Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/192/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201509 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201509.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s.r.o., Malé Pálenisko 11, 821 09 Bratislava, IČO: 35 702 982, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : K. podanou žalobou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie B. úradu I. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/BieM zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,- eur za zdaňovacie obdobie marec XXXX. K. podanou žalobou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie B. úradu I. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/BieM zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,- eur za zdaňovacie obdobie august XXXX. V záujme hospodárnosti konania senát tunajšieho súdu uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX spojil veci vedené na tunajšom súdu pod sp. zn. 5S XXX/XXXX (zdaňovacie obdobie marec XXXX) a sp. zn. 5S XXX/XXXX (zdaňovacie obdobie august XXXX) na spoločné konanie postupom podľa § X12 ods. 1 O.s.p., nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané na základe výsledkov jednej daňovej kontroly, skutkovo spolu súvisia a týkajú sa aj tých istých účastníkov. Y. v oboch podaných žalobách namietal, že daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - september XXXX a november - december XXXX začal správca dane na základe jedného oznámenia o začatí daňovej kontroly, o výsledku ktorej bol spracovaný jeden protokol. E. však bolo vydaných XX rozhodnutí za každé jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobie, čo je podľa žalobcu v rozpore s právnou istotou a so zásadami zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní (ďalej len B. poriadok). Y. tvrdil, že daňová kontrola bola začatá nezákonne, nakoľko oznámenie o jej začatí nebolo dostatočne jasné, určité a odôvodnené, miesto výkonu daňovej kontroly bolo určené v rozpore s § 44 ods. X B. poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva u daňového subjektu, pričom účel miesta kontroly mimo sídla žalobcu správca dane neodôvodnil. Y. namietal, že správca dane ho požiadal o predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie kontroly a to v lehote X dní od začatia kontroly, čím bola taktiež narušená právna istota a došlo ku konaniu v rozpore so zásadami daňového konania (§ 3 ods. 1, X B. poriadku). F. o začatí daňovej kontroly podľa žalobcu neobsahuje uvedenie konkrétnych dôvodov jej výkonu, čo je v rozpore s čl. XX ods. X P. základných práv a slobôd, čl. XX ods. X V. SR a § 46 ods. X B. poriadku. S. dane nerešpektoval skutočnosti v súlade s § 24 ods. X písm. a/, c/ ako ani písm. b/ B. poriadku neprihliadol na všetky podporné dôkazy, na ktorých predloženie bol žalobca vyzvaný a tieto boli správcovi dane odovzdané. J. podporné dôkazy preukazujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle § 8, §9 zákona o B. ako aj preukázanie samotnej ekonomickej činnosti v zmysle § 3 zákona o B. a § 70- § 74 a s tým spojeným § 49 ods. 1, X písm. a/ v spojení s § 5X ods. 1 písm. a/ zákona o B.. Y. uviedol, že si vedie podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaní tovaru alebo služby, správcovi dane predložil okrem faktúr aj objednávky, zmluvy, dodacie listy, preberacie protokoly, vyhlásenia o splnení služby, vrátane ďalších podporných dôkazov, ktoré preukázali, že zdaniteľné obchody boli zrealizované v súlade s § 8 a § 9 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o B.). Y. bol toho názoru, že správca dane vybral najväčšie faktúry za každé zdaňovacie obdobie na vstupe a pritom výstupné faktúry za poskytovanie služieb voči iným subjektom ponechal, čo sa prieči zásade daňovej neutrality. E., že ak by došlo k neuznaniu vstupu, nemohol by existovať ani výnos spoločnosti, z ktorého mala spoločnosť riadne zaevidovanú daň na výstupe. Z. za neprípustné, aby zamestnanci správcu dane svojvoľne rozhodovali, v ktorých prípadoch neuznajú daňovému subjektu právo na uplatnenie odpočítania dane podľa § 51 zákona o B.. J. neprípustné je podľa žalobcu posudzovanie primeranosti ceny fakturovaných plnení zamestnancami správcu dane, nakoľko určovanie ceny je výlučne na subjektoch záväzkového