Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/158/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201231 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201231.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky E. A., F. S. XXXX/XX, F., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 6. augusta 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 352,01 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2014 odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 11. marca 2014. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočka Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 11. marca 2014 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2014 odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 11. marca 2014. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočka Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 22. júla 2014 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň uviedla, že týmto rozhodnutím pozmeňuje rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2014. Navrhovateľka návrhom zo dňa 6.5.2014 žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2014, nesúhlasila so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a poukazovala na to, že sa od apríla 2013 lieči u neurológa bez výrazného zlepšenia, stále u nej pretrvávajú bolesti krížov s vyžarovaním do nôh, nie je schopná dlho stáť, chodiť a problémy jej robí chôdza po schodoch. Nakoľko pracuje ako vychovávateľka detí na základnej škole, kde je chôdza po schodoch pravidelná, má obavy, že môže ohroziť nielen seba ale aj deti a nesúhlasila so zhodnotením posudkového lekára, že práca vychovávateľky je ľahká a môže sedieť s jej zdravotnými problémami pri deťoch. Uviedla, že neurológ odporučil invalidný dôchodok. Má tiež predpísané zdravotné pomôcky - francúzsku barlu a bedrový pás, nakoľko jej viackrát pravá noha zostáva bez citlivosti. Poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a skutočnosť, že pre zdravotné problémy má strach nastúpiť do práce kvôli zodpovednosti za deti a aj za seba. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 6. augusta 2014 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 11.3.2014, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 22.7.2014 a 10.11.2015, doplňujúcim odborným vyjadrením posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 20.1.2015, oboznámil sa s posudkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Hodnotenie miery zhoršenie zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v posudku zo dňa 11.3.2014 uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a to bolesť chrbta - dorzalgiu a recidivujúcu depresívnu poruchu. Konštatoval, že navrhovateľka je v liečbe neurológa pre bolesti chrbtice na podklade spondylózy, poloha aktívna, chôdza v norme, bez paréz a svalových atrofií a porúch kontinencie, Thomayer 30 cm, hybnosť končatín je zachovalá. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (kapitola XV., oddiel E, položka 3.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 20%. Pre iné zdravotné postihnutie a to poruchy nálad, stredne ťažké formy (kapitola V, položka 3.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšil percentuálnu mieru o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30%. Navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 22.7.2014 po vyhodnotení už doložených lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii ako aj nových lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľka predložila na tomto konaní a to ortopedického vyšetrenia zo dňa 18.7.2014, neurologického vyšetrenia zo dňa 3.7.2014, kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 3.7.2014 a psychologického vyšetrenia zo dňa 5.7.2014 uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a to bolesť chrbta - dorzalgiu, depresívnu poruchu, neklasifikovanú a klimakterický syndróm. Konštatoval, že u navrhovateľky je anamnéza primárneho neurologického ochorenia v zmysle bolestí driekového segmentu chrbtice chronického charakteru, jedná