Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/165/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201295 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201295.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: W. strom, spol. s r.o., R.: 34 147 713, Ružová dolina 33, Bratislava, zastúpený: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, v mene ktorej koná JUDr. Maroš Prosman, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 06.03.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XX/KovA,ProK zo dňa 30.09.2013. Z vykonanej kontroly vyplynulo, že žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 priznal daň vo výške 0,- eur, čo predstavuje o 16 698,59 eur menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou. Žalobca zaúčtoval do daňových nákladov roku 2010 na účet 518 000 - T. služby sprostredkovateľskú províziu v sume XX XXX,- eur podľa dodávateľskej faktúry č. X/X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, vystavenej spoločnosťou S., s.r.o.. O. na predloženie dokladov a dôkazov č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/KovA, B. zo dňa XX.XX.P. správca dane požiadal žalobcu o predloženie zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou S., s.r.o. a o preukázanie vykonania sprostredkovania písomnými dokladmi, teda akou formou sa sprostredkovanie uskutočnilo, v akej veci a kto ho vykonal. T. vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou S., s.r.o. boli nasledovné: E. uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou S., s.r.o. E. o sprostredkovaní. G. zmluvu žalobca predložil na ústnom pojednávaní, výsledky ktorého sú spísané v zápisnici č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XX/ProK zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa predmetu E. o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ S., s.r.o. zaviazal, že bude od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalobca ako záujemca príležitosť uzavrieť kúpne zmluvy, ktorých predmetom bude prevod vlastníckeho práva k výrobkom a tovarom záujemcu na tretie osoby v regióne Z. za pevné ceny stanovené záujemcom. E. sa zaviazal, že bude vyvíjať propagačnú činnosť smerujúcu k potenciálnym kupujúcim žalobcu. E. sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi za tieto činnosti odmenu vo výške XXX XXX,- eur bez X., pričom prvá platba vo výške XX XXX,- eur bola splatná na základe faktúry po šiestich mesiacoch činnosti sprostredkovateľa k XX.XX.XXXX. E. ako záujemca mal nárok na vrátenie pomernej časti už zaplatenej provízie v prípade, ak by na konci obdobia nedosiahol obrat z tržieb z predaja tovarov alebo vlastných výrobkov aspoň XXX XXX,- eur. Za účelom preukázania sprostredkovania žalobca tiež predložil list označený ako „M. S.“, ktorý obsahoval zoznam XX subjektov, s ktorými na základe činnosti spoločnosti S., s.r.o. uzatvoril v roku XXXX kúpne zmluvy, údaje o objeme odberu podľa jednotlivých spoločností, ktoré títo odberatelia odkúpili od žalobcu a celkovú sumu XXX XXX,XX eura, výšku provízie XX XXX,- eur a percentuálny podiel provízie na celkovom objeme odberu XX,XX %. E. až dňa XX.XX.XXXX na ústnom pojednávaní u správcu dane predložil dodatok č. X k E. o sprostredkovaní, na ktorom sa uvádza, že bol podpísaný v rovnaký deň ako táto zmluva, t.j. XX.XX.XXXX. X. č. X partnerské strany rozšírili predmet zmluvy o zabezpečenie rozdelenia príležitostí žalobcu uzavrieť kúpne zmluvy s tretími osobami, aby bola pre neho zabezpečená čo najširšia skladba tretích osôb a o sprístupnenie portfólia obchodných partnerov, aby mal možnosť s týmito osobami uzavrieť kúpne zmluvy. M. mal povinnosť oznámiť žalobcovi údaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti subjektu, s ktorým navrhuje uzavrieť zmluvu. X. XX.XX.XXXX žalobca dodatočne na základe výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/KovA,ProK zo dňa XX.XX.XXXX predložil zoznam preverených subjektov obsahujúci R. a názvy XX spoločností a tiež X správ o posúdení dôveryhodnosti subjektov z predloženého zoznamu. M. dane predvolal ako svedkov zástupcov daňových subjektov, s ktorými mal žalobca uzatvoriť kúpne zmluvy na základe sprostredkovania spoločnosťou S., s.r.o.. E. siedmich daňových subjektov z celkového počtu XX daňových subjektov: O. Z. - E. J., G. M., Y. LA s.r.o., W. I., B. G. a spol., L. J. - O.