Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/182/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201343 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201343.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky I.. S. I., H. K. XX, Bratislava, zast. JUDr. Petrom Mehešom, bytom tamtiež, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júla 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júla 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 18. júna 2014 priznala invalidný dôchodok v sume 305,80 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 70%. Navrhovateľka návrhom zo dňa 12.8.2014 žiadala preskúmať toto rozhodnutie a uviedla, že nakoľko v rozhodnom období kalendárnych rokov 1984 až 2013 odporkyňa nemohla hodnotiť najmenej kalendárnych rokov so zárobkami na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, na jeho zistenie bol započítaný aj kalendárny rok 1986, kedy po ukončení základnej školy od 1. septembra začala študovať na strednej škole a kalendárny rok 1993, kedy po krátkom prerušení začala študovať iný odbor na vysokej škole, pričom nešlo o ucelené kalendárne roky a napriek dosadeniu týchto dvoch kalendárnych rokov do rozhodného obdobia sa jej priemerný osobný mzdový bod vypočítal z nižšieho počtu kalendárnych rokov ako zákonom stanovených 22 kalendárnych rokov. Za kalendárne roky 1986 a 1993 jej bola hodnotená alikvotná časť zákonom stanoveného mzdového bodu 0,3, čo znížilo výšku priemerného mesačného osobného mzdového bodu. Poukázala ďalej na to, že dátum vzniku invalidity si nemohla vybrať tak, aby jej mohol byť invalidný dôchodok vypočítaný z priemerného osobného mzdového bodu vypočítaného z 22 kalendárnych rokov so zárobkami v rozhodujúcom období a namietala, že napriek tomu, že na účely dôchodkového poistenia získala obdobie štúdia v kalendárnych rokoch 1986 a 1993, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nebol jej v tomto období započítaný ani fiktívny zárobok z dôvodu, že počas štúdia nezískala žiaden zárobok, hoci zákon č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov to umožňoval. Z týchto dôvodov považovala výpočet invalidného dôchodku za nesprávny, nakoľko podľa jej názoru mali byť kalendárne roky 1986 a 1993 z rozhodujúceho obdobia vylúčené, resp. minimálne v týchto kalendárnych rokoch mali byť dosadené fiktívne zárobky počas doby štúdia. Taktiež namietala kalendárny rok 2013 na výpočet priemerného osobného mzdového bodu, nakoľko v tomto roku bola od 19. júna 2013 do konca roka 2013 práceneschopná, poberala nemocenské, pričom jej nebola započítaná alikvotná časť osobného mzdového bodu 0,3 za toto obdobie pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu. Odporkyňa vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 12.11.2014, 17.3.2015 a 6.11.2015 uviedla, že navrhovateľka žiadosťou spísanou 30. júna 2014 požiadala o priznanie invalidného dôchodku od 18. júna 2014. Podľa posudku posudkového lekára sociálnej poisťovne pobočka Bratislava bola uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 18. júna 2014 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity splnila podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona a suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona. Zdôraznila, že priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie u navrhovateľky bolo určené v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, čo v prípade navrhovateľky sú roky 1986 až 2013. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedla, že doba štúdia sa spravidla hodnotí podľa právnych predpisov platných v čase, kedy sa získali. K výpočtu priemerného osobného bodu za kalendárny rok 1986, kedy navrhovateľka študovala na strednej škole uviedla, že pomerná časť osobného mzdového bodu v hodnote 0,3 je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa získali (365, resp. 366), pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinného miesta nahor (0,3 : 365 = 0,00082, po zaokrúhlení - 0,0009, teda u navrhovateľky za 122 dní v kalendárnom roku 1986 je 0,0009 x 122 = 0,1098 a obdobne bol vykonaný výpočet osobného mzdového bodu za kalendárny rok 1993 za 283 dní, t.j. 0,0009 x 283 = 0,2547, t.j. tak, ako sú tieto údaje správne uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia. S poukazom na ustanovenie § 63 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov uviedla, že rozhodujúce obdobie bolo predĺžené pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa odseku 7 a pokiaľ po tomto predĺžení poistenec nemá 22 kalendárnych rokov podľa odseku 7, priemerný osobný mzdový bod sa zisťuje z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, čo bolo u navrhovateľky rešpektované a z tohto dôvodu nebolo možné vylúčiť kalendárne roky 1986 a 1996 z rozhodujúceho obdobia. Poukázala na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31. decembra 2000 a ohľadom započítania fiktívneho zárobku za dobu štúdia v roku 1986 uviedla, že od 1. septembra 1984 do 30. septembra 1988 sa podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 56/1984 Zb. dobou zamestnania sa rozumela doba štúdia od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po skončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Ďalej poukázala aj na ustanovenie § 14 ods. 1 a § 25 vyhlášky FMRSV č. 128/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 73/1984 Zb.. Navrhovateľka študovala denne na SKŠ Bratislava od 1. septembra 1986 so 24. mája 1990, čo preukázala maturitným vysvedčením zo dňa 24. mája 1990. Zdôraznila, že započítať fiktívny zárobok za rok 1986 nebolo možné aj napriek tomu, že navrhovateľka navštevovala základnú školu a následne študovala na strednej škole z dôvodu, že v ustanovení § 52 vyhlášky č. 149/1988 Zb. je výslovný odkaz na vyhlášku Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 4/1987 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, stredných odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných učilíšť, teda výslovne len pre študentov odborných učilíšť a nie stredných škôl, a preto námietku navrhovateľky považovala za nedôvodnú. Poukázala ďalej na to, že navrhovateľke bola hodnotená doba štúdia od 1. januára 1993 do 10. júna 1993 na PF UK Bratislava a od 1. septembra 1993 do 31. decembra 1993 na Pedagogickej fakulte UK Bratislava v počte 283 dní, pričom osobný mzdový bod bol určený 0,0009 x 283 = 0,2547, tak ako je správne uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia. V zmysle § 255 ods. 3 zákona štúdium navrhovateľky netrvalo celý rok, hoci bolo štúdium prerušené od 11. júna 1993 do 31. augusta 1993, na vysokej škole UK Bratislava, Právnicku fakultu navrhovateľka študovala od 25. septembra 1990 do 10. júna 1993, kedy bola zo štúdia vylúčená, čo potvrdzuje potvrdenie uvedenej vysokej školy č. PED/1994 z 20. januára 1994, následne navrhovateľka študovala na Pedagogickej fakulte UK Bratislava od 1. septembra 1993 do 10. októbra 1997 ( v žiadosti uvedený diplom z 15. novembra 1997), a preto štúdium bolo hodnotené podľa tohto ustanovenia a pre dôchodkové účely navrhovateľke bolo zhodnotené obdobie štúdia na uvedených vysokých školách od 1. januára 1993 do 10. júna 1993 v počte 161 dní a od 1. septembra 1993 do 31, decembra 1993 v počte 122 dní. Ohľadom hodnotenia doby poistenia za kalendárny rok 2013 uviedla, že vymeriavací základ a obdobie dôchodkového poistenia boli správne zhodnotené na základe osobného listu dôchodkového poistenia, nachádzajúceho sa ústrednej evidencii odporkyne, pričom náhradné doby sú obdobím dôchodkového poistenia, t.j. aj práceneschopnosť navrhovateľky od 16. júna 2013 do konca roka 2013 a zdôraznila, že zákon o sociálnom poistení účinný od 1. januára 2001 v znení neskorších predpisov náhradné doby nerozlišuje. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júla 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľka žiadosťou spísanou 30. júna 2014 požiadala o priznanie invalidného dôchodku od 18. júna 2014. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júla 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 18. júna 2014 priznala invalidný dôchodok v sume 305,80 eur mesačne s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 70%. Právny zástupca navrhovateľky pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu a požadoval, aby rok 1986 bol vylúčený zo zisťovania vymeriavacieho základu. Poukazoval na to, že navrhovateľka v roku 1986 skončila základnú školu, nastúpila na stredoškolské štúdium, celý rok študovala takže tento rok by mal byť vyňatý z rozhodujúceho obdobia. Uviedol, že za stredoškolské štúdium bola dosadená alikvotná časť mzdového bodu 0,3, čím je poškodená lebo počas základnej školy vlastne celý rok študovala a ako štrnásťročná nemohla byť zamestnaná, avšak napriek tomu jej odporkyňa dala fiktívne mzdové body. Uviedol, že v roku 1986 platil zákon č. 121/1975 Zb. a vyhláška č. 128/1975 Zb., ktoré stanovovali fiktívny zárobok študentov v rozhodujúcom období, ktorý je pre účely dôchodkového zabezpečenia hrubý zárobok študenta čiastka 1400 Sk mesačne. Ďalej poukazoval na to, že v roku 1996 navrhovateľka nemala celý rok náhradnú dobu štúdia, nakoľko mala v tomto roku prerušenie štúdia, nepracovala a nezískala žiadne zárobky, a preto mal byť aj tento rok z rozhodného obdobia vylúčený. Poukazoval na zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a vyhlášku č. 149/1988 Zb., ktoré upravovali sociálne zabezpečenie a správne mal byť s prihliadnutím na § 52 ods. 1 cit. vyhlášky navrhovateľke za roky 1986 a 1993, pokiaľ neboli vylúčené z rozhodujúceho obdobia, započítaný fiktívny zárobok. Uviedol, že odporkyňa poukazuje na ustanovenie § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a nie je rešpektovaná zásada, že doby a zárobky sa majú hodnotiť podľa zákona platného v čase, kedy boli získané, ale je postupované podľa nového zákona, ktorý uvedené doby hodnotí odlišne, ako boli dovtedy v čase, kedy boli získané hodnotené. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala všetkých písomných vyjadrení a uviedla, že v sporných rokoch pomerná časť priemerného osobného mzdového bodu bola určená v súlade s § 255 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení, ktoré jednoznačne určujú spôsob stanovenia priemerného osobného mzdového bodu pomernej časti za časť roka, kedy trvali náhradné doby. Ohľadom fiktívneho zárobku uviedla, že fiktívny zárobok sa týkal študentov, ktorí získali zárobok a danom prípade navrhovateľka nedosiahla zárobok ani počas strednej školy v roku 1986 ani počas vysokoškolského štúdia v roku 1993, a preto nepripadá do úvahy posudzovanie, či patrí reálny zárobok alebo fiktívny zárobok, pretože navrhovateľka nezískala žiaden reálny zárobok. Poukázala tiež na ustanovenie § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení a nakoľko navrhovateľka získala iba 20 rokov, bol nutné rozhodné obdobie predĺžiť pred rok 1984 a určiť pomernú časť osobného mzdového bodu aj za rok 1986 a 1993 a aj s týmito rokmi navrhovateľka získala len 20 rokov zárobku, čo bolo aj dôvodom, prečo sa určoval osobný mzdový bod a netvrdí sa, že v štrnástich rokoch navrhovateľka získala zárobok, ale šlo iba o určenie pomernej časti osobného mzdového bodu v súlade s § 63 a § 255 ods. 1 zákona. Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 cit. zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 63 ods. 6 cit. zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 63 ods. 7 cit. zákona ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Podľa § 63 ods. 4 písm. b) cit. zákona k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku 2014 18%. Podľa § 255 ods. 1 veta prvá cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 3 cit. zákona za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 účinnom od 1.1.2013 dôchodková dávka sa do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podľa § 82 ods. 5 písm. a) cit. zákona invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2014 ako súčet 60% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%. Podľa § 82 ods. 12 cit. zákona ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým ustanoví a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10, b) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odseku 8. Podľa § 293ce ods. 3 písm. d) cit. zákona pevná suma zvýšenia invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012. Podľa § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014 pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2014 sa ustanovuje takto: 4,50 eura ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení. Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby: od vzniku československého štátu doba štúdia od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po skončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky č. 73/1984 Zb. hrubými zárobkami sú zárobky zo zamestnania vykonávaného v pracovnom pomere. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje štúdium na stredných a vysokých školách s výnimkou štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého a pod.), kombinovaného štúdia a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov, Podľa § 60 ods. 1 cit. vyhlášky za hrubý zárobok žiaka a študenta sa považuje suma 1400 Kčs mesačne. Ak žiakovi alebo študentovi patrí odmena 86) alebo hrubý zárobok zo zamestnania v niektorom mesiaci vyšší, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci skutočne dosiahnutý hrubý zárobok (odmena). 86) Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí ČSR č. 93/1979 Zb. o odmieňaní a hmotnom zabezpečení žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke povolanie v učebných a študijných odboroch v znení neskorších predpisov. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR č. 95/1979 Zb. o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke povolanie v učebných a študijných odboroch v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 95/1979 Zb. o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke povolania v učebných a študijných odboroch táto vyhláška sa vzťahuje na žiakov a učňov a) stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učňovských škôl, b) stredných odborných učilíšť a odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť (ďalej len "zariadenia pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť"). Podľa § 52 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. za mesačný hrubý zárobok žiaka a študenta sa považuje fiktívny zárobok. Ak žiakovi alebo študentovi patrí odmena 37) alebo hrubý zárobok zo zamestnania v niektorom mesiaci vyšší, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci skutočne dosiahnutý hrubý zárobok (odmena). (37) Vyhláška Ministerstva školstva Českej socialistickej republiky a Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky č. 3/1987 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, stredných odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 4/1987 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, stredných odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 4/1987 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, stredných odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť táto vyhláška upravuje finančné a hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných učilíšť, stredných odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť (ďalej len "učilište"). V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou spísanou 30. júna 2014 požiadala o priznanie invalidného dôchodku od 18. júna 2014. Zdravotný stav a pracovná schopnosť navrhovateľky boli posúdené posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, ktorý v posudku zo dňa 30.6.2014 uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a to schizofréniu, schizoafektívne poruchy a diabetes mellitus nezávislý od inzulínu. Konštatoval, že navrhovateľka má schizofréniu v kombinácii so schizoafektívnou poruchou, depresívny typ. Na prelome roka 2013 bola krátkodobo hospitalizovaná pre zhoršenie psychického stavu s rozvojom paranoidnej persekučnej bludnej produkcie pri liekovej noncompliance. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky je schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, ťažké formy (kapitola V., položka 2, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 60%. Pre iné zdravotné postihnutie a cukrovku II. typu zvýšil percentuálnu mieru o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70%. Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Invalidita navrhovateľa vznikla 18.6.2014. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júla 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 18. júna 2014 priznala invalidný dôchodok v sume 305,80 eur mesačne s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 70%. Pred 18. júnom 2014 navrhovateľka získala 10 000 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 27 rokov a 145 dní dôchodkového poistenia. Nakoľko navrhovateľka v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2013 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov a to ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia postupne pred 1.1.1984, priemerný osobný mzdový bod bol stanovený podľa § 63 ods. 7 veta druhá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z nižšieho počtu kalendárnych rokov. Priemerný osobný mzdový bod 0,8680 bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia za roky 1986 až 2013 vo výške 16,4311 a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch, t.j. 6 910 dní, čo predstavuje 18,9316 rokov dôchodkového poistenia. K priemernému osobnému mzdovému bodu podľa § 63 ods. 4 pís. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v hodnote nižšej ako 1,0 bol pripočítaný v roku 2014 18% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu, čo predstavuje hodnotu priemerného osobného mzdového bodu 0,8918. Výšku invalidného dôchodku navrhovateľky odporkyňa určila v súlade s ust. § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,8918, 47,0768 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia, percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,2524 eur platnej k 18. júnu 2014 eur, čo predstavuje sumu invalidného dôchodku 301,30 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila sa zvýšila odo dňa jeho priznania o 4,50 eur mesačne na sumu 305,80 eur mesačne. Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, bola preukázaná doba štúdia , ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kalendárnom roku 1986 v počte 122 dní, v kalendárnom roku 1993 v počte 283 dní, v kalendárnom roku 1996 v počte 274 dní, v kalendárnom roku 1997 v počte 133 dní, v kalendárnom roku 1998 v počte 17 dní, v kalendárnom roku 1999 v počte 42 dní, v kalendárnom roku 2000 v počte 19 dní, v kalendárnom roku 2001 v počte 9 dní, v kalendárnom roku 2002 v počte 8 dní a v kalendárnom roku 2003 v počte 12 dní, tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, a preto osobný mzdový bod bol určený ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. V roku 1986 pomerná časť osobného mzdového bodu v hodnote 0,3 predstavovala podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok a počtu 365 dní kalendárneho roka 1986, t.j. 0,3: 365 = 0,00082, ktorý po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor predstavuje 0,0009 a za 122 dní v roku 1986 osobný mzdový bod je určený ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu 0,0009 x 122 dní v roku 1986 čo je 0,1098. V roku 1993 pomerná časť osobného mzdového bodu v hodnote 0,3 predstavovala podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok a počtu 365 dní kalendárneho roka 1993, t.j. 0,3: 365 = 0,00082, ktorý po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor predstavuje 0,0009 a za 283 dní v roku 1993 osobný mzdový bod je určený ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu 0,0009 x 283 dní v roku 1986 čo je 0,2547. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že navrhovateľka v roku 1986 ukončila dobu povinnej školskej dochádzky, ktorú nie je možné hodnotiť ako dobu zamestnania. Od 1. septembra 1986 do 24. mája 1990 študovala na SKŠ Bratislava. Táto doba štúdia na strednej škole, ktorá sa hodnotí ako doba zamestnania a ktorá bola získaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, v kalendárnom roku 1986 netrvala celý kalendárny rok, ale iba 122 dní. V roku 1993 navrhovateľka študovala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského od 25. septembra 1990 do 10. júna 1993, kedy bola zo štúdia vylúčená, čo potvrdzuje potvrdenie tejto vysokej školy č. PED/1994 zo dňa 20. januára 1994. Od 1. septembra 1993 do 10. októbra 1997 navrhovateľka študovala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Navrhovateľke bolo v kalendárnom roku 1993 zhodnotené pre dôchodkové účely obdobie štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského od 1. januára 1993 do 10. júna 1993 v počte 161 dní a doba štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského od 1. septembra 1993 do 10. októbra 1993 v počte 122 dní, t.j. celkove 283 dní, a teda v roku 1993 štúdium navrhovateľky taktiež netrvalo celý rok, hoci bolo prerušené od 11. júna 1993 do 31. augusta 1993. V prípade navrhovateľky doba štúdia, ktorá sa hodnotí ako doba zamestnania podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 v kalendárnom roku 1986 netrvala celý rok (trvala len od 1.9.1986 do 31.12.1986) a v kalendárnom roku 1993 taktiež netrvala celý rok (trvala od 1.1.1993 do 10.6.1993 a od 1.9.1993 do 312.12.1993), a preto nebolo možné kalendárny rok 1986 a kalendárny rok 1993 vylúčiť z rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu a osobný mzdový bod za tieto kalendárne roky bol stanovený podľa ustanovenia § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ohľadom námietky započítania fiktívneho zárobku za dobu štúdia za rok 1986 súd konštatuje, že navrhovateľka od 1. septembra 1986 do 24. mája 1990 študovala denne na SKŠ Bratislava, teda nebola v učebnom pomere. Táto doba štúdia bola navrhovateľke hodnotená ako doba zamestnania. Ustanovenie § 60 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky č. 73/1984 Zb. výslovne odkazuje na vyhlášku Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 95/1979 Zb. o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke povolania v učebných a študijných odboroch, kde v § 1 písm. a) a b) je ustanovené, že táto vyhláška sa vzťahuje na žiakov a učňov stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učňovských škôl a stredných odborných učilíšť a odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť (ďalej len "zariadenia pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť"). Ustanovenie § 52 vyhlášky č. 149/1988 Zb. výslovne odkazuje na vyhlášku Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 4/1987 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, stredných odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť, kde v ustanovení § 1 je ustanovené, že táto vyhláška upravuje finančné a hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných učilíšť, stredných odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť (ďalej len "učilište"). Z tohto dôvodu nie je možné navrhovateľke započítať fiktívny zárobok za rok 1986, nakoľko tieto ustanovenia cit. právnych predpisov sa vzťahovali iba na žiakov a učňov stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učňovských škôl a stredných odborných učilíšť a odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť (ďalej len "zariadenia pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť") a nie na študentov stredných škôl. V roku 1993 navrhovateľka študovala na vysokej škole (Právnická fakulta UK Bratislava a Pedagogická fakulta UK Bratislava), jednalo sa o dobu štúdia podľa zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách, avšak navrhovateľka nemala hrubý zárobok. Súd z uvedených dôvodov námietku navrhovateľky ohľadom započítania fiktívneho zárobku za dobu štúdia v roku 1986 ako aj v roku 1993 neakceptoval. Navrhovateľke v roku 2013 bolo započítané celé obdobie dôchodkového poistenia ako aj stanovený vymeriavací základ za tento kalendárny rok. Súd konštatuje, že náhradné doby, t.j. práceneschopnosť navrhovateľky v roku 2013 od 19.6.2013 do 31.12.2013 sú obdobím dôchodkového poisteniu a poukazuje na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov však už náhradné doby nerozlišuje, a preto na námietku navrhovateľky ohľadom výpočtu priemerného osobného mzdového bodu v roku 2013 neprihliadol. Súd konštatoval, že odporkyňa pri výpočte invalidného dôchodku navrhovateľky ako aj osobných mzdových bodov za roky 1986 a 1993 postupovala správne podľa citovaných zákonných ustanovení. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. júla 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./