Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/188/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201469 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201469.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobkyne: E. Š., nar. XX.XX.XXXX, D. Q. J. X, XXX XX Q. J., zastúpenej: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., Hlavná 25, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-27-23-2/2014-OdSP zo dňa 27.06.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-27-23-2/2014-OdSP zo dňa 27.06.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.09.2014 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-27-23-2/2014-OdSP vydaného dňa 27.06.2014 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len VÚSZ) Č. p. VÚSZ-454075508154-45/2014 zo dňa 25.02.2014 o nepriznaní vdovského výsluhového dôchodku. Priebeh administratívneho konania. 2. Súd z pripojeného administratívneho spisu oboch správnych orgánov zistil, že I.. O. Š. bol vyslaný dňom 23.05.2008 na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre a dňa 05.10.2008 počas vykonávania športového potápania (šnorchlovania) utrpel smrteľný úraz. V Zázname o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby z 10.10.2008 č. p.: SLOVCON-56/15-1/2008 jeho priamy nadriadený J.. X.. E. R., náčelník štábu sektorového veliteľstva SLOVCON, INFICYP odporučil uznať úraz za služobný podľa § 29 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z. z.), pretože úraz bol spôsobený pre výkon štátnej služby vzhľadom k tomu, že zranený (I.. Š.) sa dostal na uvedené miesto ako vodič veliteľa kontingentu pri plnení služobnej úlohy. Rovnaké závery obsahovala aj Správa o vyšetrení služobného úrazu z 10.10.2008, č. p.: SLOVCON-56/15-2/2008, v ktorej úrazová komisia úraz kvalifikovala ako služobný, spôsobený pre výkon štátnej služby. K totožnému záveru dospela úrazová komisia tiež v Doplnení údajov v súvislosti s úrazovou dokumentáciou I.. Š. zo dňa 14.12.2008. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia so sídlom v Bratislave v Zápisnici o rokovaní zo dňa 06.08.2009 č.: 08/2009 konštatovala, že úmrtie I.. Š. nenastalo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pretože v čase smrti neplnil ani funkčné povinnosti, ani rozkazy veliteľa. Úloha stanovená veliteľom bola doviesť služobný automobil na miesto a dosiahnutím tohto cieľa bola táto úloha čiastkovo splnená. Iné aktivity posudzovanému neboli dané ani funkčnými podmienkami, ani rozkazom veliteľa. Posudková komisia neakceptovala záver úrazovej komisie z toho dôvodu, že výkon služby vojaka je ohraničený funkčnými povinnosťami vojaka a rozkazmi vydanými jeho veliteľom. V čase vzniku smrteľného úrazu manžel žalobkyne nevykonával činnosť, ktorá by bola spresnená buď funkčnými povinnosťami alebo rozkazom veliteľa. Výkon jeho služby skončil dosiahnutím cieľa (dovezenie veliteľa na stanovené miesto). Preto podľa posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia nebolo možné akceptovať záver úrazovej komisie. Na základe zápisnice komisie sociálneho zabezpečenia VÚSZ (č. 08/2009 z 06.08.2009) bolo následne vydané prvostupňové rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65407041125210/8 zo dňa 07.08.2009, ktorým žalobkyni nebol priznaný vdovský výsluhový dôchodok. Toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím žalovaného č. KaVSÚ-8-51-10/2009 zo dňa 12.10.2009, ktoré následne žalobkyňa napadla žalobou na súde, pričom jej žaloba bola najskôr rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/101/2010-51 zo dňa 08.07.2011 zamietnutá, avšak v odvolacom konaní Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sžso/80/2011 zo dňa 26.09.2012 zmenil prvostupňový rozsudok tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaVSÚ-8-51-10/2009 zo dňa 12.10.2009 ako aj rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 07.08.2009 č. 65407041125210/8 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že