Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/32/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201487 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201487.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava za účasti N. N. R., evidenčne bytom Na A.Š. XX, D. K., zastúpeného opatrovníčkou N. A. F., N. OkresnÉ. I. D. X., U. XX, D. o opravnom prostriedku navrhovateľa z 28.8.2014 proti rozhodnutiu odporcu č. V-30816/12 zo dňa 29.1.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-30816/12 zo dňa 29.1.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím V-30816/12 zo dňa 29.1.2014 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti v Bratislave, katastrálnom území U. D., zapísanej na LV č. XXXX, XXXX, XXXX parc. č. 4103 (v podiele 1/12), 4551 (v podiele1/12), 1029 (v podiele1/6), 4552 (v podiele1/6), 6376 (v podiele 1/6) - všetko orná pôda (ďalej ako „založená nehnuteľnosť“), a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva č. 138/2012-Šte zo dňa 26.11.2012, na základe ktorej sa mal vykonať vklad záložného práva k špecifikovanej nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“ alebo „záložná zmluva“) nie je spôsobilá pre povolenie vkladu záložného práva v prospech navrhovateľa. Táto zmluva je inštitútom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej navrhovateľom ako veriteľom a zúčastnenou osobou ako dlžníkom (ďalej aj ako „zmluva o úvere“, resp. „úverová zmluva“). V ďalšom odporca poukázal na kópiu dohody o splnomocnení, uzatvorenej medzi dlžníkom (zúčastnenou osobou) a združením ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej „združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“), ktorú vyhodnotil ako neplatnú z dôvodu, že záujem splnomocnenca vyjadrený v dohode o splnomocnení je v rozpore so záujmom zúčastnenej osoby. Poukázal na skutočnosť, že ide o predtlačený formulár splnomocnenia, že splnomocnenec bol už v čase vytvárania obsahu dohody o splnomocnení v kontakte s navrhovateľom a je viac ako pravdepodobné, že tento by v prípade potreby obhajoval práve jeho záujmy. Uvedené podľa názoru odporcu podporuje aj skutočnosť, že združenie ProHelp vystupuje ako splnomocnenec (záložcu či dlžníka) aj v rade ďalších konaní, kde na strane záložného veriteľa vystupuje navrhovateľ. Odporca pri rozhodovaní vzal do úvahy aj zrejmý nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou (istinou 200.- eur s príslušenstvom) a hodnotou predmetu zabezpečenia ako následok konania navrhovateľa, ktorý vedome a v rozpore s dobrými mravmi vytvára stav neprimerane znevýhodneného postavenia záložcu (zúčastnenej osoby). Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.2.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Nesúhlasí s odôvodnením odporcu, pretože podľa jeho názoru ide o nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého, je sporná dohoda o splnomocnení v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry (komentár k Občianskemu zákonníku) nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval či ovplyvňoval jej obsah, resp. bol v styku so splnomocnencom (združením ProHelp). Dohoda o splnomocnení bola podľa navrhovateľa uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, teda bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Dôvodil, že sa jedná o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon uzatvorený na žiadosť zúčastnenej osoby bez akejkoľvek jeho účasti - ako ďalej uviedol, splnomocnenec obsah dohody so zúčastnenou osobou osobne prerokoval, riadne ju poučil o právnych úkonoch uvedených v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu záložcu (zúčastnenej osoby) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí, a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Navrhovateľ okrem toho namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií v prípade, ak skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi. K zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam ako takému dodáva, že tento inštitút využíva len v prípadoch, kedy je záložca (dlžník) dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca (dlžník) od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemá v úmysle navrhovateľovi riadne vrátiť. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 21.8.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a dodal, že podpisy konateľa navrhovateľa na ním predložených zmluvách sú vyhotovené zoskenovaním, čo je v rozpore s § 42 katastrálneho zákona. Zúčastnená osoba sa k návrhu nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti účastníkov konania (§ 250g ods. 2 O.s.p.), pričom navrhovateľ i odporca svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci bez ich účasti. Opatrovníčka zúčastnenej osoby sa i napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavila. Súd za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 20.12.2012 podal u odporcu návrh na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti. Po doplnení tohto návrhu zmluvou o úvere z 9.11.2011, zmluvou o zriadení záložného práva č. 138/2012-Šte z 26.11.2012, dohody o splnomocnení z 9.11.2011 vydal odporca napadnuté rozhodnutie. Po preskúmaní dohody o splnomocnení súd zistil, že táto je v predtlačenej forme, nemenným je predmet dohody - udelenie splnomocnenia vopred individuálne určenému a identifikovanému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priložených listoch vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 9.11.2011 (ako preukazuje úradné osvedčenie pravosti jej podpisu), splnomocnenec ju akceptoval toho istého dňa. V časti „špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“ sú identifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve zúčastnenej osoby (ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva). Súd považuje za potrebné uviesť, že tieto údaje sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom, akým boli vyplnené identifikačné údaje o zúčastnenej osobe. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založenej nehnuteľnosti, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby združením ProHelp. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere. Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 5a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné. Podľa § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Podľa § 29b (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014) zákona o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1963/99/20160101> platí obdobne. Ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere, a v ten istý deň udelila zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako možno vyvodiť z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných údajov o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach neboli do dohody vpísané (konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až následne. Na základe zistených skutočností je teda bez pochybností zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a ani splnomocnenec v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne možné posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle, pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia rozporu s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým osoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho zákona. Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že bola uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa (navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa), a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak. Z obsahu spisu odporcu je pritom zrejmé, že dohoda o splnomocnení (v ktorej bol splnomocnenec vopred určený) bola zúčastnenej osobe predložená zo strany navrhovateľa spolu so zmluvou o úvere. Súd má za preukázané, že splnomocnenec (združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení nemohol byť prítomný, a teda ani nemohol poučiť zúčastnenú osobu o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom prostriedku. Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou navrhovateľa. Uvedené je súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti. Ako uviedol i odporca v napadnutom rozhodnutí, združenie ProHelp vystupuje v celom rade konaní ako zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných zmlúv v prospech navrhovateľa. Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/ záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“ a to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať, a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad Ústavného súdu), ale i z dôvodu, že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne, keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne zapísaný aj v Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo. Námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že skúmaním zmluvy o úvere odporca prekročil vlastné kompetencie priznané mu v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (a zároveň je odôvodnenie odporcu v tejto časti nepreskúmateľné) považuje súd tak isto za nedôvodnú a to z dôvodu, že odporca túto zmluvu žiadnym spôsobom nevyhodnocoval. Ako je zjavné z obsahu napadnutého rozhodnutia, skúmal len zmluvu o zriadení záložného práva, a ak túto vyhodnotil pre zjavný nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou predmetu zabezpečenia ako rozpornú s dobrými mravmi, postupoval v súlade a v intenciách ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Nad rámec navrhovateľom vznesených námietok, súd poukazuje aj na ustanovenie § 5a ods. 2 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré možno aplikovať na zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a zúčastnenou osobou. Predmetné ustanovenie vylučuje možnosť predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby svojim konaním určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy, alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia predávajúceho, a to hlavne v čase uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje možnosť, aby bola táto osoba priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojím podpisom urobil toto rozhodnutie. Podľa cit. § 5a ods. 4 zák. č. 205/2007 Z.z. neplatným je akýkoľvek právny úkon (urobený či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, alebo kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa. Teda aj s poukazom na znenie citovaného zákonného ustanovenia, včítane § 29b zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie odporcu je správne a zákonné. Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).