Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/108/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200877 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200877.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: M.. I. N., bytom T. XX/ A, XXX XX N., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska č. 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: KRPZ-BA-KDI21-43/2014-P zo dňa 02.05.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-43/2014-P zo dňa 02.05.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 35 € titulom súdneho poplatku v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 02.06.2014 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: KRPZ-BA-KDI21-43/2014-P vydaného dňa 02.05.2014 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný nahradil časť výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V Okresný dopravný inšpektorát Č. p.: ORP- P-690/BAV-OBCP-2013 zo dňa 10.12.2013, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku a bola mu uložená pokuta vo výške 100 €. 2. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, dôvodiac tým, že postupy príslušníkov dopravnej polície voči nemu boli takmer vždy nezákonné. V napadnutom rozhodnutí žalovaný nevysvetlil, prečo bolo obvinenie voči nemu z predmetných dopravných priestupkov pravdivé. Poukázal na to, že príslušníci dopravnej polície nemohli byť dostatočne vyškolení v oblasti priestupkov, no napriek tomu žalovaný rozhodol len na základe ich tvrdení. Vyjadril presvedčenie o zmätočnosti prvotných tvrdení policajtov o tom, že mal zelené auto (v skutočnosti mal modré auto) a že šiel smerom k Námestiu SNP. Zároveň poukázal na zmenu výpovede svedka - člena hliadky PZ (uskutočnenú po pol roku) oproti úradnému záznamu hliadky zo dňa 20.04.2013. K rozporom žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. Nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu videl aj v tom, že tento vykonal ohliadku miesta činu, na ktorú ho neprizval. Touto ohliadkou bolo zistené, že miestom činu bolo Hurbanovo námestie pred reštauráciou Alizé, kde však nebol zákaz zastavenia určený dopravnou značkou. Záver žalovaného o tom, že bol zastavený dňa 20.04.2013 na danom mieste nebol pravdivý, keďže bol hliadkou zastavený na Nám. 1. mája. 3. Taktiež namietal oneskorenosť vydania rozhodnutia žalovaného, ktorému bolo jeho odvolanie predložené 28.02.2014 avšak rozhodnutie vydal až dňa 02.05.2014, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty. Žalobca poukázal aj na opravu chyby v písaní prvostupňovým orgánom dňa 22.01.2014, pričom sa však nejednalo o chybu v písaní, ale chybu rozhodnutia. Žalovaný zmenil výrok, ale mal zmeniť pôvodný výrok z dôvodu, že išlo o zmenu ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého mu bola uložená pokuta. 4. V závere žalobca vyjadril presvedčenie, že mal byť uznaný vinným zo spáchania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.), nakoľko sa mal podľa žalovaného dopustiť porušenia § 137 ods. 2 písm. g) až o) a q) až x) zákona č. 8/2009 Z. z. a uznanie jeho viny podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k) vyššie uvedeného zákona bolo nezákonné. Z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie skutkov mu bola nezákonne uložená sankcia (podľa § 22 ods. 2 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb.), ktorá mu však mala byť uložená podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. 5. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 01.07.2014 a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že správny orgán prvého stupňa zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Z preloženého spisového materiálu bolo preukázané spáchanie v rozhodnutiach opísaných priestupkov, ktorých sa žalobca dopustil v dňoch 17.03.2013 a 20.04.2013. Za podstatné a rozhodujúce skutočnosti považoval žalovaný správy o výsledku objasňovania priestupku a úradné záznamy hliadok PZ. Uviedol, že neboli zistené okolnosti o tom, že by hliadky PZ konali v rozpore so zákonom a sledovali iný zámer. Žalobca bol riadne upovedomený o tom, že v konaní budú vypočutí svedkovia, z ktorých svedeckých výpovedí vyplýval popis skutku identicky s tým ako bol popísaný v napadnutom rozhodnutí. 6. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal všetkými námietkami žalobcu v jeho odvolaní, pričom z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že príslušníci PZ konali pri objasňovaní priestupkov žalobcu odborne a jeho tvrdenia o tom, že konanie o priestupku nevychádzalo z dôveryhodných dôkazov považoval za účelové. 