skutkový stav nepovažoval za dostatočne zistený, pretože neboli dostatočne ozrejmené a posúdené individuálne okolnosti daného prípadu tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností naň aplikovať príslušné právne predpisy. Predovšetkým neboli zohľadnené špecifiká charakteru a miesta výkonu služby, v ktorej platilo pravidlo 24/7, čo vyplývalo aj z denného poriadku vydaného ako príloha č. 1 k Rozkazu veliteľa SLOVCONU č. 53/2008. Podľa vyjadrenia veliteľa C. manžel žalobkyne ako vodič veliteľa kontingentu dostal v daný deň odpoludnia jedinú úlohu, a to doviezť ho na pobrežie. Zo spisu však nebolo zrejmé, a správne orgány túto skutočnosť nepreverovali a neskúmali, či mal manžel žalobkyne ako vodič povinnosť na veliteľa čakať, keďže sa dalo predpokladať, že ho bolo potrebné aj zaviesť naspäť do tábora. Nebolo možné preto bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že sa služobná úloha manžela žalobkyne dovezením veliteľa na pobrežie v ten deň úplne skončila, a to nielen čiastkovo. Pokiaľ bol manžel žalobkyne povinný čakať na veliteľa a doviezť ho späť do tábora, činnosť, ktorú vykonával v čase úrazu, bolo potrebné považovať za činnosť, ktorá bola vykonávaná počas prestávky v službe. Vzhľadom na podmienky v priestore výkonu služby bolo možné, že šnorchlovanie, príp. plávanie alebo potápanie, boli činnosťami obvyklými v čase prestávok v službe u vodičov, napr. počas čakania na veliteľa. Ak by došlo k úrazu za takýchto okolností, už by bolo potrebné kvalifikovať úraz ako služobný. Uvedené skutočnosti však vôbec správne orgány neskúmali, a preto nebolo možné bez ďalšieho uzavrieť, že manžel žalobkyne neutrpel služobný úraz. Po vrátení veci na ďalšie konanie bolo vo veci doplnené dokazovanie a vykonané zasadnutie na prešetrenie mimoriadnej udalosti z 05.10.2008, ktorého sa zúčastnil X.. C.. Tento na zasadnutí uviedol, že dňa 04.10.2008 I.. Š. vydal pokyn k vykonaniu jazdy, avšak nevydal mu pokyn, aby sa spoločne s ním z hľadiska bezpečnosti zúčastnil na potápaní, resp. šnorchlovaní. X.. C. ďalej vypovedal, že úlohou I.. Š. bolo odviezť ho z bodu „A“ do bodu „B“ . To, že v rámci rekreačnej činnosti vykonával plávanie alebo šnorchlovanie bolo jeho osobné rozhodnutie. V daný deň po tom, ako ho doviezol na miesto určenia mu povedal: „Som tu do tretej (popoludní), potom pôjdeme. Máš voľno“. Na otázku, či sa spolu potápali, resp. šnorchlovali už pred dňom úmrtia I.. Š., odpovedal X.. C., že niekoľkokrát. Na otázku, prečo nebol uzatvorený jazdný rozkaz po príchode na miesto potápania - Konos Bay, ale až večer po príchode do Famagusty, X.. C. odpovedal, že každý vodič za vozidlo a vypisovanie jazdného rozkazu zodpovedal sám. Po príchode na miesto Konos Bay malo byť ukončenie jazdy zapísané do jazdného rozkazu, toto však I.. Š. nevykonal. Nebolo jeho povinnosťou chodiť s ním, ak by mu to nenariadil, čo sa nestalo. Jeho služobnou povinnosťou bolo len vykonať (pravdepodobne „jazdu“ - pozn. súdu). X.. C. zopakoval, že I.. Š. mal voľno do 15.00 hod. Podľa UNFICYP STANDING OPERATING PROCEDURES/SECTION 1/VEHICULAR TRANSPORT, ktoré stanovujú používanie vozidiel v operácii UNFICYP, rozoznávajú sa tri rôzne spôsoby označenia jazdy motorovým vozidlom: tzv duty jazda, ktorá sa vykonávala pri plnení operačných úloh a pri plnení rozkazov nadriadených. Ďalším možným spôsobom používania služobného vozidla bola jazda typu welfare. Táto sa realizovala pri mimopracovných aktivitách hlavne počas víkendov, sviatkov či v čase osobného voľna vojakov. Posledným možným spôsobom jazdy bola jazda typu liberty. Táto bola podobného typu ako jazda welfare, avšak nebola zadarmo. Prvostupňový správny orgán preskúmal aj opis funkčnej náplne profesionálnych vojakov vykonávajúcich funkciu „starší vodič (L10)/Sektorové veliteľstvo/Jednotka MS OSN-UNFICYP/Generálny štáb/Ozbrojené sily SR“, z ktorých vodičovi vyplývali okrem iných povinnosť dodržiavať nariadenia, miestne zákony a zákony platné v SR a plniť pokyny veliteľa SLOVCON a adjutanta. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Č. p. VÚSZ-454075508154-45/2014 zo dňa 25.02.2014 žalobkyni nebol priznaný vdovský výsluhový dôchodok. Rozhodnutie obsahovalo opis zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaných dôkazov, pričom návrh žalobkyne na opätovné vypočutie X.. C. bol vyhodnotený ako nadbytočný z dôvodu, že tento už vo veci vypovedal niekoľko krát. Následne bol uvedený doterajší priebeh celého správneho konania predchádzajúci vydaniu tohto rozhodnutia. Z výpovede X.. C. bol opísaný priebeh udalosti - úmrtia I.. Š., bol uvedený obsah správy o nehode s účasťou rýchleho motorového člna z 05.10.2008, obsah čl. 31 Pravidiel premávky rýchlych motorových člnov z roku 1999, stanovisko Generálneho štábu ozbrojených síl SR týkajúce sa spôsobu a podmienok využívania služobných motorových vozidiel OSN, opis funkčnej náplne profesionálnych vojakov vykonávajúcich funkciu starší vodič, bol preskúmaný a vyhodnotený Rozkaz veliteľa SLOVCON č. 53 z 30.09.2008 ako aj jeho príloha č. 1 - denný poriadok. Ďalej bol uvedený obsah časti výpovede X.. C. pred vyšetrovacou komisiou. Na základe zistených skutočností a zhromaždených podkladov prvostupňový správny orgán konštatoval, že profesionálni vojaci pôsobiaci v misii UNICYP na Cypre mali určený týždenný služobný čas, pričom po jeho skončení mohli vykonávať všetky činnosti, ktoré neboli zakázané s tým, že špeciálne činnosti (potápanie, šnorchlovanie) podliehali pravidlám, ktoré boli vojaci povinní dodržiavať. Správny orgán ustálil, že veliteľ X.. C. nedisponoval právomocou určovať I.. Š. charakter a druh činnosti v čase jeho osobného voľna a ani v služobnom čase. Obaja títo vojaci v čase osobného voľna pri vykonávaní rekreačnej činnosti porušili niekoľko bodov vojenského rozkazu veliteľa SLOVCON. V predmetný deň dostal I.. Š. jeden rozkaz - povinnosť odviesť svojho veliteľa na pláž Konos Bay a po splnení tohto rozkazu I.. Š. veliteľ uviedol, že má voľno a o tretej ho má odviesť naspäť. Veliteľ X.. C. mu neuložil povinnosť čakať na neho s vozidlom na mieste, kde sa rozhodol vykonávať športovo - rekreačnú činnosť a ani mu neprikázal, aby sa išiel s ním potápať. V rozhodnutí bol rozobratý vplyv Zákonníka práce na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby. Nebohý I.. Š. po splnení rozkazu, t. j. privezení veliteľa na miesto, splnil ústne vydaný vojenský rozkaz svojho veliteľa a jeho ďalšia činnosť počas dňa (nedele) až do 15.00 hod., kedy mal povinnosť odviesť veliteľa naspäť, bola činnosť v čase osobného voľna, počas ktorej došlo z jeho strany k porušeniu povinností pri výkone športovej činnosti. Nešlo teda o činnosť počas prestávky v práci, nakoľko tento inštitút podľa Zákonníka práce má striktne vymedzený charakter a slúži buď na jedenie alebo odpočinok a zároveň je časovo obmedzený (30 minút). Veliteľ C. vydal svoj rozkaz (ústne vyhlásil) presne ustanoveným spôsobom a nepochybne z neho vyplynulo, kedy sa služobná činnosť I.. Š. ukončila (privezením na pláž Konos Bay) a kedy sa mala opätovne začať(o 15.00 hod. - odvezením veliteľa naspäť do tábora). 4. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Č.: SEĽUZ-27-23-2/2014-OdSP vydaným dňa 27.06.2014 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil, dôvodiac tým, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyne zistil, že dané rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku. S poukazom na zistený skutkový stav veci vyplývajúci zo spisového materiálu po jeho doplnení vyplynula zmätočnosť pôvodnej správy o vyšetrení služobného úrazu č. SLOVCON-56/15-2/2008 z 10.10.2008 (konštatovalo sa, že k poškodeniu zdravia I.. Š. došlo počas športového potápania a zároveň sa tento úraz označil za služobný úraz pre výkon služby). Osobitne zriadená komisia predložila dňa 11.01.2013 ministrovi obrany Slovenskej republiky správu, z ktorej vyplývalo, že k úmrtiu I.. Š. došlo