- X. a G., s.r.o. uviedli, že so žalobcom spolupracovali už v predchádzajúcom období v rokoch XXXX až XXXX, resp. od roku XXXX a nie až od roku XXXX. M. dane rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/KovA,ProK zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka XXXX v sume XX XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. E. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/KovA,ProK zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. II. E. O. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. I., že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. E. pri hodnotení dôkazov predložených žalobcom na základe výzvy správcu dane neposúdil obsah ustanovení E. o sprostredkovaní a jej predmet komplexne a v súlade s § X ods. 3 daňového poriadku. Za relevantnejšiu ako obsah zmluvy žalovaný považoval skutočnosť, že dodatok č. X k zmluve bol predložený následne. X. č. X zmluvné strany v deň podpisu rozšírili predmet zmluvy o zabezpečenie rozdelenia príležitostí žalobcu ako záujemcu uzavrieť kúpne zmluvy s tretími osobami, aby mal zabezpečenú čo najširšiu skladbu tretích osôb ako aj o sprístupnenie portfólia obchodných partnerov, s ktorými bude mať možnosť uzavrieť kúpne zmluvy. M. dane vykonal dokazovanie zamerané iba na jeden aspekt E. o sprostredkovaní a to na vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby mal žalobca príležitosť uzavrieť kúpne zmluvy, ktorých predmetom bude prevod vlastníckeho práva k výrobkom a tovarom žalobcu na tretie osoby v regióne Z.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že správcovi dane predložil zoznam subjektov preverovaných spoločnosťou S., s.r.o. a správy o posúdení dôveryhodnosti subjektov z predloženého zoznamu a namietal, že správca dane nepredvolal zástupcov daňových subjektov z tohto zoznamu. E. zovšeobecnenie správcu dane potvrdil, čím postupoval v rozpore s § X4 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého mal dokazovanie viesť tak, aby dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. E. tiež uviedol, že činnosť vykonávaná spoločnosťou S., s.r.o. mu umožnila efektívnejšie vynakladať výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. L. sa prostredníctvom tejto činnosti dosiahol efektívny priebeh obchodných rokovaní od sprostredkovania informácie o tretej osobe do rozhodnutia o uzatvorení alebo neuzatvorení obchodného vzťahu so sprostredkovanou treťou osobou. E. sa k aspektu zabezpečenia údajov potrebných na posúdenie dôveryhodnosti obchodných partnerov, s ktorými spoločnosť S., s.r.o. navrhovala žalobcovi uzavrieť kúpne zmluvy, nevyjadril a nepripustil relevantnosť zohľadnenia miery rizika vyplývajúceho z poskytnutých údajov a možnú úpravu zmluvných podmienok. M. dane nesprávne posúdil vec, keď svojím výkladom obmedzil rozsah zmluvy a nesprávne vykladal zákonnú podmienku uznania daňových výdavkov aj napriek tomu, že žalobca tento daňový výdavok v danom období vynaložil. W. citoval rozsudok I. súdu M. republiky sp. zn. XSžf/X/XXXX týkajúci sa skúmania oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov a tiež poukázal na zásadu zákonnosti a zásadu voľného hodnotenia dôkazov. W. za to, že skutkový stav veci nebol dostatočne zistený a žalovaný nemohol vydať objektívne a zákonné rozhodnutie, keďže sa nekriticky stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a vypočul iba päť subjektov zo zoznamu XX spoločností, ktoré žalobca predložil správcovi dane. M. dane a žalovaný zistenia získané vypočúvaním piatich svedkov zovšeobecnili. E. žalovaného nemá oporu v dokazovaní tak, aby vylúčil pochybnosti o presnom zistení skutkového stavu tak, ako to ukladá daňový poriadok. R.. O. žalovaného E. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. U., že správca dane vykonanou kontrolou u žalobcu zistil rozdiel dane v sume XX XXX,XX eur, pričom žalovaný tieto závery správcu dane neriešil. O. sa iba k námietke žalobcu o neuznaní sprostredkovateľskej provízie v sume XX XXX,- eur. M. dane zaúčtoval do daňových nákladov roku XXXX na účet XXX XXX - T. služby sprostredkovateľskú províziu v sume XX XXX,- eur podľa dodávateľskej faktúry č. X/X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, vystavenej spoločnosťou S., s.r.o. a výzvou zo dňa XX.XX.XXXX požiadal žalobcu o predloženie zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou S., s.r.o. a o preukázanie vykonania sprostredkovania písomnými dokladmi. E. na ústnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX predložil iba E. o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX. F. dôkaz preukazujúci vykonanie činnosti v zmysle predmetnej zmluvy žalobca predložil list s označením „M. S.“, ktorý obsahoval zoznam XX subjektov, s ktorými na základe činnosti spoločnosti S., s.r.o. uzatvoril v roku XXXX kúpne zmluvy, údaje o objeme odberu podľa spoločností, ktoré títo odberatelia odkúpili od žalobcu, ďalej celkovú sumu XXX XXX,XX eura, výšku provízie XX XXX,- eur a percentuálny podiel provízie na celkovom objeme odberu XX,XX %. R. doklady správcovi dane neboli predložené. Až na ústnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX sa správca dane dozvedel o existencii dodatku č. X k E. o sprostredkovaní, ktorý bol podpísaný v ten istý deň ako zmluva. B. kontroly sa žalobca o existencii dodatku č. X vôbec nezmienil. E. preverených subjektov obsahujúci R. a názvy XX spoločností a X správ o posúdení dôveryhodnosti subjektov z predloženého zoznamu žalobca doručil správcovi dane až dodatočne na základe výzvy dňa XX.XX.XXXX. M. o posúdení zvyšných XX spoločností z predloženého zoznamu žalobca i napriek tvrdeniam, že boli vypracované, správcovi dane nepredložil. M. dane predvolal ako svedkov zástupcov daňových subjektov, s ktorými mal žalobca podľa jeho vyjadrenia uzatvoriť kúpne zmluvy na základe sprostredkovania spoločnosťou S., s.r.o. E. siedmich daňových subjektov z celkového počtu XX daňových subjektov uviedli, že so žalobcom spolupracovali už v predchádzajúcom období v rokoch XXXX až XXXX, resp. od roku XXXX a nie až od roku XXXX a tieto spoločnosti riešili potrebné prípadné zmeny priamo so zástupcami žalobcu. T. spolupráca s uvedenými daňovými subjektmi zo strany žalobcu už prebiehala, a teda sa nejednalo o nových potenciálnych záujemcov. E. predložil nepravdivé a účelovo zavádzajúce podklady. E. na základe predložených správ o posúdení dôveryhodnosti subjektov nepreukázal, že vypracovanie týchto správ ovplyvnilo už existujúce obchodné vzťahy s menovanými spoločnosťami. V prípade fyzickej osoby B. G. a spol. a spoločnosti G., s.r.o. boli predložené správy o dôveryhodnosti vypracované po skončení obchodnej spolupráce, pričom k ukončeniu spolupráce nedošlo na základe vypracovanej správy, nakoľko sa v oboch prípadoch v správe uvádzalo, že subjekt napĺňa možnosť byť odberateľom žalobcu. B. zástupcov daňových subjektov uvedených v zozname, predloženom správcovi dane dňa XX.XX.XXXX, nebolo podľa názoru žalovaného potrebné, pretože išlo o zoznam odberateľov, o ktorých mala podľa žalobcu spoločnosť S., s.r.o. vypracovať správy o posúdení dôveryhodnosti, pričom spoločnosti sa k vypracovaniu správ inou spoločnosťou a bez ich vedomia nevedeli vyjadriť. K dokazovaniu žalovaný uviedol, že žalobca napriek požiadavke správcu dane nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vykonávanie takých činností, aby žalobca mohol uzavrieť kúpne zmluvy s tretími osobami tak, ako to vyplýva z predmetu činnosti E. o sprostredkovaní a dodatku č. X k tejto zmluve. IV. B. veci N. súd v Z. preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. B. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Podľa § 3 ods. X daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. X. poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. V. z týchto zásad je zásada zákonnosti. B. správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. E. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X P. M. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. M., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby. sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. X. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. B. daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. X/XXXX Z. z. o E. zákonov M. republiky zverejnené v E. zákonov M. republiky. Súd dospel k záveru, že správca dane v súlade s daňovým poriadkom vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka XXXX. Podľa § 3 ods. X daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. M. dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § X ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. X daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § X4 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 2X ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. R. najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 2 písm. i) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“), daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. V zákone č. XXX/XXXX Z. z. sú formulované podmienky pre uznanie daňových výdavkov (nákladov). Za daňový výdavok (náklad) definovaný v § 2 písm. i) zákona č. XXX/XXXX Z. z. možno považovať len taký výdavok (náklad), ktorý je preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. O. charakter daňových výdavkov je daný materiálnou existenciu daňového výdavku, u ktorého v zmysle § 2 písm. i) zákona č. XXX/XXXX Z. z. je požiadavka iba na vecnú súvislosť s príjmami daňového subjektu. Od tejto skutočnosti sa odvíja aj dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorý je v daňovom konaní pre účely dane z príjmov povinný preukazovať existenciu daňového výdavku a vecnú súvislosť s jeho príjmami. Z. splnenia zákonných podmienok nemožno vynaložené výdavky uznať ako daňové výdavky, čo v konečnom dôsledku spôsobí, že nedôjde k zníženiu zdaniteľného základu dane, a teda ani k zníženiu dane z príjmov. Z rozsudku I. súdu M. republiky sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje, ak daňovník deklaruje uskutočnenie obchodného prípadu iba faktúrami, dokladmi o jeho úhrade, bez skutočného preukázania vykonaných prác, resp. služieb. X. doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné preukázať, že k uskutočneniu obchodného prípadu deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo. B. nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. X. výdavok na províziu za sprostredkovanie v sume XX XXX,- eur posúdili daňové orgány ako výdavok, ktorý nespĺňa kritériá stanovené daňovými predpismi a dospeli k správnemu záveru, že ho nemožno považovať za výdavok znižujúci základ dane. Y. dôkazy predložené žalobcom, ktorými boli E. o sprostredkovaní, dodatok č. X k tejto zmluve, faktúra č. X/X/XX v sume XX XXX,- eur či správy o posúdení dôveryhodnosti subjektov, nie sú bez ďalšieho preukazovania dokladmi o tom, že sprostredkovanie, za ktoré mala spoločnosť S., s.r.o. dostať províziu, bolo uskutočnené. B. doklady môžu byť dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe skutočného reálneho plnenia. R. predložením len žalobca ako daňový subjekt tvrdí, že k sprostredkovaniu došlo. M. preukázania opodstatnenosti uplatnenia svojich daňových výdavkov je na žalobcovi a táto požiadavka (preukázateľnosti výdavkov) vyplýva z § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z.. Vzhľadom na to, že správca dane a žalovaný spochybnili preukázateľnosť žalobcom predložených dokladov, správnosť a pravdivosť ním tvrdených údajov, správca dane na zabezpečenie čo najúplnejšieho dôkazového materiálu využil inštitút dožiadania, vypočul svedkov, nariadil ústne pojednávanie, ktorého priebeh je zachytený v zápisnici, preveril predložené doklady, teda využil zákonnú možnosť viesť dokazovanie tak, ako mu to ukladá platná legislatíva. B. podrobností týkajúcich sa vzniku obchodnej spolupráce preverovaných subjektov so žalobcom správca dane vypočutím svedkov - zástupcov daňových subjektov, s ktorými mal žalobca na základe sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti S., s.r.o. v roku XXXX uzatvoriť kúpne zmluvy, zistil, že sedem zástupcov daňových subjektov z celkového počtu XX daňových subjektov, konkrétne O. Z. - E. J., G. M., Y. LA s.r.o., W. I., B. G. a spol., L. J. - O.