právneho vzťahu, pričom jeho obsah vrátane dohody o cene je predmetom zmluvnej voľnosti strán. Y. i správca dane sa pri rozhodovaní odvolávali na rozsudky S. dvora EÚ (ďalej aj súdny dvor), účelovo však nespomenuli celý obsah, čoho sa predmetný rozsudok týkal, z rozsudkov citovali len časti, ktoré vytrhnutím z kontextu podporujú ich nezákonné závery. Y. vyjadril názor, že zamestnanci orgánov daňovej správy sa majú riadiť zákonmi uvedenými v Y. zákonov a nie rozsudkami súdneho dvora, ktoré smerujú určenému okruhu adresátov. Z., že princíp kontinentálneho práva a najmä právneho poriadku S. republiky je postavený na lex scripta a pokiaľ chce daňový orgán poukázať na judikatúru, mal by vychádzať len z ústavných nálezov, ktoré sa nachádzajú v Y. zákonov. Q., že iné rozhodnutie súdu má len podporný význam a bez spojitosti s konkrétnym ustanovením platného a účinného právneho predpisu je bezpredmetné. X. súdneho dvora v prípadoch „G.“ alebo „X. X.“, o ktoré daňové orgány rozhodnutia vo veci opreli, podľa žalobcu nie je možné použiť, nakoľko ani jeden z uvedených prípadov nie je obdobným situácii žalobcu. Z. rozsudku vo veci „G.“ je preukázanie získania daňovej výhody, pričom pojem daňová výhoda v súčasnosti platný zákon o B. a ani iný právny predpis slovenského právneho poriadku nepozná. Y. považoval za neprijateľné subsumovanie obchodných prípadov žalobcu pod mechanizmus daňového podvodu typu „kolotoč“, pričom poukázal na to, že aj z protokolu o daňovej kontrole vyplýva, že v každom jednotlivom prípade bol tovar (služba) zaúčtovaný na vstupe a aj na výstupe a daň bola vždy riadne a v plnej výške odvedená. Q., že všetky dodané tovary a služby sú viazané na majetok žalobcu v tuzemsku, nejde o cezhraničný obchod, ktorého sa týkajú žalovaným spomenuté rozhodnutia súdneho dvora. Y. tieto tovary a služby používa na zhodnocovanie svojho majetku, pričom ich nefakturuje ďalej ako tovar alebo službu, ale zväčša ich fakturuje v službe prenájmu nebytových priestorov vrátane B., čím je naplnené ustanovenie § 49 ods. X a X zákona o B. pre odpočítanie dane platiteľom v súvislosti s obstaraním tovarov a služieb, ktoré zhodnocujú majetok spoločnosti, s ktorým vykonáva podnikateľskú činnosť. Y. ďalej namietal, že zamestnanci správcu dane zmeškali lehotu na ukončenie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. XX B. poriadku, nakoľko daňová kontrola bola začatá dňa XX.XX.XXXX a preto nemohla byť ukončená neskôr ako dňa XX.XX.XXXX. Výzva na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v návrhu protokolu bola žalobcovi doručená dňa XX.XX.XXXX, pričom zákonná lehota na vyjadrenie daňového subjektu k protokolu je XX pracovných dní. To podľa žalobcu znamená, že po sčítaní uvedených lehôt bola zákonom povolená lehota na vykonanie daňovej kontroly prekročená, v dôsledku čoho je protokol o daňovej kontrole absolútne nulitný. Y. tiež podotkol, že zamestnanci správcu dane v priebehu daňovej kontroly nevzniesli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom v zmysle § 46 ods. X B. poriadku, čím žalobcovi spôsobili nemožnosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane. S poukazom na nález V. súdu SR sp. zn. U.. ÚS XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca tvrdil, že správca dane i žalovaný rozhodli vo vyrubovacom konaní na základe nezákonne získaného dôkazu. Z. tiež na to, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaniach žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam nerozhodol v zákonnej lehote XX dní a požiadal o predĺženie tejto lehoty, čomu bolo vyhovené. Podľa žalobcu ak by aj súd pripustil, že žalobca nemá nárok na zákonom uplatnenú daň, tak v rámci zásady daňovej neutrality táto daň mala byť vrátená tomu, kto ju odviedol, v opačnom prípade ide o bezdôvodné obohatenie štátu, ktorý takúto daň nevráti, nakoľko daň z pridanej hodnoty nie je daňou zo závislej činnosti, ale spotrebnou daňou, ktorá sa uplatňuje voči subjektom, ktoré sú konečným odberateľom tovaru alebo produktu. Y. voči postupu správcu dane podal dňa XX.XX.XXXX sťažnosť, napriek podanej sťažnosti však namietaný zamestnanec správcu dane naďalej konal, zúčastňoval sa daňovej kontroly a dokonca aj spísania záverečného protokolu. Y. mal za to, že namietaný zamestnanec mohol na základe podanej