v dôsledku úrazu, avšak nie pri plnení služobných povinností a ani v priamej súvislosti s ich plnením. Ďalej bolo poukázané na výpoveď X.. C., z ktorej jednoznačne vyplynulo, že jedinou úlohou I.. Š. v predmetný deň bolo odviezť ho na určené miesto a neskôr ho odviezť naspäť. Rekreačnej činnosti - potápanie - šnorchlovanie sa I.. Š. venoval na základe vlastného rozhodnutia a on ako veliteľ nedisponoval oprávnením na vydanie rozkazu, ktorým by I.. Š. zaviazal potápať sa spoločne s ním. Námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil ako neopodstatnené a poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žaloba. 5. Preskúmavané rozhodnutia žalobkyňa pokladala za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Jej nebohý manžel O. Š. bol rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 2751 z 20.05.2008 vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vo vojenskej operácií OSN UNIFICYP na Cypre a bol ustanovený do funkcie starší vodič / stála záloha UNFICYP/Jednotka MS OSN - UNFICYP/Generálny štáb Ozbrojené sily SR, kde bol 24 hodín ako vodič k dispozícií veliteľovi slovenského kontingentu mierovej misie UNFICYP na Famaguste, teda kedykoľvek počas dennej alebo nočnej hodiny musel byť pripravený na splnenie pokynu svojho veliteľa, ktorý mohol byť v rámci mierovej misie vyslaný na ktorékoľvek miesto na Cypre na plnenie úloh v rámci OSN. Z týchto dôvodov jeho úmrtie bolo možno považovať za úmrtie vojaka v misií, ktorý zomrel v dôsledku služobného úrazu. 6. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v zázname o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby z 10.10.2008, č. p.: SLOVCON-56/15-1/2008 priamy nadriadený jej nebohého manžela J.. X.. E. R. odporučil uznať úraz ako služobný podľa § 29 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. z dôvodu, že bol spôsobený pre výkon štátnej služby vzhľadom k tomu, že zranený sa dostal na uvedené miesto ako vodič kontingentu pri plnení služobnej úlohy. Rovnaké závery obsahovala aj Správa o vyšetrení služobného úrazu z 10.10.2008, č. p.: SLOVCON-56/15-2/2008. Naproti tomu posudková komisia sociálneho zabezpečenia VÚSZ so sídlom v Bratislave v zápisnici o rokovaní zo dňa 06.08.2009 č. 08/2009 konštatovala, že úmrtie jej manžela nenastalo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pretože v čase smrti neplnil ani funkčné rozkazy ani rozkazy veliteľa. Uvedená zápisnica slúžila ako podklad pre vydanie rozhodnutia oboch preskúmavaných rozhodnutí. 7. Vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso /80/2011 zo dňa 31.07.2012 mala žalobkyňa za to, že v konaní neboli dostatočne ozrejmené a posúdené individuálne okolnosti daného prípadu. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný, vyhodnotili dôkazy subjektívne a jednostranne. Oba orgány sa pridržiavali len tých listinných dôkazov, ktoré svedčili v neprospech účastníka konania. V konaní namietala, že vyjadrenia a výpovede X.. C. boli účelové a tendenčné a navrhla doplnenie jeho výsluchu, čo však žalovaný nepovažoval za potrebné, z dôvodu, že tento už vo veci niekoľkokrát vypovedal. Uvedené žalobkyňa nespochybňuje, poukázala však na to, že X.. C. neodpovedal na otázky presne, resp. mnohým odpovediam sa vyhol, napr. pri otázke, aké konkrétne úlohy plnil na pláži Konnos Bay v spojitosti s plnením úloh misie. Žalovaný sa nevyjadril k skutočnosti, či X.. C. bol v nedeľu v službe, nakoľko, ak podpísal Tripticket, vzal služobné motorové vozidlo s vodičom a šiel sa potápať, musel byť v službe, inak by nesmel používať služobné motorové vozidlo s vodičom. Vodič veliteľa kontingentu bol povinný splniť rozkaz veliteľa. Plnenie služobného rozkazu vojakom začalo momentom prevzatia vozidla a končilo jeho odovzdaním. Počas čakania na nadriadeného bol vodič stále v službe, aj keď neplnil žiadne príkazy. Jeho úloha bola splnená dovezením nadriadeného späť do miesta určenia a odovzdaním vozidla. Jej nebohý manžel doviezol veliteľa vozidlom na pobrežie a keďže veliteľ vydal rozkaz potápať sa, potápal sa s ním. Zdôraznila, že vodič nemôže vydaný rozkaz neuposlúchnuť, a to pod hrozbou trestného stíhania pre trestný čin neuposlúchnutia rozkazu v zmysle § 393 Trestného zákona. 