Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/151/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201185 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201185.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobkyne: V. Y., štátna príslušníčka Č. Ľ. X., bytom Z. XXX/XX, XXX XX I., právne zastúpená: JUDr. Katarína Cibulková, advokátka so sídlom Winterova 38, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/005100-005 zo dňa 2.6.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/005100-005 zo dňa 2.6.2014 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 70 € a v odmene právneho zástupcu v sume 525,04 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 16.7.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/005100-005 zo dňa 2.6.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ- HCP-BA6-57-008/2014-AV zo dňa 5.3.2014, ktorým bola žalobkyňa administratívne vyhostená a bol jej určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 roka. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v odvolaní argumentovala skutočnosťami, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s tým, že nie je pravdou, že by žalobkyňa vykonávala prácu čašníčky, t. j. závislú prácu bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu. Žalobkyňa je konateľkou spoločnosti LEYUAN, s. r. o. a bol jej udelený prechodný pobyt na účel podnikania. Konateľ, okrem iného, je poverený obchodným vedením spoločnosti a je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. V čase kontroly žalobkyňa ako konateľ nepracovala ako čašníčka, teda nevykonávala závislú prácu v zmysle Zákonníka práce (závislá práca má tieto znaky: nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca, osobný výkon práce zamestnancom pre zamestnávateľa, práca podľa pokynov zamestnávateľa, práce v mene zamestnávateľa, práca v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, práca za mzdu alebo odmenu), ale kontrolovala v rámci svojich práv a povinností konateľa, či prevádzka funguje riadne. V čase výkonu kontroly žalobkyňa ako konateľ preverovala výkon prác u obsluhy a dozerala na ich kvalitu, teda v rámci svojej činnosti konateľa sa pohybovala v priestoroch reštaurácie, bolo samozrejmé, že mala na sebe zodpovedajúci odev, a to z hygienických ako aj kontrolných dôvodov. Tiež žalobkyňa poukazovala na to, že v Protokole o výsledku kontroly číslo 2014/47683, vypracovaného dňa 18. 2. 2014 konateľka spol. LEYUAN, s. r. o. uviedla, že ku kontrolným zisteniam má námietky, ktoré má právo podať v lehote do 14. 3. 2014. Táto lehota ešte neuplynula a príslušným orgánom námietky teda ešte nemohli byť posúdené, preto konanie o kontrole, na podklade ktorej bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa ešte nebolo právoplatne ukončené. V Protokole o výsledku kontroly, číslo: 2014/47683, BA1/OK/KON/2014/33, 237/2013/OK, vypracovaného dňa 18. 2. 2014, je uvedené, že kontrola bola vykonaná 14. 11. 2013 v čase od 10,50 hod. do 11,35 hod., pričom v rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa, v časti odôvodnenie je uvedené, že zamestnanci Úradu práce vykonali dňa 14. 11. 2013 v čase o 11,50 hod. kontrolu v prevádzkarni, čo si odporuje. Odvolací orgán k týmto námietkam neprihliadol. Tieto skutočnosti, nemajú podľa odvolacieho orgánu relevanciu, pretože podľa jeho názoru, nemajú vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci. S rozhodnutím žalovaného a ani s prvostupňovým rozhodnutím žalobkyňa nesúhlasí z dôvodu, že zistenie skutkového stavu veci nebolo postačujúce na posúdenie veci a z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nezákonnosť rozhodnutí a ukrátenie na svojich právach vidí v tom, že správne orgány neuplatnili ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 3 ods. 4,5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku a uviedla, že orgán konajúci o odvolaní sa jej námietkami nezaoberal, zdôvodnil svoje rozhodnutie všeobecne, neprehľadne. Nemožno totiž súhlasiť so zdôvodnením odvolacieho orgánu, že "nie je kompetentný sa vyjadrovať k jednotlivým krokom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava počas jeho riešenia uvedenej kontroly". Odvolací orgán si sám odporuje, keď na jednej strane prvostupňový ako aj odvolací orgán v konaní a pri rozhodovaní vychádzali práve z kontroly vykonanej pracovníkmi ÚPSVaR v Bratislave a samotný odvolací orgán požiadal ÚPSVaR BA o poskytnutie dokumentov z kontroly, no na druhej strane uviedol, že prvostupňový ako aj odvolací orgán v konaní a pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu, hoci ešte nedisponovali právoplatným rozhodnutím o nelegálnej práci účastníka konania. Pritom skutočnosť, že došlo skutočne k naplneniu § 82 ods. 2 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších prepisov, mohlo potvrdiť jedine právoplatné rozhodnutie o nelegálnej práci účastníka konania a nie kontrola, ktorá bola neukončená a nebol ešte známy konečný a právoplatný výsledok kontroly. Preto žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za zmätočné. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa jej názoru nie je rozhodnutie dostatočne odôvodnené, ak v ňom správny orgán nekonkretizuje, na základe akých dôvodov dospel k určitému záveru. Na základe vyššie uvedených dôvodov sa žalobkyňa domáhala, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/005100-005 zo dňa 2. 6. 2014 a prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu PPZ-HCP-BA6-57-008/2014-AV zo dňa 5. 3. 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) OSP a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania. Právny zástupca žalobcu doručil krajskému súdu dňa 12.2.2015 doplnenie žaloby. V predmetnom podaní súd informovala, že vo veci vedenej úradom práce nastali nové okolnosti, pretože odvolací orgán skonštatoval, že v prípade žalobkyne nenastali žiadne porušenia zákona o nelegálnom zamestnávaní, pretože pri výkone kontroly vykonávala činnosti spadajúce do kompetencie konateľa, a teda nevykonávala inú činnosť, než na akú jej bol udelený prechodný pobyt. II. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.8.2014 uviedol, že správny orgán vo svojom konaní vychádzal z informácií zistených na základe informácie zaslanej z úradu práce, ako aj vlastnou kontrolnou činnosťou. V odvolacom konaní si správny orgán II. stupňa zadovážil Protokol o výsledku kontroly č. 2014/47683BAI/OK/KON/2014/33 237/2013/OK vypracovaný dňa 18.02.2014, ako aj vyjadrenie k námietkam ku kontrolným zisteniam rovnaké číslo zo dňa 19.03.2014. Z uvedených listinných dôkazov priložených v spisovom materiáli vyplýva, že žalobkyňa v čase výkonu kontroly, t.j. dňa 14.11.2013 v čase od 10.50 hod. do 11.35 hod. v prevádzke na Tomášikovej ul. č. 27 v Bratislave patriacej subjektu LEYUAN s.r.o., vykonávala v kontrolovanom subjekte prácu čašníčky. Registračné lístky, ktoré boli ako prihláška zamestnancov podané do registra Sociálnej poisťovne nepredložila ale zdôvodnil to tým, že v uvedenom prípade ide o konateľa subjektu LEYUAN s.r.o., ktorý nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Zároveň je v protokole uvedené, že žalobkyňa v čase vykonávanej kontroly dňa 14.11.2013 o 10.50 hod. vykonávala v uvedenej prevádzke závislú prácu čašníčky, čo bolo kontrolnou skupinou nespochybniteľné zistené pozorovaním priestorov prevádzky a potvrdzovala to aj skutočnosť, že bola oblečená do pracovnej rovnošaty. Pri kontrole kontrolnej skupine žalobkyňa pri svojej identifikácii uviedla, že dôvodom jej prítomnosti je výkon práce čašníčky. Toto tvrdenie potvrdila aj v priebežnom protokole. Nie je v moci správneho orgánu spochybňovať zistenia úradu práce, ktoré sú riadne zadokumentované. K námietke žalobkyne, že vykonávala ako konateľ spoločnosti LEYUAN s.r.o. len kontrolnú činnosť, ktorá sa týkala kvality obsluhy uviedol, že je zrejmé, že ak by bola prítomná v čase kontroly v prevádzke za týmto účelom, nemala by na sebe pracovnú rovnošatu a neuviedla by do protokolu, že vykonáva prácu čašníčky. Bola by tam z dôvodu dohľadu nad činnosťou prevádzky, kontrolné zistenia Úradu práce by to zároveň potvrdili. Preto jej tvrdenia vyhodnotil ako zavádzajúce a v súvislosti s dôkazovou situáciou irelevantné. K námietkam žalobkyne žalovaný uviedol, že