7. K námietke o tom, že rozhodol oneskorene a v rozpore so zákonom, žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní postupoval v súlade s § 49 ods. 2 správneho poriadku a v konaní bola predĺžená lehota (30 dní) na rozhodnutie. Nesúhlasil s namietanou nesprávnou právnou kvalifikáciou spáchaného priestupku, nakoľko správny orgán vo veci priestupkov, ktorých sa žalobca dopustil rozhodoval a vydal rozhodnutie o priestupku dňa 10.12.2013, t. j. zodpovednosť žalobcu za priestupok bola posudzovaná podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku. 8. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 47 ods. 6 správneho poriadku a vykonal opravu chyby v písaní svojho rozhodnutia, nakoľko sa jednalo o inú zrejmú nesprávnosť, t. j. išlo o chybu formálneho charakteru, ktorá nemenila zmysel a obsah rozhodnutia o priestupku. Bol to omyl, ktorý nemal skutkový charakter a jeho opravou nedošlo k zmene obsahu a zmyslu rozhodnutia, v ktorého výroku bolo uvedené nesprávne paragrafové znenie predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté o uložení sankcie, pričom však z odôvodnenia rozhodnutia bolo zrejmé, na základe ktorého ustanovenia správny orgán v skutočnosti o uložení sankcie rozhodol. V závere žalovaný poukázal na okolnosti spáchania priestupku, spoločenskú nebezpečnosť, osobu páchateľa a stotožnil sa s postupom prvostupňového správneho orgánu ohľadom výšky uloženej pokuty. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného (neospravedlneného) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v medziach žaloby nebolo súladné so zákonom. 10. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 11. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 12. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorý zahŕňal priestupkový spis Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I Odbor poriadkovej polície, obsahujúci okrem iných písomnosti aj správu o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy z 20.04.2013, úradný záznam Pohotovostnej motorizovanej jednotky z 21.04.2013, fotodokumentáciu, výpis z evidenčnej karty vodiča - žalobcu, záznam o skutku na úseku cestnej dopravy z 17.03.2013, fotodokumentáciu, úradný záznam z 17.03.2013, žiadosti prvostupňového správneho orgánu o predĺženie lehoty na rozhodnutie z 11.07.2013 a 09.08.2013, žiadosť druhostupňového správneho orgánu o predĺženie lehoty na rozhodnutie, zápisnice o výsluchu svedkov z 07.11.2013, zápisnice z ústneho prejednávania zo dňa 08.07.2013 a 10.12.2013, písomnosť prvostupňového správneho orgánu - oprava chyby v písaní zo dňa 22.01.2014 znenia: vypúšťa sa „podľa § 13 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. sa obvinenému M.. I. N. ukladá:“ a nahrádza sa znením: „podľa § 22 ods. 1 písm. e). zákona č. 372/1990 Zb. sa obvinenému M.. I. N. ukladá:“. 13. Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím z 10.12.2013 rozhodol, že žalobca tým, že dňa 17.03.2013 v čase asi o 05.20 hod. v Bratislave na námestí SNP pred barom Cocoloco ako vodič motorového vozidla neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky B 34 „zákaz zastavenia“, zastavil a stál v úseku platnosti uvedenej značky s motorovým vozidlom zn. V. V. ev. č.: N.-XXXEF porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z. z.) a dňa 20.04.2013 v čase asi o 21.40 hod v Bratislave na Hurbanovom námestí ako vodič motorového vozidla neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky B 34 „zákaz zastavenia“ s dodatkovou tabuľkou s textom E 12 „okrem zásobovania 8.00 - 9.00 hod“ zastavil a stál v úseku platnosti uvedenej značky s motorovým vozidlom zn. V. V. ev. č.: N.-XXXEF a neuposlúchol pokyn vyplývajúci z vodorovnej dopravnej značky V 1a „pozdĺžna súvislá čiara“ otočil sa s predmetným motorovým vozidlom za križovatkou Hurbanovom nám. - Obchodná ulica a pokračoval v jazde smerom k Námestiu 1. mája, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., za čo bol uznaný vinným z priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu podľa § 13 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. uložená pokuta 100 €. Svoje rozhodnutie správny orgán oprel o zistený skutkový stav vyplývajúci z vykonaných dôkazov - výsluchov svedkov (členov hliadok PZ), výpovede žalobcu, listinných dôkazov (správ o výsledku objasňovania priestupku, úradných záznamov hliadok PZ), osobného zisťovania na mieste dopravného priestupku, výpisu z evidenčnej karty vodiča - žalobcu a vyhotovenej fotodokumentácie, pričom zhodnotil získané dôkazy. Tvrdenia žalobcu k skutku zo dňa 17.03.2013 o tom, že si spáchanie priestupku nepamätá a k skutku z 20.04.2013 s tým, že tohto sa nedopustil, nakoľko na danom mieste s motorovým vozidlom nikdy nezastavil, vyhodnotil ako účelové. V závere odôvodnil výšku uloženej pokuty. 