8. Dôkazom preukazujúcim, že sa jednalo o služobný úraz a že jazda na miesto úmrtia bola vykázaná ako Duty - služobná, bol Tripticket na deň 5.10.2008, čo bola listina, ktorú bol povinný vodič pred každou jazdou vypísať a obsahovala údaje o dátume, čase, smere a účele jazdy, pričom tento doklad musel byť opatrený podpisom príslušného veliteľa. Vypísaný Tripticket bol podmienkou toho, aby motorové vozidlo mohlo opustiť areál vojenskej základne. Žalobkyňa mala za to, že X.. C. si odporoval, ak na jednom mieste výpovede uviedol, že jedinou úlohou vodiča Š. v predmetný deň bolo doviezť ho na pobrežie a na iných miestach tvrdil, že ho mal doviezť na pobrežie, potom mal voľno a následne ho mal doviezť naspäť. Žalobkyňa bola presvedčená, že nedošlo k prerušeniu služby vodiča Š., pretože jazda služobným vozidlom bola vypísaná ako Duty, a to v čase od 10.30 hod. do 21.00 hod. Podčiarkla, že jej manžel zahynul na misii OSN, pričom samotné OSN pozostalej rodine vyplatilo finančnú čiastku, čím de facto uznalo, že sa jednalo o úmrtie vojaka v misii - v službe. 9. Záverom poukázala na charakter rekreačného potápania ako kolektívneho športu, pričom z hľadiska bezpečnosti hlavnou zásadou potápania je, že tento šport sa vykonáva vo dvojiciach, a teda veliteľ C. potreboval vojaka Š. ako svojho „buddyho“. Keďže veliteľ C. uviedol, že sa boli s nebohým Š.X. potápať viackrát navrhla, aby boli ako dôkaz vykonané ďalšie podobné Triptickety, z ktorých by bolo jasné, že aj v iných prípadoch takéto jazdy trvali niekoľko hodín a vodič Š. nikdy nedostal rozkaz odviesť vozidlo späť, kde by bola jazda v Triptickete vyznačená na 20-30 min., ale dostal rozkaz zostať na mieste, teda bol v službe. Tomuto jej návrhu však správne orgány nevyhoveli. Vyjadrenie žalovaného. 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.11.2014 a navrhol ju zamietnuť, nakoľko ani jedna v žalobe uvádzaná skutočnosť priamo a relevantne nepreukazovala, že v prípade úmrtia I.. Š. išlo o služobný úraz. Poukázal na to, že v zmysle § 87 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z. iba posudková komisia sociálneho zabezpečenia VÚSZ bola oprávnená posúdiť, či úmrtie bolo dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. 11. Po zrušení prvý krát vo veci vydaného prvostupňového rozhodnutia č. 654070411252210/8 zo dňa 07.08.2009 Najvyšším súdom Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 9Sžso/80/2011 z 26.09.2012) správne orgány vo veci konajúce doplnili dôkazy o Opis činností vyplývajúcich z funkcie starší vodič s hodnosťou slobodník č. SLOVCON-5-76/2012 zo dňa 29.03.2012, Opis činností vyplývajúcich z funkcie starší vodič s hodnosťou slobodník č. SLOVCON-8-104/2013 z 27.03.2013, celú vyšetrovaciu dokumentáciu týkajúcu sa vyšetrovania úrazu I.. Š.Č., Správu o udalostiach č. 127/025/08 zo dňa 06.10.2008, z augusta 2009, z februára 2010 a z 19.12.2012. VÚSZ si tiež zaobstaral Pravidlá premávky rýchlych motorových člnov z r. 2009, UNIFICYP DRIVERS HANDBOOK, rozkaz veliteľa SLOVCON č. 53/2008 zo dňa 30.09.2008 s prílohami a ďalšou dokumentáciou súvisiacou s predmetnou nehodou a stanoviská príslušných organizačných zložiek Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z opisov činností nevyplývalo, že by u starších vodičov bolo obvyklou činnosťou plnenie úloh spojených s potápaním, šnorchlovaním a kúpaním sa v mori. 12. Žalovaný uviedol, že z výpovede veliteľa X.. C. jednoznačne vyplynulo, že jedinou rozkazom uloženou povinnosťou I.. Š. bolo v predmetný deň doviesť ho na určené miesto a neskôr ho odviesť naspäť. Veliteľ X.. C. nedisponoval oprávnením na vydanie rozkazu, ktorým by zaviazal I.. Š. potápať sa spoločne s ním. Povinnosť profesionálneho