sťažnosti postupovať zaujato a neobjektívne pri spisovaní tohto protokolu. E., že mu bolo odopreté právo dôsledne sa vyjadriť ku všetkým dokumentom tvoriacim obsah spisu, nakoľko mu správca dane odmietol vydať fotokópie dokladov nachádzajúcich sa v spise. A. za to, že podmienenie vyhotovenia fotokópií zaplatením správneho poplatku je nezákonnou požiadavkou, pričom poukázal na to, že od správcu dane požadoval vyhotovenie neosvedčených fotokópií, ktoré nepodliehajú zaplateniu žiadneho poplatku. Q., že poplatok za vyhotovenie fotokópií bol vyrubený na základe zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, na tento zákon v súvislosti s platením poplatkov za daňové konanie však B. poriadok neodkazuje. K záveru daňových orgánov, ktoré neprihliadali na vyjadrenie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX k daňovému protokolu, nakoľko nebolo podané elektronickými prostriedkami podľa § X4 ods. 1 B. poriadku, žalobca uviedol, že podľa uvedeného ustanovenia sa síce postupuje od XX.XX.XXXX, avšak samotná daňová kontrola bola začatá v roku XXXX, prebiehala v roku XXXX a preto bolo potrebné dodržiavať procesnoprávne postupy platné v čase zahájenia daňovej kontroly, prípadne najneskôr v deň, kedy mala byť táto kontrola ukončená. E. predmetná daňová kontrola nebola podľa žalobcu ukončená v zákonom stanovenej lehote, keďže protokol neobsahoval obligatórne náležitosti stanovené B. poriadkom, mal žalobca za to, že podaním vyjadrenia k protokolu do podateľne splnil zákonné náležitosti podľa § 13 ods. X B. poriadku. Y. bol toho názoru, že v čase podania vyjadrenia mu v zmysle § 165a B. poriadku nevznikla povinnosť doručiť podanie elektronicky a preto naďalej mohol doručovať obvyklým spôsobom podľa § 13 ods. 1, § 27 ods. X B. poriadku. S. ustanovenie § X4 ods. 1 písm. a/ B. poriadku považuje žalobca za diskriminačné, nakoľko povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami má len platiteľ dane z pridanej hodnoty, zatiaľ čo neplatiteľ dane z pridanej hodnoty túto povinnosť nemá, hoci u oboch ide o daňové subjekty. Y. trval na tom, že subjekty obchodný vzťahov v prejednávaných prípadoch preukázali uskutočnené plnenia a to reálnymi dôkazmi ako sú zmluvy, objednávky, dodacie listy, preberacie protokoly, vyhlásenia o splnení služby, projektová dokumentácia, reklamné predmety a iné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok E. súdu SR vo veci sp. zn. XSžf/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená... Ku konkrétnym zdaniteľným obchodom, ktoré daňové orgány v zdaňovacom období máj XXXX neuznali, žalobca uviedol nasledovné: Z. faktúre č. XXVFXXX od dodávateľa spoločnosti I.-X. spol. s.r.o. za zhrnutie ornice na objekte Z. v I. sami zamestnanci správcu dane zápisnicou z miestneho zisťovania zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/BieM potvrdzujú, že dodávateľ - platiteľ spoločnosť I.-X. spol. s.r.o. mala riadne v zmysle § 70 zákona o B. faktúru zaevidovanú, priznanú a odvedenú. A. bol odovzdaný zoznam splátok ako analýza splátok S. s notárkou zápisnicou, ktorá potvrdzuje samotnú reštrukturalizáciu úveru a jeho pôvodnú zmenu. Y. správcu dane boli predložené dôkazy zoznam splátok ako analýza splátok S., notárska zápisnica E Nz XXXXX/XX, E fotografie zhrnutia ornice na uvedenom objekte a zápisnica z miestneho zisťovania zo dňa XX.XX.XXXX. Z. faktúre č. XXVFXXXX od dodávateľa spoločnosti C. A. spol. s r.o. za „reklamno-mediálnu kampaň za obdobie prvý kvartál XXXX“ preukazuje žalobca jej oprávnenosť predloženými grafickými návrhmi, ktoré vykonala spoločnosť C. A. spol. s r.o. v prospech spoločnosti C. G. spol. s.r.o. a tieto boli predložené zamestnancom správcu dane ako dôkaz dňa XX.XX.XXXX, čo je uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/BieM ako aj zmluva a preberací protokol, ktoré potvrdzujú túto skutočnosť. Taktiež to potvrdzuje aj kontrola spoločnosti za mesiac október XXXX, kde boli v rámci miestneho zistenia preverené aj obchodné spoločnosti C. A. spol. s r.o. č. k. XXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX/Ris, ktoré sa skončilo bez nálezu. J. konaním dochádza pri nerešpektovaní jednej kontrolnej dvojice druhou kontrolnou dvojicou k porušeniu zásady nie dva krát v tej istej veci. Je základnou zásadou procesného práva a