Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/157/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201242 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201242.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.r.o., IČO: 00 618 322, Brečtanová 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, Mgr. Peter Ďurček, advokát a konateľ, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/024/2014 zo dňa 29.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej (ďalej aj rada) č. RL/024/2014 zo dňa 29.04.2014, ktorým uložila žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 308/2000 Z.z.) úhrnnú sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie: I. povinnosti ustanovenej v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. účinného k 28.09.2010 tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 28.09.2010 - v čase od 20:00:00 hod. do 20:59:59 hod. odvysielal reklamné šoty - reklamný blok v čase o 20:13 hod v trvaní 3 minúty a 55 sekúnd - reklamný blok v čase o 20:32 hod. v trvaní 4 minúty a 5 sekúnd - reklamný blok v čase o 20:55 hod. v trvaní 4 minúty - o 20:28 hod. komunikát označujúci za sponzora programu smotanový jogurt Rajo Mňam Duo, o 20:07 hod. a o 20:12 hod. komunikát označujúci za sponzora program spoločnosť Kofola, a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. v trvaní 30 sekúnd, v celkovom v časovom rozsahu 12 minút a 30 sekúnd, teda o 30 sekúnd v dlhšom ako povolených 12 minút; - v čase od 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod. odvysielal reklamné šoty - reklamný blok v čase o 21:24 hod. v trvaní 6 minút a 4 sekundy, - reklamný blok v čase o 21:53 hod. v trvaní 5 minút a 54 sekúnd, - o 21:17 hod. komunikát označujúci za sponzora programu smotanový jogurt Rajo Mňam Duo, ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. v trvaní 10 sekúnd, v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 8 sekúnd, teda o 8 sekúnd dlhšom ako povolených 12 minút; II. povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. účinného k 28.09.2010 tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 28.09.2010 odvysielal pred a po programe Najlepšie počasie o 20:07 hod. a o 20:12 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Kofola, a.s., pred a po programe Panelák o 20:17 hod. a o 21:17 hod. odvysielal komunikát označujúci za sponzora programu smotanový jogurt Rajo Mňam Duo a dňa 01.10.2010 odvysielal pred a po programe Panelák o 20:16 hod. a 21:19 hod. komunikát označujúci za sponzora programu smotanový jogurt Rajo Mňam Duo, ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., bez ich oddelenia zvukovo- obrazovými prostriedkami od týchto programov, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že skutkový stav popísaný v napadnutom rozhodnutí nie je medzi účastníkmi konania sporný. Za hlavné žalobné dôvody, pre ktoré považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nezákonné, označil to, že žalovaný vydal rozhodnutie po uplynutí 6-mesačnej subjektívnej lehoty na vydanie rozhodnutia a že odvysielané komerčné komunikáty nespĺňali definíciu reklamy, v čoho dôsledku nemohlo dôjsť k porušeniu namietaných povinností. 3. V súvislosti s prekročením 6-mesačnej subjektívnej lehoty na vydanie rozhodnutia žalobca uviedol, že žalovaná v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. prerokovala správu o kontrole dodržiavania povinností a zároveň začala voči žalobcovi správne konanie dňa 21.12.2010. S týmto začala plynúť 6-mesačná subjektívna lehota na vydanie rozhodnutia, ktorá mala uplynúť dňa 21.06.2011. Žalovaná vydala prvé rozhodnutie vo veci dňa 12.04.2011, toto doručila žalobcovi dňa 21.06.2011, teda v deň uplynutia lehoty. Žalobca toto rozhodnutie napadol žalobou na Krajskom súde v Bratislave dňa 23.08.2011, kedy došlo k začatiu konania pred súdom. Žalobca poukázal na to, že zák. č. 308/2000 Z.z. neobsahuje žiadne ustanovenia o tzv. spočívaní prekluzívnych lehôt pre uloženie sankcie podľa § 64 v súvislosti s podávaním opravných prostriedkov alebo žalôb proti rozhodnutiam o uložení sankcie. Spočívanie prekluzívnych lehôt upravoval § 246d O.s.p. (zák. č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok platný a účinný do 30.06.2016), v zmysle ktorého sa za deň, kedy začne lehota na uloženie sankcie spočívať, považuje deň začatia súdneho konania, pričom posledným dňom spočívania lehoty je deň právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Žalobca mal za to, že plynutie subjektívnej lehoty nebolo prerušené až do dňa podania žaloby zo dňa 23.08.2011, teda až po uplynutí 8 mesiacov a 2 dní, teda 2 mesiace a 2 dni po uplynutí subjektívnej lehoty na uloženie sankcie. Vyjadril názor, že nakoľko prvé rozhodnutie žalovanej v predmetnej veci č. RL/54/2011 zo dňa 12.04.2011 neobstálo v súdnom prieskume, nakoľko ho Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 8Sžo/1/2013 zo dňa 23.01.2014 zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie, žalovaná už nedisponovala subjektívnou lehotou pre vydanie nového rozhodnutia č. RL/024/2014 zo dňa 29.04.2014, v dôsledku čoho nebolo prípustné a zákonné sankcionovať žalobcu za údajné porušenie povinnosti podľa zákona č. 308/2000 Z.z.. Žalobca tvrdil, že nakoľko v prejednávanej veci došlo k preklúzii práva na uloženie sankcie, žalovaná bola povinná k uplynutiu prekluzívnej lehoty prihliadať s úradnej povinnosti. Na preklúziu práva na uloženie sankcie však žalovaná neprihliadla, čím podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie trpí vadou spôsobujúcou jeho nezákonnosť. 