Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/23/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201286 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201286.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: B. S. Z., bytom S. XX, Z., zastúpenej: alianciaadvokátov ak., s.r.o. so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: 1/ Hlavné mesto slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 28.7.2014 proti rozhodnutiu odporcu Č. k:. 2215/04, Zn.: OU-BA-PLO-2014/118760/45730/MBE zo dňa 27.6.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č. k:. 2215/04, Zn.: OU-BA- PLO-2014/118760/45730/MBE zo dňa 27.6.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č. k:. 2215/04, Zn.: OU-BA-PLO-2014/118760/45730/MBE zo dňa 27.6.2014 odporca za použitia ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“) rozhodol, že navrhovateľka nesplnila podmienky § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona a preto jej nepriznal vlastnícke právo k pozemku PK vložky č. XXXX (Y. XXXX), PK parcelné číslo XXX/XX (XXX), roľa - v čase prechodu na štát záhrada o výmere 334 m2 v pôvodnom katastrálnom územní Z. - B., v súčasnosti L. (ďalej len „predmetný pozemok“), ani právo na náhradu. Opísal v konaní zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že kúpna zmluva, na základe ktorej prešlo vlastníctvo predmetného pozemku na štát bola síce uzatvorená pod nátlakom, avšak nie za nápadne nevýhodných podmienok. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.7.2014, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedla v ňom, že kúpnu cenu za predmetný pozemok nie je možné považovať za primeranú, že kúpou došlo k faktickej strate hodnoty, ktorej náhrada by vyžadovala oveľa vyššie náklady ako vyplatená kúpna cena, že pozemky sa v čase prechodu na štát predávali za oveľa vyššiu cenu, ktorú skutočnosť prezentovala kópiami zmlúv o pôžičkách poskytovaných Slovenskou štátnou sporiteľňou (pôžička z 29.7.1980 na sumu 200 000.- Kčs na stavbu rodinného domu a na registračný poplatok; pôžička z 10.8.1988 na sumu 132 000.- Kčs na kúpu rodinného domu od občanov a na registračný poplatok). Odporca vo svojom vyjadrení zo 16.9.2014 k návrhu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Hlavné mesto SR Bratislava sa k návrhu nevyjadrilo. Slovenský pozemkový fond sa k návrhu vyjadril na pojednávaní tak, že navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní v neprítomnosti odporcu a Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Zástupca navrhovateľky na pojednávaní založil do súdneho spisu aktuálnu internetovú ponuku realitnej kancelárie predaja obdobného pozemku s navrhovanou kúpnou cenou 223 000.- eur. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového administratívneho spisu odporcu z obsahu ktorého o. i. zistil, že pôvodnou vlastníčkou predmetného pozemku bola navrhovateľka. V súčasnosti je predmetný pozemok vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy. Kúpnou zmluvou č. 86-24047-HE z 10.4.1989 predmetný pozemok v celkovej výmere 334 m2 (pozostávajúci podľa geometrického plánu č. 89009 z dielu č. 9 o výmere 309 m2 - aktuálne parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a z dielu č. 15 o výmere 25 m2 - aktuálne parc. č. XXX - zastavaná plocha) navrhovateľka predala Výstavbe hlavného mesta SR Bratislavy za kúpnu cenu 6 680.- Kčs (á 20.- Kčs /m2). Nakoľko na vykúpenom predmetnom pozemku sa nachádzala stavba a porasty, aj tieto boli vykúpené: za stavbu (na parcele o výmere 25 m2) 17 012.- Kčs, za porasty 1 838.- Kčs. S poukazom na uvedené predstavovala celková kúpna cena sumu 25 531.- Kčs. V uplatnenom nároku navrhovateľka uviedla, že predmetný pozemok bol využívaný ako záhrada. Z výpovede svedka p. Š. L. o. i. vyplynulo, že všetky pozemky v okolí predmetného pozemku boli vykupované za úradnú cenu pre Bratislavu - za 20.- Kčs / m2. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa ust. § 1 ods. 1 vyhlášky č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení platnom ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy z 10.4.1989 (ďalej len „vyhláška“) touto vyhláškou sa ustanovuje spôsob zistenia ceny a) obytných domov, b) stavieb na individuálnu rekreáciu, c) garáží, d) plotov a studní, e) ostatných stavieb, f) vonkajších úprav, g) nedokončených stavieb, h) pozemkov, i) trvalých porastov na účely prevodov alebo prechodov vlastníctva k nim. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky cena za 1 m2 pozemku alebo jeho časti určenej na stavbu, na zriadenie záhrady alebo pozemku vedeného v evidencii nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie, záhrada, ak nejde o pozemok oceňovaný podľa odsekov 2 a 5, je: 20,-Kčs v hlavnom meste SSR Bratislave. Podľa ust. § 22 vyhlášky ceny stavieb, pozemkov, trvalých porastov a náhrady za dočasné užívanie pozemkov podľa tejto vyhlášky sú cenami a náhradami najvyššie prípustnými. Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: Súd úvodom tohto odôvodnenia poukazuje na skutočnosť, že pre navrátenie vlastníctva podľa ust. § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona (okrem naplnenia iných predpokladov) zákon vyžaduje súčasné naplnenie obidvoch kumulatívnych podmienok - teda existenciu tiesne (ktorú odporca v danom prípade uznal) a nápadne nevýhodné podmienky uzatvorenia kúpnej zmluvy (ktoré odporca v danom prípade neuznal). K námietke navrhovateľky, podľa ktorej kúpnu cenu za predmetný pozemok nie je možné považovať za primeranú, nakoľko kúpou došlo k faktickej strate hodnoty, ktorej náhrada by vyžadovala oveľa vyššie náklady ako vyplatená kúpna cena, že pozemky sa v čase prechodu na štát predávali za oveľa vyššiu cenu, ktorú skutočnosť prezentovala kópiami zmlúv o pôžičkách poskytovaných Slovenskou štátnou sporiteľňou (pôžička z 29.7.1980 na sumu 200 000.- Kčs na stavbu rodinného domu a na registračný poplatok; pôžička z 10.8.1988 na sumu 132 000.- Kčs na kúpu rodinného domu od občanov a na registračný poplatok): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z vyhlášky č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení platnom ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy (10.4.1989) socialistické organizácie mohli nadobúdať pozemky za ceny stanové vo vyhláške, ktoré ceny sú najvyššie prípustnými. Preto ak predmetný pozemok bol od navrhovateľky odkúpený za cenu 20.- Kčs za m2, pričom aj okolité pozemky boli od ich vlastníkov vykupované za rovnakú cenu, teda za cenu ktorá bola v súlade s v tom čase platným právnym predpisom, stanovenie výkupnej ceny nie je možné považovať za nápadne nevýhodnú podmienku. Pri tejto úvahe súd zohľadnil aj skutočnosť, že predmetný pozemok neslúžil na výlučnú obživu navrhovateľky, ale slúžil ako záhrada, teda na relax navrhovateľky, resp. jej rodiny. Súd tiež poukazuje na zákonom stanovené znenie jeden z kumulatívnych podmienok, obsiahnutej v ust. § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona, podľa ktorého navrátenie vlastníctva prichádza do úvahy nie pri nevýhodných, ale nápadne nevýhodných podmienkach. Odhliadnuc od skutočnosti, že predmetný pozemok bol vykúpený za maximálne možnú cenu, stanovená cena nebola nižšou ako cena vykupovaných susediacich pozemkov (teda v prípade navrhovateľky táto nebola oproti iným vlastníkom susediacich pozemkov nijako ukrátená či znevýhodnená) a predmetný pozemok slúžil na oddych a nie ako zdroj obživy navrhovateľky, teda v danom prípade nejestvujú skutočnosti svedčiace o nevýhodných a tobôž nie o nápadne nevýhodných podmienkach. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pojem „nápadne nevýhodné podmienky“ reštitučný ani iný zákon bližšie nešpecifikuje. S poukazom na výklad tohto pojmu ktorý ustálila súdna prax by nápadne nevýhodnými podmienkami mohla byť napr. skutočnosť, že stanovená kúpna cena by bola výrazne nižšia ako cena stanovená vyhláškou, že cena konkrétne vykúpeného pozemku by bola výrazne nižšia ako cena stanovená pri výkupe iných pozemkov v totožnom čase a lokalite, resp. ak by vykupovaný pozemok slúžil ako výlučný zdroj obživy jeho vlastníka. Ani jedna z týchto okolností však pri kúpe predmetného pozemku nenastala. Skutočnosť, že v súčasnosti je obdobný pozemok ponúkaný na predaj za cenu 223 000.- eur (ako to navrhovateľka prezentovala na pojednávaní) je irelevantnou. Jednak s poukazom na uplynutie 27 rokov od uskutočnenia predaja predmetného pozemku a jednak aj s poukazom na zásadnú zmenu legislatívy. Navrhovateľka tiež argumentovala pripojenými kópiami zmlúv o pôžičkách z rokov 1980, 1988 poskytnutých Slovenskou štátnou sporiteľňou vo výške 132 000.- Kčs až 200 000.- Kčs poskytnutých na kúpu, resp. na stavbu rodinného domu s tým, že cena stavby, ktorá bola vykúpená spolu s výkupom predmetného pozemku - teda 17 012.- Kčs je nápadne nevýhodnou. K tejto argumentácii súd poznamenáva, že predmetom navrátenia vlastníctva podľa reštitučného zákona - zák. č. 503/2003 Z.z. nie sú stavby, ale pozemky. Teda nie je možné argumentovať výškami štátom poskytnutých pôžičiek na kúpu, resp. výstavbu rodinného domu, ak vyplatená náhrada 17 012.- Kčs sa týkala ceny záhradného domčeka (čo je zrejmé zo zastavanej plochy 25 m2), pričom reštitučný nárok bol navrhovateľkou uplatnený vo vzťahu k pozemku a to postupom podľa zák. č. 503/2003 Z.z., ktorý nenavracal vlastníctvo (a ani náhradu) za stavby. Pretože navrhovateľkou vznesené námietky voči napadnutému rozhodnutiu odporcu neboli dôvodné, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).