu spievaného (rapovaného) v slangovej angličtine americkej subkultúry, je súd toho názoru, že každý text interpretovaný v anglickom jazyku v hudobnom diele odvysielanom v rozhlasovom vysielaní je treba zásadne považovať za zrozumiteľný pre mladistvých do 18 rokov. Aj z tohto pravidla je samozrejme nutné pripustiť výnimky, na čo však v danom prípade nebol dôvod, pretože text posudzovanej piesne bol interpretovaný v jednoduchej hovorovej, hoci slangovej angličtine, najmä v niekoľko krát opakovanom refréne je pomerne ľahko zrozumiteľný, vrátane tých výrazov a vyjadrení, ktoré žalovaný považoval za vulgárne a obscénne. 40. Žalovaný správne zvýraznil, že anglický jazyk sa povinne vyučuje od 3. ročníka základnej školy, s cieľom zákonodarcu dosiahnuť, aby sa každý absolvent strednej školy vedel plynule dorozumieť po anglicky. Možno len súhlasiť so žalovaným, že priemerný maloletý poslucháč do 18 rokov má dostatočnú znalosť hovorovej angličtiny, aby rozpoznal a porozumel vulgárnym výrazom použitým v texte posudzovanej piesne aj bez toho, aby predtým žil v prostredí americkej subkultúry. 41. Krajský súd nepovažoval za potrebné viesť ďalšie dokazovanie na zisťovanie miery zrozumiteľnosti textu piesne pre chránenú skupinu maloletých, ani na jeho spôsobilosť negatívne ovplyvňovať jej vývoj. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3Sž/4/2007, 4Sž/5/2015) vyplýva, že žalovaný ako kolektívny orgán je plne oprávnený uvážiť, či určitý program prekračuje hranice slušnosti a všeobecne akceptované morálne pravidlá spoločnosti, či obsahuje vulgárne a obscénne vyjadrovanie a na tomto základe ho vyhodnotiť za nevhodný a neprístupný pre maloletých do 18 rokov. Posúdenie tejto otázky patrí do kompetencie rady, ktorej 9 členov reprezentuje spoločnosť, jej priemerné vnímanie. Správne uváženie tohto kolektívneho orgánu nemôže byť nahradené odborným vyjadrením ani znaleckým posudkom. Rozhodnutie rady založené na zákonom povolenom správnom uvážení je súd oprávnený preskúmavať len do tej miery, či táto úvaha nevybočila z medzí a hraníc stanovených zákonom (§ 27 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - S.s.p.), k čomu v danom prípade podľa názoru súdu nedošlo. 42. Nemožno poprieť, že aj vulgárne výrazy majú svoje miesto v hovorovej reči a nepochybne aj v umení. Zákonodarca však z vôle spoločnosti, ktorú reprezentuje aj rada, stanovil, že vulgárne výrazy a obscénne vyjadrovanie v rozhlasovom vysielaní môžu mať negatívny vplyv na maloletých, sú pre túto vekovú skupinu nevhodné a neprístupné a vo vysielaní môžu byť zaraďované iba v stanovených časoch. Zveril zároveň žalovanej kompetenciu svojou rozhodovacou činnosťou uvádzať stanovené pravidlá do života, identifikovať taký obsah vysielania, ktorý je nevhodný a neprístupný pre mladistvých a sankcionovať porušenie pravidiel obsiahnutých v citovaných predpisoch. 43. Posúdenie textu predmetnej piesne ako obsahujúceho vulgarizmy, obscénne vyjadrovanie a to z hľadiska ich kontextuálneho výskytu, spôsobu a formy vyjadrenia, ako aj intenzity a frekvencie výskytu, považuje súd za opodstatnené a neprekračujúce hranice zákona, ktorým sa v záujme ochrany mravnosti stanovili citované obmedzenia slobody prejavu a šírenia informácií. Možno len súhlasiť so žalovanou v tom, že vzhľadom na vysokú intenzitu a frekvenciu nevhodných obsahov, vulgárny a značne obscénny kontext ich uplatnenia v diele ako aj fakt, že nevhodné obsahy tvoria prevažnú časť hudobného diela, ktoré je samoúčelným vulgárnym a obscénnym stvárnením sexuálnej posadnutosti a zároveň s prihliadnutím na absenciu akéhokoľvek morálneho posolstva hudobného diela je klasifikácia programu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov v plnej miere odôvodnená. 44. Z hľadiska právnej sily ide o zákon, ktorý v citovaných ustanoveniach stanovil povinnosť vysielateľa zohľadniť vekovú vhodnosť programov pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s osobitným predpisom, pričom určil hodnotiace kritériá neprístupnosti alebo nevhodnosti, ktoré je nutné použiť pri vyhodnocovaní obsahu z hľadiska ochrany maloletých. Fakt, že klasifikáciu zvukových záznamov umeleckého výkonu obsahujúcich vulgárny jazyk alebo obscénne vyjadrovanie ako nevhodných a neprístupných pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov a ich zaradenie do vysielania až medzi 22 - 06 hod. obsahuje vyhláška Ministerstva kultúry SR prijatá na základe zákonného splnomocnenia, neznamená podľa názoru súdnej praxe neústavné obmedzenie slobody prejavu. K obmedzeniu slobody prejavu uložením sankcie upozornenia na porušenie zákona za porušenie povinnosti zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami vyhlášky, t.j. v prípade programov nevhodných a neprístupných pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov po 22:00 hod a pred 06:00 hod., v danom prípade došlo na základe zákona, v záujme ochrany mravnosti ako legitímneho cieľa a spôsobom, ktorý za daných okolností nemožno považovať za neprimeraný. Správny súd nevidel žiadny dôvod pre pochybnosti o ústavnosti aplikovanej právnej úpravy ustanovujúcej medze slobody prejavu a šírenia informácií. 45. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalovaná v konaní dostatočne zistila skutkový stav veci, tento po právnej stránke správne posúdila a svoje závery aj náležite odôvodnila. Nakoľko žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 190 S.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 S.s.p. a nepriznal účastníkom právo na ich náhradu, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti ním vydaného rozhodnutia právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.