4. V súvislosti s odkazom žalovaného na ustanovenie § 64 ods. 7 zák. č. 308/2000 Z.z. žalobca uviedol, že § 64 ods. 6 a 7 sa nevzťahujú na prejednávanú vec a nie je ich možné aplikovať, to znamená, že v prejednávanej veci žalovaný nemohol uplatňovať dodatočnú trojmesačnú lehotu na vydanie nového rozhodnutia po jeho zrušení zo strany Najvyššieho súdu SR. Podľa žalobcu je tomu tak z dôvodu, že § 64 ods., 6 a 7 sa vzťahujú výlučne na rozhodnutia, na základe ktorých došlo k uloženiu sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. c/ až e/ zák. č. 308/2000 Z.z. a boli napadnuté riadnym opravným prostriedkom podaným na Najvyšší súd SR. V prejednávanej veci však prvotné rozhodnutie žalovaného č. RL/54/2011 bolo rozhodnutím o uložení sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. na ktorého opravu alebo súdny prieskum sa nevzťahujú ustanovenia § 64 ods. 6 a 7 tohto zákona. 5. V ďalšom bode žaloby žalobca tvrdil, že právne posúdenie žalovanej vzťahujúce sa na odvysielané komunikáty nie je správne, nakoľko odvysielané komunikáty nenaplnili definičné znaky reklamy a teda § 34 ods. 1 a § 36 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z. sa na ne nevzťahuje. Žalobca mal za to, že každý odvysielaný komerčný komunikát je potrebné posudzovať komplexne, zohľadniť pritom všetky rozhodné aspekty vo vzájomných súvislostiach a porovnať, ktoré z nich sú v konkrétnom prípade významnejšie a ktoré ustupujú do úzadia. Podstatné je pritom celkové vyznenie spotu a nie jeho izolované čiastkové aspekty. Podľa žalobcu s klesajúcou dĺžkou komunikátu musí rásť agresivita a intenzita použitých výrazových prostriedkov, aby mohol byť učinený záver o tom, že daný spot je objektívne reklamou a nie je inou formou mediálnej komerčnej komunikácie. Uviedol ďalej, že aj krátke oznámenie môže byť reklamou, avšak len v takom prípade, ak priamo vyzýva ku kúpe výrobku, uvádza jeho cenu alebo výrobok porovnáva s konkurenciou. Zmienku o určitej vlastnosti výrobku samu o sebe nemožno považovať za zdôrazňovanie vlastnosti presviedčajúce diváka ku kúpe výrobku, ani ako porovnanie s inými výrobkami na trhu. 6. Podľa žalobcu nemožno konštatovať, že by sponzorský odkaz nesmel obsahovať znaky, ktoré sa môžu do istej miery zhodovať s reklamou. Môže obsahovať reklamné oznámenie v širšom zmysle slova propagujúce obchodné meno služby, tovary, alebo napríklad slogan sponzora programu, pričom jeho účelom je vytváranie alebo upevňovanie dobrej povesti alebo mena sponzora. Vo všeobecnosti o reklamu pôjde vtedy, ak odvysielaná informácia je natoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja a nákupu. Naopak nejde o reklamu, ako odvysielaná informácia bude mať prevažne informatívny charakter a sleduje účel, ktorým je snaha sponzora o vytvorenie alebo udržanie jeho dobrého mena alebo svojich výrobkov a služieb v očiach diváka. 7. Pokiaľ ide o komunikáty sponzora Rajo, a.s., žalovaná mala za to, že predmetný komunikát je reklamou z dôvodu, že slovné spojenia „Nové zážitky s prízemia až navrch“, „Podľa chuti zmiešaj ho“ a „To najlepšie z každého poschodia...“, „Niekto to rád zmiešané“ poukazujú na „výhodu“ spracovania produktu, čím podporujú jeho predaj. Takýto záver je podľa žalobcu predčasný, arbitrárny a neodôvodnený a nevychádza zo zisteného skutkového stavu veci. Za rovnaký považoval žalobca záver žalovaného vo vzťahu ku komunikátu sponzora Kofola, a.s., ktorý mal byť podľa žalovanej reklamou z dôvodu, že slovné spojenia „Užite si letnú pohodu za každého počasia s pramenitou vodou Rajec a Rajec bylinka. Rajec. Tajomstvo patentované prírodou“ priamo nabádajú recipienta k použitiu daných výrobkov a poukazujú na prírodný charakter a chuť produktov, čím pozitívne hodnotia ich kvalitu a podporujú ich predaj. 