sa o ľahký stupeň na podklade degeneratívnych zmien primeraných veku. Uviedol, že v zostatkovom neurologickom náleze nie je rozvinutý žiadny nepriaznivý reziduálny funkčný nález s trvalými prejavmi dráždenia nervov, obrnami nôh, nie sú potvrdené výpadky citlivosti ani úbytok svalovej hmoty a nie sú poruchy funkcie zvieračov. Bolesti navrhovateľky nevykazujú klinický korelát s ľahkým nálezom jednotlivých paraklinických vyšetrení a napr. CT vyšetrenie potvrdilo len vyklenovanie platničiek L4/5 a L5/S1. Navrhovateľka bola v auguste 2013 šesť dní hospitalizovaná na neurologickom oddelení s tým istým vyššieuvedeným diagnostickým záverom. Navrhovateľka je liečená na psychiatrickej ambulancii od marca 2014 pre úzkosť, vnútorné napätie a masívne problémy s chrbticou, stav je záverovaný ako depresívna porucha stredne ťažká a bola doporučená individuálna psychoterapia. Denzitometrické vyšetrenie zo dňa 18.7.2014 potvrdilo osteoporózu, bola zahájená t.č. adekvátna liečba, ochorenie je novozistené, a preto nebolo posudkovo zohľadnené. Poukázal na to, že masívne subjektívne ťažkosti navrhovateľky nemajú žiadny klinický korelát ani v mnohopočetných neurologických vyšetreniach a RHB lekára. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (kapitola XV., oddiel E, položka 3.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 20%. Pre iné zdravotné postihnutie a to poruchy nálad (depresívne, periodické), stredne ťažké formy (kapitola V, položka 3.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšil percentuálnu mieru o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30%. Navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka pri výsluchu v súdnom konaní zotrvala na podanom návrhu, poukazovala na denzitrometrické vyšetrenie zo dňa 11.10.2013 a uviedla, že už 13.10.2013 ortopéd konštatoval, u nej osteoporózu, bola zahájená liečba v júli 2014, pričom ortopéd uviedol, že liečba mala byť zahájená už skôr. Z tohto dôvodu nesúhlasila so stanoviskom posudkového lekára, že osteoporóza bola u nej konštatovaná až v júli 2014, čo nezodpovedá odbornému lekárskemu nálezu. Navrhovateľka v priebehu súdneho konania doložila nové lekárske nálezy. Súd doplnil dokazovanie vyžiadaním si stanoviska príslušného posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, ktorý v doplňujúcom odbornom vyjadrení zo dňa 20.1.2015 po vyhodnotení nových lekárskych nálezov a to psychiatrického vyšetrenia zo dňa 6.11.2014, ortopedického vyšetrenia zo dňa 10.11.2014, neurologického vyšetrenia zo dňa 29.9.2014 a denzitometrického vyšetrenia LS chrbtice a krčka stehennej kosti zo dňa 11.10.2013 konštatoval, že tieto nové lekárske nálezy z klinického a posudkového hľadiska nepodmieňujú zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky, podľa bežného psychiatrického vyšetrenia navrhovateľka netrpí závažným psychiatrickým ochorením a jedná sa len o depresívnu epizódu - krátky časový úsek. Bežné ortopedické vyšetrenia nepotvrdilo závažné postihnutie pohybového aparátu, bola doporučená medikamentózna liečba, navrhovateľka sa má vyhýbať chladu, prievanu, má mať dostatok vitamínov, vhodný pás alebo anatomický vankúš. Bežné neurologické vyšetrenie je obsahovo identické s inými neurologickými vyšetreniami v minulosti a pomocné paraklinické vyšetrenie CT a NMR chrbtice potvrdilo len mierne vyklenovanie diskov v oblasti driekového segmentu chrbtice, vyklenovanie disku L4/5 obojstranne viac vľavo s drobnou trhlinkou, degeneratívne zmeny stredne ťažkého stupňa alebo ťažkého stupňa neboli potvrdené žiadne a bol potvrdený len mierny zostatkový nález na driekovom segmente chrbtice. Denzitometrické vyšetrenie LS chrbtice a krčka stehennej kosti zo dňa 11.10.2013 je so záverom LS chrbtice T-score - 3.2 osteoporóza, krčok stehennej kosti T-score -0.9 osteopénia. Z posudkového hľadiska konštatoval, že denzitometrické vyšetrenie nepotvrdilo závažný stupeň osteoporózy, v oblasti driekového segmentu chrbtice, jedná sa o stredne ťažkú formu, nie sú potvrdené sprievodné zlomeniny stavcov alebo