Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/104/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200832 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200832.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: EFS group Slovakia s.r.o., Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, zastúpený: JUDr. Vincent Lechman, advokát, Popradská 80, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/126753/2014/5131 zo dňa 11.03.2014, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánom verejnej správy Daňový úrad Prešov ako miestne príslušný správca dane začal daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania dňa 25.11.2013. Exekučným titulom bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 9715301/5/5211139/2013 zo dňa 21.11.2013 v sume XXX.XXX,XX eur. Podkladom pre zostavenie uvedeného výkazu daňových nedoplatkov bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Prešov, ktorým bol daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 v sume XXX.XXX,XX eur. Prvostupňový orgán vydal podľa § 91 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňovú exekučnú výzvu pod č. 9700502/5/5529614/2013/Pižo zo dňa 11.12.2013, ktorou v zmysle ust. § 91 ods. 2 písm. f/ zákona vyzval daňového dlžníka aby zaplatil daňový nedoplatok v uvedenej výške. Proti daňovej exekučnej výzve podal v zákonnej lehote daňový dĺžnik odvolanie. Odvolávajúci sa odôvodňuje svoje odvolanie tým, že dňa 13.12.2013 podal na Krajský súd v Prešov žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 18.10.2013 č. 1100305/1/501257/2013/5054, ktorým Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu v Prešove zo dňa 18.10.2013 č. 9715401/5/3449826/2013 o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 v sume XXX.XXX,XX eur. Predmetné rozhodnutia sú podkladom pre vydanie výkazu daňových nedoplatkov č. 9715301/5/5211139/2013 zo dňa 21.11.2013 ako exekučného titulu v daňovom exekučnom konaní. Odvolávajúci namieta nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly, tvrdí že správca dane hrubo porušil právne predpisy a nedostatočne zistil skutkový stav veci. O odvolaní daňovníka rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/126753/2014/5131 zo dňa 11.03.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to daňovú exekučnú výzvu zo dňa 11.12.2013 s odôvodnením, že prvostupňový orgán začal daňové exekučné konanie v súlade so zákonom a na podklade exekučného titulu vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov zo dňa 21.11.2013. Daňové konanie bolo právoplatne skončené dňa 30.10.2013 nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia č. 9715401/5/3449826/2013 zo dňa 17.07.2013 potvrdeného v odvolacom konaní rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100305/1/501257/2013/5054 zo dňa 18.10.2013. Odvolací orgán ďalej v rozhodnutí uviedol, že podanie žaloby na súd nie je dôvodom pre podanie odvolania proti daňovej exekučnej výzve na základe ktorého nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti a nemožno ho kvalifikovať ani ako iný dôvod pre ktorý je daňová exekúcia neprípustná v zmysle ust. § 91 ods. 5 zákona. II. Podanie žalobcu Žalobca včas podanou žalobou dňa 26.05.2014 žiadal aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/126753/2014/5131 zo dňa 11.03.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu v Prešove daňovú exekučnú výzvu zo dňa 11.12.2013 č. 9700502/5/5529614/2013/Pižo a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že ide o rozhodnutia, ktorými sú jeho práva a právom chránené záujmy priamo dotknuté a je na svojich právach ukrátený na úkor záujmu štátu a vznikla mu tak škoda. V žalobe ďalej uviedol, že dňa 13.12.2013 podal na Krajský súd v Prešove žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 18.10.2013 č. 1100305/1/501257/2013/5054, ktorým Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 17.07.2013 č. 9715401/5/3449826/2013 o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 v sume XXX.XXX,XX eur. V súčasnosti je súdne konanie s ohľadom na zmenu sídla žalobcu vedené na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 6S 31/2014, pričom vo veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Podstatou samotnej žaloby v súdnom konaní vedenom na KS Bratislava pod č. 6S 31/2014 je nedostatočne zistený skutkový stav veci v súlade so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu a súčasne prenos nedostatkov na neplnenie zákonných povinnosti tretích osôb na žalobcu. Vidí nesprávne zistený skutkový stav v priebehu daňovej kontroly a následne vydaných rozhodnutí. Má zato, že správca dane nezistil výšku dane správne v súlade so skutočným stavom veci a preto aj vyrubený rozdiel dane nezodpovedá skutočnosti a je nezákonný. Daňové exekučné konanie v rámci ktorého bol vydaný výkaz daňových nedoplatkov, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, daňová exekučná výzva a napádané rozhodnutie tak možno považovať tiež za nezákonné. Ak nebol skutkový stav zistený dostatočne a došlo k nesprávnemu vyrubeniu rozdielu dane tak, vymáhanie rozdielu dane v rámci daňového exekučného konania je nesprávne, na úkor a škodu samotného daňového subjektu - žalobcu. Pokračovaním vo výkone daňovej exekúcie ak sú pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia, daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania v spojení s rozhodnutiami, ktoré ich vydaniu predchádzali môže s ohľadom na ust. § 88 ods. 12 Daňového poriadku dôjsť k závažným škodám na majetku žalobcu. V danom prípade boli záujmy štátu reprezentovaného správcom dane a žalovaný povýšené nad práva a právom chránené záujmy žalobcu. Zároveň žalobca v žalobe žiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 250c ods. 1 O.s.p.. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.09.2014 uviedol, že exekučné konanie je právnym dôsledkom nesplnenia daňovej povinnosti žalobcom dobrovoľným spôsobom. Žalobou napadnuté rozhodnutie má povahu rozhodnutia procesnej povahy, ktorým sa upravuje vedenie exekučného konania. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane bolo vydané na základe procesnej právnej normy a to zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní konkrétne podľa ust. § 88 a nasledujúcich upravujúcich daňové exekučné konanie. V odvolacom konaní v rámci daňového exekučného konania na základe podaného odvolania žalobcu proti daňovej exekučnej výzve žalovaný skúma, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania na podklade exekučného titulu a či bola daňová exekučná výzva vydaná v súlade s týmto zákonom. Žalovaný skúma tieto podmienky v čase vydania daňovej exekučnej výzvy. Daňová exekučná výzva bola vydaná na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane, ktoré je podkladom pre zostavenie výkazu daňových nedoplatkov ako exekučného titulu v daňovom exekučnom konaní. Podanie žaloby na súd nie je dôvodom pre podanie odvolania proti daňovej exekučnej výzve na základe ktorého nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti a nemožno ho kvalifikovať ani ako iný dôvod, pre ktorý je daňová exekúcia neprípustná v zmysle ust. § 91 ods. 5 zákona. Žalovaný k návrhu žalobcu na zrušenie rozhodnutia č. 9700502/5/5263562/2013/Pižo zo dňa 25.11.2013 uvádza, že ide o rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania vydané podľa § 90 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., ktoré sa podľa ods. 3 daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi nedoručuje a preto nemôže byť predmetom súdneho preskúmania. Tiež podľa § 89 ods. 3 cit. zákona daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti a výkaz daňových nedoplatkov nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. IV. Žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 26.05.2014 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok a preto konajúci súd predmetnú vec rozhodoval podľa prechodného a záverečného ustanovenia § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP). Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f) <.ZZ/W./W./W..html>. Podľa § 91 ods. 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, daňová exekučná výzva obsahuje výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy. Podľa § 91 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Úlohou konajúceho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/126753/2014/5131 zo dňa 11.03.2014, ktorým potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a to daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Prešov zo dňa 11.12.2013 č. 9700502/5/5529614/2013/Pižo. Exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 9715301/5/5211139/2013 zo dňa 21.11.2013 v sume XXX.XXX,XX eur. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Súd uznesením č.k. 5S 104/2014-55 zo dňa 23.03.2016 odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/126753/2014/5131 zo dňa 11.03.2014 v spojitosti s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 9900502/5/5529614/2013/Pižo zo dňa 11.12.2013 až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd zistil, že konanie, ktoré prebiehalo na tunajšom súde pod sp. zn. 6S 31/2014, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/501257/2013/5054 zo dňa 18.10.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 17.07.2013 č. 9715401/5/3449826/2013 o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 v sume XXX.XXX,XX eur sa právoplatne skončilo a to vydaním rozsudku zo dňa 25.05.2016 č.k. 6S 31/2014-103, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. V odôvodnení uvedeného rozsudku okrem iného bolo skonštatované, že súd posudzoval zásadnú otázku rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom ako platiteľom DPH a správcom dane v prípade, ak existencia prijatého zdaniteľného plnenia nebola materiálne preukázaná a sú tu tiež pochybnosti ako a od koho dodávateľ dodaný tovar a služby obstaral. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade bolo povinnosťou správcu dane ako aj žalovaného zamerať svoje dokazovanie predovšetkým k preukázaniu samotnej realizácie dodávky fakturovaného tovaru a služieb medzi žalobcom a jeho dodávateľom čo bolo podľa názoru súdu splnené. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca nepredložil v daňovom konaní jemu dostupné dôkazy na preukázanie opodstatnenosti daňových výdavkov za ktoré v zmysle predmetných faktúr platil, čo medzi účastníkmi nie je sporné. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo predovšetkým neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom skutočného výkonu prác a dodania tovaru a služieb a absencia skutkového zistenia svedčiaceho o preukázaní daňového výdavku. Žalobca v žalobe spochybnil výsledky daňovej kontroly, správnosť zistenia skutkového stavu a správnosť vyrubenia rozdielu dane vo výške XXX.XXX,XX eur orgánu verejnej správy. Súd poukazuje na vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/31/2014-103 zo dňa 25.05.2016, v ktorom konajúci súd vyvrátil tvrdenia žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy o vyrubení rozdielu dane. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobou napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy boli vydané na základe zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní podľa ust. § 88 a nasl. upravujúcich daňové exekučné konanie. Daňová exekučná výzva bola vydaná na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane, ktoré je podkladom pre zostavenie výkazu daňových nedoplatkov ako exekučného titulu v daňovom exekučnom konaní. To, že právoplatné rozhodnutie správcu dane č. 9715401/5/3449826/2013 zo dňa 17.07.2013 potvrdené žalovaným rozhodnutím č. 1100305/1/501257/2013/5054 zo dňa 18.10.2013 boli napadnuté žalobou nie je dôvodom pre podanie odvolania proti daňovej exekučnej výzve na základe ktorého nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti a nemožno ho kvalifikovať ani ako iný dôvod pre ktorý je daňová exekúcia neprípustná v zmysle ust. 91. Po vydaní rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania je ďalším úkonom správcu dane v daňovom exekučnom konaní zaslanie daňovej exekučnej výzvy daňovému dlžníkovi. V zmysle § 91 ods. 2 daňového poriadku v daňovej exekučnej výzve správca dane oznamuje daňovému dlžníkovi, že bolo začaté daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku, ktorý správca dane eviduje, a zároveň ho vyzýva na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, a tým mu dáva možnosť predísť výkonu daňovej exekúcie vydaním daňového exekučného príkazu. Správca dane v daňovej exekučnej výzve označí majetok, na ktorý chce uplatniť výkon daňovej exekúcie, a vydá zákaz nakladania s týmto majetkom a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku. Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, napr. vo svojich rozhodnutiach v konaniach vedených pod sp. zn. 3Sžf/77/2012, 5Sžf/66/2012, či 2Sžf/65/2012, daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Zákonnosť daňovej exekučnej výzvy súd preskúmava v rozsahu dôvodov uvedených v ustanovení § 91 ods. 5 daňového poriadku, pričom ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu. Najvyšší súd ďalej uviedol, že daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Rozhodnutiami preskúmateľnými v správnom súdnictve sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP, pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní ako preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného konania, a to v odvolacom daňovom konaní. Na tieto výnimky sa vzťahuje koncentračná zásada. Najvyšší súd považoval za potrebné poukázať na zmenu v hodnotení závažnosti, akou je daňová exekučná výzva, zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Len donedávna bol zastávaný ten právny názor, že daňová exekučná výzva je len procesným rozhodnutím, ktoré nepodlieha preskúmavaniu zákonnosti v správnom súdnictve. Vzhľadom na všeobecný príklon k stále sa zužujúcemu výkladu § 248 O.s.p. (resp. po 01.07.2016 § 7 SSP) je nutné tento názor prehodnotiť a prihliadnuť na hybridnú povahu daňovej exekučnej výzvy. Vzhľadom na to, že daňová exekučná výzva spôsobuje aj hmotnoprávne následky, nemá výlučne len charakter procesného rozhodnutia. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž povinnému subjektu ukladá tiež zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku. Teda nielenže zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah práv povinného k určitým zložkám jeho majetku. Obmedzenie dispozičného práva povinného subjektu nakladať so svojím majetkom možno právne kvalifikovať ako zásah do vlastníckeho práva, ktorému je priznaná ochrana nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 20 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), ale aj medzinárodnej (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Charty základných práv Európskej únie). Nemožno odhliadnuť ani od postavenia, ktoré má povinný v exekúcii vedenej podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „exekučný poriadok“), ktorý má možnosť sa proti výkonu exekúcie vedenej rovnako na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov (§ 41 a nasl. exekučného poriadku) brániť priamo prostredníctvom súdu, ako nestranného a nezávislého orgánu štátnej moci. Pokiaľ by súdy zotrvali na tom, že daňová exekučná výzva je vylúčená zo súdneho prieskumu, došlo by k stavu, kedy by rozhodnutie vydané orgánom verejnej správy, týkajúce sa základných práv a slobôd, bolo vylúčené z prieskumu v súdnom súdnictve. Bol by tak tolerovaný stav v rozpore s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Keďže žalobca úspech nemal súd mu ich nepriznal. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.