8. Pre vyslovenie jednoznačného záveru o sledovanom účele odvysielaného komerčného komunikátu je podľa žalobcu potrebné preskúmať celkové vyznenie komunikátu, najmä podľa nasledovných pravidiel, a/ komplexné hodnotenie komunikátu, b/ dĺžka spotu, c/ objekt komunikátu, d/ dynamickosť komunikátu, e/ zaradenie komunikátu, f/ označenie komunikátu, g/ presviedčavý charakter h/ porovnávanie 9. Ku komunikátom sponzora Rajo, a.s. žalobca uviedol, že slovné spojenia, ktoré žalovaná vzťahovala k produktu (jogurtu), sa vzťahujú k samotnému seriálu a navádzajú diváka na sponzora, ktorý im tieto zážitky zo sponzorovaného programu prináša, čo je primárnou podstatou sponzorských odkazov a sponzorovania. Skutočnosť, že produkt (jogurt) je možné zamiešať, nie je podľa žalobcu vyzdvihovaním jeho vlastnosti, ale len ich obyčajným opísaním. Zamiešanie jogurtu s jeho príchuťou je prioritne jeho základnou vlastnosťou u prevažnej väčšiny jogurtov. Popisná informácia o produkte bola podľa žalobcu uvedená spôsobom, ktorý tento produkt nevyzdvihoval nad dovolenú mieru vo vzťahu k sponzorovaniu. 10. V prípade komunikátu sponzora Kofola, a.s. bol slogan, ktorým sú označované všetky produkty s označením Rajec („Rajec. Tajomstvo patentované prírodou“), považovaný za spojenie poukazujúce na kvalitu produktu, čo je podľa žalobcu nesprávne a dokonca aj v rozpore s rozhodovacou činnosťou rady, ktorá zaužívané slogany bežne používané v spojení s produktmi nepovažuje za porušenie povinnosti. Rovnako záver žalovanej o nabádaní recipienta na použitie produktu je nesprávny, pretože z kontextu komunikátu vyplýva, že tento priamo nadväzuje na reláciu s názvom Najlepšie počasie. „Užite si letnú pohodu za každého počasia“ podľa žalobcu jednoznačne naznačuje, že úmysel sponzora bol logicky a dôvtipne nadviazať na predmetnú reláciu a nenásilne spojiť produkt so sponzorovanou reláciou o počasí. 11. Žalobca poukázal na to, že uvedené komunikáty boli odvysielané v dĺžke 10 sekúnd, pričom reklama a reklamné spoty sú vo vysielaní žalobcu uvádzané výlučne najmenej v 30 sekundových dĺžkach. Predmetom komunikátov boli produkty sponzora, prostredníctvom ktorých je sponzor svojim zákazníkom známy, pričom upozornenie na ich existenciu, prípadne na nový produkt alebo overené vlastnosti, s ktorými si spotrebitelia produkt spájajú, je podľa žalobcu dovolenou formou propagácie sponzora. Dynamickosť komunikátov bola nízka, zaradené boli v časovom pásme určenom výlučne pre sponzorské odkazy, čiže pred a po odvysielanej relácii, na ktorú nadväzovali. Komunikáty boli jednoznačne označené ako sponzorské odkazy. Nemali presviedčavý charakter, informovali len divákov o existencii a vlastnostiach produktov, neobsahoval informáciu o ich výhodnosti, o cene alebo výhodnej akcii a nijakým spôsobom nevyzývali divákov k ich kúpe. Neporovnávali produkty s produktmi iného poskytovateľa a ani neuvádzali pozitívne alebo negatívne vlastnosti produktu v porovnaní s inými produktmi. Z uvedených dôvodov žalobca tvrdil, že predmetné komunikáty naplnili definičné znaky sponzorského odkazu a preto sú závery žalovaného nesprávne. II. 12. Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhla žalobu zamietnuť. K žalobným dôvodom uviedla, že žalobca vychádza z premisy, že § 64 ods. 7 zákona č. 308/2000 Z. z. je aplikovateľný len na prípady, kedy rada rozhodla o uložení sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. c) až e) zákona č. 308/2000 Z. z. (teda o niektorej zo sankcií - pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, pokuta, odňatie licencie za závažné porušenie povinností). 13. Podľa žalovanej prvá veta § 64 ods. 7 zákona č. 308/2000 Z. z. upravuje prípad, keď je potvrdené rozhodnutie rady, ktorým bola uložená niektorá zo sankcií podľa § 64 ods. 1 písm. c) až d) zákona č. 308/2000 Z. z.. Druhá veta § 64 ods. 7 zákona č. 308/2000 Z. z., bez odvolania sa na predchádzajúcu vetu tohto ustanovenia alebo na § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z., uvádza, že v prípade, ak súd rozhodnutie rady zruší a vec vráti na ďalšie konanie, žalovaná rozhodne o sankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na formuláciu druhej vety § 64 ods. 7 zákona č. 308/2000 Z. z. je túto podľa názoru žalovanej potrebné vykladať nezávisle od predchádzajúcej vety, a to tak, že postup v nej ustanovený sa vzťahuje na všetky prípady, kedy dôjde k zrušeniu rozhodnutia žalovanej Najvyšším súdom SR. 14. Tomuto záveru nasvedčujú podľa žalovanej aj ďalšie skutočnosti. Zákonodarca stanovil subjektívnu lehotu na rozhodnutie rady v rozsahu 6 mesiacov, v ktorých rada okrem právneho posúdenia veci musí vykonávať aj skutkové zistenia, ktoré môžu byť z časového hľadiska náročné, pre zachovanie práv účastníkov konania musí rešpektovať aj primerané lehoty, aby sa mohli vyjadriť, atď. Ak by v prípadoch opakovaného zrušenia rozhodnutí rady o uložení sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 308/2000 Z. z. mala rada možnosť rozhodnúť len v zostávajúcej časti subjektívnej lehoty, ktorá je pomerne krátka, došlo by k značnému obmedzeniu jej činností. 