znamená, že o tej istej veci nemožno rozhodnúť znova alebo z hľadiska vnútroštátneho práva ako aj z hľadiska judikatúry C. a medzinárodných zmlúv. Y. má zato, že v zmysle § 24 ods. X B. poriadku preukázal dostatočné skutočnosti, ktoré mu ukladá predmetné ustanovenie zákona o správe daní a to tým, že predložil daňový doklad, faktúry a s tým spojené ďalšie dokumenty, že predmetný obchod bol reálne splnený. S. dane nehodnotil dôkazy pri odpočítaní dane v súlade s § 3 ods. X a vykonal dokazovanie pre právo na odpočítanie dane vlastnou úvahou, t.j. svojvôľou čo považuje žalobca za závažné porušenie a poukazuje na nález ústavného súdu v SR sp. zn. U. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. K zdaniteľným obchodom, ktoré neboli daňovým orgánom uznané v zdaňovacom období august XXXX, žalobca uviedol: Z. faktúre č. XXVFXXXX od dodávateľa spoločnosti C. A., spol. s. r.o., vystavenej za „reklamno-mediálnu kampaň za obdobie XX/XXXX“ preukazujú jej oprávnenosť predložené grafické návrhy, ktoré vykonala spoločnosť C. A. spol. s r.o. v prospech spoločnosti C. G. a tieto boli predložené zamestnancom správcu dane ako dôkaz dňa XX.XX.XXXX, čo je uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/ XXXX/BieM ako aj zmluva a preberací protokol, ktoré potvrdzujú túto skutočnosť. Taktiež to potvrdzuje aj kontrola spoločnosti za mesiac október XXXX, kde boli v rámci miestneho zisťovania preverené aj obchody spoločnosti C. A. spol. s r.o., ktoré sa skončili bez nálezu. D. daňového subjektu predložil vyhlásenie o dodaných služieb na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a jej dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX medzi spoločnosťou C. G. spol. s r.o. a spoločnosťou C. A. spol. s r.o.. D. daňového subjektu predložil propagačné materiály, tieto boli odovzdané klientom a možným budúcim klientom. Y. namietal osobné zaujatie správcu dane i žalovaného voči osobe konateľa a spoločníka A.. X. X. a tvrdil, že konateľ A.. X. X. sa osobne pozná niekoľko rokov s riaditeľom B. úradu I. U.. B. Z., má s ním osobné nezhody, ktoré vyvrcholili otvorením množstva kontrol v spoločnostiach, v ktorých figuruje A.. X. X.. Y. uviedol, že zamestnanci správcu dane dostávajú inštrukcie, akým spôsobom majú postupovať voči daňovým subjektom spojeným s osobou A.. X. X.. Y. vo svojom písomnom vyjadrení k sp. zn. 5S XXX/XXXX sa vyjadril dňa XX.XX.XXXX a k sp. zn. 5S XXX/XXXX sa vyjadril dňa XX.XX.XXXX v ktorým uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu B. za zdaňovacie obdobie január až september, november až december XXXX z dôvodu podozrenia, že žalobca a daňové subjekty v reťazci obchodných spoločností, ktoré sú personálne prepojené na osobu X. X. (podľa údajov z OR bol a je menovaný konateľom a spoločníkom v XX spoločnostiach) si prostredníctvom podaných daňových priznaní uplatňujú a aj odpočítavajú B. z deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie. S. dane zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XX.XXX,- eur za deklarované zdaniteľné obchody- reklamno-mediálna kampaň za obdobie prvého kvartálu XXXX uvedené na faktúre číslo XXVFXXXX, ktorú vystavila spoločnosť X. A. s.r.o. (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX C. A. spol. s r. o.), XXX XX B. S. (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX K. XX, I., U.: XXXXXXXX, IČ B.: S V uvedenej spoločnosti bol od jej vzniku konateľom, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, X. X. a od XX.XX.XXXX je konateľom bulharský občan C. E. P., ul. T. I. XX, S. XXXX, I. republika, ktorý je nekontaktný. Z daňového systému B. vyplýva, že daňový subjekt X. A. s.r.o. neevidoval v roku XXXX žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli fakturované zdaniteľné obchody vykonať, pretože posledné ročné hlásenia k dani zo závislej činnosti podal za rok XXXX a od roku XXXX až doteraz nepodal ročné hlásenia k dani zo závislej činnosti. Z toho je zrejmé, že uvedený daňový subjekt nemohol reálne vo vlastnej réžii fakturované zdaniteľné plnenia dodať. S. dane využil inštitút ustanovenia § 21 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní a listom zo dňa zo dňa XX.XX.XXXX požiadal miestne príslušného správcu dane B. úrad E. o preverenie fakturovaných zdaniteľných obchodov u daňového subjektu X. A. s.r.o. Z odpovede B. úradu E. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že na adrese sídla spoločnosti X. A. s.r.o. sa nachádzal rodinný dom bez označenia preverovanej spoločnosti a v dome býva dcéra p. U. G. a o spoločnosti X. A. s.r.o. nič nevie. V. alebo iné skutočnosti súvisiace s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi nebolo možné zistiť, pretože nový konateľ daňového subjektu X. A. s.r.o. je nekontaktný a zásielky sa vracajú z nového sídla spoločnosti ako adresát neznámy. V kontrolovanom zdaňovacom období správca dane zistili, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XXXX,- eur za deklarované zdaniteľné obchody zhrnutie ornice na objekte K. pálenisko v I. uvedené na fa č. XXVFXXXX, ktorú vyhotovila spoločnosť I. X. spol. s r.o. A. Z. XX, U.: XXXXXXXX. K predmetu fakturácie sa konateľ spoločnosti I. X. s.r.o. X. X. vyjadril aj do zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX a aj písomne, kde na otázku správcu dane kto zhrnutie ornice vykonal, akí zamestnanci, aké stroje prípadne zariadenia odpovedal, že išlo o zhrnutie ornice, ktoré bolo uložené F. pozemkovým úradom I., t.j. rozhodnutie o inom správnom delikte, práce boli vykonané spoločnosť I. X. spol. s r.o. Y. ani stroje nekonkretizoval. V kontrolovanom zdaňovacom období správca dane zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XX.XXX,- eur za deklarované zdaniteľné obchody uvedené na fa č. XXVFXXX zo dňa XX.XX.XXXX od personálne prepojenej spoločnosti X.-B. spol. s r.o. S. dane dňa XX.XX.XXXX vytvoril miestne zisťovanie u daňového subjektu X. - B. spol. s r.o. o čom spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní. V priebehu tohto miestneho zisťovania správca dane zistil, že deklarovaný dodávateľ má predmetnú faktúru evidovanú v knihe evidovaných faktúr a v záznamoch B., v ktorých bola daň z pridanej hodnoty predmetnej faktúry priznaná a odvedená v zdaňovacom období marec XXXX. K predmetu fakturácie daňový subjekt predložil správcovi dane zmluvu o dielo zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi C. G. spol. s r.o. v zastúpení konateľom X. X. a X. - B. spol. s r.o. v zastúpení konateľom X. X. a odovzdávajúci protokol zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi C. G. spol. s r.o. a X. B. spol. s r.o., ktorý tiež podpísal X. X.. S. dane v procese výkonu daňovej kontroly zistil, že vo všetkých spoločnostiach, ktoré dodávali tovar alebo službu je alebo bol štatutárnym orgánom prípadne spoločníkom X. X.. U. o spoločnosť X. A. s.r.o. (od XX.XX.XXXX C. A. spol. s r.o.), K. - X. spol. s r.o., X. - B. spol. s r.o. V. sa vykonali zápočtom majetkovo a personálne prepojenými osobami. V kontrolovanom zdaňovacom období správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítaní dane v sume XXXX,- eur za deklarované zdaniteľné obchody - poskytnutie služieb v oblasti reklamnej a mediálnej propagácie za obdobie XX/XXXX uvedené na faktúre číslo XXVFXXXX, ktorú vyhotovila spoločnosť X. MEB. s.r.o. (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX C. A. spol. s r. o.), XXX XX B. S. (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX K. XX, I., U.: XXXXXXXX). V uvedenej spoločnosti bol od jej vzniku konateľom, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, X. X. a od XX.XX.XXXX je konateľom bulharský občan C. E. P., I. republika, ktorý je nekontaktný. S. dane po preverení subjektu X. A. s.r.o. B. úradom E. uskutočnil ústne pojednávanie, z ktorého bola spísaná zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/BieM. V priebehu pojednávania konateľ spoločnosti predložil ako dôkazný dôsledok vyhlásenie o dodaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého mali byť predmetné zdaniteľné obchody dodané na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a jej dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX. Z. vyhlásenie bolo podpísané za spoločnosť C. G. spol. s r.o. konateľom X. X. ako preberajúcim a za spoločnosť C. A. spol. s r.o. ako odovzdávajúcim konateľom X. X.. Podľa konateľa kontrolovaného daňového subjektu propagačné materiály boli odovzdané klientom a možným budúcim klientom. V. alebo iné skutočnosti súvisiace s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi nebolo možné zistiť, pretože nový konateľ daňového subjektu X. A. s.r.o. je nekontaktný. Y. sa vracajú z nového sídla spoločnosti ako adresát neznámy. Na uvedenj adrese sa nachádza rodinný doma sídlo spoločnosti nie je nikde označené. S námietkou daňového subjektu, že zaujatosť zamestnanca správcu dane je zjavná aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný nestotožňuje, pretože zo spisového materiálu je zrejmé, že správca dane oboznámil daňový subjekt v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/BieM o zistených skutočnostiach a spôsobe jej zistenia u daňového subjektu X. A. s.r.o. a zároveň mu umožnil k zistením skutočnostiam sa vyjadriť v priebehu ústneho pojednávania u správcu dane. S. dane z analýzy z podaných daňových priznaní B. zistil, že žalobca C. G. spol. s.r.o. od zdaňovacieho obdobia január XXXX v podaní daňových priznaniach vykázal nadmerný odpočet vo výške X.XXX.XXX,XX eur a vlastnú daňovú povinnosť vo výške XXX.XXX,XX eur. Je potrebné uviesť, že meno X. X., konateľa spoločnosti C. G. spol. s r.o. je aktuálne registrované vo viac ako XX záznamoch Obchodného registra (v historických záznamoch ide o XX záznamov). Podľa žalovaného pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie nároku na odpočítanie dane nepostačuje, ak žalobca deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového dokladu - faktúry s predpísaným obsahom, resp. aj inými dokladmi. B. doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu zdaniteľného obchodu, ktorý je deklarovaný na faktúre reálne aj došlo, a že tieto boli daňovým subjektom použité na účely jeho podnikateľskej činnosti. Z. nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že žalobca preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na priznanie práva na odpočítanie dane tak, ako ho žalobca deklaroval v podaných daňových priznaniach za kontrolované zdaňovacie obdobia. Podľa § 49 ods. X zákona o B. vzniká platiteľovi právo odpočítať daň z tovarov a služieb dňom vzniku daňovej povinnosti pri dodaní týchto tovarov a služieb. A. vzniku práva na odpočítanie dane je spojený so vznikom daňovej povinnosti. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. B., kedy vznikne právo na odpočítanie dane, je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť (daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom poskytnutia služby alebo ak bola prijatá platba vopred, daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby). Q. podľa žalovaného vyplýva aj z judikatúry C. (napr. C-XXX/ XX - M. G.). Podľa rozsudku právo na odpočet sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre, teda právo na odpočet dane nevzniká tým, že daň je uvedená na faktúre. Z rozsudku vyplýva, že pokiaľ platiteľ dane uplatní vo faktúre B. na transakciu, ktorá je napr. oslobodená od dane, resp. transakciu, ktorá nie je predmetom dane (t.j. nevznikla povinnosť uplatniť daň na výstupe podľa zákona a B. je účtovaná neoprávnene), právo na odpočet dane príjemcovi plnenia nevzniká. V deklarovaných obchodných transakciách podľa žalovaného ide iba o vyhotovenie faktúr za dodávky, ktoré sú bez ekonomického opodstatnenia - ide o vyrábanie faktúr s nehmotnými dodávkami, podklady preukazované platiteľom sú iba jednoduché dokumenty odpísané z verejne dostupných zdrojov, jednoduché grafické návrhy, ako aj dokumentácia, ktorá je určená širokému okruhu záujemcov. O. dokumenty predkladané správcovi dane pri kontrole nemali presné špecifikácie, výpočty, ako aj nemali formu, ktorá by potvrdzovala, že príslušná nehmotná dodávka je určená výhradne len pre odberateľa C. G., spol. s r.o. G. za dodávky je neúmerne vysoká a pre svoju všeobecnosť nie je využiteľná pre ekonomickú činnosť príjemcu. S. dane v rámci daňovej kontroly získal oprávnené pochybnosti o tom, či boli predmetné zdaniteľné obchody dodané tak, ako sú deklarované v predmetnej faktúre a následne použité na účely podnikateľskej činnosti kontrolovaného daňového subjektu. Z. uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predloženej faktúre, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, je povinnosťou daňového subjektu a nie správcu dane. Y. uviedol, že správca dane pri posúdení práva na odpočítanie dane vychádzal z dikcie ustanovení zákona o B. (vnútroštátny predpis), zohľadňujúc tiež závery rozsudkov súdneho dvora