vojaka splniť vojenský rozkaz nie je absolútna a existujú okolnosti, za ktorých je profesionálny vojak povinný upovedomiť svojho nadriadeného na nesprávnosť predmetného rozkazu, resp. jeho splnenie odoprieť. Veliteľ X.. C. navyše nedisponoval právomocou určovať I.. Š. charakter a druh jeho činnosti v čase osobného voľna, kedy nevykonával štátnu službu. Z výpovede X.. C. bolo zrejmé, že tento mu ani neuložil povinnosť potápať sa a šnorchlovať, ale uviedol mu: „Som tu do tretej (popoludní), potom pôjdeme. Máš voľno“. Potom I.. Š. svoju povinnosť vyplývajúcu zo zaradenia staršieho vodiča splnil dovezením veliteľa na vopred určené miesto, pričom po splnení tejto úlohy mal povinnosť uzavrieť jazdný rozkaz a jeho ďalšou služobnou povinnosťou bolo odvezenie veliteľa na základňu o cca 15.00 hod. 13.V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa správny orgán zaoberal aj tým, či z posudzovanej situácie mohlo vyplynúť, že by sa voľný čas I.. Š. mohol považovať za prestávku v práci. V tejto súvislosti poukázal na rozkaz veliteľa SLOVCON č. 53/2008, jeho prílohu č. 1 označenú ako denný poriadok, z ktorej vyplývali hodiny výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov v misií UNFICYP, a to nasledovne: pondelok - štvrtok 7.30-16.00 hod., piatok 7.30-15.30 hod., v sobotu a nedeľu boli stanovené len časy raňajok, obedov a večerí. Ďalší čas na športovanie podľa Stálych operačných pravidiel UNFICYP bol povolený do 22.00 hod. po splnení všetkých povinností a operačných úloh, teda počas osobného voľna príslušníkov misie. Výkon služby profesionálneho vojaka bol vymedzený nielen jeho funkčnými povinnosťami, ale aj rozkazmi vydanými jeho veliteľom. Z uvedeného vyplýva, že profesionálni vojaci pôsobiaci v misií na Cypre mali určený týždenný služobný čas. Po skončení služobného času s výnimkou pohotovosti mohli v čase odpočinku vykonávať všetky činnosti, ktoré im neboli zakázané. 14. Žalovaný ďalej poukázal na primerané použitie ustanovení Zákonníka práce (§ 91 ods. 1, 3 až 6) s tým, že základným zmyslom prestávky počas pracovnej zmeny je poskytnutie oddychu zamestnancovi. Počas prestávky na odpočinok a jedenie zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy, zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa ani zdržiavať sa na pracovisku, ide o čas osobného voľna. V prípade manžela žalobkyne potom podľa názoru žalovaného nešlo o činnosť počas prestávky v práci, nakoľko samotný inštitút prestávky v práci má podľa Zákonníka práce striktne vymedzený charakter a slúži buď na jedenie alebo na odpočinok, pričom zásadný dôraz je kladený na časové obdobie prestávky v práci, t.j. 30 minút. Preto ďalšia činnosť I.. Š. po splnení rozkazu veliteľa počas dňa (nedele) až do 15.00 hod., bola činnosťou v čase jeho osobného voľna. 15. Za nesprávnu považoval v žalobe uvedenú domnienku plnenie úlohy tzv. buddyho I.. Š. pri potápaní sa s veliteľom, nakoľko úlohou vodiča v misií UNFICYP nebolo plniť úlohu veliteľovho osobného strážcu a už vôbec nie tzv. buddyho - spoločníka pre potápanie. Takáto povinnosť nevyplývala vodičovi ani z platných právnych noriem a bola by v rozpore s obsahom funkčnej náplne staršieho vodiča. Námietky žalobkyne ohľadom výpovede veliteľa X.. C. považoval za účelové. Predmetná výpoveď bola podľa jeho v konaní podstatná práve pre svoju autentickosť, nakoľko tento bol osobne prítomný pri úraze I.. Š.. 16. Záverom uviedol, že I.. Š. vykonával športovú činnosť počas odpočinku v nechránenej časti mora a nevykonal žiadne ani mimoriadne ochranné opatrenia na zviditeľnenie miesta svojho potápania. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolanej (ospravedlnenej) žalobkyne v súlade s § 114 S.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 18. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov a) pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe, b) pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva, c) v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo opomenutia je príslušnosť policajta k Policajnému zboru, Hasičskému a záchrannému zboru, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnému bezpečnostnému úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii alebo k colnému riaditeľstvu, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, d) počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu služby, na miesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť, e) pri činnosti, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme ochrany života, zdravia alebo majetku. 21. Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby utrpel pre výkon služby. 22. Podľa § 87 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z. posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje, či úmrtie bolo dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. 23. Podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z. z. na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý a) splnil ku dňu úmrtia podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo c) bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. 24. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby - nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z toho vyplývajúceho nesprávneho právneho posúdenia. 25. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa S.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi (zákon č. 328/2002 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúcu za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 26. V dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci bol žalovaný viazaný v tomto rozhodnutí vysloveným právnym názorom súdu a bolo jeho povinnosťou vykonať dokazovanie v otázke povinnosti I.. Š. čakať na veliteľa v danej situácií, pričom po spochybnení dôveryhodnosti výpovede veliteľa X.. C. bolo tiež povinnosťou správneho orgánu vykonávať ďalšie dokazovanie nad rámec jeho výpovede, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že predchádzajúce správne rozhodnutie bolo pre nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom zrušené. Bolo tak potrebné vykonať dokazovanie napr. v súvislosti s predchádzajúcimi uskutočnenými jazdami I.. Š. a veliteľa X.. C. na cyperské pobrežie, vykonanými za účelom potápania. Triptickety o daným jazdám, boli spôsobilé preukázať, ako bol odvoz na miesto potápania a späť obvykle vykonávaný pri iných takýchto jazdách - či sa vodič po dopravení veliteľa na pobrežie vracal do kasární, alebo naňho čakal na pobreží, a teda čas čakania by bolo možné potom kvalifikovať ako prestávku v službe. Na tomto mieste súd ešte uvádza, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného ohľadne prestávky v práci, ktorá má podľa jeho tvrdenia byť vymedzená jednak časovo - 30 minút - a jednak účelom - jedenie a odpočinok. Zákonník práce vo svojom § 91 ods. 1 síce stanovuje zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút, z daného však nemožno vyvodiť, že by toto ustanovenie vymedzovalo prestávku v práci, resp. prestávku v službe konečným spôsobom, a žiadne iné prestávky v práci/ službe platné právo nepripúšťalo. O tom, že v danom prípade, ak mal I.. Š. povinnosť čakať na veliteľa, išlo o „prestávku v službe“ už ustálil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Sžso/80/2011 zo dňa 31.07.2012. 27. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zo žiadnej výpovede X.. C. nevyplynulo, že by I.. Š. mal povinnosť po jeho dopravení na pobrežie vrátiť sa na čas do 15.00 hod. do kasární. 28. Správne orgány sa v napadnutom a ani v prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadali s protichodnými závermi vyplývajúcimi zo Záznamu o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby z 10.10.2008 č. p.: SLOVCON-56/15-1/2008 a Správy o vyšetrení služobného úrazu z 10.10.2008, č. p.: SLOVCON-56/15-2/2008, kedy priamy nadriadený I.. Š.