15. Podľa názoru žalovanej nie je žiadny právny ani iný dôvod, prečo by zákonodarca mal rozlišovať medzi zrušením rozhodnutia Rady o uložení sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. a) a b) a podľa § 64 ods. 1 písm. c) až e) zákona č. 308/2000 Z. z. V § 64 ods. 7 zákona č. 308/2000 Z. z. je stanovený postup žalovanej pre rôzne prípady, ktoré môžu nastať v súvislosti so súdnym prieskumom jej rozhodnutí, medzi ktoré (nezávisle od ostatných prípadov) spadá aj zrušenie jej rozhodnutia Najvyšším súdom SR, ktoré môže nastať bez ohľadu na druh uloženej sankcie. 16. K druhému žalobnému bodu žalovaná uviedla, že každý odvysielaný komunikát napĺňajúci definíciu reklamy podľa v § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. je reklamou, so všetkými dôsledkami, ktoré s touto skutočnosťou uvedený zákon spája. 17. Sponzorovanie nie je na rozdiel od reklamy definované prostredníctvom odvysielaného obsahu (verejné oznámenie), ale ako činnosť s konkrétnym účelom, ktorým je na jednej strane poskytnutie plnenia na financovanie programov a propagovanie sponzora na strane druhej. Propagovanie sponzora sa vo vysielaní prejavuje najmä prostredníctvom označenia sponzora (sponzorský odkaz), ktoré je vysielateľ povinný odvysielať pred a po sponzorovanom programe. Takéto označenie sa v praxi vyvinulo na samostatný komunikát (sponzorský odkaz), ktorý má vizuálne blízko k reklame. 18. Jedným z definičných kritérií reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. je zámer, ktorým musí byť podpora predaja, nákupu alebo nájmu tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom - inými slovami podpora odbytu tovarov alebo služieb. Na dosiahnutie uvedeného môže reklama obsahovať akékoľvek obsahové prvky, ktoré zákon z použitia v reklame výslovne nevylučuje (napr. pri reklame na určité produkty alkohol, cigarety alebo obmedzenia reklamy v spojitosti s maloletými, atď.). Reklama teda môže obsahovať subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie kvalitatívnych vlastností tovarov alebo služieb, alebo iné špecifické propagačné prvky. 19. Toto vymedzenie je podľa žalovanej zároveň limitom pre obsah sponzorského odkazu. Ten, ak sa na neho nemajú vzťahovať ustanovenia regulujúce reklamu, nesmie obsahovať špecifické propagačné prvky. Uvedené vyplýva aj z výkladovej správy k Protokolu pozmeňujúcemu Európsky dohovor o cezhraničnej televízii (1998) (č. 171), článok 58, cit.: „Komisia súhlasí s doplnením definície sponzorstva uvedením, že zahŕňa aj propagáciu aktivít sponzora. Bolo dohodnuté, že sponzor by mal mať možnosť vybrať najvhodnejšiu formu propagácie aby mohol byť ľahko identifikovaný verejnosťou (odkazom na názov spoločnosti, alebo názov jej najznámejšieho produktu atď.). Avšak za žiadnych okolností by identifikácia sponzora nemala obsahovať špecifické propagačné prvky (vyzývanie na nákup, zmienky o kvalite alebo účinnosti produktu atď.).“ 20. Žalovaná ďalej uviedla, že dôvodom zavedenia inštitútu sponzorovania do Dohovoru a následne smernice č. 89/552/EHS a neskôr smernice o AVMS bola snaha o umožnenie ďalšieho financovania programových služieb vysielateľov takými prostriedkami, ktoré nebudú zároveň zvyšovať reklamný tlak na spotrebiteľa. Nižšia propagačná hodnota sponzorovania je kompenzovaná absenciou limitov, ktoré sú predpísané pre reklamu ako priamu a kvalitatívne najsilnejšiu formu komerčného pôsobenia na diváka (§ 34 ods. 1, § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.). Z uvedených dôvodov nie je podľa žalovanej prípustné, aby sponzorské odkazy obsahovali prvky vyhradené reklame. 21. Sponzorský odkaz má tak obsahovať informácie o skutočnosti, že daný program je sponzorovaný, a tiež, kto je jeho sponzorom (napr.: Sponzorom programu je spoločnosť X. / Tento program Vám prináša spoločnosť X, poskytovateľ služby Y...), avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov. 22. Akceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania sponzorských odkazov by podľa žalovanej dochádzalo k obchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu, a to takým spôsobom, že vysielateľ by mohol vysielať ako sponzorské odkazy komunikáty, ktoré by mali prakticky totožný obsah ako reklamné šoty, avšak nevzťahovali by sa na ne povinnosti (obmedzenia) podľa § 34 ods. 1 a podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. To by v konečnom dôsledku znamenalo, že vysielateľ by mohol vysielať reklamu bez časového obmedzenia (teda aj viac ako povolených 12 minút za hodinu) a bez oddelenia od ostatných zložiek programovej služby zvukovo-obrazovými prostriedkami. Takýto výklad by bol v rozpore s účelom ustanovení § 34 ods. 1 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., ktoré majú zmierňovať účinky reklamného tlaku na recipienta. 