obsahujúce výklad tzv. šiestej smernice o B. (od XX.XX.XXXX nahradenej smernicou X. XXXX/XXX/ES) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu. Z. plnenia (deklarované na faktúrach od personálne prepojeného daňového subjektu) i napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu vedú podľa žalovaného len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Zo šetrenia správcu dane bolo podľa žalovaného preukázané, že jediným cieľom zúčastnených spoločností v reťazci personálne prepojených obchodných spoločností bolo vytvoriť podmienky, na základe ktorých daňové subjekty zapojené do týchto obchodných transakcií predstierali ekonomickú podstatu podnikania, aby v konečnom dôsledku kontrolovaný žalobca získal neoprávnený prospech vo forme odčerpania nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia súdneho dvora, napr. vo veciach C-XXX/XX a C-XXX/XX, z ktorých vyplýva, že šiesta smernica o B. bráni právu platiteľa dane na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. S poukazom na rozsudok E. súdu SR vo veci sp. zn. XSžf/X/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím V. súdu S. republiky, č. k. U.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX žalovaný dôvodil, že v daňovom konaní má každý daňový subjekt povinnosť jednak daň priznať (bremeno tvrdenia) a jednak povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Z. dôkazného bremena na strane daňového subjektu vzniká vtedy, ak správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o jeho tvrdeniach. S. dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby žalobca mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania dane. Z. správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je tieto prejednať a umožniť daňovému subjektu ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi. J. zásadou sa správca dane podľa názoru žalovaného dôsledne riadil. K námietke žalobcu, podľa ktorej správca dane vybral najväčšie faktúry za každé zdaniteľné obdobie na vstupe a pritom výstupné faktúry za poskytovanie služieb voči iným subjektom ponechal, čo je podľa žalobcu v rozpore so zásadou daňovej neutrality, žalovaný uviedol, že podľa platnej legislatívy každá osoba, ktorá uplatní na faktúre alebo inom doklade nahrádzajúcom faktúru B., je povinná túto daň odviesť do štátneho rozpočtu v súlade s ustanovením § 69 ods. X zákona o B.. B. subjektom, ktoré boli v danom prípade v postavení dodávateľov, preto vznikla povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty podľa § 69 ods. X citovaného zákona. Z. ide o začatie daňovej kontroly a miesto jej výkonu (B. úrad I.) žalovaný uviedol, že oznámenie o začatí kontroly bolo žalobcovi riadne doručené dňa XX.XX.XXXX, čas predloženia dokladov bol dohodnutý s konateľom spoločnosti na XX.XX.XXXX. K. kontroly v priestoroch B. úradu I. si podľa žalovaného vyžadoval účel kontroly, zamestnanci správcu dane v konečnom dôsledku nechceli svojou prítomnosťou zaťažovať žalobcu v jeho podnikateľských priestoroch (v sídle spoločnosti). Y. poukázal na to, že v priebehu ústneho pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX (zápisnica o ústnom pojednávaní číslo XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/BieM), žalobca miesto výkonu daňovej kontroly nenamietal. S námietkou žalobcu, že požadovanie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly narušilo právnu istotu a je v rozpore so zásadami daňového konania, žalovaný nesúhlasil a uviedol, že z tvrdenia žalobcu nie je zrejmé, aké ustanovenia B. poriadku boli správcom dane porušené požadovaním potrebných dokladov na výkon daňovej kontroly v priebehu výkonu daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní. Z. tiež na to, že v priebehu ústneho pojednávania dňa XX.XX.XXXX (zápisnica o ústnom pojednávaní číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/BieM) žalobca nenamietal postup správcu dane pri preberaní dokladov, odovzdanie dokladov správcovi dane potvrdil aj svojim podpisom. K namietanej absencii dôvodov výkonu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že v oznámení daňovej kontroly správca dane v súlade s ustanovením § 46 ods. X B. poriadku špecifikoval predmet daňovej kontroly tým, že v oznámení jasne uviedol, že výkon daňovej kontroly bude zameraný