jedného stavca, s následným obmedzením hybnosti s výrazným vplyvom na statiku chrbtice, v oblasti krčka stehennej kosti nie je potvrdená osteoporóza ale osteopénia. Je aplikovaná adekvátna liečba, ktorá si však vyžaduje dlhší časový interval na úpravu anatomických pomerov. Zdôraznil, že zmena rozhodujúceho zdravotného postihnutia vzhľadom na zistenú osteoporózu v októbri 2013 je neopodstatnená, nakoľko nie sú potvrdené závažné klinické prejavy a sprievodné komplikácie osteoporózy, nie je rozvinutá ani ťažká forma osteoporózy sprevádzaná zvýšenou lámavosťou kostí a patologickými zlomeninami. Uviedol, že ortopéd dňa 10.11.2014 nie adekvátne vyhodnotil samotné závery denzitometrického vyšetrenia z októbra 2013, pretože v oblasti krčka stehennej kosti nie je osteoporóza ale je osteopénia. Navrhovateľka je v pravidelnej liečbe odborných lekárov, ochorenie nie je zanedbané a nález je primeraný veku navrhovateľky. Zotrval na posudkovom závere uvedenom v posudku zo dňa 22.7.2014. Právny zástupca navrhovateľky pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu, nesúhlasil so závermi posudkových lekárov a poukazoval na odborné lekárske nálezy. Namietal, že navrhovateľke bola diagnostikovaná osteoporóza, ďalej je potvrdené, že u navrhovateľke bol zistený ťažký stupeň depresivity, vysoká miera anxiety, vnútornej tenzie a somatické ochorenie, boli odporúčané pravidelné kontroly na psychiatrickej ambulancii, individuálna psychoterapia a bolo jednoznačne vyslovené, že pracovná prognóza navrhovateľky sa javí ako nepriaznivá. Zastával názor, že pri stanovení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by sa malo vychádzať z kapitoly V., pokožky 3.b) a nie položky 3.a) a ochorenie navrhovateľky sa malo vyhodnotiť v percentuálnom rozpätí 50% - 80% a nie iba 10%. Poukázal ďalej na to, že všetky ochorenia navrhovateľky sú dlhodobého charakteru, navrhovateľka sa na osteoporózu lieči od októbra 2013, kedy jej bola zistená, dlhodobo sa lieči na choroby pohybového aparátu, na duševné choroby sa lieči od marca 2014 a niekoľko rokov a navrhovateľka sa lieči aj na reumatologické ochorenie, ktoré okrem iného súvisí aj s diagnostikovanou osteoporózou, čo nespochybnil reumatológ ani iný odborný lekár. Zdôraznil, že sa jedná o ochorenia, pri ktorých je prognóza do budúcna mimoriadne nepriaznivá a navrhovateľka musí postupovať dlhodobú medikamentóznu liečbu, kontroly, musí používať ortopedické pomôcky, nesmie sa preťažovať, musí sa vyhýbať chladu, prievanu a je nesporné, že v takomto zdravotnom stave nemôže byť v pracovnom procese, nakoľko jej zdravotný stav si vyžaduje špeciálnu a individuálnu liečbu a opateru. Mal za to, že jej zdravotný stav spĺňa podmienky pre priznanie invalidity. Navrhovateľka v priebehu súdneho konania doložila ďalšie nové lekárske nálezy. Súd doplnil dokazovanie vyžiadaním si stanoviska príslušného iného posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, ktorý v posudku zo dňa 10.11.2015 za prítomnosti prísediaceho odborného lekára neurológa a ortopéda po vyhodnotení nových lekárskych nálezov a to psychiatrického vyšetrenia zo dňa 20.5.2015 a 6.11.2015, neurologického vyšetrenia zo dňa 3.3.2015, 8.6.2015 a 23.10.2015, reumatologického vyšetrenia zo dňa 20.1.2015, 28.1.2015, 25.2.2015, 18.3.2015, 27.4.2015, 6.5.2015, 7.7.2015 a 21.10.2015, ortopedického vyšetrenia zo dňa 21.7.2015 a 11.8.2015, denzitometrického vyšetrenia zo dňa 7.7.2015, a MR LS chrbtice zo dňa 28.4.2015 uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a to bolesti chrbtice - dorzalgie, depresívnu poruchu, neklasifikovanú, osteoporózu, ľahký stupeň, bez patologickej fraktúry a klimakterický syndróm. Konštatoval, že navrhovateľka sa dlhodobo ambulantne lieči pre problémy s pohybovým systémom, bola zatiaľ iba raz krátko hospitalizovaná na neurologickom oddelení od 7.8.2013 do 14.8.2013. Uviedol, že navrhovateľka máva bolesti chrbta hlavne v driekovo - krížovej oblasti a interminentne sa pridružujú bolesti ramena a viacerých kĺbov. Navrhovateľka od roku 2014 navštevuje aj