23. Ku kritériám, ktorá žalobca definoval pre potreby posúdenia určitého komunikátu ako reklamy, žalovaná uviedla, že tieto kritériá však nevychádzajú z definície reklamy uvedenej v § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., ani z relevantnej judikatúry. Hoci žalovanej nebolo zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k daným kritériám, vyjadrila sa ku každému z nich vo všeobecnosti i vo vzťahu k odvysielaným komunikátom. V súvislosti s posudzovaním sponzorských odkazov ako reklamy citovala žalovaná z rozsudkov Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 6Sžo/38/2013, 6Sž/2/2012, 8Sž/11/2012 a 2Sžo/16/2013. 24. K dôvodom, pre ktoré rada považovala predmetné komunikáty za reklamu, žalovaná uviedla, že v rámci vizuálnej zložky prvého komunikátu bolo poukázané na fakt, že produkt Rajo Mňam Duo je novým produktom na trhu. Komunikát tiež obsahoval verbálne informácie „Nové zážitky z prízemia až navrch...“, ktoré spolu s vyobrazením produktu Rajo Mňam Duo poukazovali na novú črtu tohto produktu, ktorou je skutočnosť, že tento jogurt obsahuje dve príchute, ktoré sú v rámci jedného obalu oddelené. Tieto informácie boli doplnené vizuálnou informáciou „Podľa chuti zamiešaj ho!“, ktorá poukazovala na „výhodu“ takéhoto spracovania produktu pre konzumenta. Druhý komunikát obsahoval vizuálnu informáciu o skutočnosti, že produkt Rajo Mňam Duo je novým produktom na trhu; obsahoval tiež verbálne informácie „To najlepšie z každého poschodia...“ a „Niekto to rád zmiešané“, ktoré spolu s vyobrazením produktu Rajo Mňam poukazovali na charakteristiku tohto produktu, ktorou je skutočnosť, že tento jogurt obsahuje dve zmiešané príchute. 25. Žalovaná argumentovala, že podpora predaja nemusí mať vždy nevyhnutne formu priameho pozitívneho hodnotenia produktu, ale tak ako v bežných reklamných šotoch môže mať rôzne formy, ktoré však jednoznačne smerujú k vzbudeniu záujmu spotrebiteľa, k upriameniu jeho pozornosti na práve daný druh produktu. Z obsahu odvysielaných komunikátov a ich následnej analýzy je podľa žalovanej zrejmé, že oba komunikáty informovali o novom produkte na trhu a zároveň poukazovali na jeho vlastnosť a výhodu. Takéto stvárnenie komunikátov presiahlo obyčajné informovanie o sponzorovi programu a vzhľadom na použité techniky spracovania dosiahlo propagačný charakter opodstatňujúci záver o naplnení definície reklamy, keďže svojím spracovaním tieto komunikáty podporovali predaj a nákup tovaru - nových jogurtov Rajo Mňam Duo. Naplnili preto definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. 26. Ku komunikátu spoločnosti Kofola, a.s. žalovaná uviedla, že verbálna i vizuálna zložka „Užite si letnú pohodu za každého počasia s pramenitou vodou Rajec a Rajec bylinka. Rajec. Tajomstvo patentované prírodou“ priamo nabáda recipienta k použitiu daných produktov, k zvýšeniu záujmu divákov o daný produkt, v spojitosti s produktmi Rajec a Rajec bylinka poukazuje na prírodný charakter a chuť týchto produktov, čím pozitívne hodnotí ich kvalitu. Nakoľko tieto vyjadrenia podporovali predaj uvedených produktov, dospela rada k záveru, že i tento komunikát naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. 27. Žalovaná nepoprela, že komunikáty oboch spoločností boli sponzorskými odkazmi, to však nič nemení na skutočnosti, že zároveň naplnili definíciu reklamy. Aj z vyššie uvedenej judikatúry podľa žalovanej vyplýva, že určitý komunikát môže byť sponzorským odkazom a zároveň aj reklamou. To, že komunikáty boli svojím znením späté so sponzorovaným programom, nemá podľa žalovanej dopad na ich posúdenie ako reklamy. 28. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná zarátala trvanie predmetných komunikátov do času vyhradeného reklame a tiež posudzovala, či boli rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby žalobcu, pričom dospela k záveru, že tieto neboli zreteľne, resp. neboli vôbec oddelené zvukovo-obrazovými prostriedkami od bezprostredne predchádzajúceho alebo nasledujúceho programu tak, ako to žalobcovi explicitne ukladá § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. III. 29. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že oznámeniami zo dňa 21.12.2010 začala žalovaná správne konania voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 36 ods. 2 a § 34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s odvysielaním komunikátov označujúcich za sponzora programu spoločnosť Rajo, a.s. a Kofola, a.s.. Celkom 4 začaté konania boli ukončené jedným rozhodnutím č. RL/54/2011 zo dňa 12.04.2011, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. sankcia - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti podľa § 36 ods. 2 uvedeného zákona, ktorej sa mal žalobca dopustiť tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 28.09.2010 v čase 20:00 hod. - 21:00 hod. a 21:00 - 22:00 hod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút a tiež povinnosti podľa § 34 ods. 1 zákona, tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 28.09.2010 odvysielal pred programom Panelák o cca 20:17 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Rajo, a.s. a po programe Panelák o cca 21:17 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Rajo, a.s. a dňa 01.10.2010 odvysielal pred programom Panelák o cca 20:16 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Rajo, a.s. a po programe Panelák o cca 21:19 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Rajo, a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., bez ich oddelenia zvukovo-obrazovými prostriedkami od týchto programov, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. 30. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorú tunajší súd rozsudkom č.k. 1S 156/2011-31 zo dňa 25.10.2012 ako nedôvodnú zamietol. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 8Sžo/1/2013 zo dňa 23.01.2014 rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej č. RL/54/2011 zo dňa 12.04.2011 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vrátil jej vec na ďalšie konanie a to z dôvodu, že vo výroku rozhodnutia žalovaná neuviedla komunikát označujúci za sponzora spoločnosť Kofola, a.s., čím došlo k situácii, že výrok rozhodnutia nekorešpondoval s jeho odôvodnením. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná neúplným výrokom zaťažila rozhodnutie nezákonnosťou, pre ktorú je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. K vecnej stránke rozhodnutia žalovanej sa Najvyšší súd SR nevyjadril. 31. V ďalšom konaní vydala žalovaná dňa 29.04.2014 rozhodnutie č. RL/024/2014, ktorého výroková časť je popísaná v prvej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Dôvody rozhodnutia korešpondujú s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe popísaného druhej časti odôvodnenia tohto rozsudku. IV. 32. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. 33. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové prostriedky. 34. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny. 35. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila. Podľa ods. 2 ak je program alebo séria programov čiastočne alebo ako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom a priezviskom, ak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci programu. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku programu a na konci programu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program alebo sériu programov logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora. 36. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. 37. Podľa § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa rada dozvedela o porušení povinnosti podľa odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona na zasadnutí rady. 38. Podľa § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) až e) možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady [odkaz na § 250l až 250s OSP]; podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) nemá odkladný účinok. 39. Podľa § 64 ods. 7 zákona č. 308/2000 Z. z. ak bol podaný opravný prostriedok podľa odseku 6 a súd nezruší rozhodnutie rady, sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ak odsek 6 neustanovuje inak. Ak súd rozhodnutie rady zruší a vec vráti na nové konanie, rada rozhodne o sankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu. Uložená sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ak odsek 6 neustanovuje inak. V. 40. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť včasnosť vydania napadnutého rozhodnutia z pohľadu plynutia zákonom stanovených lehôt na rozhodnutie o sankcii, ako aj povahu žalobcom odvysielaných komunikátov, ktoré žalovaná vyhodnotila ako reklamu a z tohto vyhodnotenia odvíjala uloženie upozornenia na porušenie zákona. 41. Zákon č. 308/2000 Z.z. umožňuje žalovanej rozhodnúť o uložení sankcie za porušenie zákonnej povinnosti v prekluzívnej lehote 6 mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedela, pričom za tento deň sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona na zasadnutí rady. Týmto dňom bol v prejednávanej veci podľa nesporných tvrdení účastníkov deň 21.12.2010, kedy zároveň žalovaná oznámila žalobcovi začatie správneho konania. Žalovaná v zákonnej 6-mesačnej lehote na zasadnutí konanom dňa 12.04.2011 rozhodla, pričom rozhodnutie vo veci doručila žalobcovi dňa 21.06.2011, ktorý bol posledným dňom lehoty na rozhodnutie o uložení sankcie za posudzované skutky. 42. Relevantná právna úprava ukladania sankcií za porušenie zákona v citovaných ustanoveniach v čase rozhodovania určovala, že proti rozhodnutiu rady o pozastavení vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, uložení pokuty alebo odňatí licencie za závažné porušenie povinnosti (§ 64 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona č. 308/2000 Z.z.) možno podať opravný prostriedok na Najvyšší súd SR do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady. Keďže uvedená osobitná úprava sa netýkala ostatných sankcií podľa uvedeného zákona, platila všeobecná úprava (§ 246 ods. 1 O.s.p.), na základe ktorej rozhodnutia žalovanej o uložení sankcie upozornenia na porušenia zákona a odvysielania oznamu o porušení zákona (§ 64 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 308/2000 Z.z.) v hľadiska vecnej príslušnosti podliehali v čase podania žaloby súdnemu preskúmaniu na Krajskom súde v Bratislave. 