Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/96/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200750 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200750.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: PELETRADE s.r.o., Nitrianska 42, Partizánske, IČO: 46 321 659 právne zastúpený: Peter Janík, advokát, M. R. Štefánika 5, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9104405/5/858274/2014/Zem zo dňa 06.03.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 9104405/5/858274/2014/Zem zo dňa 06.03.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- € na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 9104405/5/858274/2014/Zem zo dňa 06.03.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. 9104405/5/ 401848/2014/ Zem zo dňa 03.02.2014 považuje za nepodané, nakoľko podľa § 14 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako “daňový poriadok“) daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH a advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, má v zmysle § 13 ods. 5 Daňového poriadku povinnosť doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 až 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume XX XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012, pričom mu bola určená vlastná daňová povinnosť v sume XXX,XX €. II. Žaloba Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že Daňový poriadok v ustanoveniach § 13 ods. 1, 3 uvádza, že podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, to sa posudzuje podľa jeho obsahu, z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva a v akej veci, čo sa navrhuje a tiež dôvody podania. Zároveň tiež Daňový poriadok v § 13 ods. 8 ustanovuje, že ak podanie má nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, príslušný orgán je povinný vyzvať dotknutý daňový subjekt, aby podľa jeho pokynu a v ním určenej lehote, odstránil nedostatky podania. Medzi nedostatky podania podľa žalobcu patria nielen obsahové nedostatky, ale aj formálne nedostatky podania. Žalobca poukázal na ustanovenie § 13 ods. 9 Daňového poriadku, podľa ktorého ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, takéto podanie sa zo zákona považuje za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Žalobca tiež namietal, že je potrebné zohľadniť úpravu § 72 Daňového poriadku, týkajúcu sa odvolacieho konania. Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane (§ 72 ods. 2 Daňového poriadku). Žalovaný pri svojom postupe nerešpektoval princípy materiálnej spravodlivosti, materiálnej ochrany zákonnosti a spravodlivosti procesu, ale postupoval nezákonne v rozpore s § 72 a § 13 ods. 8 a 9 Daňového poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 11.07.2014, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na § 14 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť daňovým subjektom, ktoré sú platcami DPH, daňovým poradcom za daňový subjekt, ktorý zastupuje pri správe daní alebo advokátovi za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, doručovať podania finančnej správy elektronickými prostriedkami. Spôsob elektronického doručovania je upravený v § 13 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého je možné podania doručovať prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 1 Daňového poriadku alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy. Daňový poriadok umožňuje doručovať podania so zaručeným elektronickým podpisom alebo bez zaručeného elektronického podpisu, na základe dohody o elektronickom doručovaní. Podania doručené elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 1 Daňového poriadku sa považujú za podania urobené v písomnej podobe a materiálne doručenie nie je potrebné. Na materiálne doručené podania subjektov povinných doručovať podania výhradne elektronicky správca dane neprihliada. V. Konanie na správnom orgáne Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. K skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. VI. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke nesprávne posúdil, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 04.05.2016 v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2 O.s.p.. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 22.04.2016, pričom súhlasil, aby súd konal i v jeho neprítomnosti. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu napriek tomu, že právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 28.04.2016 podanie, v ktorom žiadal o ospravedlnenie svojej a žalobcovej neúčasti na pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania. Súd uvedené podanie neakceptoval, pretože v ňom právny zástupca žalobcu neuviedol relevantný dôvod neúčasti na pojednávaní. Tvrdenie, že mu v účasti na pojednávaní bránia služobné povinnosti bez konkretizácie, súd nepovažoval za dôležitý (dostatočný) dôvod na odročenie pojednávania (§ 119 O.s.p.) Podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podľa § 13 ods. 7 Daňového poriadku na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. Podľa § 14 Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní. d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. Podľa § 63 ods. 3 písm. e) Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, Podľa § 63 ods. 6 Daňového poriadku ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie. Podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa § 72 ods. 2 Daňového poriadku odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový orgán"). Podľa § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote. Podľa § 73 ods. 4 písm. a/ Daňového poriadku prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak je neprípustné. Podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4. Z vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že vo všeobecnosti podania určené daňovým orgánom možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Zákon v § 13 zavádza ďalší inštitút formy podania a tým je podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy so zaručeným elektronickým podpisom alebo bez zaručeného elektronického podpisu v prípade, písomnej dohody o elektronickom doručovaní uzavreté medzi daňovým subjektom a správcom dane. Osoby, ktoré sú povinné doručovať svoje podanie elektronickými prostriedkami sú uvedené v § 14 ods. 1 Daňového poriadku. V ustanoveniach Daňového poriadku týkajúcich sa odvolacieho konania je uvedené, že proti rozhodnutiu možno podať odvolanie (pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo sa účastník konania odvolania nevzdal) písomne alebo ústne do zápisnice. Ustanovenie § 72 ods. 2 vyslovene uvádza, že odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že subjekty uvedené v § 14 ods. 1 svoje podania adresované správcovi dane musia robiť elektronickými prostriedkami, avšak zároveň platí, že odvolanie možno podať len písomne alebo ústne do zápisnice. To znamená, že aj pre subjekty uvedené v § 14 ods. 1 Daňového poriadku platí, že proti prvostupňovému rozhodnutiu môžu podať odvolanie písomne alebo ústne do zápisnice a pre tento prípad nevzťahuje sa na nich povinnosť uložená im v § 14 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Súd dodáva, že je potrebné rozlišovať podanie písomné od podania elektronického. Uvedené formy podania totiž nie sú totožné. Pokiaľ podanie písomné je zachytené na listine, podanie elektronické si vyžaduje použitie elektronického nosiča. V súdenej veci prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca svoje odvolanie obsahovalo poučenie o tom, že proti nemu možno podať odvolanie podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku, a to písomne alebo ústne do zápisnice do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Na tomto mieste je potrebné sa zaoberať otázkou, či aj v prípade, že by bol právny názor žalovaného o tom, že každé podanie vrátane odvolania je osoba uvedená v § 14 ods. 1 Daňového poriadku povinná urobiť elektronickými prostriedkami, by striktné dodržanie zákonných ustanovení vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu bolo súladné s ponímaním materiálneho právneho štátu a či by takáto rigidná a výlučne formalistická aplikácia zákona bola spravodlivá. Povinnosťou súdu (v určitej miere aj správneho orgánu) je nachádzať právo, čo neznamená však len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia v právnom štáte smerovať k spravodlivému výsledku. Je treba pripomenúť, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (I. ÚS 17/1999, Nález zo dňa 22.09.1999). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou o spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Pokiaľ žalovaný na jednej strane uvádzal v prvostupňovom rozhodnutí poučenie, kde výslovne uviedol, že žalobca môže podať odvolanie písomne a na druhej strane svojim následným postupom takéto konanie v súlade s poučeniami považoval za nesúladné so zákonom, kedy eventuálnu nezákonnosť spôsobil v prvostupňovom rozhodnutí uvedeným poučením, takýto postup voči žalobcovi nemožno považovať za spravodlivý. Takýmto postupom žalovaný porušil princíp legitímneho očakávania, predvídateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý je ako súčasť princípu právnej istoty jedným zo základných atribútov materiálneho právneho štátu. Pokiaľ žalobca postupoval v zmysle predmetného poučenia, legitímne očakával, že žalovaný príjme toto odvolanie, nebude ho považovať za nepodané a v odvolacom konaní sa ním bude riadne zaoberať spôsobom ustanoveným v § 73 Daňového poriadku. Keby teda súd aj pripustil, že žalobca bol povinný podať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 v spojení s § 14 ods. 1 Daňového poriadku, nebol by v danom prípade akceptovateľný postup a rozhodnutie žalovaného práve z dôvodu, že to bol práve žalovaný, kto žalobcu poučil, v akej forme má odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na § 63 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí okrem iného obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania. Žalovaný neuviedol v poučení, že je žalobca povinný podať odvolanie elektronickými prostriedkami. Za takýchto okolností (avšak to len v prípade, keby platil predpoklad žalovaného, že žalobca bol vždy, aj v prípade odvolania toto podávať v elektronickej podobe) by predmetné poučenie nebolo správne, a preto by sa lehota na podanie odvolania uvedená v § 72 ods. 3 Daňového poriadku predĺžila na 6 mesiacov v zmysle § 63 ods. 6 Daňového poriadku. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu a zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. V prejednávanej veci žalovaný, ktorý založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že svoje odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bol žalobca povinný podať elektronickými prostriedkami, síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, konkrétne nesprávne interpretoval § 14 a § 72 ods. 2 Daňového poriadku. Z uvedených dôvodov súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade mal žalobca v konaní úspech a patrila by mu v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona i náhrada trov konania voči žalovanému účelne vynaložená na účelné uplatňovanie práva. Žalobca si však náhradu trov konania nevyčíslil, preto mu ju súd priznal iba vo výške, ktorá vyplývala zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p., teda len vo výške zaplateného súdneho poplatku 70 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.