z informácií získaných zo spisového materiálu je zrejmé, že dňa 14.11.2013 bola úradom práce vykonaná kontrola, na základe ktorej bolo zistené, že žalobca v prevádzke LEYUAN, s.r.o., prevádzka Tomášikova 27, Bratislava vykonávala nelegálnu prácu. Ako podklad na ďalšie konanie prvostupňového správneho orgánu bola použitá informácia z úradu práce uvedená v predchádzajúcich odsekoch. Správny orgán preto na základe podkladu zadováženého z úradu práce zistil, že žalobkyňa vykonávala inú činnosť, než na akú jej bol udelený prechodný pobyt (vykonávala závislú prácu čašníčky, pobyt mala povolený na účel podnikanie, kde mala vykonávať funkciu konateľa, za čo dostávala stanovenú odmenu), všetky potrebné podklady vyhodnotil, vypočul k veci účastníka konania (žalobkyňu) a dospel k záveru, že je dôvod na postup podľa ust. § 82 ods. 1 písm. j) zákona o pobyte cudzincov, t.j.: „ Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum. V súvislosti s konaním správneho orgánu poukazujeme aj na tú skutočnosť, že podľa ust. § 82 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona, policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa ods. 1 písm. l),m) a q) na jeden rok až tri roky. Správny orgán určil žalobkyni zákaz vstupu v dolnej hranici sadzby. Zároveň si v odvolacom konaní druhostupňový správny orgán zadovážil Protokol o výsledku kontroly č. 2014/47683 BAI/OK/KON/2014/33 237/2013OK zo dňa 18.02.2014, ako aj Vyjadrenie k námietkam ku kontrolným zisteniam č.p.: 2014/76963BAI/OK/KON/2014/33 237/2013 zo dňa 19.03.2014. Z uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že príslušný úrad práce vyhodnotil činnosť žalobkyne ako nelegálnu prácu. Správny orgán pri svojom konaní vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa vykonávala nelegálnu prácu (vyhodnotené príslušným úradom práce). Zároveň je preukázateľné, že žalobkyňa mala udelený prechodný pobyt na účel podnikanie a nie na účel zamestnanie, preto správny orgán postupoval v súlade s ustanovením § 83 ods. 1 písm. j) zákona o pobyte cudzincov v tom čase platnom (vykonával inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum). V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne o nezákonnom postupe správneho orgánu prvého a druhého stupňa zároveň žalovaný uviedol, že správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení žalobkyne, t.j. o tom, že žalobkyňa stratila oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinná opustiť územie Slovenskej republiky. Správny orgán pri posudzovaní a rozhodovaní danej veci prihliadal k všeobecne uznávaným právnym princípom administratívneho konania, ako je právo účastníka konania byť vypočutý, právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa si v plnom rozsahu tieto práva uplatnila, bola riadne oboznámená o prebiehajúcom konaní o administratívnom vyhostení. Správny orgán pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia Slovenskej republiky zohľadňoval závažnosť porušenia zákonov a predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania, ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalovaný podľa § 250 j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa mala udelené povolenie na prechodný pobyt na účel podnikanie od 08.10.2009, ktoré jej bolo predlžované s platnosťou do 15.03.2014, pretože bola konateľom spoločnosti LEYUAN s.r.o. Dňa 07.01.2014 bola na OCP PZ Bratislava doručená informácia o zisteniach z kontroly vykonanej Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „úrad práce") č. 2013/328635 BA1/OK/KON/2013/272 237/2013/OK. Z uvedenej informácie vyplynulo, že počas kontroly žalobkyňa v prevádzke LEYUAN, s.r.o., prevádzka Tomášikova 27, Bratislava vykonávala prácu čašníčky ale povolenie na prechodný pobyt mala udelené na účel podnikanie. Z predmetnej informácie bolo zistené: „... Z uvedených zistení vyplýva skutočnosť, že fyzická osoba menom V. Y. počas výkonu kontroly dňa 14.11.2013 podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní vykonávala v prevádzke na Tomašikovej ulici, Bratislava patriacej subjektu LEYUAN, s.r.o., nelegálnu prácu tým, že vykonávala závislú prácu pre právnickú osobu a nemala povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie". Súd z protokolu o výsledku kontroly vyhotovenom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave dňa 18. 