Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/194/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201336 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201336.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu a JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava I, Kvetná 13, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: N. H., E. 2, C. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ObU-BA- OVVS3-2011/10061 Pr-546/1-2011-LC/P09 zo dňa 10.03.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.8.2014, domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. ObU-BA-OVVS3-2011/10061 Pr-546/1-2011-LC/P09 zo dňa 10.03.2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. l písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu naplnil tým, že dňa 11.11.2010 v čase asi o 00.01 hod. v C. v podniku M. C. na S. ulici č. XX fyzicky napadol oznamovateľa K. A. tak, že ho chytil odzadu za krk a zvalil ho na zem, pričom oznamovateľovi neboli spôsobené žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, resp. práceneschopnosť. Žalobca teda týmto svojim konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za spáchanie ktorého sa mu podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 s prihliadnutím k § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 31. marca 2014 prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I pod sp. zn. Pd 32/14/1101-10 podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, protest prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu Obvodného úradu Bratislava č. ObU- BA-OVVS3-2011/10061 zo dňa 10. marca 2011. V proteste prokurátora prokurátorka uviedla, že žalovaný sa pri vydávaní rozhodnutia dôsledne neriadil ust. § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku, § 49 ods. 1 písm. d) a § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Zo spisového materiálu, ako aj z následne vydaného rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok vyplýva, že v predmetnej veci boli zabezpečené výpovede viacerých svedkov, pričom obsah týchto výpovedí je protichodný a nie je možné s určitosťou ustáliť, že obvinený N. sa skutočne dopustil priestupku, ktorý je mu kladený za vinu. Z obsahu administratívneho spisu vzhľadom na rozdielne tvrdenia účastníkov vyplýva, že posúdenie konania správnym orgánom dáva pochybnosti o tom, či rozhodol v súlade so zákonom, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu nie je zrejmé, prečo práve výpovede svedkov Z. E. a Z. E. boli podkladom na rozhodnutie a taktiež v odôvodnení rozhodnutia úplne absentuje vyjadrenie správneho orgánu k tomu, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Okresný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy zaslal pod číslom OU- BA-OVVS2-2014/017919 zo dňa 29.04.2014 oznámenie, že protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. Pd 32/14/1101-10 zo dňa 31.03.2014 nevyhovel a spis predložil na rozhodnutie nadriadenému orgánu. Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU-BA- OOP1-2014/038471/MUC zo dňa 22.05.2014 protestu prokurátora nevyhovel. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.10.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania bolo zistené, že skutkový stav bol dostatočne zistený, spáchanie skutku obvinenému bolo dostatočne preukázané, výrok obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o priestupkoch, a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je tiež dostatočné. Správny orgán v súlade so zákonom vyhodnotil zabezpečené dôkazy a zdôvodnil, prečo obvineného uznal vinným zo spáchania priestupku. Z dôkazov obsiahnutých v priestupkovom spise bolo nepochybné, že sa obvinený skutku dopustil, preto rozhodol správny orgán tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok. III. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 194/2014-55 zo dňa 29.10.2014 bol do konania pribratý účastník správneho konania: N. H., E. 2, C., nakoľko výsledkom tohto sporu môžu byť dotknuté aj práva a povinnosti účastníka správneho konania, ktorý bol napadnutým rozhodnutím uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona o priestupkoch. Pribratý účastník sa k žalobe nevyjadril. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f O.s.p., keď účastníci konania boli riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania a žalobca aj žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. ObU-BA- OVVS3-2011/10061 Pr-546/1-2011-LC/P09 zo dňa 10.03.2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu naplnil tým, že dňa 11.11.2010 v čase asi o 00.01 hod. v C. v podniku M. C. na S. ulici č. XX fyzicky napadol oznamovateľa K. A. tak, že ho chytil odzadu za krk a zvalil ho na zem, pričom oznamovateľovi neboli spôsobené žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, resp. práceneschopnosť. Žalobca teda týmto svojim konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za spáchanie ktorého mu podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 s prihliadnutím k § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Obvodný úrad Bratislava prijal z Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Obvodné oddelenie PZ Staré Mesto - východ spisový materiál, ktorý mu bol postúpený s odôvodnením, že v danej veci sa nejedná o prečin „Výtržníctva“ podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, ale by sa mohlo jednať o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mali dopustiť Z. D. a N. H.. Oznamovateľ K. A. uviedol, že podal oznámenie na jemu neznámych páchateľov, ktorí ho dňa 11.11.2010 v čase asi o 00.01 hod. v C. na S. ulici č. XX v podniku M. C. fyzicky napadli, po tom ako sa zastal barmanky, ktorá už nechcela naliať zákazníkom, keďže bolo po záverečnej dobe. Jeden z páchateľov ho chytil zozadu za krk a zhodil ho na zem, kde ho začal udierať päsťami do oblasti tváre a hornej časti tela, čím mu nespôsobil žiadne poranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie. Uviedol, že si v podniku všimol, ako sa jeden muž zaháňal na čašníčku, tak mu vykryl ruku tak, že ju odstrčil, aby muž neudrel čašníčku a povedal mu, aby sa na to vykašlal. V tom ho zozadu chytil druhý muž okolo krku, ktorý zvalil na zem a udieral ho do oblasti tváre. Nevie uviesť, či ho udieral ešte niekto iný. Po chvíli niekto odtrhol útočníka (asi 25-ročný, 180 cm vysoký s hnedým svetrom) od neho. Z. E. k veci uviedla, že pracuje ako čašníčka v podniku M. C., kde v uvedený deň dvaja neznámi páchatelia fyzicky napadli zákazníka, ktorý sa jej zastal po tom, ako páchateľom vysvetľovala, že už majú záverečnú a nenaleje im a jeden z nich na ňu zdvihol ruku. Zastal sa jej tak, že páchateľovi chytil ruku a spýtal sa ho, že čo si to dovoľuje. Jeden z páchateľov zákazníka chytil zozadu okolo krku a zvalil ho na zem a následne obaja začali udierať zovretými rukami v päsť zákazníka po hornej časti tela. Oddelil ich až recepčný Z. E.. Z. E. k veci uviedol, že počul ako jeden zo zákazníkov zo skupinky troch ľudí nadával čašníčke Z. a chcel od nej, aby mu ešte naliala. Videl K. A., ktorý sa snažil zákazníkovi dohovoriť, aby sa ukľudnil. V tom sa jeden zo zákazníkov začal oháňať po čašníčke rukami so slovami, že jej dá na papuľu. K. úder zákazníka vykryl. Potom prišiel druhý zákazník, ktorý sa hodil na K., rukou mu zovrel hrdlo a spadli na zem. Snažil sa zákazníka od K. oddeliť, čo sa mu aj podarilo. Pomohol mu tretí zákazník, ktorý tam bol. Zákazník, ktorý škrtil K. bol asi 25-28-ročný, 180 cm vysoký a oblečený mal tmavý sveter. Z. A. k veci uviedol, že bol spolu s Z. D. aN. H. v podniku M. C., kde bola konverzácia medzi Z. a čašníčkou ohľadne záverečnej. Vtom prišiel neznámy muž, ktorý začal slovne útočiť na Z., že prečo skáče do čašníčky, na čo mu Z. povedal, že sa s ním nebaví. Zrazu neznámy muž dal Z. facku, pričom Z. sa začal brániť a následne ich on spolu s čašníkom od seba oddelili. Neznámy muž neskôr prišiel k Z. a dlaňou znova udrel do tváre. Začal vzájomný konflikt, pričom ich znova od seba oddelili. Ku konfliktu neznámeho muža s N. vie uviesť toľko, že ich videl ako boli aj s recepčným už na zemi, takže nevidel čo sa medzi nimi stalo. Z. zavolal políciu a trval na podaní oznámenia na neznámeho muža, že bol napadnutý. Z. D. k veci uviedol, že v podniku M. C. sa k nim správala čašníčka drzo, tak sa na ňu začali sťažovať spolu s N. H.. V tom prišiel neznámy muž, ktorý po ňom kričal, že čo si to dovoľujú a dal mu úder do tváre. Ďalej uviedol, že neznámeho muža neudrel, ale nevie, čo sa odohralo medzi N. H. a mužom, ktorý mu dal úder do tváre. Uviedol, že aj on zavolal policajnú hliadku, nakoľko sa cítil byť napadnutý, ale policajt nechcel prijať jeho oznámenie. Obvinený N. H. k veci uviedol, že skutočnosti, z ktorých bol obvinený sa nezakladajú na pravde, nikoho v podniku M. C. fyzicky nenapadol a ďalej sa k veci odmietol vyjadriť. Počas dychovej skúšky na alkohol mu bolo nameraná hodnota 0,69mg/l. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. ObU-BA-OVVS3-2011/10061 zo dňa 10.03.2011, uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.l písm. d) zákona o priestupkoch, pretože dňa 11.11.2010 v čase asi o 00.01 hod. v C. v podniku M. C. na S. ulici č. XX fyzicky napadol oznamovateľa K. A. tak, že ho chytil odzadu za krk a zvalil ho na zem, pričom oznamovateľovi neboli spôsobené žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, resp. práceneschopnosť. Žalobca teda týmto svojim konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za spáchanie ktorého sa mu podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 s prihliadnutím k § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur. Rozkaz prvostupňového správneho orgánu, po doručení obvinenému do vlastných rúk dňa 17.03.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2011. Proti rozhodnutiu žalobca dňa 04.04.2011 podal na poštovú prepravu odpor proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok a súčasne podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Správny orgán dňa 14.04.2011 svojim rozhodnutím nevyhovel obvinenému vo veci odpustenia zmeškania lehoty na podanie odporu a predložil ho Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, Odbor priestupkov na preskúmanie mimo odvolacieho konania, ktorý listom č. SVS-OP-2011/014065 zo dňa 23.06.2011 upovedomil žalobcu, že dôvodom pre zrušenie alebo zmenu právoplatného rozkazu mimo odvolacieho konania môže byť len jeho nezákonnosť, t.j. rozpor so zákonom, resp. s iným právnym predpisom. Keďže v postupe Obvodného úradu Bratislava, nedošlo k porušeniu zákona, nie je dôvod na uplatnenie postupu podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, ktorým je zrušenie alebo zmena rozkazu, alebo podľa § 62 Správneho poriadku, ktorým je obnova konania. Proti predmetnému rozkazu podala dňa 01.04.2014 prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I protest, v ktorom žiadala, aby bol uvedený rozkaz zrušený, pretože vzhľadom na rozporné výpovede, ktoré sú súčasťou spisového materiálu možno konštatovať, že skutkový dej mohol mať aj iný priebeh, a preto spáchanie skutku nemožno odvodzovať len od výpovedí svedkov Z. E. a Z. E., pričom žiaden nezávislý svedok nebol v predmetnej veci vypočutý. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. OU- BA-OOP1-2014/038471/MUC zo dňa 22.5.2014 nebolo protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I vyhovené s odôvodnením, že príslušný orgán PZ vykonal objasňovanie priestupku výsluchom K. A., Z. D., Z. E., Z. E. a Z. A., teda osôb prítomných pri incidente a v predmetnej veci nie je možné konštatovať, že skutkový dej mohol mať aj iný priebeh. V. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49 zákona o priestupkoch. Krajský súd v Bratislave sa zaoberal skutkovou podstatou priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pretože sa vzťahuje na predmetnú právnu vec. Podľa citovaného ustanovenia sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu do 99,- € (§ 49 ods. 2 citovaného zákona). Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselne zavinené konanie, ktoré sa prejavuje v narušení občianskeho spolunažívania. Objektom, t.j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie; objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, ktorým je narušené občianske spolunažívanie ako následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v správnom poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým ustanovuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku sa má právo vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu ako aj k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, to znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces, je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä: princíp „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“, „zákaz diskriminácie vlastnej osoby“. Uvedené princípy sú aj súčasťou zákonnej úpravy priestupkového konania, ktorá je obsiahnutá v zákone o priestupkoch a subsidiárne aj v zákone o správnom konaní. Správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3 správneho poriadku), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl. správneho poriadku), ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl. správneho poriadku). V ust. § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46 a 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosti zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Po preskúmaní administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci bol náležite zistený skutkový stav veci, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: - priestupku sa dopustil žalobca (subjekt), - N. dňa 11.11.2010 v čase asi o 00.01 hod. v podniku M. C. na S. ulici č. XX žalobca fyzicky napadol K. A. tak, že ho chytil odzadu za krk a zvalil ho na zem, pričom oznamovateľovi neboli spôsobené žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním (subjektívna stránka), - predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt), - žalobcovým konaním bolo narušené občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním (objektívna stránka). Podľa názoru súdu takto zistený skutkový stav nespochybnili ani žalobcove tvrdenia uvedené v žalobe. Spáchanie priestupku obvineným N. H. je preukázané výpoveďami zúčastnených osôb Z. E. a Z. E., ktorí zhodne uviedli, že videli ako obvinený N. H. chytil zozadu oznamovateľa okolo krku, po slovnej výmene názorov medzi oznamovateľom a Z. D. a zvalil ho na zem. Na zemi ich spolu videl aj Z. A., ktorý však nevedel uviesť, kto bol iniciátorom vzniknutého konfliktu a aj Z. D.. Z. A. a Z. D. však zhodne uviedli, že videli, že oznamovateľ dal prvý facku osobe N. H., ďalej čo sa medzi nimi stalo však uviesť nevedeli. Z výpovedí všetkých svedkov však bolo jednoznačne potvrdené, že dôvodom začatia sporu medzi osobou N. H. a oznamovateľom bolo dohováranie čašníčke, ktorá keďže už bolo po záverečnej hodine, nechcela obslúžiť uvedených zákazníkov. Žalobca k veci uviedol, že obvinenie sa nezakladá na pravde, nikoho fyzicky nenapadol a sa k veci odmietol vyjadriť. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca nepodal ani opravný prostriedok riadne a včas, čo nasvedčuje skutočnosti, že ku skutku došlo vyššie opísaným spôsobom. Ak by žalobca skutok nespáchal, určite by sa bránil prostredníctvom riadneho opravného prostriedku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nepochybné, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozkazu. Správnemu orgánu sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že by N. H. na zemi udieral päsťou oznamovateľa do oblasti hlavy a hornej časti tela, no podľa názoru súdu správny orgán dostatočne preukázal konanie uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní (§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) <. možno uložiť pokutu do 33,- Eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) <. a písm. f) pokutu do 99,- Eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) <. pokutu do 331,- Eur. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný pri určení druhu sankcie prihliadol závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, na okolnosti za ktorých bol spáchaný, kedy žalobca sa priestupku dopustil na verejne prístupnom mieste, na mieru zavinenia, keď žalobca konal úmyselne. Ďalej správny orgán prihliadol na skutočnosť, že obvinený konal pod vplyvom alkoholu a na osobu obvineného, pretože v minulosti mu ešte nebola uložená sankcia za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje že správny orgán žalobcovi uložil sankciu - pokutu v adekvátnej výške a považuje ju za primeranú. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o naplnení skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb.. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Žalovaný správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi a pribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) v znení zákona č. 33/2011. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.