14. Na základe žalobcom podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu o veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým rozhodol o tom, že vo výrokovej časti rozhodnutia sa vypúšťa znenie: „podľa § 22 ods. 1 písm. e). zákona č. 372/1990 Zb. sa obvinenému M.. I. N. ukladá:“ a nahrádza sa znením: „podľa § 22 ods. 2 písm. e). zákona č. 372/1990 Zb. sa obvinenému M.. I. N. ukladá:“ Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní zákonne, v rámci dokazovania správne vyhodnotil zadokumentované dôkazy, pričom z dokazovania vyplynulo, že žalobca sa dopustil konaní kladených mu za vinu tak, ako to bolo uvedené v úradných záznamoch hliadok PZ ako aj vo výpovediach svedkov (členov hliadok PZ). 15. Na súdnom pojednávaní prítomný žalobca zotrval na dôvodoch svojej žaloby a žiadal priznať v prípade úspechu náhradu trov konania - zaplateného súdneho poplatku. 16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 17. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje. 18. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, v blokovom konaní (§ 84) možno uložiť pokutu do 33 eur a v rozkaznom konaní (§ 87) do 250 eur. 19. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 20. Podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur. 21. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 22. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 23. Podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. 24. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby (nesprávne právne posúdenia veci, existencia vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nepreskúmateľnosť rozhodnutia). 25. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že správne orgány nesprávne postupovali, keď rozhodli o uznaní viny žalobcu zo spáchania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., pričom mali rozhodnúť podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb., s čím súvisí aj namietaná skutočnosť o uložení sankcie žalobcovi - pokuty v zmysle § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb., ale mu mala byť uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. súd uvádza, že táto námietka neobstojí, nakoľko v súlade s § 7 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. v predmetnom konaní správne orgány mali povinnosť posúdiť zodpovednosť žalobcu za spáchaný priestupok podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku, t. j. podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. Podľa neskoršieho zákona (účinného v čase rozhodovania žalovaného) by sa zodpovednosť žalobcu posudzovala iba v prípade, ak by to bolo pre neho priaznivejšie, avšak táto právna úprava (§ 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb.) bola identická. Preto postup prvostupňového správneho orgánu bol plne zákonný, svoje rozhodnutie vydal podľa znenia zákona účinného v čase rozhodovania a právna kvalifikácia skutkov podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. bola namieste. Taktiež žalovaný postupoval správne, nakoľko nebol povinný právnu kvalifikáciu skutku meniť. Vyššie uvedené sa týka aj namietanej skutočnosti o uložení sankcie žalobcovi - pokuty v zmysle § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb., resp. námietky o tom, že pokuta mala byť žalobcovi uložená podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb., keďže druh aj výška sankcie boli v čase rozhodovania prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu podľa vyššie uvedených ustanovení totožné. 26. Nebolo namieste, aby správne orgány žalobcove konanie posudzovali podľa § 137 ods. 2 písm. g) až o), q) až x) zákona č. 8/2009 Z. z., pretože toto ustanovenie zakotvuje kvalifikované porušenie pravidiel cestnej premávky (závažným spôsobom) a ani v jednom prípade v ňom uvedenom sa nejedná o také porušenie, ktorého sa mal dopustiť žalobca. Z konania žalobcu vyplýva, že sa mal dopustiť porušenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., čo mu bolo aj kladené za vinu a preto právna kvalifikácia skutkov bola správnymi orgánmi stanovená správne. 27. Nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie napadnutého rozhodnutia nie je samo osebe takým porušením, ktoré by predstavovalo jeho zákonnosť. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový orgán zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia vyplývajúcu z § 49 ods. 2 správneho poriadku nedodržal, napriek tomu, že mu bola dva krát predĺžená (11.07.2013 a 09.08.2013). Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobcom namietané nedodržanie maximálnej zákonnej lehoty (60 dní) na vydanie rozhodnutia žalovaný neporušil (spis mu prvostupňový orgán predložil 11.03.2014, lehota na vydanie rozhodnutia mu bola predĺžená dňa 07.04.2014 a rozhodnutie vydal 02.05.2014), preto vznesenej námietke existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nie je možné prisvedčiť. 