Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/140/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201090 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201090.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Záchranná zdravotná služba Bratislava, IČO: 17 336 210, Antolská 11, Bratislava, právne zastúpený: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 253 983, Páričkova 15, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: ZS 102/00001/2013/R zo dňa 28.04.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.04.2014 žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu vydanému v prvom stupni Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Bratislava č. ZS 102/00001/2013 zo dňa 20.06.2013, ktorým bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 8 300 € a toto rozhodnutie žalovaný potvrdil. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 20.06.2013 žalobcovi uložil pokutu podľa § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 581/2004 Z.z.“ alebo ako „zákon“) pre porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 576/2004 Z.z.“), ktoré bolo zistené výkonom dohľadu na mieste nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti p. Y. P., naposledy bytom Ž. X, O. tým, že dňa 26.01.2012 v čase od 01:54 hod. do 02.20 hod. ošetrujúca lekárka žalobcu u pacientky astmatičky s dvojdňovou bolesťou hlavy silne zhoršenou spolu s tlakovými bolesťami na hrudníku, ktoré vyrážali medzi lopatky, nedostatočne vyťažila anamnézu a diagnosticky postup cielene na diferenciálne znaky rozlíšenia, čo bolo príčinou aktuálneho zhoršenia zdravotného stavu pacientky. Obzvlášť to bolo nutné vo vzťahu k faktom, že úporná bolesť hlavy, ktorá progredovala od predchádzajúceho dňa a bola sprevádzaná zvracaním, je podľa klasifikácie International Headache Society považovaná za jeden z varovných príznakov (tzv. red flags) v klinickom obraze, keď je potrebné urýchlené odoslanie pacienta ku špecialistovi alebo odoslanie k hospitalizácii, aby mohli byť včas urobené nevyhnuté vyšetrenia (CT, MRI, likvorologické vyšetrenie, angiografia a ďalšie). Tento varovný príznak je uvedený v dokumentácii (TO - od včera trvajúca úporná bolesť hlavy a podanie antiemetika pre zvracanie v čase vyšetrenia pacientky). II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. V úvode svojej žaloby žalobca opísal priebeh správneho konania, argumenty použité ním v správnom konaní a odôvodnenia žalobou napadnutých rozhodnutí. Namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí potvrdil výšku uloženej pokuty, pričom však pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy následok, ktorý nastal až po spáchaní správneho deliktu, teda neposkytnutia zdravotnej starostlivosti žalobcom správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., pričom tvrdil, že práve posúdenie závažného následku, ktorý nastal po spáchaní správneho deliktu (smrti pacientky), bolo rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní žalovaného o uložení pokuty vo výške 8 300 €. Takéto posúdenie bolo zo strany správneho orgánu nesprávne. Príčina smrti pacientky (ruptura aneuryzmy bazilárnej artérie) vedie k okamžitej smrti v približne 60% prípadov a zvrátenie infaustnej prognózy tejto komplikácie je aj v prípade rýchleho transportu a následnej diagnostiky v nemocničnom zariadení ťažko očakávateľné. Žalobca mal za to, že smrť pacientky by s najväčšou pravdepodobnosťou nastala aj v prípade, ak by žalobca poskytol zdravotnú starostlivosť správne. Žalobca namietal, že neexistuje príčina súvislosť medzi smrťou pacientky a konaním, resp. opomenutím žalobcu transportovať pacientku do nemocničného zariadenia. Obzvlášť podstatná je skutočnosť, že pacientka exitovala v relatívne krátkom čase po odchode posádky rýchlej lekárskej pomoci žalobcu (do 40 minút). Ak by aj žalobca dodržal určený postup, s veľkou pravdepodobnosťou by do 40 minút nebola pacientka transportovaná a špecialista by nestihol vykonať diagnostiku a následnú liečbu za účelom zabránenia exitu pacientky. 5. Žalobca namietal, že si správny orgán nezabezpečil všetky potrebné podklady pre svoje rozhodnutie. Z odborného stanoviska Q.. U. B., V.. zo dňa 15.05.2012 a 15.07.2012 nevyplýva, že príčinou smrti pacientky bola skutočnosť v dôsledku nezabezpečenia prevozu pacientky k špecialistovi na ďalšiu diagnostiku a liečbu. Správny orgán preto na túto skutočnosť nemal vôbec prihliadať a porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. žalobcom posudzovať ako obdobné prípady v súlade so zásadou materiálnej rovnosti. V súlade s tou zásadou mal uložiť pokutu vo výške, ktorú možno odôvodnene predpokladať, teda v obdobnej výške, v akej uložil pokutu v analogických (podobných) prípadoch. Tým, že pri posudzovaní výšky pokuty zobral do úvahy aj skutočnosť, že došlo k smrti pacientky, konal v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 5, § 34 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, pretože rozhodoval na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal posudzovať iba tú skutočnosť, že došlo k porušeniu povinnosti žalobcu poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. 6. Žalobca argumentoval, že správne konanie samo o sebe plní preventívnu funkciu a aj vzhľadom k opatreniam prijatým žalobcom je pokuta vo výške 8 300 € vysoká a plní výlučne funkciu represívnu. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 25.07.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v správnom konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., boli zabezpečené všetky potrebné poklady pre rozhodnutie vo veci, svoje právne závery považoval za správne, pričom žalobné argumenty uvedenú správnosť nevyvrátili. Poklady, ktoré správne orgány v konaní zabezpečili, nezakladajú pochybnosti o objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Žalovaný vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie pacientky a z odborného stanoviska Q.. U. B., V.. ako odborníka zo špecializačného odboru urgentná medicína, ktorá bola prizvaná k výkonu dohľadu podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. 8. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný nesprávne právne posúdil okolnosti, ktorými odôvodnil výšku uloženej pokuty. Ani v jednom z rozhodnutí správne orgány priamo nekonštatovali, že úmrtie pacientky by bolo jediným rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní žalovaného. Správne orgány hodnotili poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rámci zásahu posádky žalobcu dňa 26.01.2012 v čase od 01:54 hod. do 02:20 hod. Žalovaný uložil pokutu za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú zistil výkonom dohľadu, tzn., že žalovaný ukladal pokutu za non lege artis postup žalobcu v diferenciálnom diagnostickom postupe, ktorý neviedol k zabezpečeniu ďalšej neodkladnej diagnostiky, zodpovedajúcej aktuálnemu klinickému obrazu pacientky s niektorými varovanými známkami, svedčiacimi pre sekundárnu bolesť hlavy tak, ako to vymedzil vo výroku rozhodnutia. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. úrad môže uložiť pokutu, ak ide o právnickú osobu, až do výšky 9 958 €. Z citovaného ustanovenia, okrem dispozície žalovaného správneho orgánu uložiť pokutu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v prípade, ak pri dohľade nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistil, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne a zákonom ustanovenej hornej hranice pokuty za správny delikt pre právnickú osobu, vyplývajú aj atribúty, ktoré majú vplyv na výšku uloženej pokuty, ku ktorej žalovaný správny orgán dospel v rámci správnej úvahy (úvahy, ktorá viedla správny orgán k uloženiu pokuty v konkrétnej výške). Tieto atribúty spočívajú v závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov. Závažnosť porušenia povinnosti žalovaný posudzoval predovšetkým so zreteľom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže na záujem proti ktorému správny delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená, t.j. v uvedenom prípade ochrana zdravia a života pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti pacientke u žalobcu, ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý svojím materiálno-technickým a personálnym vybavením má zabezpečovať osobám adekvátnu neodkladnú zdravotnú starostlivosť štandardným diagnostickým a terapeutickým postupom v súlade s poznatkami medicínskej vedy. Z hľadiska charakteru zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, hodnotil žalovaný správny orgán postup žalobcu ako nezákonný v diferenciálnom diagnostickom postupe, ktorý neviedol k zabezpečeniu ďalšej neodkladnej diagnostiky, zodpovedajúcej aktuálnemu klinickému obrazu pacientky s niektorými varovnými známkami, svedčiacimi pre sekundárnu bolesť hlavy. Intenzita porušenia a závažnosť správneho deliktu podľa žalovaného spočívala v nesprávnom interpretovaní bolestí hlavy, ktoré už sama pacientka ako zdravotnícky pracovník označila za iné ako migrenózne a popisované bolesti nemali charakteristiky migrény s poukazom na uvedený varovný príznak v dokumentácii pacientky (TO - od včera trvajúca úporná bolesť hlavy a podanie antiemetika pre zvracanie v čase vyšetrenia pacientky), ďalej v podcenení anamnestických údajov, v spojení validity negativity neurologického vyšetrenia, resp. dostatočnosti rozsahu neurologického vyšetrenia ošetrujúcej lekárky a v ponechaní pacientky v domácom prostredí aj po podaní Novalginu, ktorý môže vyvolať aj ťažké alergické reakcie s oneskoreným nástupom (1 hodina). To znamená, že diferenciálna diagnostická rozvaha pre posúdenie nutnosti ďalšej neodkladnej diagnostiky eventuálnej liečby u tejto konkrétnej pacientky bola nedostatočná, a preto sa aj rozhodnutie ponechať pacientku doma (bez lekárskeho odborného dozoru) potvrdilo ako nesprávne, čo všetko v súhrne žalovaný považoval za nie menej závažné pochybenia v diagnostickom procese, a preto uložil pokutu vo výške skôr na hornej hranici možnosti jej uloženia pre právnickú osobu. Cefalea (tak, ako diagnostikovala ošetrujúca lekárka žalobcu) môže byť príznakom nebezpečného a akútneho ochorenia. Vo všetkých týchto prípadoch je potrebné urýchlené odoslanie pacienta ku špecialistovi alebo odoslanie k hospitalizácii, čo preukázateľne konštatoval aj odborník zo špecializačného odboru urgentná medicína vo svojom odbornom posudku zo dňa 15.05.2012 a zo dňa 15.07.2012 a ktorý je zároveň aj jedným z podkladov pre rozhodnutie žalovaného. V danom prípade išlo o akútny prípad, pričom však ošetrujúca lekárka žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, po základnom internom fyzikálnom a orientačnom neurologickom vyšetrení a zhodnotení, stanovila ako hlavnú diagnózu Cefalea, bez bližšej špecifikácie, s rozhodnutím ponechať pacientku v domácom ošetrení. Toto rozhodnutie ponechať pacientku doma sa potvrdilo ako nesprávne, čo všetko v súhrne žalovaný považoval za nie menej závažné pochybenia v diagnostickom procese. 