Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/178/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201417 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201417.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: B. E., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, C., zastúpený: JUDr. Margita Hrivňáková & Partners, s.r.o., Májkova 3, Bratislava, JUDr. Margita Hrivňáková, advokátka a konateľka, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 35233-2/2014-BA zo dňa 10.06.2014 , jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 35233-2/2014-BA zo dňa 10.06.2014 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta, č. 12864-40/2014-GA zo dňa 02.04.2014 z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím č. 12864-40/2014-GA zo dňa 02.04.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta, podľa § 90 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) nepriznala žalobcovi nárok na jednorazové vyrovnanie v dôsledku choroby z povolania - chronickej intoxikácie - zistenej dňa 01.01.1996. Správny orgán prvého stupňa dôvodil tým, že zamestnávateľ vyplácal žalobcovi náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti (PN) podľa v tom čase platných právnych predpisov v súvislosti s inou chorobou z povolania - chorobou z vibrácií, ktorá mu bola zistená dňa 30.01.1984, a to až do jeho odchodu do starobného dôchodku v máji 1996, kedy mu bol dňa 16.05.1996 priznaný starobný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 35233-2/2014-BA zo dňa 10.06.2014 zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta potvrdil. 2. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 25.08.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 35233-2/2014-BA zo dňa 10.06.2014 a prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta č. 12864-40/2014-GA zo dňa 02.04.2014, tvrdiac, že ide o rozhodnutia nezákonné, ktorými bol žalobca poškodený na svojich subjektívnych právach, predovšetkým na práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Mal za to, že má nárok na jednorazové vyrovnanie podľa § 90 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. 3. V žalobe uviedol, že nakoľko pokles pracovných schopností bol žalobcovi zistený a percentuálne určený až dňa 15.08.2013 na základe zhoršenia zdravotného stavu v roku 2013, vychádzal žalovaný z nesprávneho skutkového zistenia, že u žalobcu je daný pokles pracovnej schopnosti vo výške 10% už od 01.01.1996. Žalobca namietal, že v tom čase ešte nemal ustálený zdravotný stav a nebolo isté, že danou chorobou (chronická intoxikácia) skutočne trpí. Postup žalovaného, pri ktorom zdôvodňuje nepriznanie nároku na jednorazové vyrovnanie tým, že v minulosti bolo žalobcovi vyplatené mzdové vyrovnanie po skončení PN v súvislosti s jeho inou chorobou z povolania - chorobou z vibrácií, zistenou ešte v roku 1984, je podľa žalobcu nesprávny, nakoľko táto choroba s prejednávanou vecou vôbec nesúvisí. Nie je možné, aby žalobcovi nebol priznaný nárok len na základe vyplatenia mzdového vyrovnania pre chorobu z vibrácií, keď trpí ďalšou chorobou z povolania - chronickou intoxikáciou CS2, z ktorej nikdy nepoberal žiadnu finančnú náhradu. 4. Žalobca trval na tom, že podmienky pre vznik nároku na jednorazové vyrovnanie splnil až dňom 15.08.2013, kedy mu posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. Anna Purdeková v lekárskej správe z uvedeného dňa na účely § 90 ods. 1 zákona o sociálnom poistení určila mieru poklesu pracovnej schopnosti na 10%. Tým došlo prvý krát k naplneniu podmienky pre nárok na úrazovú dávku (§ 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Podmienky vzniku nároku na jednorazové vyrovnanie ustanovuje § 90 písm. c/ uvedeného zákona, podľa ktorého má poškodený nárok na jednorazové vyrovnanie, ak mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10%. Žalobca poukázal na to, že kvalita jeho života je podstatným spôsobom ovplyvnená chronickou intoxikáciou CS2, z nej vyplývajúce dlhodobo sa zhoršujúce následky sú trvalým poškodeným jeho zdravia, ktorými trpí celá jeho blízka rodina a ktoré sa dedične prenáša aj na ďalších potomkov. Mal za to, že pokles pracovnej schopnosti nie je možné chápať, resp. obmedziť len na uplatnenie človeka v pracovnom procese (obmedzení pracovných príležitostí), ale aj v manželstve a rodine, ako je tomu v prejednávanom prípade. II. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že z hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania vyhotoveného v mesiaci apríl 2003 doc. MUDr. Igorom Bátorom, PhD., prednostom kliniky pracovného lekárstva a toxikológie FNsP akad.L.Dérera Bratislava, je zrejmé, že žalobcovi bola prvý krát zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia CS2, v roku 1996. Počas vykonávania pracovnej činnosti u toho istého zamestnávateľa (CHZJD, š.p. Bratislava) mal žalobca zistené dve choroby z povolania, a to chorobu z vibrácií, prvý krát zistenú dňa 30.01.1984 a chronickú intoxikáciu, prvý krát zistenú dňa 01.01.1996. Od 01.03.1984 bol žalobca preradený na inú prácu zo zdravotných dôvodov na základe priznanej choroby z povolania - choroby z vibrácií, ktorá mu bola potvrdená klinikou a ohodnotená 250 bodmi. Od 01.07.1985 bol žalobcovi priznaný čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu zistenej choroby z povolania - choroby z vibrácií. Na základe uvedenej choroby z povolania mu bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení PN až do mesiaca jún 1996 a od 16.05.1996 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok. 6. Na základe žiadosti žalobcu o priznanie nárok na jednorazové vyrovnanie, doručenej pobočke Sociálnej poisťovne dňa 12.12.2012, požiadala pobočka posudkového lekára o posúdenie poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti s druhou chorobou z povolania - chronickou intoxikáciou. Posudkový lekár v lekárskej správe zo dňa 15.08.2013 určil mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu na 10%, pretože od 01.01.2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu. Na základe žiadosti správneho orgánu prvého stupňa určil posudkový lekár pokles pracovnej schopnosti u žalobcu od 01.01.1996, kedy bola zistená choroba z povolania. Takisto v odvolacom konaní posudkový lekár žalovaného dňa 14.11.2013 po preskúmaní zdravotnej dokumentácie žalobcu vydal posudok, podľa ktorého „v dôsledku choroby z povolania pokles pracovnej schopnosti u menovaného dosahuje 10% od 01.01.1996“. Druhá choroba z povolania - chronická intoxikácia, teda bola žalobcovi zistená v čase platnosti a účinnosti zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorý pre prípad zistenej choroby z povolania určoval zamestnávateľovi v rozsahu, v ktorom za škodu na zdraví zodpovedá, povinnosť poskytnúť náhradu za stratu na zárobku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu. V zmysle § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.12.2003, ak nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 01.01.2004 za úrazovú rentu a to v sume, v akej patrí do 31.12.2003. Žalovaný konštatoval, že žalobcovi nebola ku dňu 31.12.2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity zo žiadnej choroby z povolania, pretože bol poberateľom starobného dôchodku od 16.05.1996. V prípade žalobcu bola miera poklesu pracovnej schopnosti síce určená v rozsahu 10%, avšak k dátumu vzniku druhej choroby z povolania - chronickej intoxikácie, teda ku dňu 01.01.1996 a nie ako tvrdí žalobca ku dňu vyhotovenia lekárskej správy zo dňa 15.08.2013. Posudkový lekár pobočky uvedenými percentami podľa názoru žalovaného len vyjadril mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, ak by sa táto posudzovala pred 01.01.2004. 7. Podľa žalovaného posudkoví lekári Sociálnej poisťovne v lekárskych správach zo dňa 15.08.2013, 14.11.2013 a 30.01.2014 na základe zdravotnej dokumentácie určili žalobcovi pokles pracovnej schopnosti v dôsledku druhej choroby z povolania (chronickej intoxikácie) k 01.01.2004 v rozsahu 10%. V zmysle § 88 ods. 3 v súvislosti s § 153 ods. 4 písm. a/ a ods. 5 zákona o sociálnom poistení pokles pracovnej schopnosti pri priznaní úrazovej renty a pri priznaní jednorazového vyrovnania sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poškodeného pred pracovným úrazom alebo pred zistením choroby z povolania a po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Pokles pracovnej schopnosti posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje na základe dokumentácie týkajúcej sa zdravotného stavu, priložených odborných lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie, zdravotníckeho zariadenia, zhodnotenia liečby, diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, prípadne ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení. Tak tomu bolo podľa žalovaného aj v prejednávanom prípade. 8. Podľa názoru žalovaného žalobcovi nie je možné určiť pokles pracovnej schopnosti, nakoľko žalobca je od 15.05.1996 poberateľom starobného dôchodku. Právna úprava, podľa ktorej sa náhrada za stratu na zárobku pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania vyplácala maximálne do dosiahnutia veku 65 rokov poškodeného zamestnanca, bola platná od 01.01.1989, keď bol § 195 Zákonníka práce doplnený zákonom č. 188/1988 Zb. o nový ods. 5, podľa ktorého náhrada za stratu na zárobku priznaná podľa tohto ustanovenia prislúchala zamestnancovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 65 rokov veku. 9. Podľa žalovaného aj keď mal žalobca zistené dve choroby z povolania, nebolo možné poberať dve náhrady za stratu na zárobku, nakoľko žalobca na základe uzatvoreného pracovného pomeru so zamestnávateľom mal iba jeden zárobok - mzdu, takže u neho mohla vzniknúť iba jedna strata na zárobku po skončení PN. III. 10. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že konanie o priznanie jednorazového vyrovnania podľa § 90 zákona o sociálnom poistení bolo začaté na základe žiadosti žalobcu doručenej pobočke Sociálnej poisťovne v Galante dňa 12.12.2012. V tomto konaní bola predložená lekárska správa posudkového lekára pobočky zo dňa 15.08.2013, v ktorej bolo v súvislosti s chorobou z povolania - chronickou intoxikáciou CS2 určená žalobcovi miera poklesu pracovnej schopnosti na 10% s tým, že od 01.01.2004 nedošlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. V lekárskej správe sa uvádza, že od roku 1996 bol u žalobcu vyžiadaný hygienický prieskum k eventuálnej chronickej intoxikácii CS2, choroba z povolania však bola hlásená a ohodnotená až dňa 02.04.2003. 11. Dňa 10.09.2013 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta, rozhodnutie č. 17286-30/2013- GA, ktorým žalobcovi nepriznala nárok na jednorazové vyrovnanie choroby z povolania - chronickej intoxikácie, a to z dôvodu, že nakoľko pokles pracovnej schopnosti u žalobcu je určený odo dňa 01.01.1996, jeho nárok je premlčaný. Po podaní odvolania boli vyžiadané od posudkových lekárov opakované posúdenia poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v súvislosti s uvedenou chorobou z povolania, v ktorých bola potvrdená u žalobcu miera poklesu pracovnej schopnosti 10%, pričom pokles pracovnej schopnosti mu bol určený od 01.01.1996. 12. Správny orgán druhého stupňa v odvolacom konaní rozhodnutím č. 15114-9/2014-BA zo dňa 10.02.2014 uvedené rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Správny orgán prvého stupňa, riadiac sa právnym názorom odvolacieho správneho orgánu, vydal dňa 02.04.2014 rozhodnutie č. 12864-40/2014-GA, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na jednorazové vyrovnanie v dôsledku choroby z povolania - chronickej intoxikácie, pričom toto rozhodnutie žalovaný v odvolacom konaní potvrdil tak, ako je uvedené v časti I. odôvodnenia tohto rozsudku. IV. 13. Podľa § 109 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. 14. Podľa § 90 písm. c/ zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %. 15. Podľa § 259 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. V. 16. Krajský súd sa po preskúmaní veci stotožnil so žalobcom v tom, že argumentácia žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedáva odpoveď na otázku, prečo podľa práva nepatrí žalobcovi jednorazové vyrovnanie na odškodnenie choroby z povolania - chronickej intoxikácie CS2, keď v konaní o tejto dávke preukázal, že v súvislosti s uvedenou chorobou má pokles pracovnej schopnosti 10% a zároveň mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. 17. Zákon o sociálnom poistení stanovuje, že nárok na úrazovú dávku vzniká v deň splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Keďže jednorazové vyrovnanie je nárokovateľnou dávkou, ktorú možno priznať len na základe jej uplatnenia, nemohol vzniknúť žalobcovi nárok na dávku skôr, ako si o ňu požiadal. Žiadosť o jednorazové vyrovnanie žalobca podal v decembri 2012, pričom až v auguste 2013 (v lekárskej správe zo dňa 15.08.2013) mu bola prvý krát určená miera poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti so zmienenou chorobou z povolania na 10%. Keďže v súvislosti s poškodením zdravia chronickou intoxikáciou CS2, ktorá bola u žalobcu hlásená ako choroba z povolania až v apríli 2003, nebol žalobca vzhľadom na dovŕšenie dôchodkového veku odškodnený úrazovou rentou, splnil určením poklesu pracovnej schopnosti na 10% všetky podmienky, ktoré zákon o sociálnom poistení vyžaduje pre priznanie nároku na jednorazové vyrovnanie. 18. Z dokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise podľa názoru súdu nevyplýva žiaden relevantný podklad pre vyslovený záver posudkového lekára Sociálnej poisťovne, že choroba z povolania - chronická intoxikácia CS2 u žalobcu nastala už od 01.01.1996, kedy mu mal vzniknúť aj pokles jeho pracovnej schopnosti o 10%. Zo spisu je zrejmé len to, že v roku 1996, kedy žalobca odišiel do starobného dôchodku, bol u neho vyžiadaný hygienický prieskum k eventuálnej chronickej intoxikácii CS2. Táto choroba z povolania bola u žalobcu oficiálne hlásená až dňom 02.04.2003. Ani to však neznamená, že by žalobcovi nemohlo byť na odškodnenie predmetnej choroby z povolania priznané jednorazové vyrovnanie ako dávka úrazového poistenia, ktorú priniesol zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2004, keďže podľa potvrdenia posledného zamestnávateľa nebol žalobca nikdy za túto chorobu z povolania odškodnený podľa zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a nikdy z tohto dôvodu nepoberal ani úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. 19. Krajský súd je toho názoru, že na účely odškodnenia žalobcovej choroby z povolania - chronickej intoxikácie CS2 nemožno aplikovať Zákonník práce (§ 195), nakoľko táto choroba z povolania u žalobcu nebola spoľahlivo zistená a hlásená za účinnosti tohto právneho predpisu. Vzhľadom na to, že konanie o priznanie jednorazového vyrovnania bolo na základe žiadosti žalobcu začaté až od roku 2012, pričom splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na túto dávku žalobca doložil až v roku 2013 (určenie miery poklesu pracovnej schopnosti o 10%), neprichádza podľa názoru súdu do úvahy použitie právneho režimu odškodnenia predmetnej choroby z povolania platného a účinného do 31.12.2003, a to na základe § 259 zákona o sociálnom poistení. 20. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd Bratislava po preskúmaní veci k názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom závery vyslovené v týchto rozhodnutiach sú vo vyššie opísanom rozsahu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ S.s.p. a zrušil obe rozhodnutia a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. 21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobkyni právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.). 22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.