28. Vytýkanú opravu chyby v písaní uskutočnenú prvostupňovým správnym orgánom dňa 22.01.2014 a týkajúcu sa opravy výroku rozhodnutia vo vzťahu k zákonnému ustanoveniu, podľa ktorého bola žalobcovi uložená pokuta (namiesto § 13 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. malo byť správne uvedené § 22 ods. 2 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb.) nie je možné chápať ako pochybenie, ktoré by bola takou vadou v konaní správnych orgánov majúcou za následok nezákonnosť rozhodnutia. Podľa názoru súdu v danom prípade sa bezpochyby jednalo o opravu zrejmej nesprávnosti písomného vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia postupom správneho orgánu v súlade s § 47 ods. 6 správneho poriadku. Táto skutočnosť vyplýva aj zo znenia odôvodnenia daného rozhodnutia, v ktorom bolo konštatované uloženie pokuty žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb.. O vykonaní opravy bol žalobca následne upovedomený. Súd podotýka, že tento vzniknutý rozpor sa správnemu orgánu prvého stupňa nepodarilo odstrániť ani uskutočnenou opravou zo dňa 22.01.2014 (nesprávne uviedol zákonné ustanovenie o uložení pokuty - § 22 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb.), ale až vydaním druhostupňového rozhodnutia. 29. Za dôvodnú však súd považoval námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to z hľadiska toho, že žalovaný sa nijako nevysporiadal s námietkou žalobcu vznesenou v jeho odvolaní, týkajúcou sa nezrovnalosti o presnom mieste spáchania jedného z priestupkov (priestupok z 20.04.2013). Nezrovnalosť vyplývala z rozdielneho situovania miesta, kde malo dôjsť k spáchaniu daného priestupku v zmysle správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy z 20.04.2013 a úradného záznamu Pohotovostnej motorizovanej jednotky z 21.04.2013 a k nim priloženej fotodokumentácie a následného opisu miesta spáchania priestupku vo výpovedi svedka - službu vykonávajúceho člena hliadky PZ - A. F. a dodatočne doloženej fotodokumentácie vykonanej na ohliadke. Podľa znenia vyššie uvedenej správy a úradného záznamu k spáchaniu priestupku žalobcom malo dôjsť tým, že tento so svojím vozidlom parkoval v zákaze státia na električkovej trati v križovatke Hurbanovom námestie - Obchodná ulica a následne sa s vozidlom v križovatke otočil cez dve plné čiary. Naproti tomu svedok - zasahujúci policajt vo svojej výpovedi za miesto spáchania priestupku označil Hurbanovo námestie pred nočným barom Alizé, kde vozidlo žalobcu malo stáť v mieste kde to bolo dopravnou značkou zakázané a následne sa otočilo cez dvojitú plnú čiaru a pokračovalo v jazde smerom k Nám. 1. mája. Súd uvádza, že zo v spise založenej fotodokumentácie miesta spáchania predmetného priestupku vyplýva rozdielnosť v dopravnom značení týchto miest. Žalovaný v rozhodnutí nijako nevysvetlil, prečo ustálil ako miesto spáchania priestupku žalobcom práve Hurbanovo námestie pred barom Alizé (ako to uviedol vo výpovedi svedok) a nie električkovú trať v križovatke Hurbanovom námestie - Obchodná ulica (uvedené v správe o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy z 20.04.2013 a úradnom zázname Pohotovostnej motorizovanej jednotky z 21.04.2013). 30. Je dôležité, aby rozhodnutie správneho orgánu spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce so správneho poriadku - § 46, § 47). Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi (zákon č. 8/2009 Z. z. a zákon č. 372/1990 Zb.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 31. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 32. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, neboli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy ohľadom miesta spáchania priestupku žalobcom zo dňa 20.04.2014. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že námietkou vznesenou žalobcom v jeho odvolaní, týkajúcou sa rozpornosti dôkazov o mieste spáchania priestupku zo dňa 20.04.2014 sa žalovaný náležite nezaoberal a v rozhodnutí nijako nevysporiadal. 33. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 250 ods. 7 O.s.p.). V novom konaní bude povinnosťou žalovaného uviesť, ktoré dôkazy a akým spôsobom vyhodnotil a tiež ako sa vyrovnal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu z hľadiska presného vymedzenia miesta kde k spáchaniu priestupku žalobcom dňa 20.04.2013 malo dôjsť a presvedčivo vysvetliť rozpory medzi úradným záznamom zo dňa 21.04.2013, správou o výsledku objasňovania priestupku z 20.04.2013 a výpoveďou svedka - člena hliadky PZ A. F. zo dňa 07.11.2013. Žalovaný bude povinný logicky zdôvodniť, prečo mu nevadil rozpor v zistenom skutkovom stave a náležite vysvetliť, že k skutku ako je kladený za vinu žalobcovi došlo tak, ako opísal v napadnutom rozhodnutí. 34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní tomuto priznal právo na náhradu trov konania, a to 35 € za zaplatený súdny poplatok. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).