-X. a G., s.r.o. so žalobcom spolupracovali už v rokoch XXXX až XXXX, resp. od roku XXXX a nie až od roku XXXX. Aj prípadné zmeny tieto obchodné spoločnosti riešili priamo so zástupcami žalobcu a nie cez sprostredkovateľa. Zo spisu vyplýva, že svedkovia boli v daňovom konaní vypočutí detailne a ich odpovede boli konkrétne a vyčerpávajúce. Z jednotlivých svedeckých výpovedí aj podľa názoru súdu vyplýva, že obchodná spolupráca žalobcu s preverovanými subjektmi už v roku XXXX prebiehala. E. v daňovom konaní ako ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli schopné vyvrátiť závery správcu dane a žalovaného, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Podľa názoru súdu z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane viedol rozsiahle dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, presne a úplne zistil skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie. M. dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. M. dane dôsledne postupoval podľa daňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. M. dane správne nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ktoré žalobca predložil, ale zameral sa na realitu plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na skutočnosti zistené pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. F. už súd uviedol vyššie, existencia E. o sprostredkovaní, dodatok č. X k tejto zmluve, faktúra č. X/X/XX v sume XX XXX,- eur ani správy o posúdení dôveryhodnosti subjektov ešte neznamená, že k plneniu reálne došlo. B. posudzovaní splnenia zákonných podmienok na to, aby žalobcom uplatnený výdavok zodpovedal atribútom daňového výdavku, musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálnym. Ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov, nemohol ich uznať ako relevantné, ak žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil. Podľa zákona v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. K. vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. M. dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že vypočul zástupcov daňových subjektov, s ktorými podľa vyjadrenia žalobcu uzatvoril kúpne zmluvy na základe sprostredkovania spoločnosťou S., s.r.o.. Podľa názoru súdu nebolo potrebné a účelné predvolať všetkých zástupcov daňových subjektov, keď správca dane považoval zistené informácie za dostatočné pre posúdenie veci. M. výpoveď predstavuje jeden z prostriedkov, ktoré v daňovom konaní môžu slúžiť ako dôkaz. O. svedka sa môže uskutočniť nielen z podnetu správcu dane, ale aj z podnetu daňového subjektu či z podnetu inej osoby. Aj napriek tomu, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že správca dane nevypočul všetkých zástupcov daňových subjektov, v priebehu daňového konania vypočutie zvyšných zástupcov daňových subjektov nenavrhol. Ak žalobca považoval vypočutie iba niektorých zástupcov daňových subjektov za nedostatočné, mal využiť zákonnú možnosť navrhnúť vypočutie aj ostatných zástupcov. Súd tiež dáva do pozornosti, že z ôsmich subjektov, ktorých správu o posúdení dôveryhodnosti žalobca predložil, správca dane preveril päť subjektov. Z celkového počtu XX subjektov preveril sedem, pričom všetci zástupcovia siedmich subjektov uviedli, že so žalobcom spolupracovali ešte pred rokom XXXX. Aj napriek tomu, že podpísanie E. o sprostredkovaní a dodatku č. X k tejto zmluve, ktorým zmluvné strany rozšírili predmet zmluvy o zabezpečenie rozdelenia príležitostí žalobcu