43. Zákonodarca v § 64 ods. 7 zák. č. 308/2000 Z.z. nadväzuje na ods. 6, ktorý upravuje možnosť podať opravný prostriedok na Najvyšší súd SR proti rozhodnutiam o pozastavení vysielania, uložení pokuty a odňatí licencie. Stanovuje, že ak súd na základe podaného opravného prostriedku nezruší rozhodnutie rady, uložená sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Upravuje zároveň postup pre prípad zrušenia rozhodnutia rady a vrátenia veci na nové konanie, keď stanovuje, že rada rozhodne o sankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pričom uložená sankcia sa má takisto vykonať po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia. 44. Prísne gramatický výklad zákona by mohol nasvedčovať tomu, že ustanovenie § 64 ods. 7 o vykonateľnosti rozhodnutí rady a o stanovení dodatočnej trojmesačnej lehoty na vydanie nového rozhodnutia po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia v tej istej veci najvyšším súdom, sa nevzťahuje na rozhodnutia rady o uložení sankcií podľa § 64 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 308/2000 Z.z., čoho sa dovoláva žalobca. Krajský súd je však toho názoru, že takýto výklad spomenutých ustanovení zákona by popieral efektívnosť ukladania sankcií upozornenia na porušenie zákona či odvysielania oznamu o porušení zákona v nadväznosti na súdne preskúmavanie rozhodnutí rady o ich uložení. Vnášal by do jednotného systému ukladania sankcií za porušenia zákona asymetriu, ktorá podľa logiky a účelu zákona, ako aj dôvodovej správy k zákonu, nebola úmyslom zákonodarcu. Preto je súd toho názoru, že ústavne konformný výklad § 64 ods. 6 a 7 zák. č. 308/2000 Z.z. (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) musí viesť k záveru, že tak pravidlá o vykonateľnosti radou uložených sankcií, ako aj trojmesačná lehota na vydanie nového rozhodnutia po zrušení toho predchádzajúceho správnym súdom, sa musí vzťahovať na rozhodnutia žalovanej o všetkých sankciách podľa § 64 ods. 1 písm. a/ až e/ zák. č. 308/2000 Z.z.. 45. Krajský súd v Bratislave sa teda nestotožnil s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané po uplynutí prekluzívnej lehoty podľa § 64 ods. 4, 7 zákona č. 308/2000 Z.z. a má za to, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia v predmetnej veci Najvyšším súdom SR začala žalovanej plynúť trojmesačná lehota na vydanie nového rozhodnutia vo veci, ktorú žalovaná dodržala. 46. Pokiaľ ide o posúdenie odvysielaných komunikátov spoločností Rajo, a.s. a Kofola, a.s., je súd toho názoru, že žalovaná postupovala v súlade so zákonom, keď predmetné komunikáty kvalifikovala ako reklamu, aplikovala na ne právnu úpravu ustanovenú v § 34 ods. 1 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a vyvodila z toho vyplývajúce právne následky v podobe uloženia sankcie upozornenia na porušenie zákona. 47. Možno konštatovať, že reklama i sponzorský odkaz sú druhmi mediálnej komerčnej komunikácie, ktorých rozlišujúcim kritériom je naplnenie znakov legálnej definície reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.. Základnou črtou reklamy je zámer zadávateľa podporiť predaj alebo nákup tovarov či služieb propagáciou jeho vlastností, ceny, príp. uplatnením iných propagačných prvkov. Pojem sponzorský odkaz zákon bližšie nedefinuje, upravuje len otázku sponzorovania, ktorým sa rozumie financovanie programu s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary, alebo aktivity sponzora, ktorého logo alebo odkaz na výrobok alebo službu vysielateľ uvádza na začiatku a na konci programu. 48. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že nižšia propagačná hodnota sponzorského odkazu je kompenzovaná absenciou limitov, ktoré sú predpísané pre reklamu, ako priamu a kvalitatívne najsilnejšiu formu komerčného pôsobenia na diváka. Ak sa má určitý komunikát považovať sponzorský odkaz, nesmie obsahovať reklamný obsah, inak by mohlo dochádzať k obchádzaniu právnej regulácie reklamy vydávaním reklamných obsahov za sponzorské odkazy. Preto ak sponzorský odkaz naplní definíciu reklamy, musí vysielateľ splniť všetky zákonné povinnosti určené pre reklamu (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 6Sž/21/2012 zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 2Sžo/16/2013 <http://merit.slv.cz/2Szo/16/2013> zo dňa 18.06.2014.). 