2. 2014 zistil, že podľa konštatovania správneho orgánu, žalobkyňa po oboznámení sa s predmetom kontroly uviedla, že dôvodom jej prítomnosti dňa 14. 11. 2013 o 10, 50 hod. v kontrolovanej prevádzkarni je vykonávanie práce čašníčky. Toto tvrdenie potvrdila podpisom v priebežnom protokole, v ktorom uviedla, že je konateľom spoločnosti LEYUAN, s.r.o. Ďalší konateľ spoločnosti, O. M. dňa 3. 2. 2014 uviedol, že žalobkyňa pracuje v prevádzke ako čašníčka podľa dohody s ostatnými zamestnancami v prípade nedostatku pracovných síl ako výpomoc. V čase kontroly, teda ani podľa hodnotenia správneho orgánu nevykonávala riadiace, kontrolné alebo rozhodovacej činnosti ako konateľka ale sa aktívne zapájala do pracovného procesu. Uvedené bolo podkladom pre konštatovanie správneho orgánu, že kontrolovaný subjekt nelegálne zamestnával žalobkyňu, ktorá nemala povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účely zamestnania. Z námietok žalobkyne zo dňa 3. 3. 2014 vyplynulo, že z jej strany sa jednalo o nepravidelnú činnosť z dôvodu nedostatku zamestnancov a vypomáhala len v čase núdze, príležitostne. Nemala uzavretú pracovnú zmluvu, ako konateľka preverovala kvalitu prác v kuchyni a v reštaurácii v rámci svojich práv a povinností, ktorej vyplývajú ako konateľka. Žalobkyňa bola opakovane poučená o tom, že v prípade, že hodlá vykonávať inú činnosť, než na akú má povolený prechodný pobyt (účel podnikanie) musí si podať novú žiadosť na konkrétny druh pobytu. V rámci konania o administratívnom vyhostení bola žalobkyňa správnym orgánom prvého stupňa v zmysle § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní vyzvaná, aby sa dostavila na správny orgán I. stupňa, aby sa vyjadrila k predmetnej veci. V zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 uvedeného zákona č.p.: PPZ-HCP-BA6-57-007/2014-AV zo dňa 05.03.2014 žalobkyňa vypovedala, že v čase vykonávaných kontrol pracovala na pozícii čašníka, z dôvodu, že nemal kto vykonávať túto prácu, išlo o výpomoc a nie pravidelnú. Žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa k podkladom vydaného rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku. Z dôvodu, že správny orgán I. stupňa zistil na základe informácie zaslanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ako aj vlastnou kontrolnou činnosťou, že žalobkyňa vykonávala nelegálnu prácu, vydal žalobkyni rozhodnutie o administratívnom vyhostení č.p.: PPZ-HCP-BA6-57-008/2014-AV zo dňa 05.03.2014. Prvostupňový správny orgán teda uvedeným rozhodnutím podľa § 82 ods. 2 písm. j) zákona o pobyte cudzincov, žalobkyňu administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky a určil jej zákaz vstupu na toto územie na dobu jedného roka z dôvodu, že vykonávala inú činnosť, než na akú jej bol udelený prechodný pobyt, alebo vízum. Žalobkyňa sa voči uvedenému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolala na príslušný správny orgán. Odvolací orgán rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP- BA2-2013/005100-005 zo dňa 02.06.2014, potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu a odvolanie zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09.06.2014. IV. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní je nelegálna práca závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú kontrolné orgány inšpektorát práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, povolenie na zamestnanie môže príslušný úrad udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, pri vydávaní povolenia na zamestnanie úrad prihliada na situáciu na trhu práce. Podľa § 22 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Podľa § 82 ods. 2 písm. j) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum. Podľa § 82 ods. 3 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu na jeden rok až tri roky. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa ust. § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa. V. Povinnosti, ktoré musia konatelia plniť pri výkone svojej pôsobnosti, sú upravené vo viacerých ustanoveniach Obchodného zákonníka. K nim pristupujú povinnosti vyplývajúce pre konateľov z iných právnych predpisov, zo spoločenskej zmluvy, stanov alebo z rozhodnutí valného zhromaždenia. Vo vzťahu k všetkým povinnostiam konateľa, pôsobí všeobecná zásada výkonu pôsobnosti, ukladajúca konateľovi povinnosť prihliadať pri výkone svojej funkcie na záujmy spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a konať pritom s odbornou starostlivosťou. V danom prípade, jediným relevantným podkladom napadnutého rozhodnutia ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia boli zistenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, vyplývajúce z vykonanej kontroly, protokolu o výsledku kontroly zo dňa 18.2.2014. Podľa názoru úradu práce, žalobkyňa v čase kontroly vykonávala závislú práce bez uzatvorenia pracovnej zmluvy, teda vykonávala zamestnanie bez príslušného povolenia. V priebehu konania žalobkyňa predložila súdu rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 6.8.2014, ktorým zrušil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava číslo: 2014/93763 BA1/OK/KON/2014/33 zo dňa 8. 4. 2014 o uložení pokuty za zavinené porušenie § 3 ods. 2 zákona číslo 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe zistení správneho orgánu v rámci kontroly nelegálneho zamestnávania vykonanej dňa 14. 11. 2013 od 10:50 hod. do 11: 35 hod. v prevádzkarni účastníka konania na Tomášikovej ulici č. 27 v Bratislave. V predmetnom rozhodnutí sa konštatuje, že boli zistené procesnej chyby v konaní správneho orgánu najmä tým, že boli porušené práva žalobkyne porozumieť vyhotoveným listinným dôkazom ako aj protokolu o výsledku kontroly, pretože žalobkyňa v plnom rozsahu neporozumela vyhotoveným podkladom pre rozhodnutie. Odvolací orgán uložil prvostupňovému správnemu orgánu prerokovať protokol o výsledku kontroly s účastníkom konania za prítomnosti tlmočníka. Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia neexistovalo právoplatné rozhodnutie konštatujúce porušenie zákona zo strany žalobkyne. Súd sa oboznámil s dodatkom číslo 1 k protokolu o výsledku kontroly zo dňa 18. 2. 2014 vydaného za účelom vykonanej kontroly dňa 14. 11. 2003 subjektu LEYUAN, s.r.o., Bratislava. V dodatku k protokolu bolo popísané vyjadrenie O. M., podľa ktorého žalobkyňa vykonávala činnosť spadajúcu do práv a povinností konateľa spoločnosti ako štatutárneho orgánu a vyplývali z jej záväzkového obchodného vzťahu uzatvoreného na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa. Kontrolnej skupine nebol predložený doklad preukazujúci písomne uzatvorenú zmluvu o obsahu výkonu funkcie konateľa. Kontrolný orgán opätovne dospel k záveru, že kontrolovaný porušil zákona o nelegálnom zamestnávaní tým, že využíval závislú prácu žalobkyne, ktorá nemala povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie. V preskúmavanej veci súd z obsahu spisu nedokázal zistiť, akú obsahovú náplň mala mať funkcia konateľa v kontrolovanej spoločnosti, ktorej konateľkou bola aj žalobkyňa. Z podkladov pre rozhodnutie nebolo nepochybne zistené, či činnosť žalobkyne ako konateľky spočívala len v obsluhe hostí alebo či sa podieľala aj na ostatných činnostiach - povinnostiach konateľa. Vykonávaním, resp. prevádzkovaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 109/03 zo dňa 26. novembra 2003, stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. apríla 2002 publikované pod č. 36/2002). Len samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej, resp. živnostenskej činnosti nemožno ešte považovať za podnikanie, ale rozhodujúci je skutočný výkon podnikateľskej činnosti na podklade takéhoto oprávnenia. Nie je podmienkou, aby konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná (zástupca), musí konať v mene podnikateľa. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ (§ 2 ods. 2, § 23), a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymenované v odseku 1. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu, ktorého príkazy musí plniť (napr. pracovný pomer). Podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka je len spoločenskou zmluvou založená spoločnosť s ručením obmedzeným. Zárobkovou činnosťou sa rozumie každá právom dovolená činnosť, ktorá je vykonávaná za účelom získania majetkového prospechu. Zárobkovou činnosťou je okrem iných aj podnikanie (sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku). Vo všeobecnosti sa pod pojmom "obchodné vedenie" chápe prijímanie rozhodnutí súvisiacich s bežnou prevádzkou podniku, t.j. rozhodovanie o záležitostiach organizačného charakteru, o technických otázkach, o otázkach obchodnej, finančnej a úverovej politiky spoločnosti, o veciach každodennej vnútornej prevádzky podniku a pod. Z uvedeného vyplýva záver, že výkon činnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, nemožno považovať za výkon podnikateľskej činnosti, pretože konateľ nekoná pri zastupovaní spoločnosti vo vlastnom mene a na svoj účet ale v mene spoločnosti a na jej účet. Uvedenej kvalifikácii podnikania preto nezodpovedá ani postavenie konateľa spoločnosti. Súd z obsahu spisu nezistil, že by správne orgány zamerali svoje zisťovanie na všetky aspekty konania žalobkyne v spoločnosti LEYUAN s.r.o., Bratislava. V danom prípade nie je relevantné, či správne orgány definovali činnosť žalobkyne pri kontrole ako výkon nelegálnej práce, pretože podstatnou v danom prípade je skutočnosť, či žalobkyňa vykonávala činnosť, na ktorú jej bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, t.j. či reálne podnikala alebo nie. Keďže z obsahu podkladov pre napadnuté rozhodnutie nie je možné zistiť skutočný obsah činnosti žalobkyne na území Slovenskej republiky, nebolo preukázané, čo považovala za podnikanie a akým iným spôsobom (okrem obsluhy hostí počas výkonu kontroly) sa podieľala na podnikaní spoločnosti činnosti LEYUAN s.r.o., Bratislava, dospel súd k záveru, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom je nedostačujúce na posúdenie veci súdom z čoho zároveň vyplýva, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného, súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 70 € ako i z nákladov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd - žaloba, účasť na pojednávaní), podľa § 13a ods. 1, písm. a), c), d) vykonané v roku 2014 a 2015 v sume 2 x 134 €, 1 x 143 €, paušálnej náhrady náležiacej k úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, 2 x 8,04 €, 1 x 8,58 € podľa § 11 ods. 4, prvá veta vyhlášky, spolu v sume 435,66 € za právne zastupovanie. Právny zástupca si uplatnil náhradu za premeškaný čas 14,30 € za každú aj začatú polhodinu za cestu Piešťany - Bratislava a späť (4 polhodiny, t.j. 4 x 14,30 €), náhradu cestovného podľa zákona č. 283/2002 Z.Z za 164 km (náhrada 0,183 €/1 km, náklady za spotrebu pohonných hmôt 40, 18 €, podľa § 15 a 17 vyhlášky. Priznané náklady za právne úkony a cestovné náhrady predstavujú spolu 525,04 €. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za uplatnený právny úkon - návrh na odklad vykonateľnosti, pretože túto by bolo možné priznať len pri splnení predpokladov podľa § 13a ods. 1, písm. g), prípadne podľa ods. 2, písm. a) v spojení s ods. 5 tohto ustanovenia vyhlášky. Jedná sa o prípady, ak by bol návrh na odklad vykonateľnosti podaný pred začatím konania, teda pred podaním návrhu vo veci samej, alebo po začatí konania, t.j. až po podaní návrhu vo veci samej. V danom prípade bol návrh na odklad vykonateľnosti súčasťou žaloby, t.j. súčasťou podania, ktorým konanie na súde začalo, a preto sa nejedná o samostatný úkon, za ktorý by žalobcovi prislúchala samostatná odmena. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za úkon jeho právneho zástupcu ani za úkon zo dňa 11.2.2015 - doplnenie žaloby z dôvodu, že podľa § 250h ods. 1 O.s.p., žalobca môže rozsah napadnutého rozhodnutia rozšíriť len v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p., na námietky podané po tejto lehote súd nemôže prihliadať, súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 1), a preto tento úkon nepokladá súd za účelne vynaložený. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.