psychiatrickú ambulanciu, kde bola napred vedená ako reaktívna depresívna porucha, teraz už ako depresívna porucha. Poukázal na to, že v oboch psychologických nálezoch sa opisuje silný stupeň depresie, čo je však vyvodzované zo subjektívnej dotazníkovej metódy (BDI), kde navrhovateľka subjektívne popisuje svoju depresiu ako veľmi ťažkú a psychologička síce popisuje depresiu navrhovateľky ako veľmi ťažkú, odporúča však individuálnu psychoterapiu, ktorá je indikovaná u ľahkých, maximálne stredne ťažkých depresívnych porúch, pričom v ťažkých stupňoch depresie môže viesť k zhoršeniu stavu pacienta a takýto stupeň si vyžaduje psychiatrickú hospitalizáciu, ktorú však nenavrhla ani psychiatrička. Poukázal ďalej na to, že z neurologického a ortopedického hľadiska navrhovateľka netrpí žiadnym neurologickým ani ortopedickým ochorením, ktoré by podmieňovalo invaliditu a novodoložené odborné lekárske nálezy potvrdzujú už známe i v minulosti posudkovo zohľadnené ochorenia navrhovateľky. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (kapitola XV., oddiel E, položka 3.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 20%, pričom bola zvolená dolná hranica percentuálneho rozpätia 20%-35% pre túto položku pre nedostatok objektívnych prejavov poškodenia nervových alebo kostnosvalových štruktúr. Pre všetky ostatné ochorenia zvýšil percentuálnu mieru o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30%. Navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Právny zástupca navrhovateľky pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu, nesúhlasil so závermi posudkových lekárov a poukazoval na to, že nekorešpondujú s odbornými lekárskymi nálezmi. Namietal, že posudkoví lekári sa nezaoberali zdravotným stavom navrhovateľky ku dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok ale k súčasnému stavu. Opätovne namietal nesprávne zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky a uviedol, že posudkoví lekári nezaujali stanovisko ani k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky ani k zistenej osteoporóze. Zdôraznil, že v poslednom denzitometrickom vyšetrení zo dňa 7.7.2015, ktoré navrhovateľka doložila pri posúdení jej zdravotného stavu dňa 10.11.2015 sa konštatuje T-skóre -3,4, pričom predtým bolo T-skóre -3,2. Žiadal o uskutočnenie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia stavu osteoporózy, z ktorého by taktiež bolo možné stanoviť rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko aj odporkyňa má povinnosť nad rámec vykonať ďalšie dokazovanie v zmysle §§ 195 a 196 zákona o sociálnom poistení, t.j. vykonať aj iné dôkazy, ak sú potrebné na zistenie skutočného stavu veci a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7So/47/2012 zo dňa 27. marca 2013. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudkovými lekármi dostatočne zistený a odôvodnený a to aj opakovaným posúdením navrhovateľky a poukazovala na to, že posudkovými lekármi neboli hodnotené len nové ochorenia navrhovateľky, nakoľko jej zdravotný stav sa posudzoval 11.3.2014, kedy boli hodnotené jej zdravotné problémy. Poukazovala aj na to, že hodnotenie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok spadá do kompetencie výlučne posudkových lekárov a uviedla, že zdravotný stav aj podľa názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa posudzuje k času, kedy bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Nesúhlasila s navrhovaným znaleckým dokazovaním a zdôraznila, že znalecké dokazovanie je rovnocenné s posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom. Vzhľadom na závery posudkov posudkových lekárov žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Z posudkov posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka so sídlom v Bratislave ako aj posudkov posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Bratislave je nesporné, že posudkoví lekári dospeli k zhodnému názoru, že zdravotný stav navrhovateľky nespĺňa zdravotné podmienky na priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kde hodne určili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (kapitola XV., oddiel E, položka 3.