9. Základnými znakmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti je poskytnutie bezodkladne rýchlo, účinne a kvalifikovane a pokiaľ by došlo k omeškaniu jej poskytnutia, bol by vážne ohrozený život pacienta alebo jeho zdravie, prípadne pacientovo okolie. Právnym základom povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa zákona v súlade s medicínskymi poznatkami a vedou je ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Zákonná definícia neukladá možnosť, ale povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby. Povinnosť postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súlade s medicínskymi poznatkami je nielen základným pilierom lekárskeho povolania, ale aj skutočnosťou, ktorá rozhoduje o uplatnení právnej zodpovednosti. Ak správny orgán pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu. Z hľadiska ustálenia, či boli splnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu t.j., či pre uloženie pokuty boli splnené zákonné predpoklady, je rozhodujúce, či v danom prípade boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy (štandardný diagnostický a terapeutický postup). 10. Žalovaný zdôraznil, že v konaní a rozhodovaní, rešpektoval zásadu materiálnej pravdy, ako aj zásadu materiálnej rovnosti. V prípade, ak zákon č. 581/2004 Z.z. pripúšťa uloženie pokuty, a žalovaný ako správny orgán pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistil, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, bol oprávnený aplikovať príslušné zákonne ustanovenie a rozhodnúť v rámci zákonom určeného rozpätia. Ak by použitie správnej úvahy vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (napríklad zákon neumožňuje použitie správnej úvahy, uložená pokuta prevyšuje zákonom ustanovenú výšku, za spáchaný správny delikt nemožno uložiť daný druh sankcie ap.), také rozhodnutie by bolo nezákonne. Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného limitu, umožneného zákonom č. 581/2004 Z.z. a hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu, že o veci účastníka konania bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo 163/2010 zo dňa 02.06.2011, R 90/2012). Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok ESD vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 05.10.1994). Ak by žalovaný akceptoval tézu mechanického kopírovania skorších rozhodnutí správnych orgánov na neskoršie prípady, mohol by sa dostať do konfliktu napr. so zásadou individualizácie sankcie ako jednému z predpokladov účinnej sankcie. IV. Konanie na správnom orgáne 11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyššie opísané vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. IV. Právne posúdenie veci 12. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 17. Podľa § 1 písm. d) bod 2. zákona č. 581/2004 Z.z. tento zákon ustanovuje dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým je dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. 18. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti, b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt”). 19. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, lebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2). 20. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu. 21. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby. 22. Podľa § 2 ods. 28 zákona č. 576/2004 Z.z. diagnosticko-terapeutické systémy sú normy na zabezpečenie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a ustanovujú minimálne požiadavky na zabezpečenie kvalitnej a bezpečnej zdravotnej starostlivosti a tiež jej rozsahu a obsahu. 23. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. 24. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. 25. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 26. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov. 27. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. vyplýva pre poskytovateľa neodkladnej zdravotnej starostlivosti povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa zákona a v súlade s medicínskymi poznatkami, pričom túto má poskytnúť bezodkladne rýchlo, účinne a kvalifikovane. Ako správne uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, povinnosť postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súlade s medicínskymi poznatkami je nielen základným pilierom lekárskeho povolania, ale aj skutočnosťou, ktorá rozhoduje o uplatnení právnej zodpovednosti. 28. Žalovaný vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie pacientky a z odborného stanoviska Q.. U. B., V.. ako odborníka zo špecializačného odboru urgentná medicína. Z pripojeného administratívneho spisu celkom jednoznačne vyplýva, že žalobca v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Uvedený právny záver vyplýva z dôkazov, ktoré boli vykonané v administratívnom konaní, pričom žalobca v podstate spáchanie správneho deliktu nepoprel. 29. Spornou medzi účastníkmi bola uložená pokuta, pričom žalobca jednak namietal, že si správne orgány nezabezpečili pre posúdenie výšky všetky podklady, za relevantnú považovali skutočnosť, ktorá nastala až po porušení zákonnej povinnosti a tiež že výška pokuty nie je preskúmateľne odôvodnená. 30. Správne súdnictvo je v zásade koncipované na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia správnych orgánov čo do ich zákonnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a nenahrádza správnu úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania rozhodnutí o uložení sankcie však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená správnym orgánom je síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná, najmä vzhľadom na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné oprávnenie zakotvené v § 198 SSP a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť jeho represívnej aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii. 31. Sankcia za správny delikt musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa na to, aby ju vnímal ako trest za už spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Pre určovanie jej výšky je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. Bez ich zohľadnenia je totiž ťažko stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípad jej stanovenia v nadmernej, či dokonca pre delikventa likvidačnej miere, by takáto sankcia ťažko mohla plniť preventívno - výchovnú funkciu. 32. Správnym orgánom oboch stupňov nemožno vytknúť nedostatočnosť odôvodnenia výšky uloženej sankcie s ohľadom na vyššie uvedené atribúty, ktoré správny orgán má zohľadniť pri určení druhu a výšky sankcie. Zákon č. 581/2004 Z.z. pripúšťa uloženie pokuty v prípade, že pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti správny orgán zistil, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Žalovaný (prvostupňový správny orgán) bol oprávnený aplikovať príslušné zákonne ustanovenie (§ 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z.) a rozhodnúť v rámci zákonom určeného rozpätia (§ 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z.). 33. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Podľa názoru súdu je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. 34. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že jediným rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní žalovaného o výške uloženej sankcie bolo úmrtie pacientky. Ako vyplýva z rozhodnutí správnych orgánov, tieto pri určení výšky pokuty hodnotili konkrétny prípad poskytnutia zdravotnej starostlivosť celkovo, žalovaný uložil pokutu za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za nezákonný postup žalobcu v diferenciálnom diagnostickom postupe, ktorý neviedol k zabezpečeniu ďalšej neodkladnej diagnostiky, zodpovedajúcej aktuálnemu klinickému obrazu pacientky. Súd poukazuje na ods. 8 a ods. 9 odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorých sú opísané dôvody výšky žalobcovi uloženej pokuty ako vyplynuli zo žalobou napadnutých rozhodnutí, predovšetkým z rozhodnutia vydaného v prvom stupni. Z uvedeného opisu vyplýva, že sa správne orgány s touto otázkou argumentačne dostatočne vysporiadali. 35. Súd podotýka, že pre určovanie výšky sankcie je právne relevantný i následok porušenia zákona, či tento bol trvalý a v akom bol rozsahu. Nedostatočne vyťažená anamnéza a diagnostický postup cielene na diferenciálne znaky rozlíšenia boli príčinou stavu pacientky. Správne orgány zohľadnili i intenzitu porušenia zákona, jeho spoločenskou nebezpečnosťou a tiež charakter individuálneho objektu deliktu. V danom prípade bola porušením zákona celkom jednoznačne ohrozená ochrana zdravia a života pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti žalobcom, ktorý svojím materiálno-technickým a personálnym vybavením má zabezpečovať osobám adekvátnu neodkladnú zdravotnú starostlivosť štandardným diagnostickým a terapeutickým postupom v súlade s poznatkami medicínskej vedy. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že sa pri určení výšky pokuty zaoberali aj ostatnými relevantnými kritériami (opísané v ods. 8 a 9 odôvodnenia tohto rozsudku), preto súd nemohol konštatovať, že by napadnuté rozhodnutia postrádali podrobnejšiu špecifikáciu dôvodov. 36. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Prvostupňové rozhodnutie, pokiaľ ide o odôvodnenie výška pokuty, považuje súd za dostatočne adresné, obsahujúce dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor správneho orgánu. Pokiaľ odvolací orgán v uvedenej časti poukázal na odôvodnenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa, ktoré súd považoval za zákonné, nemožno toto považovať za nepreskúmateľné. Súd poukazuje na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené dôvody súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za vybočujúce z medzí a hľadísk zákona a v uloženej výške považoval pokutu za spĺňajúcu represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. 37. Z vyššie uvedeného pre súd vyplynulo, že správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav a správne vykonali dokazovanie, zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia i dostatočne určite zrozumiteľne a preto i preskúmateľne odôvodnili. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad správneho konania a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).