49. Rozlišovanie medzi reklamou a sponzorským odkazom z pohľadu priemerného diváka je kompetenciou žalovanej, ktorá aj svojou rozhodovacou činnosťou v rámci zákonom povolenej správnej úvahy stanovuje pravidlá pre toto rozlišovanie, ktoré je správny súd oprávnený od prípadu k prípadu skúmať len z toho pohľadu, či správne uváženie žalovanej v každej konkrétnej veci nevybočilo z medzí a hraníc stanovených zákonom (§ 27 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len S.s.p.). Pokiaľ žalovaná vo svojich rozhodnutiach smeruje k striktnému vyčleneniu propagačných reklamných prvkov zo sponzorských odkazov, je súd toho názoru, že takáto línia nevybočuje z medzí a hraníc zákona. 50. Najvyšší súd SR sa v obdobnej veci (týkajúcej sa tých istých účastníkov) v rozsudku sp. zn. 3Sž/17/2014 zo dňa 24.02.2015 vyjadril k žalobcom naznačeným kritériám pre posúdenie, či ide o sponzorský odkaz alebo o reklamu. Konštatoval, že „dĺžka spotu nie je pre posúdenie, či ide o reklamu alebo sponzorský odkaz, relevantná, nakoľko aj reklama môže mať kratšie trvanie. Z hľadiska objektu komunikátu môže byť predmetom sponzorského odkazu nielen samotná osoba sponzora, ale aj jeho produkty a služby, čo aj priamo vyplýva z § 38 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., preto ani toto kritérium nemôže najvyšší súd považovať za relevantné. Dynamickosť komunikátu taktiež sama o sebe neposilňuje reklamný charakter, pričom výsledný záver možno určiť až v spojení s ďalším obsahom odvysielaného komunikátu. Zaradenie a označenie komunikátu výlučne závisí od konania vysielateľa a je len na ňom, ako vysielané komunikáty označí a zaradí, preto tieto kritériá nemôžu slúžiť na posúdenie rozdielu medzi reklamou a sponzorským odkazom. Označenie, či určitý program je sponzorovaný, je v zmysle § 38 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z. nevyhnutnou súčasťou sponzorského odkazu a ak to vysielateľ nevykoná, koná tak v rozpore s uvedeným ustanovením, za čo mu môže byť uložená sankcia. Označovať sponzorské odkazy je nevyhnutné, aby boli diváci informovaní o tom, že určitý program je sponzorovaný. Rovnako aj kritériá, ktoré uviedla navrhovateľka, a to presviedčavý charakter a porovnávanie senát najvyššieho súdu vyhodnotil ako nerelevantné. Presviedčavý charakter, ktorým by bol divák nútený do kúpy určitého výrobku, prípadne ktorý by obsahoval priamu výzvu na kúpu výrobku, informáciu o výhodnosti produktov, informáciu o cene, nemajú ani mnohé reklamy vysielané v súčasnosti, preto nie je možné postupovať spôsobom, ktorý uviedla navrhovateľka. Obdobne mnohé reklamy neobsahujú žiadne porovnávanie s konkurenciou ani neuvádzajú žiadne pozitívne alebo negatívne vlastnosti produktov v porovnaní s inými produktmi. Uvedené kritériá teda nemôžu slúžiť na posúdenie rozdielov medzi reklamou a sponzorským odkazom“. Na túto argumentáciu, ktorá je v plnom rozsahu použiteľná i v predmetnej veci, krajský súd poukazuje a stotožňuje sa s ňou. 51. Pokiaľ ide o komunikáty spoločnosti Rajo, a.s., stotožnil sa súd s názorom žalovanej, že ich vizuálna i verbálna stránka upozorňuje na to, že ide o nový produkt, ktorého vlastnosťou je, že obsahuje dve príchute, pričom informáciou „Podľa chuti zamiešaj ho!“ a „Niekto to rád zmiešané“ sa bezpochyby upriamuje pozornosť diváka na to, že jogurt je možné konzumovať bez zamiešania oboch príchutí, alebo aj zmiešaný. Podľa názoru súdu nemožno poprieť, že produkt sa tým odlišuje od jogurtov, ktoré sa predávajú už zmiešané, alebo na dosiahnutie očakávanej chute ich treba zamiešať s príchuťou na spodku téglika. Možno preto konštatovať, že predmetné komunikáty propagovali novú vlastnosť a výhodu produktu Rajo Mňam Duo a podporovali jeho predaj. 52. Komunikáty spoločnosti Kofola, a.s. svojou verbálnou zložkou „Užite si letnú pohodu za každého počasia s pramenitou vodou Rajec a Rajec bylinka. Rajec. Tajomstvo patentované prírodou“ spájajú produkt s letnou pohodou, zvýrazňujú ich prírodný charakter a vytvárajú tak dojem, že ich konzumácia človeku prospieva, čím jednoznačne prekračujú hranice informatívnosti a podporujú predaj týchto produktov. 53. Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že žalovaná postupovala v medziach zákona, keď odvysielané komunikáty vyhodnotila ako reklamu a svoje závery aj náležite odôvodnila. Odvysielaním predmetných komunikátov naplňujúcich definíciu reklamy bez toho, aby boli zreteľne oddelené od iných častí programovej služby, žalobca porušil zákon tak, ako to žalovaná uviedla vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a preto považoval súd uloženie sankcie podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. za zákonné a vecne správne. 54. trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 S.s.p. a nepriznal účastníkom právo na ich náhradu, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti ním vydaného rozhodnutia právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.