Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/81/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200809 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200809.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa K. N. W.., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. XXX/XX, E., E. M. U. T. K. N. M.., Z. G. a advokátskou kanceláriou URBAN s.r.o. so sídlom Slanská Huta 77, Košice-okolie, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o sumu invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 12. decembra 2013 priznala invalidný dôchodok v sume 305,40 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2014 na sumu 313,20 eur mesačne. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľovi vznikol dovŕšením 18 rokov veku dňa XX. X. XXXX. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 8. januára 2014 navrhovateľ bol uznaný za invalidného, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je viac ako 70%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. apríla 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 2 a § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 12. decembra 2013 invalidný dôchodok v sume 305,40 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2014 na sumu 313,20 eur mesačne z tých istých skutkových a právnych dôvodov s tým, že týmto rozhodnutím zmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2014 v časti odôvodnenia. Navrhovateľ návrhom zo dňa 17.3.2014 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2014, poukazoval na to, že ak poistencovi do 20 rokov veku vznikne nárok na invalidný dôchodok do 31.12.2013, suma invalidného dôchodku sa aj po tomto dni určí podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2014, a preto na účely určenia spôsobu výpočtu sumy invalidného dôchodku do 20 rokov veku je rozhodujúci dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok a nie dátum priznania invalidného dôchodku. Zdôraznil, že bol dobrovoľne poistený v roku 2013, nárok na invalidný dôchodok mu vznikol dovŕšením 18 rokov veku, t.j. 12.12.2013 a žiadal o prepočítanie sumy invalidného dôchodku v zmysle právnych predpisov účinných v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok. Na tomto stanovisku navrhovateľ zotrval aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2014. Právny zástupca navrhovateľa návrhom zo dňa 9.9.2016 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. apríla 2014 a namietal, že odporkyňa nesprávne posúdila nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok, nakoľko vznik nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok posúdila podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a vymerala invalidný dôchodok podľa § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. S týmto postupom odporkyne nesúhlasil, nakoľko navrhovateľ splnil podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a invalidný dôchodok mal byť vymeraný podľa § 73 ods. 1. zákona. Poukázal ďalej na to, že odporkyňa neprihliadla na ustanovenie § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého navrhovateľ splnil podmienku uvedenú v § 72 ods. 1 písm. a), čím splnil všetky podmienky ustanovené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Zastával názor, že odporkyňa mala určiť invalidný dôchodok navrhovateľa podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko navrhovateľ splnil všetky podmienky uvedené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom podmienku počtu dôchodkového veku podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona navrhovateľ splnil „cez právnu fikciu“ uvedenú v § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. apríla 2014 považoval za vecne nesprávne a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil, eventuálne ho zmenil a nahradil toto rozhodnutie vlastným rozhodnutím. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.5.2014 a 21.10.2015 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 8.1.2014 požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 12.12.2013. Poukázala na to, že navrhovateľ bol podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 8.1.2014 uznaným invalidným podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom dátum vzniku invalidity navrhovateľa bol stanovený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Pretože navrhovateľ splnil aj ostané podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok, vznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 12.12.2013 dovŕšením 18. rokov veku. Suma invalidného dôchodku bola určená v súlade s ustanovením § 73 ods. 3 zákona. Zdôraznila, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinná školská dochádza, t.j. pred dovŕšením 16 roku veku, a preto nie je možné posudzovať nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, keďže nie je možné získať obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Ďalej uviedla, že obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia od 5. decembra 213 do 5. decembra 2013 v súlade s § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z.z. nie je možné zhodnotiť, pretože uvedené obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľ nezískal v období pred vznikom invalidity. Poukázala tiež na to, že zo žiadosti o invalidný dôchodok vyplýva, že navrhovateľ nikdy nepracoval, navštevoval špeciálnu základnú školu a v školskom roku 2013/2014 navštevoval 1. ročník Praktickej školy pre žiakov s autizmom. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2014 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrhy navrhovateľa a dospel k záveru, že návrhy nie sú dôvodné. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky zo dňa 8.1.2014, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 23.11.2015, oboznámil sa s posudkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 70 ods. 2 cit. zákona fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Hodnotenie miery zhoršenia zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v posudku zo dňa 8.1.2014 uviedol, že navrhovateľ trpí na choroby a to stredný stupeň duševnej zaostalosti, plochú nohu a inú atopickú dermatitídu. Konštatoval, že navrhovateľ je od narodenia sledovaný psychológom a neurológom pre detský autizmus spojený so psychomotorickou retardáciou, u navrhovateľa je plne rozvinutý ťažký stupeň poruchy autistického spektra a stredný stupeň mentálnej retardácie. Navrhovateľ vyžaduje celodennú starostlivosť inej osoby. Stav navrhovateľa je trvalý a liečbou neovplyvniteľný. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa je stredná mentálna retardácia (kapitola V., položka 6.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 80%. Invalidita navrhovateľa vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Invalidita vznikla v dôsledku choroby. Navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 23.11.2015 uviedol, že navrhovateľ trpí na choroby a to stredný stupeň duševnej zaostalosti, ploché nohy a inú atopickú dermatitídu. Konštatoval, že ochorenie mentálna retardácia vzniká do dvoch rokov veku dieťaťa, neskôr už pri úbytku kognitívnych (rozumových) schopností ide o demenciu. Podobne aj detský autizmus, na ktorý navrhovateľ trpí a na základe ktorého bol navrhovateľ zaradený do vzdelávacieho systému vzniká v ranom veku, a preto z medicínskeho hľadiska nie je možné určiť dátum vzniku invalidity na neskorší termín. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa je stredná mentálna retardácia (IQ v pásme 35-49), (kapitola V., položka 6.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 80%. Invalidita navrhovateľa vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Invalidita vznikla v dôsledku choroby. Navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súdom ustanovený opatrovník navrhovateľa pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu a písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2014. Právny zástupca navrhovateľa v plnom rozsahu zotrval na písomnom podaní zo dňa 9.9.2016 a poukazoval na to, že invalidný dôchodok navrhovateľa mal byť určený podľa § 701 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vzhľadom na to, že splnil podmienky uvedené v § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení zo dňa 19.5.2014 a 21.10.2015 a zdôraznila, že posúdenie pracovnej schopnosti a zdravotného stavu navrhovateľa je zo zákona zverené posudkovým lekárom, ktorí navrhovateľa uznali za invalidného v čase pred dovŕšením veku v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, z tohto dôvodu odporkyňa vychádzala z ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a poukázala na to, že ustanovenie § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je aplikovateľné v prípade stanovenia invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava ako aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava vo svojich vyššie uvedených posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľom uvádzané ťažkosti, vysporiadali sa s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa, pričom zhodne určili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa je stredná mentálna retardácia (IQ v pásme 35-49), (kapitola V., položka 6.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovili na 80%. Jednoznačne určili, že invalidita navrhovateľa vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ je od narodenia sledovaný psychológom a neurológom pre detský autizmus spojený so psychomotorickou retardáciou, stav navrhovateľa je trvalý a liečbou neovplyvniteľný. Z medicínskeho hľadiska nie je možné určiť dátum vzniku invalidity na neskorší termín, nakoľko ochorenie mentálna retardácia vzniká do dvoch rokov veku dieťaťa a podobne aj detský autizmus, na ktorý navrhovateľ trpí vzniká v ranom veku. Zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Závery posudkov posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom, nakoľko z lekárskeho nálezu, nachádzajúceho sa v posudkovej dokumentácii a to psychologického vyšetrenia zo dňa 7.11.2013 je nesporné, že u navrhovateľa je prítomná plne rozvinutá autistická symptomatika (ťažký stupeň poruchy autistického spektra) spojená so stredným stupňom mentálnej retardácie. Celková intelektová úroveň sa pohybuje v strednom pásme mentálnej retardácie, t.j. stredný stupeň duševnej zaostalosti. Komunikačné schopnosti a sociálne zručnosti navrhovateľa sú na výrazne podpriemernej úrovni a zároveň je prítomná vysoká emočná labilita spojená s afektívnymi stavmi, ktoré si vyžadujú usmernenie. Navrhovateľ nie je schopný samostatného fungovania a i pri tých najzákladnejších činnostiach potrebuje pomoc inej osoby, bude vyžadovať celoživotne pomoc iných osôb, nakoľko nie je sebestačný ani v jednoduchých bežných životných situáciách. V súvislosti s námietkou súdom ustanoveného opatrovateľa navrhovateľa, že navrhovateľ bol dobrovoľne poistený od 5.12.2013 do 5.12.2013, že pokiaľ poistencovi do 20 rokov veku vznikne nárok na invalidný dôchodok do 31.12.2013 sa má suma invalidného dôchodku aj po tomto dni určiť podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2014 a preto pre určenie sumy invalidného dôchodku je rozhodujúci dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok a nie dátum priznania invalidného dôchodku ako aj v súvislosti s námietkou právneho zástupcu navrhovateľa, že u navrhovateľa sú splnené podmienky na priznanie invalidného dôchodku podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzhľadom na ustanovenie § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého navrhovateľ splnil podmienku uvedenú v § 72 ods. 1 písm. a), čím splnil všetky podmienky ustanovené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení súd konštatuje, že navrhovateľovi nie je možné priznať invalidný dôchodok podľa § 71 ods. 1 zákona č 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nakoľko dátum vzniku invalidity bol jednoznačne stanovený posudkovými lekármi pred dovŕšením veku v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, a preto nie je možné stanoviť neskorší dátum vzniku invalidity. Skutočnosť, že navrhovateľ zaplatil dobrovoľné poistné na dôchodkové poistenie nie je dôvodom na priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., vzhľadom na záver posudkov posudkových lekárov o dátume vzniku invalidity navrhovateľa. Súd konštatuje že odporkyňa správne postupovala, keď priznala invalidný dôchodok navrhovateľovi podľa § 70 ods. 2 cit. zákona, nakoľko navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok výlučne podľa tohto zákonného ustanovenia. V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia sa jedná jednoznačne o nesporové konanie, ktoré je upravené v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nároku na invalidný dôchodok navrhovateľa je konaním o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v ktorom sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti tých rozhodnutí odporkyne, proti ktorým podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok a ktoré tak označil za predmet preskúmania. Inými nárokmi ako bolo riešené napadnutým rozhodnutím sa zaoberať nemôže. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o výlučne o preskúmavacie konanie rozhodnutia správneho orgánu, súd na požiadavku právneho zástupcu navrhovateľa, aby súd napadnuté rozhodnutie eventuálne zmenil resp. nahradil ho vlastným rozhodnutím neprihliadol, nakoľko takáto požiadavka nemá oporu v právnych predpisoch (Občianskom súdnom poriadku ani v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a súd v tomto konaní nemôže sám rozhodnúť vydaním rozhodnutia o dôchodkovej dávke tak, ako to právny zástupca navrhovateľa požadoval. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./