Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/180/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201430 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201430.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: TV LUX, s.r.o., IČO: 36 827 541, Prepoštská 5, Bratislava, zastúpený: JUDr. Mária Konrádová, advokátka, Farská 9, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 11.06.2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 11.06.2014 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Stea zo dňa 20.03.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur za súdny poplatok a v sume 640,21 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie na správnom orgáne
V. úrad K. IV vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „V.“) za zdaňovacie obdobie X., X., 4. štvrťrok XXXX, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Stea zo dňa XX.XX.XXXX a dodatok č. X k protokolu zo dňa XX.XX.XXXX. J. si v priebehu kalendárneho roka XXXX uplatňoval nároky na odpočítanie V. v plnom rozsahu. V. úrad K. IV akceptoval pre účely kontroly v prvých troch zdaňovacích obdobiach roku XXXX plné odpočítanie dane platiteľom s vysporiadaním dane v zdaňovacom období 4. štvrťrok XXXX. O. bol so žalobcom prerokovaný dňa XX.XX.XXXX.
G. V. úrad K. IV vydal dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Čiho zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému podal žalobca odvolanie. J. rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX v odvolacom konaní uvedený dodatočný platobný výmer zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že výpočet pomeru pre stanovenie výšky pomerného odpočítania V. je síce správny, ale je potrebné ho aplikovať na každé zdaňovacie obdobie osobitne. V. úrad K. IV vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXX/ XXX/XXXXXX/XX/Stea zo dňa XX.XX.XXXX a dodatok č. X k protokolu zo dňa XX.XX.XXXX. O. bol so žalobcom prerokovaný a doručený dňa XX.XX.XXXX.
G. V. úrad K. IV vydal dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Čiho zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý žalovaný potvrdil rozhodnutím č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX.
J. podal na M. financií A. republiky podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXX- XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX mimo odvolacieho konania, ktoré bolo rozhodnutím M. financií A. republiky č. MF/XXXXX/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V. zrušenia bola metodická nesprávnosť odpočítania dane z odpisovaného hmotného majetku a tiež odpočítanie dane z neho.
J. rozhodnutím č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX zrušil dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Čiho zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie.
V tom čase miestne príslušný V. úrad K. I (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu druhú opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Bezd zo dňa XX.XX.XXXX. E. protokol sa v zmysle § 15 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov považuje za prerokovaný dňom XX.XX.XXXX bez účasti žalobcu.
G. správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Chu zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému podal žalobca odvolanie.
J. rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX dodatočný platobný výmer zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
G. vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/Stea zo dňa XX.XX.XXXX za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok XXXX, proti ktorému podal žalobca odvolanie. J. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX dodatočný platobný výmer potvrdil. J. podal na C. súde v K. žalobu o preskúmanie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorá bola vedená pod sp. zn. XS/X/XXXX.
C. súd v K. rozsudkom č. k. XS/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX a dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že správca dane má povinnosť vysporiadať sa s právnym názorom, že obe činnosti televízie sú podnikateľské, tak reklamná ako aj nereklamná činnosť, určiť, či je legitímne rozdelenie vysielacieho času komerčnej televízie na podnikateľské (zdaniteľné) a nepodnikateľské (nezdaniteľné), a teda, či televízne vysielanie je predmetom dane ako celok alebo iba jeho (komerčná) časť, či sa má rozlišovať medzi zdaniteľnými plneniami prijatými na uskutočnenie zdaniteľných a iných plnení (nezdaniteľných) a ak áno, ako mal byť stanovený pomer pre určenie odpočítateľnej dane. A. dane súd uložil, aby v konaní ustanovil znalca na vyriešenie týchto otázok: - Je činnosť televízie TV L. - bezplatné vysielanie programovej služby bez právnej väzby na odberateľa (s prihliadnutím na rozsudok A. dvora N. únie (ďalej aj len „N.“) C-XX/XX) - zdaniteľnou podnikateľskou činnosťou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty? - M. byť pre odpočítanie dane (s prihliadnutím na rozsudok N. C- X/XX - body XX, XX, XX, XX, C - XXX/ XX - bod XX a C-XXX/XX - bod XX - XX) stanovená a vypočítaná pomerná časť nárokov na odpočítanie dane vzťahujúca sa k poskytnutým zdaniteľným plneniam? - Je určenie spôsobu výpočtu pomernej časti a výpočet pomernej časti (s prihliadnutím na precedenčný rozsudok N. C-XXX/XX) v kompetencii správcu dane? - Je spôsob určenia pomernej časti a výpočet pomernej časti použitý správcom dane dostatočne preukazným, odôvodneným a korektným? - Q. má vplyv znalecký posudok č. X/XXXX, ktorého žiadateľom bola Slovenská televízia, potvrdzujúci súvislosť prijatých zdaniteľných plnení týkajúcich sa vysielaného programu pred a po vysielanom reklamnom spote s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami (vo verejnoprávnej televízii, ktorej vysielanom reklamnom spote s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami (vo verejnoprávnej televízii, ktorej vysielanie je zo zákona oslobodené od dane okrem vysielania reklám.....), pričom reklamným vysielaním nesmie prerušovať vysielaný program, na posúdenie vysielania komerčnej televízie (ktorej vysielanie nie je predmetom dane, s výnimkou vysielania reklamy,...), ktorá môže prerušovať vysielaný program každých
XX minút, teda v podstate celá vysielaná programová služba súvisí s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami s prihliadnutím na rozsudok N. C-XXX/XX).
A. dane poveril spracovaním znaleckého posudku znalca V.. T.. J. O., O.., ktorý vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX.
V. XX.XX.XXXX bolo nariadené ústne pojednávanie, o ktorom bola spísaná zápisnica č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XX/Stea zo dňa XX.XX.XXXX. Na ústnom pojednávaní, ktorého účelom bolo oboznámenie žalobcu so zistenými skutočnosťami a závermi správcu dane, sa zúčastnil zástupca žalobcu, komplementár M. R., ako aj konateľ žalobcu E. A..
A. dane rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Stea zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel V. za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok XXXX v sume XX XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
J. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Stea zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil.
II. J.
Z. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
G., že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa nezákonného rozdeľovania jeho činnosti na ťažiskovú činnosť, ktorá má „nehospodársky charakter“ a komerčnú časť televízneho vysielania. G. sa názorom vysloveným C. súdom v K. v rozsudku č. k. XS/X/XXXX-XX, ktorý činnosť televízie považuje v celku za podnikateľskú. R. rozhodnutí N. uvádzané žalovaným podľa názoru žalobcu nepreukazujú, že z pohľadu V. sa činnosť televízie v časti programovej skladby má posudzovať za „nehospodársku“.
U. na otázku, či je u spoločnosti, ktorej hlavným predmetom činnosti je televízne vysielanie, možné vykonávať komerčnú činnosť bez vysielania programovej skladby, mal dať súdny znalec. A. dane poveril vypracovaním znaleckého posudku znalca v odbore ekonomika a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo. V tejto súvislosti žalobca citoval vyjadrenie súdneho znalca, ktorý sa k otázkam žalobcu vyjadril, že „vzal otázky na vedomie s tým, že v danom čase niet z jeho strany dôvodov na ich zodpovedanie splnomocnenému zástupcovi, keďže nie je objednávateľom.“ Z uvedeného dôvodu považoval žalobca dokazovanie za neobjektívne. K. odborného posúdenia problematiky z hľadiska masmédií nie je možné riešiť problematiku z hľadiska dane z pridanej hodnoty a žiadny znalec v tomto odbore nie je kompetentný odpovedať na otázky týkajúce sa vplyvu času reklamných a ostatných vysielaní na cenu reklamného koša, optimálneho pomeru reklamy a ostatných programov, ponuky a dopytu reklamného času a nevyhnutnosti väzby medzi reklamným a iným vysielaním. Až po zodpovedaní otázok z mediálneho hľadiska môže znalec v odbore ekonomika a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo odpovedať na otázky vyslovené C. súdom v K. a to, či mal byť pri výpočte stanovený koeficient.
J. predložil odborné vyjadrenie člena A. komory znalcov, riaditeľa odbornej sekcie M. a kultúra O.. O.. A. K., O.., z ktorého vyplýva, že televízne vysielanie, ktoré je úplne alebo čiastočne financované z reklamných príjmov, je v priamom vzťahu s reklamou, ktorá sa v rámci tohto vysielania uvádza na obrazovke.
I. predmetom činnosti žalobcu je televízne vysielanie, t. j. výroba a vysielanie televízneho programu bez právneho vzťahu na odberateľa programu a vysielanie reklamy. Je financovaný z viacerých zdrojov, popri dotáciách od zriaďovateľa, príspevkov od spoločníkov a C. priateľov TV L., aj z príjmu za odvysielanie reklám. K. programového vysielania nie je možné dosahovať príjmy z komerčných činností. G. je možné oddeľovať tieto na seba naviazané činnosti, nakoľko v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. o vysielaní
a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“), upravujúceho právny rámec televízneho vysielania, sa za televízne vysielanie považuje aj vysielanie reklamy a iných komerčných aktivít.
R. časovej jednotky reklamy sa odvíja od sledovanosti, teda podielu na trhu. Y. vyššiu má televízna stanica sledovanosť, tým vyššiu cenu za časovú jednotku reklamy dosiahne. J. uviedol, že jeho sledovanosť je absolútne aj kvalitatívne ovplyvnená programovou skladbou. Q. závislosť sledovanosti na programovej skladbe spočíva v tom, že bez programu by bola sledovanosť blízka nule. C. televízia pôsobiaca na mediálnom trhu vysiela reklamu. C. závislosť sledovanosti na programovej skladbe spočíva v tom, že čím kvalitnejší program sa vysiela, tým je vyššia sledovanosť.
J. tiež poukázal na to, že za činnosť v zmysle § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o V.“) sa považuje aj výroba a vysielanie reklamných programov bez ohľadu na to, aký pomer z vysielacieho času má reklama a aký ostatné programy. Je nepochybné, že prijaté zdaniteľné obchody týkajúce sa vysielaných programov pred a po reklamnom spote úzko súvisia s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi týkajúcimi sa reklamných spotov a sú nevyhnutné pre dosahovanie príjmov z reklám. Q. činnosť iných komerčných televízií na slovenskom trhu nie je z pohľadu V. rozdeľovaná na komerčnú a nekomerčnú.
G. napadnutého rozhodnutia videl žalobca v nesprávnej aplikácii § 49 ods. X zákona o V.. E. ustanovenie podľa jeho názoru neobsahuje presnú definíciu právnej normy ani neobsahuje pojem „výnosy“ a nie je z neho zrejmé, že pomer môže byť vypočítaný aj z nákladov, ktoré preukazujú, ako boli nákupy tovarov a služieb použité. Je neprípustné, aby si orgán štátnej správy prisvojoval kompetencie, ktoré mu nepatria a aby podával prostredníctvom metodických pokynov a stanovísk výklad právnych noriem.
J. tiež namietal nezákonnosť postupu žalovaného spočívajúcu v tom, že správca dane stanovil pomer odpočítania V. z jeho výnosov a to v závislosti od toho, v akom rozsahu sú dosahované výnosy, pri ktorých je daň odpočítateľná. E. postup nevyplýva z § 49 ods. X zákona o V.. Y. XXX až XXX A. P. č. X./XXX/ES o spoločnom systéme V. (ďalej aj len „A. č. XXXX/XXX/ES“), ktorou zdôvodnil žalovaný svoj postup, nie je možné aplikovať na § 49 ods. X zákona o V.. Z uvedeného vyplýva, že správca dane opätovne nezdôvodnil použitie kategórie výnosov (príjmov) a nepoužitie iného objektívnejšieho spôsobu stanovenia pomeru krátenia odpočítania V., napríklad z nákladov. Taktiež nezdôvodnil, prečo do menovateľa použitého vzorca zahrnul aj sumy pôžičiek spoločníkov, zakladateľa a darov tretích osôb, ktoré podľa žalobcu nemôžu ovplyvňovať výšku odpočítanej V.. Na záver poukázal na právny názor G. súdu A. republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. XSžf/XX/XXXX.
T.. Z. žalovaného
J. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.
K námietke týkajúcej sa rozdeľovania činnosti žalobcu uviedol, že počas prvej vykonanej kontroly správca dane zistil, že žalobca bol založený a financovaný neziskovou organizáciou. O. predmetom jeho činnosti je televízne vysielanie. E. vysielanie a nákup techniky ako aj celý chod spoločnosti sú financované zdrojmi poskytnutými zakladateľom a čiastočne z príjmov spoločnosti z odvysielanej reklamy. J. si uplatnil v kontrolovanom roku XXXX odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb v plnom rozsahu, pričom na výstupe zdaňoval iba uskutočňovanie činnosti reklamných služieb. O. dotácia nebola ako ekonomická činnosť žalobcom zdaňovaná. O. prvej kontroly boli prekontrolované všetky daňové a účtovné doklady žalobcu, ale boli použité nesprávne ustanovenia zákona o V.. G. žalovaný rešpektujúc právny názor uvedený v rozhodnutí M. financií A. republiky si osvojil metodiku odpočítania V. vzťahujúcu sa na všetky komerčné televízie a to nie koeficientom, ale pomerne za každé zdaňovacie obdobie zvlášť s dodanením časti odpisovaného hmotného investičného majetku, o čom upovedomil žalobcu.
A. dane si na základe rozsudku C. súdu v K. č. k. XS/X/XXXX-XX objednal vypracovanie znaleckého posudku. J. e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal o možnosť byť prítomný pri vypočutí súdneho znalca a položiť mu otázky. G. správca dane nepredpokladal vypočutie súdneho znalca, tlmočil mu požiadavku žalobcu. A. znalec vzal otázky žalobcu na vedomie s tým, že v danom čase nie je dôvod z jeho strany na ich zodpovedanie.
Vzhľadom na to, že v rozsudku súd nestanovil, z akej oblasti má byť prizvaný znalec, správca dane ustanovil znalca z odboru ekonomika a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo. A. dane ako aj žalovaný vychádzal z toho, že nie je zaviazaný riešiť otázky týkajúce sa vplyvu času reklamy a ostatných programov, ponuky a dopytu reklamného času a nevyhnutnosti väzby medzi reklamným a iným vysielaním.
O. ide o námietku žalobcu, že iba na základe zodpovedania otázok z mediálneho hľadiska je opodstatnené, aby znalec v odbore ekonomika a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo mohol zodpovedať otázku, či mal byť stanovený koeficient pri výpočte, žalovaný poukázal na to, že správca dane vo svojom rozhodnutí nestanovil koeficient, ale iba vypočítal, akú pomernú časť dane si daňový subjekt mohol a mal odpočítať. A. dane sa riadil tým, že predmetom veci je V..
V súvislosti s predložením odborného vyjadrenia prof. O.. A. K., O.. žalobcom a citovaným rozsudkom C. súdu v K. č. k. XS/X/XXXX-XX, žalovaný poukázal na to, že ani T.. M. R., ktorý vypracoval znalecký posudok pre A., nie je znalcom v oblasti masmédií a kultúry a aj napriek tomu je súdom rešpektovaný.
J. mal za to, že súdny znalec sa fundovane vysporiadal s predmetom objednávky znaleckého posudku a zodpovedal otázky potrebné na uplatnenie pomerného odpočítania V. v komerčnej televízii TV L. s.r.o. v roku XXXX.
K poskytnutému odbornému stanovisku predloženému žalobcom uviedol, že znalec v odpovedi na prvú otázku uviedol podiel reklamného vysielania v celkovom čase vysielania televízneho programu, pričom sa odvolával na zákon č. XXX/XXXX Z. z. a citoval § 36 tohto zákona, ktorý nie je citáciou znenia zákona o rozhlasovom vysielaní a retransmisii platného v roku XXXX. Taktiež v odpovedi na druhú otázku citoval § 37, ktorý sa netýka televízneho vysielania.
K námietke žalobcu, že správca dane nezdôvodnil, prečo použil kategóriu výnosov a prečo nepoužil iný spôsob pomeru krátenia odpočítania dane, žalovaný uviedol, že zdôvodnenie zahrnutia dotácií do menovateľa je uvedené v zápisnici zo dňa XX.XX.XXXX ako aj v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí.
IV. Z. žalobcu k vyjadreniu žalovaného
J. vo vyjadrení poukázal na to, že účelom znaleckého posúdenia mala byť otázka väzby programového a reklamného vysielania, resp. nevyhnutnosti reklamného vysielania na zabezpečenie programovej skladby. J. oslovený žalovaným sa zaoberal iba sekundárnymi otázkami týkajúcimi sa aplikácie zákona o V. bez zohľadnenia principiálnych väzieb existujúcich na masmediálnom trhu. G. prekážka, pre ktorú by žalovaný nemohol zahrnúť žalobcom navrhované otázky do otázok, ktoré zasielal znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.
V súvislosti s voľbou znalca žalovaným, ktorý ju odôvodnil tým, že aj T.. M. R., ktorého posudok bol predložený, nie je znalcom v oblasti masmédií a kultúry, žalobca uviedol, že predložený znalecký posudok bol vypracovaný na základe vyjadrení a posudkov odborníkov z oblasti masmédií a kultúry a až na základe toho boli riešené daňové a účtovné otázky.
J. tiež vyjadril názor, že žalovaný nepostupoval v intenciách rozsudku C. súdu v K. č. k. XS/X/XXXX- XX. U. poukázal na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré videl v tom, že mu nebolo umožnené klásť znalcovi otázky a tiež v tom, že žalovaný položil znalcovi otázky účelovo. Je nesporné, že čím zaujímavejší program je vysielaný a čím je väčšia sledovanosť, tým stúpa aj cena reklamy. Z tohto dôvodu vysielanie a reklama spolu úzko súvisia a nemožno ich z hľadiska V. posudzovať samostatne.
V. O. veci
Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. O. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Podľa § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
V. poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. B. z týchto zásad je zásada zákonnosti. O. správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. J. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X X. A. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.
A., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. V. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. O. daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § X zákona č. X/XXXX Z. z. o J. zákonov A. republiky zverejnené v J. zákonov.
Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § X4 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. X daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. G. je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 2X ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. T. najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § X5a ods. X daňového poriadku, pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska.
Podľa § 25a ods. 2 daňového poriadku, ak vypovedá znalec, daňový subjekt má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť znalcovi otázky. A. dane je povinný o výpovedi znalca daňový subjekt včas vyrozumieť.
Podľa § 6X ods. X daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. A. dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § X9, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do XX dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o V., predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 4 ods. X zákona o V., na účely tohto zákona sa obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až XX a podľa § 40 až XX. Z. (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňajú do obratu, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosov (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku.
Podľa § 49 ods. X zákona o V., právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi dane v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. X zákona o V., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a X. O. môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 6X ods. X až 4, 7 a 9 až XX, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a §11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 49 ods. X zákona o V., platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. X písm. b) a c), že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. X). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu. F. odseku X týmto nie je dotknuté.
Podľa § 51 ods. X zákona o V., platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. X písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na
odpočítanie dane, má doklad podľa odseku X písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku X písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku X písm. a), c) alebo písm. d). O. vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. X písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
C. otázkou vo veci bolo posúdenie nevyhnutnosti reklamného vysielania na zabezpečenie programovej skladby ako aj otázka prepojenosti a závislosti dvoch zložiek televízneho vysielania, teda reklamnej aj programovej a následný výklad ustanovenia § 49 ods. X zákona o V..
J. bol založený a je financovaný neziskovou organizáciou. Q. platiteľ dane si v priebehu roka XXXX uplatnil odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb v plnom rozsahu, ale na výstupe zdaňoval len príjmy z odvysielanej reklamy.
A. dane dal do pomeru príjmy bez dane z tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná a celkové príjmy za rok XXXX a na základe toho získal pomer, podľa ktorého stanovil výšku odpočítateľnej dane. Na základe toho správca dane dorubil žalobcovi daň, pretože podľa jeho názoru nemal nárok na odpočítanie dane pri nakúpených tovaroch a službách v plnej výške, ale iba v pomernej časti, v ktorej ich použil na vykonávanie zdaniteľných obchodov.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že žalovaný nerešpektoval názor vyslovený C. súdom v K. v rozsudku č. k. XS/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nezákonného rozdeľovania jeho činnosti na ťažiskovú činnosť, ktorá má „nehospodársky“ charakter a „komerčnú“ časť televízneho vysielania. Je v rozpore so zásadou rovnosti, aby správne orgány takéto rozdeľovanie uplatňovali iba v prípade žalobcu a pri iných komerčných televíziách pôsobiacich na slovenskom mediálnom trhu umožňovali plné odpočítanie V..
J. sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal ani námietkou žalobcu, v ktorej tvrdil, že bez odborného posúdenia problematiky z hľadiska masmédií nie je možné riešiť problematiku z hľadiska dane z pridanej hodnoty a žiadny znalec v tomto odbore nie je kompetentný dávať odpovede na otázky týkajúce sa vplyvu času reklamných a ostatných vysielaní na cenu reklamného koša, optimálneho pomeru reklamy a ostatných programov, ponuky a dopytu reklamného času a v konečnom dôsledku nevyhnutnosti väzby medzi reklamným a iným vysielaním. J. sa tiež nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že len na základe zodpovedania otázok z hľadiska mediálneho je opodstatnené, aby znalec v odbore ekonomika, manažment a účtovníctvo mohol odpovedať na základnú otázku, ktorú vyslovil C. súd v K. v rozsudku č. k. XS/X/XXXX-XX a to, či pri výpočte mal byť vôbec zohľadnený koeficient a ak áno, tak aký.
J. bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, nakoľko znalcovi boli položené otázky iba zo strany správneho orgánu, ktoré sa nezamerali na zodpovedanie problematiky dane z pridanej hodnoty z hľadiska masmédií. V priebehu daňovej kontroly žalobca adresoval žalovanému otázky určené znalcovi, na ktoré mu tento počas pojednávania dňa XX.XX.XXXX odpovedal, že súdny znalec „vzal otázky na vedomie s tým, že v danom čase niet z jeho strany dôvod na ich zodpovedanie splnomocnenému zástupcovi, keďže nie je objednávateľom.“ E. reakciu znalca súd považuje za neprimeranú. F. postupom žalovaného, ktorým žalobcovi odňal možnosť klásť znalcovi otázky, sa dopustil procesného pochybenia, majúceho za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Súd sa stotožnil s námietkami žalobcu, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný, nepostupovali správne, keď stanovili pomer odpočítania dane z výnosov platiteľa a to v závislosti od toho, v akom rozsahu sú dosahované výnosy, pri ktorých je daň odpočítateľná. E. postup totiž nevyplýva z § 49 ods. X zákona o V..
F. § 49 ods. X zákona o V. podľa názoru súdu neobsahuje presnú a dostatočnú definíciu právnej normy. E. prisvedčiť žalobcovi v tom, že toto ustanovenie neobsahuje pojem „výnosy“, a preto bolo úlohou správnych orgánov prioritne vyriešiť otázku, či za daného stavu za účelom výpočtu pomeru týmto spôsobom, t.j. podľa výnosov, boli splnené zákonné podmienky. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutie G. súdu A. republiky sp. zn. XSžf XX/XXXX, ktorý vyslovil názor, že „skutočnosť, že citované ustanovenie § 49 ods. X zákona o V. neobsahuje presnú a dostatočnú definíciu právnej normy, nemôže byť na ujmu daňového subjektu“.
G. programy (nákupy) vysielané pred, počas a po zdaňovanej reklame podľa názoru súdu súvisia so zdaňovanou reklamou, nakoľko bez programového podkladu nemožno vysielať zdaňovanú reklamu.
E., ktorá by vysielala výhradne reklamu bez programového podkladu, by bola pre televízneho diváka neatraktívna a jej sledovanosť by bola takmer nulová. R. časovej jednotky reklamy sa odvíja od sledovanosti programového vysielania a bez programového vysielania nie je možné, aby televízia dosahovala príjem z komerčnej činnosti. T. vysielaním programového podkladu je možné na mediálnom trhu vysielať zdaňovanú reklamu a jej cena sa v závislosti od vyššej sledovanosti programového vysielania zvyšuje. Z uvedeného dôvodu je nutné do množiny nákupov, z ktorých si žalobca môže pomerom podľa § 49 ods. X zákona o V. odpočítať daň, zahrnúť aj daň z pridanej hodnoty z výdavkov na nákup programového podkladu. Y. prostriedky, ktoré žalobca dostal od zakladateľa a spoločníkov na svoju činnosť, si môže uplatniť v plnej výške pri odpočítaní dane z prijatých tovarov a služieb.
O. ide o aplikáciu čl. XXX až XXX smernice č. XXXX/XXX/ES, je potrebné uviesť, že vo svetle judikatúry A. dvora EÚ treba každý jeden prípad posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti. V. môže byť odpočítaná v pomernej výške v prípade, ak nakúpený tovar alebo prijatú službu platiteľ použije čiastočne na taký účel, pri ktorom má plný nárok na odpočítanie dane a čiastočne na taký účel, pri ktorom nemá nárok na odpočítanie vôbec, čo však nie je prípad žalobcu.
V prípade, že sa správne orgány nestotožňujú so spôsobom výpočtu odpočítania dane vysloveným súdom v tejto veci, ustanovia znalca z mediálnej oblasti, ktorý zodpovie otázky nevyhnuté pre posúdenie veci z mediálneho hľadiska a následne bude povinnosťou znalca z odboru ekonomika a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo vysporiadať sa so spôsobom výpočtu odpočítania dane.
V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového správneho orgánu postupovať v naznačenom smere, dôsledne sa vysporiadať s námietkami žalobcu a odstrániť nedostatky znaleckého posudku tým, že žalobcovi poskytne možnosť klásť znalcovi otázky.
Z uvedených dôvodov dospel C. súd v K. po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § X50j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume XX,- eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (§ X1 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb): 2x XXX,- eur - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd (žaloba zo dňa XX.XX.XXXX) a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 2x X,XX eur, XXX,- eur - účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a k tomu prislúchajúci režijný paušál X,XX eur a k tomu XX % V.. M. súd priznal náhradu cestovného na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX z G. do K. a späť za XXX km (2x XXX km) osobným motorovým vozidlom zn. Z. O. pri deklarovanej spotrebe X,X l na XXX km podľa predloženého technického preukazu vozidla a cene benzínu vo výške X,XXX eur za Xl vo výške XX,XX eur a náhradu za stratu času (XX,XX eur za každú začatú polhodinu): 4x XX,XX eur a k tomu XX % V.. A. trovy konania predstavujú sumu XXX,XX eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne podľa § 14X ods. 1 O.s.p..
E. rozhodnutie senát C. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Súčasne predseda senátu v súlade s ustanovením § 250c veta tretia O.s.p. upovedomuje účastníkov o tom, že žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebolo vyhovené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.