Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/70/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201441 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201441.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: X. Q., P. D. XX, XXX XX O., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava 15, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn.: 6677/2014 - KaBa, ČRZ.: 44659/2014 zo dňa 31.07.2014, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu sp. zn.: 6677/2014-KaBA, ČRZ.: 44659/2014 zo dňa 31.07.2014 p o t v r d z u j e . Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím sp.zn.: 6677/2014-KaBA, ČRZ.: 44659/2014 zo dňa 31.07.2014 odporca nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ podal žalobu o náhradu škody po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty a teda nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že na jeho žalovaný prípad náhrady škody sa vzťahuje desaťročná premlčacia lehota a odporca prekročiac svoju právomoc rozhodol o tejto otázke v jeho neprospech v rozpore so zákonom. Odporca nepovažoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nebolo podané dôvodne. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Z obsahu spisu súd zistil, že navrhovateľ sa žalobou zo dňa 02.12.2013 podanou na Okresnom súde Lučenec domáhal voči p. Q. Č. (ďalej len „žalovaný“), nar. XX.XX.XXXX zaplatenia sumy vo výške 147 287 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, ktoré spočívalo v marení výkonu úradného rozhodnutia. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 2T/247/2008-1111 zo dňa 23.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2011, bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorého sa dopustil tým, že ako konateľ spol. LC PRINT, s.r.o., odpredal rôzny hnuteľný majetok a to napriek tomu, že na základe uznesenia Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8C/7/98 bolo vydané predbežné opatrenie, v zmysle ktorého súd žalovanému uložil zákaz previesť vlastnícke právo k hmotnému majetku na tretie osoby a na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8C/7/98 zo dňa 10.09.1998 bol žalovaný povinný do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia uhradiť navrhovateľovi sumu 147 287 eur spolu s príslušenstvom. Dňa 14.05.2014 bolo na Okresný súd v Lučenci doručené vyjadrenie k žalobe, v ktorom žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávky sa vlastníkom predmetnej pohľadávky na sumu 147 287 eur stala spol. AXIS, s.r.o. a z toho dôvodu vznáša námietku aktívnej vecnej legitimácie. Vo vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že navrhovateľ bol so svojím nárokom na náhradu škody rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/247/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2011 odkázaný na občianske súdne konanie a teda navrhovateľ mal možnosť si po skončení trestného konania uplatniť nárok v dvojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na to, že navrhovateľ si uplatnil nárok až dňa 04.12.2013, teda dva roky a 7 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní, vzniesol žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu námietku premlčania. Na základe uvedeného považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú a žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol. V doplnení žaloby zo dňa 02.06.2014 navrhovateľ uviedol, že námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný považuje za nedôvodnú, a to s prihliadnutím na rozsudok v trestnom konaní, v zmysle ktorého bolo navrhovateľovi priznané právo na náhradu škody, a teda v danom prípade plynie desaťročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako navrhovateľ nesúhlasí ani s tvrdeniami týkajúcimi sa aktívnej vecnej legitimácie nakoľko v čase, keď došlo k postúpeniu pohľadávky na spol. AXIS, s.r.o. postupca už nebol vlastníkom predmetnej pohľadávky. S poukazom na uvedené je zrejmé, že navrhovateľ sa dozvedel o spôsobenej škode, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá dňa 14.04.2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/247/2008, v ktorom bol navrhovateľ so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal predmetnú žalobu o náhradu škody až dňa 04.12.2013 po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty stanovenej v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzniesol žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu námietku premlčania. V danom prípade nastal jeden z príkladne vymedzených dôvodov zrejmej bezúspešnosti podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., v ktorom sa uvádza, že pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či sa právo nepremlčalo. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2. Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale už by uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Súd považuje za potrebné dodať, že pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavnou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené, odporca správne ustálil, že v prípade navrhovateľa ide o zrejmú bezúspešnosť sporu a pokiaľ by poskytol právnu pomoc navrhovateľovi, postupoval by pri hospodárení s finančnými prostriedkami štátu v rozpore s rozpočtovými pravidlami, v zmysle ktorých musí prihliadať na hospodárnosť a účelnosť. Súd sa so závermi odporcu v celom rozsahu stotožňuje a z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, odporcovi v správnom súdnictve právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).