ako záujemcu uzatvoriť kúpne zmluvy s tretími osobami, v rovnaký deň, sa súdu javí ako neštandardné, takýto postup nie je zakázaný. Na druhej strane takýto neštandardný postup vzbudzuje relevantné pochybnosti o pravosti a pravdivosti dodatku č. X predovšetkým z dôvodu, že žalobca dodatok č. X k zmluve nepredložil správcovi dane spolu so E. o sprostredkovaní, ale až na ústnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX (teda až po vykonaní dokazovania, o ktorom bol žalobca informovaný), čo je cca po X mesiacoch od zaslania výzvy na predloženie dokladov a dôkazov, na základe ktorých bola fakturovaná sprostredkovateľská provízia. T. toho, žalobca dodatočné predloženie dodatku č. X k E. o sprostredkovaní nijako neodôvodnil a o jeho existencii sa správcovi dane pred jeho predložením vôbec nezmienil. I. je tiež použitie inej pečiatky žalobcu na samotnej zmluve a inej pečiatky na dodatku, pričom obe listiny mali byť podpísané v rovnaký deň. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti skutočnosť, že žalobca ani nepredložil všetky správy o posúdení dôveryhodnosti subjektov. X. XX.XX.XXXX predložil správcovi dane ako dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie zoznam preverených subjektov obsahujúci R. a názvy XX spoločností a iba X správ o posúdení dôveryhodnosti subjektov z predloženého zoznamu. Aj napriek tvrdeniu žalobcu, že aj ohľadom zvyšných XX spoločností z predloženého zoznamu boli spoločnosťou S., s.r.o. vypracované správy o posúdení dôveryhodnosti, mal ich za účelom unesenia dôkazného bremena správcovi dane predložiť. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca na základe predložených správ o posúdení dôveryhodnosti subjektov nepreukázal, že ich vypracovanie nejakým spôsobom ovplyvnilo už existujúce obchodné vzťahy s menovanými spoločnosťami. B. správy o daňových subjektoch nespĺňajú znenie čl. IV ods. 4. X dodatku č. X k E. o sprostredkovaní, podľa ktorého je sprostredkovateľ povinný oznámiť žalobcovi záujemcovi údaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti subjektu, s ktorým navrhuje záujemcovi uzatvoriť zmluvu z dôvodu existencie obchodnej spolupráce. G. správy o posúdení dôveryhodnosti subjektov nemožno považovať za účelne vynaložené výdavky. Súd dodáva, že informácie o preverovaných subjektoch, uvedené v predložených správach o posúdení dôveryhodnosti subjektov, predstavujú iba všeobecné informácie, ktoré sú dostupné aj na internete, napr. v obchodnom registri či v obchodnom vestníku. M. provízia v sume XX XXX,- eur za vyhľadanie ľahko dostupných informácií o daňových subjektov, s ktorými sprostredkovateľ navrhuje žalobcovi uzatvoriť kúpnu zmluvu a pri zohľadnení skutočnosti, že s týmito subjektmi už žalobca spolupracuje a nejde teda o potenciálnych záujemcov, sa súdu javí ako zjavne neprimeraná. E. dospel k správnemu záveru, že správca dane vykonal dokazovanie a šetrenie v súlade so zásadami daňového konania uvedenými v § X daňového poriadku, vykonal na zistenie sporných skutočností dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku. E., že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, je záverom, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania. B. výkone daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal, že ním uplatnené náklady boli skutočne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, či spoločnosť S., s.r.o. skutočne vykonávala takú činnosť, aby žalobca mohol uzavrieť kúpne zmluvy s tretími osobami v zmysle uzatvorenej E. o sprostredkovaní ako aj dodatku č. X k tejto zmluve. Vzhľadom na tieto skutočnosti je súd názoru, že strany žalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky na uznanie výdavkov podľa ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. XXX/XXXX Z. z.. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov N. súd v Z. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. B. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. G. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.