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovými lekármi zhodne stanovená na 20%, pričom bola zvolená hranica percentuálneho rozpätia 20%-35% pre túto položku pre nedostatok objektívnych prejavov poškodenia nervových alebo kostnosvalových štruktúr a pre všetky ostatné ochorenia bola zvýšená percentuálnu mieru o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30%. Súd sa však nestotožnil s tvrdením posudkových lekárov ohľadom vyhodnotenia odborných lekárskych nálezov týkajúcich sa zistenej osteoporózy u navrhovateľky, nakoľko mal za to, že v tomto smere nebol dostatočne zistený skutočný stav. V denzitometrickom vyšetrení zo dňa 11.10.2013 je konštatovaná osteoporóza chrbtice, L1, L2, L3 a L4 , kde T-skóre je stanovené na -3.2 s tým, že kostná denzita je znížená v pásme osteoporózy, na krčku bedrového kĺbu bola stanovená iba osteopénia T-skóre -0,9 a v denzitometrickom vyšetrení zo dňa 7.7.2015 je uvedená uvedená osteoporóza, krčok femuru je T-skore -2.4 a v lumbálnej časti je T-skore -3,4. Diagnózu osteoporózy potvrdzuje aj ortopedické vyšetrenie z 18.7.2014, kde je konštatované, že podľa výsledkov DXA T-skore v oblasti L je -3.2 a na L4 až - 3.8, na krčku femuru -2.2. Skutočnosť, že sa u navrhovateľky jedná o osteoporózu potvrdzujú aj neurologické vyšetrenia zo roku 2014 a 2015, kde je konštatovaná osteoporóza verifikovaná DXA v liečbe Prolia, pričom posledné denzitometrické vyšetrenie z roku 2015 potvrdzuje zhoršovanie ochorenia. Súd preto ďalej konštatuje, že neboli vyčerpané všetky možnosti na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, nakoľko odporkyňa sama má možnosť vykonať ďalšie iné dôkazy ako napr. aj vykonať znalecké dokazovanie, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pokiaľ nie je v tejto hlave ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu dospel k záveru, že zistenie skutočného stavu veci je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 6. augusta 2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporkyňa opätovne vykoná dokazovanie za účelom opätovného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky aj s prihliadnutím na zistenú osteoporózu u navrhovateľky, vykoná prípadne aj iné dôkazy potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci a taktiež náležite odôvodní jednak stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky ako aj stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u stanoveného rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky a zaujme stanovisko aj k stanovenej diagnóze osteoporózy. V novom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, a preto jej súd priznal náhradu trov konania. ktoré vznikli na nákladoch právneho zastúpenia a to za 3 úkony v roku 2015 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1. príprava prevzatie zastúpenia; 2. účasť na pojednávaní dňa 4.3.2015; 3. účasť na konaní pred posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava dňa 10.11.2015 ), t.j. 3 x 64,53 eur a režijný paušál 3 x 8,39 eur (§ 16 ods. 3) a za 1 úkon v roku 2016 vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 veta druhá cit. vyhlášky (účasť na pojednávaní dňa 3.2.2016), t.j. 1 x 66,00 eur a režijný paušál 1 x 8,58 eur (§ 16 ods. 3). Celkove suma trov právneho zastúpenia za roky 2015 a 2016 predstavuje 293,34 eur a je zvýšená o DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z) čo predstavuje 20% zo sumy 293,34 eur, t.j. o 58,67 eur. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky predstavujú celkove 352,01 eur. Náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd nepriznal náhradu trov konania uplatnenú vo výške jednej šestiny základnej sadzby tarifnej odmeny za 4 úkony právnej služby, pretože podľa ustanovenia § 11 ods. 4 druhá veta citovanej vyhlášky, v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie (§ 250s O.s.p.). Proti výroku o trovách konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave.