Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/109/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200882 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200882.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: AG-EXPERT, s.r.o., so sídlom Bancíkovej č. 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 35 730 595, zastúpený: JUDr. Mária Gbelská, advokátka, so sídlom A. Hlinku č. 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č.: SK/0844/99/2013 zo dňa 26.03.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 30.05.2014, doručenou Krajskému súdu v Bratislave 02.06.2014, sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: SK/0844/99/2013 vydaného dňa 26.03.2014, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, č.: P/0196/01/2013 zo dňa 10.09.2013, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500 €. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nevychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a tendenčne zamerané len na uloženie pokuty. Poukázal na znenie ust. § 3 ods. 1, 4, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, v zmysle ktorých rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom žalovaný podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď nevzal do úvahy skutočnosť, že vlastník bytu pán A. ani nepožadoval písomnú odpoveď na svoju reklamáciu, ale žiadal o ústne vyjadrenie na schôdzi vlastníkov, kde bola takto jeho reklamácia aj vybavená. Žalovaný podľa žalobcu nepostupoval v konaní správne a jeho rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu že podanie, ktoré mu sťažovateľ (pán A.) po prevzatí vyúčtovania za rok 2010 doručil dňa 07.06.2011, svojím obsahom nebolo podľa § 2 písm. l) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2007 Z. z.) reklamáciou, ktorou by si sťažovateľ uplatnil zodpovednosť za vady ním poskytnutej služby, a to aj napriek tomu, že ho takto označil. V ďalšom žalobca poukázal na to, že predmetnú písomnosť sťažovateľa (označenú ako reklamácia) nie je možné v zmysle jej obsahu chápať ako reklamáciu, nakoľko v celom jej texte nebola špecifikovaná vada poskytnutej služby, t. j. vada spočívajúca v nesprávnosti rozúčtovania úhrad za plnenia na jednotlivé byty v dome alebo vada nasčítania nákladov na tieto plnenia alebo úhrad, ktoré sťažovateľ vykonal v priebehu roka 2010. Sťažovateľ vo svojom podaní namietal A/ platby za elektrickú energiu dodávanú do spoločných priestorov, B/ neúmerne vysoký nárast položky „Teplo na prípravu TÚV“. Obe tieto plnenia neposkytoval on, ale iní dodávatelia na základe uzatvorených zmlúv. Taktiež ďalšie otázky, ktoré mu boli v tomto podaní adresované nemohli byť považované za reklamáciu. Zároveň poukázal na to, že sťažovateľ vo svojom podaní uviedol, že očakáva kvalifikované odpovede na svoje otázky a diskusiu na najbližšej schôdzi vlastníkov bytov, na ktorej sa bude preberať vyúčtovanie za rok 2010, čím jednoznačne označil predmetné podanie ako dopyt a vysvetlenie problémov, ktorým nerozumie a to v diskusii s ostatnými vlastníkmi bytov v bytovom dome na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala dňa 14.06.2011. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.06.2014 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode opísal priebeh správneho konania ako aj obsah podanej žaloby a následne sa vyjadril k jednotlivým v žalobe vznesením námietkam. Mal za to, že podanie spotrebiteľa zo dňa 03.06.2011 bolo reklamáciou v zmysle § 2 písm. l) zákona č. 250/2007 Z. z., nakoľko v ňom bolo presne špecifikované, čo spotrebiteľ (pán A.) reklamoval, a to konkrétne neodôvodnene vysokú platbu za elektrickú energiu spoločných priestorov a tiež vysoký nárast položky „Teplo na prípravu teplej vody TÚV“. S tvrdením žalobcu, že spotrebiteľ žiadal o ústne vyjadrenie na schôdzi vlastníkov bytov, žalobca nesúhlasil vzhľadom k tomu, že si uplatnil reklamáciu a táto mala byť vybavená zákonným spôsobom. Podľa jeho názoru spotrebiteľ žiadal diskusiu o predmetných otázkach na schôdzi vlastníkov bytov nad rámec vybavenia jeho reklamácie. Taktiež tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné odpovede na otázky v zmysle podanej reklamácie zodpovedal na schôdzi vlastníkov bytov nemožno chápať ako jej vybavenie, nakoľko vybavenie reklamácie má byť adresované spotrebiteľovi, ktorý si ju uplatnil, keďže zákon pod pojmom vybavenie reklamácie má na mysli ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, písomnou výzvou na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Žalobca sa nemohol zbaviť povinnosti uloženej mu zákonom vybaviť reklamáciu v zákonnej tridsaťdňovej lehote z dôvodu, že plnenia, na ktoré poukázal spotrebiteľ vo svojej písomnej reklamácii on neposkytoval, ale poskytovali ich iní dodávatelia na základe zmlúv, ktoré s nimi uzatvoril ako zástupca vlastníkov bytov v bytovom dome. Záverom žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. bol žalobca, ním poverený zamestnanec alebo určená osoba povinní poučiť spotrebiteľa o jeho právach a teda nebolo povinnosťou spotrebiteľa pri uplatnení reklamácie žiadať konkrétny spôsob vybavenia reklamácie. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného musel konštatovať, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim: písomnosť C. A. - reklamácia vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu za rok 2010 zo dňa 03.06.2011 doručenou žalobcovi 07.06.2011, vyúčtovanie zálohových platieb spracovaných žalobcom týkajúcich sa bytu pána A. za rok 2010 spolu s prílohou všetko z 15.05.2011, písomnosť pána A. z 19.07.2011 adresovanú žalobcovi - upomienka nevybavenia reklamácie, písomnosť žalobcu z 29.07.2011 - vyúčtovanie zálohových platieb roku 2010 adresované pánovi A., mailový podnet pána A. z 06.08.2011 Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave ohľadom nevybavenia jeho reklamácie, zápisnica zo stretnutia vlastníkov bytového domu F. XX,XX,XX z 14.06.2011, zmluva o výkone správy bytového domu F. XX,XX,XX z 01.09.2004, inšpekčný záznam Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj z 11.07.2013, písomnosť žalobcu - stanovisko k reklamácii za rok 2010 z 16.07.2013 adresovanú pánovi A.A., oznámenie o začatí správneho konania z 19.08.2013, stanovisko žalobcu k správnemu konaniu z 21.08.2013. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, číslo: P/0196/01/2013 zo dňa 10.09.2013, bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 500 € z dôvodu porušenia povinnosti predávajúceho vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej tridsať dňovej lehote od jej uplatnenia, s tým, že žalobca ako správca bytového domu vykonávajúci činnosť súvisiacu s obstarávaním služieb nevybavil reklamáciu spotrebiteľa - vlastníka bytu pána C. A. z R. uplatnenú listom zo dňa 03.06.2011 a ním obdržanú 07.06.2011 zameranú na vyúčtovanie zálohových platieb za byt H. XXX, F. XX, R. najneskôr do tridsať dní odo dňa jej uplatnenia. Po opise zisteného skutkového stavu správny orgán uviedol, že spotrebiteľ C. A. z dôvodu podozrenia na nesprávne rozúčtovanie zálohových platieb si uplatnil listom zo dňa 03.06.2011 reklamáciu, v ktorej poukázal na konkrétne nedostatky vo vyúčtovaní, a to na neodôvodnene vysokú platbu za elektrickú energiu spoločných priestorov a vysoký nárast položky „Teplo na prípravu teplej vody (TÚV)“. V predmetnom posudzovanom liste pána A. bola uplatnená reklamovaná vada služby poskytovanej správcom - žalobcom, ktorá mala byť vybavená v lehote do tridsať dní od uplatnenia reklamácie, keďže išlo o službu poskytnutú správcom domu, na ktorú sa vzťahuje § 18 zákona č. 250/2007 Z. z. Predmetnú reklamáciu však žalobca nevybavil v súlade s požiadavkami zákona, keďže ju riadne prijal, bol povinný ju vybaviť spôsobom v súlade so zákonom (§ 18 ods. 4). Správny orgán zároveň poukázal, že v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. je možné za porušenie danej povinnosti uložiť zodpovednému subjektu (žalobcovi) pokutu až do výšky 66 387,83 €. Pri určení výšky pokuty vzal v úvahu charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania a prihliadol aj na vzniknuté následky spočívajúce v tom, že nevybavením reklamácie v zákonom stanovenej lehote bol znížený rozsah práv spotrebiteľa priznaných mu zákonom. Spotrebiteľovi vznikla ujma tým, že po celú dobu trvania protiprávneho stavu nebol oboznámený s výsledkom reklamačného konania, na základe čoho nemohol podniknúť ďalšie kroky k riešeniu ním uplatnenej zodpovednosti za vady poskytnutej služby. Protiprávnym konaním bolo dotknuté aj právo spotrebiteľa na informácie, čím bol marený účel zákona vyjadrený v jeho v § 3. Z hľadiska posudzovania miery zavinenia správny orgán pri určení výšky pokuty vzal v úvahu skutočnosť, že žalobca bol povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky, za dodržiavanie ktorých zodpovedal objektívne, bez ohľadu na akékoľvek okolnosti spôsobujúce ich porušenie. Potom považoval uložený postih v stanovenej výške za primeraný. Odvolanie žalobcu z 27.09.2013 voči vyššie uvedenému rozhodnutiu obsahujúce tie isté argumenty ako boli uvedené v žalobe spolu s námietkou odôvodnenia výšky uloženej pokuty. Napadnutým rozhodnutím žalovaného číslo: SK/0844/99/2013 zo dňa 26.03.2014, bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že vznesené námietky žalobcu v jeho odvolaní nevyvracali jeho zodpovednosť za spoľahlivo zistený skutkový stav, keďže žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vybavenie reklamácie v zákonnej tridsať dňovej lehote. Poukazujúc na znenie § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z. z. žalovaný uviedol, že pri vybavovaní reklamácie zákon počíta s aktivitou zo strany predávajúceho (žalobcu), pričom v danom prípade ani k jednému v zákone uvedenému úkonu riešenia reklamácie zo strany žalobcu v zákonnej tridsaťdňovej lehote nedošlo. Vyjadril presvedčenie, že podanie spotrebiteľa zo dňa 03.06.2011 bolo reklamáciou v zmysle § 2 písm. l) zákona č. 250/2007 Z. z., keďže v podaní bolo presne špecifikované, čo spotrebiteľ reklamuje, a preto bol žalobca túto reklamáciu povinný vybaviť v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Tvrdenie žalobcu, že na otázky položené v danej reklamácii zodpovedal na schôdzi vlastníkov bytov nemožno chápať ako jej vybavenie, nakoľko vybavenie reklamácie malo byť adresované spotrebiteľovi, ktorý si ju uplatnil. Predmetné podanie spotrebiteľa taktiež nebolo možné chápať ako dopyt a vysvetlenie problémov, ktorým nerozumel na schôdzi vlastníkov bytov. Nevybavením reklamácie v zákonom stanovenej lehote došlo k zníženiu rozsahu práv spotrebiteľa priznaných mu zákonom č. 250/2007 Z. z. a zároveň spotrebiteľovi vznikla ujma tým, že po celú dobu trvania protiprávneho stavu nebol oboznámený s výsledkom reklamačného konania, na základe čoho nemohol podniknúť ďalšie kroky k riešeniu ním uplatnenej zodpovednosti za vady poskytnutej služby. Žalobca plne zodpovedal za protiprávny skutkový stav zistený v čase kontroly správneho orgánu, a potom bol správny orgán v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. povinný pristúpiť k uloženiu postihu. Došlo k sankcionovaniu žalobcu za to, že nebol dodržaný formálny postup pri vybavovaní reklamácie požadovaný zákonom. Po preskúmaní výšky sankcie žalovaný dospel k záveru, že táto je primeraná k spáchanému správnemu deliktu. Uložená sankcia má plniť výchovnú a aj represívnu funkciu a postihovať protiprávne konanie, a preto je žiadajúce, aby bola v majetkovej sfére páchateľa deliktu citeľná a nemôže sa jednať o sankciu uloženú v zanedbateľnej výške, nakoľko ináč sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, ktorých je spôsobilá odradiť od protiprávneho postupu. Žalovaný poukázal, že nedodržaním formálneho postupu pri vybavovaní reklamácie mohlo byť sťažené vymáhanie oprávnení spotrebiteľa vyplývajúcich z objektívnej zodpovednosti predávajúceho (žalobcu) za vady poskytovanej služby. Vyslovil názor, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadnil okolnosti daného prípadu, ako aj dôvody zisteného porušenia, a preto výšku sankcie považoval vzhľadom na skutkové zistenia za primeranú. Taktiež nezistil dôvod na zníženie uloženej pokuty. V zmysle § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. pri určení pokuty bolo prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Uvedené porušenie povinnosti zo strany žalobcu nemal možnosť hodnotiť ako zanedbateľné, vzhľadom na dôležitosť reklamačného konania pre spotrebiteľa, pričom nespochybniteľná bola najmä dôležitosť včasného vybavenia reklamácie niektorým so zákonom stanovených spôsobov. Prihliadal aj na skutočnosť, že účel sledovaný zákonom vyjadrený v jeho ustanovení § 3 ods. 1 nebol v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý (právo na informácie a na ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľa). 4. Podľa § 2 písm. l), m) zákona č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie l) reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby, m) vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Podľa § 24 ods. 1, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktami Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk. Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby - nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V prejednávanej veci rozhodujúcou otázkou bolo posúdenie, či písomnosť sťažovateľa (spotrebiteľa) pána A. z 03.06.2011 označená ako reklamácia je možné chápať ako reklamáciu v zmysle zákona č. 250/200 Z. z.. Po vzhliadnutí predmetnej písomnosti súd musí konštatovať, že je nepochybné, že ide o reklamáciu uplatnenú v zmysle zákona č. 250/200 Z. z. V danom prípade je zrejmé, že posudzovaná písomnosť, aj bez ohľadu na jej označenie (reklamácia) bola reakciou na vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2010 zo dňa 15.05.2010, pričom je celkom zjavné, že pán A. sa pri podaní a formulovaní svojej reklamácie pridržiaval a postupoval v zmysle poučenia uvedenom priamo v závere doručeného vyúčtovania vypracovaného žalobcom. V písomnosti bolo uvedené, ktoré nákladové položky vyúčtovania a prečo reklamuje. Z obsahu podanej reklamácie vyplýva, že spotrebiteľ (pán A.) uplatnil voči žalobcovi ako správcovi bytového domu spravujúceho aj jeho byt zodpovednosť za dodané služby spojené s užívaním bytu, čo konkretizoval ako 1/ neodôvodnene vysokú platbu za elektrickú energiu spoločných priestorov, 2/ vysoký nárast položky „Teplo na prípravu teplej vody TÚV“. Platby vo vyúčtovaní za tieto dve položky vo svojej reklamácií bližšie analyzoval a požadoval konkrétne odpovede na otázky priamo súvisiace s dodávkou týchto služieb od žalobcu ako správcu, aj keď je nutné poznamenať, že nie všetky položené otázky mali priamy súvis s vyúčtovaním služieb v predmetnom bytovom dome a na tieto nebol žalobca povinný odpovedať - otázka č. 5, 6. V danom prípade ide o reklamáciu, a to aj napriek tomu, že dodávku elektrickej energie do spoločných priestorov a dodávku TÚV neuskutočňoval priamo žalobca, ktorý bol však zodpovedným subjektom za uzatvorenie zmlúv o dodávkach týchto energií a bolo jeho povinnosťou sledovať náklady na ne v prospech vlastníkov ním spravovaných bytov. Možnosť uplatniť reklamáciu v prípade vyúčtovania nákladov správcom bytového domu za služby spojené s užívaním bytu nemôže byť zúžená iba na vady vyúčtovania spočívajúce v nesprávnom rozúčtovaní úhrad za plnenia na jednotlivé byty v dome alebo v nesprávnosti sčítania nákladov na tieto plnenia, prípadne úhrad vykonaných v priebehu roka vlastníkom bytu, ale sa môže týkať aj námietok ohľadom výšky celkových nákladov za dodané služby v bytovom dome (energie, média) tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade. Nakoľko súd dospel k záveru, že posudzovaná písomnosť je reklamáciou v zmysle zákona č. 250/200 Z. z. potom bolo potrebné, aby ju žalobca vybavil zákonným spôsobom a v zákonnej lehote, t. j. najneskôr do tridsiatich dní od jej obdržania. Z obsahu spisu je zrejmé, že k vybaveniu predmetnej reklamácie zo strany žalobcu v zákonom požadovanej forme v tejto lehote nedošlo. Nie je možné považovať za vybavenie reklamácie v zmysle vyššie uvedeného zákona, ak o namietanej výške daných položiek vyúčtovania prebehne diskusia na schôdzi vlastníkov bytov za prítomnosti zástupcu správcu (žalobcu). Takáto diskusia podľa názoru súdu nemôže nahradiť vybavenie písomne podanej reklamácie, ktorej spôsob vybavenia je v zákone presne vymedzený. Riadne vybavenie písomnej reklamácie adresovanej zodpovednému subjektu (žalobcovi) predpokladá jeho aktivitu za účelom jej adresného vybavenia jedným so zákonom predpokladaných spôsobov vyplývajúcich z § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z. z. K žiadnemu v zákone uvedenému spôsobu vybavenia reklamácie žalobcom v zákonnej tridsať dňovej lehote však nedošlo. Súd poznamenáva, že k riadnemu vybaveniu reklamácie pána A. v súlade so zákonom došlo žalobcom až jeho písomnosťou zo dňa 16.07.2013, čo bolo až po vykonaní kontroly prvostupňovým správnym orgánom a vypracovaní inšpekčného záznamu (11.07.2013). Súd zároveň musí poukázať na to, že z obsahu zápisnice zo stretnutia vlastníkov bytov bytového domu F. XX, XX, XX konaného dňa 14.06.2011 nevyplýva, že by boli na tomto stretnutí dané sťažovateľovi pánovi A. relevantné odpovede na ním reklamované položky vyúčtovania. Na reklamovanú výšku vyúčtovania dodávky tepla na prípravu teplej vody (TÚV) nebolo správcom (žalobcom) podané vysvetlenie vôbec. Ohľadom vyúčtovania nákladov na dodávku elektrickej energie v spoločných priestorov bola daná odpoveď týkajúca sa výmeny ističov v spoločných priestoroch jednotlivých vchodov bytového domu, avšak bez akéhokoľvek porovnania výšky nákladov na danú položku (čo bolo rozporované pánom A.). Podľa súdu sformulovaná odpoveď na stretnutí vlastníkov bytov bola nedostatočná, nakoľko z nej nebolo vôbec zrejmé, ako sa bude riešiť poplatok účtovaný dodávateľom (ZSE) za zmenu vyššej kapacity ističov v roku 2010. Potom je zrejmé, že správnemu orgánu neostávalo nič iné ako uložiť za zistené a preukázané porušenie zákona - vybaviť riadne uplatnenú reklamáciu spotrebiteľom (pán A.) v zákonnej lehote, spôsobom predpokladaným v § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z. z. pokutu, ktorá bola uložená na spodnej hranici zákonnej sadzby. Súd dodáva (nad rámec žalobných námietok), že obe preskúmavané rozhodnutia obsahovali všetky zákonom požadované náležitosti (§ 46 a § 47 správneho poriadku) a náležite odôvodnená bola v oboch rozhodnutiach i výška uloženej pokuty. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, zákonným postupom vecne príslušným správnym orgánom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní nepriznal mu právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.