Č. J.. X.. E. R., náčelník štábu sektorového veliteľstva SLOVCON, INFICYP odporučil uznať úraz za služobný podľa § 29 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., keďže úraz bol spôsobený pre výkon štátnej služby vzhľadom k tomu, že zranený sa dostal na uvedené miesto ako vodič veliteľa kontingentu pri plnení služobnej úlohy a Zápisnice o rokovaní zo 06.08.2009 č.: 08/2009, v ktorej Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia konštatovala, že úmrtie I.. Š. nenastalo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pretože v čase smrti neplnil ani funkčné povinnosti ani rozkazy veliteľa. Pokiaľ podklady pre vydanie rozhodnutia vedú k protichodným záverom, je správny orgán povinný nezrovnalosti dokazovaním odstrániť a nie sa bez ďalšieho prikloniť k jednému dôkazu a s druhým sa nevysporiadať. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, neboli v rozhodnutí dostatočne presvedčivo odôvodnené. Podľa názoru súdu nebolo v konaní nado všetku pochybnosť aj inými nepriamymi dôkazmi (Triptickety pri iných obdobných jazdách I.. Š. a X.. C.) potvrdené alebo vyvrátené tvrdenia X.. C. o priebehu predmetnej jazdy a jeho vydaného rozkazu. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach neodôvodnili na základe akých iných dôkazov (okrem výpovede X.. C.) dospeli k svojmu záveru. K výpovede veliteľa C. ako priameho svedka udalosti a zároveň nadriadeného nebohého, súd uvádza, že je možné mať o jej dôveryhodnosti dôvodné pochybnosti vzhľadom na okolnosti celého prípadu. Tento vo svojej výpovedi uviedol, že pred odchodom v daný deň si nakladali veci na potápanie do auta, z čoho vyplýva, že potápania sa mal zúčastniť aj I.. Š.. Preto bolo potrebné vykonanie aj iných dôkazov (Triptickety, výpovede iných členov misie majúcich vedomosť o takýchto jazdách veliteľa C. v iných prípadoch). Na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu je súd názoru, že vodič I.. Š. bol povinný splniť rozkaz veliteľa C.. 29. Súd po oboznámení sa s priebehom doplneného dokazovania po vrátení veci súdom musí skonštatovať, že správne orgány sa nedostatočne venovali otázke, či činnosť manžela žalobkyne v čase smrteľnej nehody bola činnosťou obvyklou v čase prestávok v službe počas čakania vodičov na veliteľa. Skutočnosť, že šnorchlovanie nevyplýva z funkčnej náplne profesionálnych vojakov vykonávajúcich funkciu „starší vodič (L10)/Sektorové veliteľstvo/Jednotka MS OSN- UNFICYP/ Generálny štáb/Ozbrojené sily SR“, je zrejmá už zo skutočnosti, že malo ísť o činnosť vykonávanú v čase prestávky v službe, a nie pri výkone služobných činností, preto súd považuje dokazovanie vykonané opisom funkčnej náplne profesionálnych vojakov vykonávajúcich funkciu starší vodič za nedostatočné. Žalobkyňa netvrdila, že k úrazu jej manžela malo prísť pri výkone ktorejkoľvek zo služobných činností, vymedzených vo funkčnej náplni, ale počas prestávky v službe, teda v čase dočasného prerušenia vykonávania služobných činností. 30. Bude preto povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní po vrátení veci súdom doplniť dokazovanie a opätovne vo veci rozhodnúť, svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti odôvodniť. Zároveň sa správny orgán v tomto rozhodnutí bude musieť vysporiadať so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou. 31.V dôsledku vyššie uvedených skutočností, z ktorých vyplýva pochybenie žalovaného z hľadiska nedostatočne zisteného skutkového stavu pre zodpovedné posúdenie veci súd uvádza, že námietku nesprávneho právneho posúdenia nebolo možné objektívne zodpovedať a toto bude možné až po doplnení dokazovania a riadnom zistení skutkového stavu veci a dôslednom odôvodnení rozhodnutia. 32. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) S.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 S.s.p.) a bude jeho povinnosťou vo veci doplniť dokazovanie v naznačenom smere, náležite zistiť skutkový stav a vydať riadne odôvodnené rozhodnutie. 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).