na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - september, november - december XXXX u daňového subjektu C. G., s.r.o. Námietku žalobcu preto považoval za nedôvodnú. S námietkou nedodržania ročnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly podľa § 46 ods. XX B. poriadku žalovaný nesúhlasil a uviedol, že daňová kontrola bola začatá dňa XX.XX.XXXX (oznámenie o daňovej kontrole číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/BieM zo dňa XX.XX.XXXX, doručené daňovému subjektu dňa XX.XX.XXXX) a ukončená bola dňa XX.XX.XXXX, kedy bol protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený na žalobcom určenú adresu (§ 46 ods. X B. poriadku). Námietku žalobcu, že správca dane mal do lehoty na ukončenie daňovej kontroly započítavať aj lehotu XX pracovných dní, ktorú určil správca dane vo výzve na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, žalovaný neakceptoval, pretože táto lehota sa do lehoty na výkon daňovej kontroly nezapočítava. Y. nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že predmetný protokol je neúčinný a neplatný, pretože neobsahuje vyjadrenia žalobcu podľa § 45 ods. X písm. f) B. poriadku. Q., že protokol z daňovej kontroly zo dňa XX.XX.XXXX obsahuje výsledok daňovej kontroly aj s vyjadreniami daňového subjektu, ktoré uviedol u správcu dane do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/BieM zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s ustanovením § 47 písm. f) B. poriadku a v protokole sú uvedené na strane XX až XXX. Y. tiež názor, že správca dane je povinný vyhotoviť jeden protokol a nie dva protokoly, tak ako sa mylne domnieva žalobca, ktorý považuje predmetný protokol za návrh protokolu. V prípade, ak by správca dane vypracoval druhý protokol, tak ako „očakával“ žalobca, konal by v rozpore s § 46 ods. X B. poriadku. Z. ide o namietanú absenciu súpisu kontrolovaných dokladov v protokole, žalovaný uviedol, že súpis kontrolovaných daňových dokladov, ktoré žalobca predložil správcovi dane dňa XX.XX.XXXX, je na strane X protokolu aj s označením dokumentu, v ktorom sú predmetné doklady spísané (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/BieM zo dňa XX.XX.XXXX). S. dane v priebehu daňovej kontroly vykonal XX miestnych zisťovaní a X ústnych pojednávaní u deklarovaných dodávateľov a odberateľov, z ktorých vyhotovil zápisnice z miestnych zisťovaní a zápisnice z ústnych pojednávaní, pričom doklady, ktoré boli predmetom šetrenia v rámci miestnych zisťovaní alebo boli predložené správcovi dane v rámci ústnych pojednávaní, sú uvedené v príslušných zápisniciach, ktoré správca uviedol v protokole na strane X a 5. Z. podľa žalovaného obsahuje aj kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov správcom dane (na XXX stranách), taktiež ekonomickú analýzu personálne prepojených daňových subjektov, medzi ktorými prebiehalo vzájomné fakturovanie zdaniteľných obchodov, pri ktorých správca dane spochybnil reálnosť ich dodania v prospech žalobcu. A. za to, že protokol z daňovej kontroly bol vydaný zákonným spôsobom, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a všetky relevantné zistenia v ňom uvedené boli správcom dane získané v súlade s platnou legislatívou. Podľa žalovaného daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu zákonného získaného dôkazného prostriedku, ktorý bol správca dane v daňovom konaní oprávnený použiť. Y. nesúhlasil s námietkou, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu prekročenia lehoty v zmysle ustanovenia § 65 ods. B. poriadku. Q., že vzhľadom na rozsiahlosť predloženého spisového materiálu, ktorý súvisel s podanými odvolaniami za kontrolované zdaňovacie obdobia január - september, november - december XXXX, ako aj časovú náročnosť pri spracovaní zisteného skutkového stavu v priebehu odvolacieho konania, dňa XX.XX.XXXX požiadal podľa ustanovenia § 65 ods. X B. poriadku A. financií SR o predĺženie lehôt na vybavenie predmetných odvolaní o XX dní, ktorej žiadosti A. financií SR vyhovelo a lehotu predĺžilo do XX.XX.XXXX. E. rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/XXXX bolo vyhotovené dňa XX.XX.XXXX, vyexpedované dňa XX.XX.XXXX a žalobca ho prevzal dňa XX.XX.XXXX, napadnuté rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX bolo vyhotovené dňa XX.XX.XXXX, vyexpedované dňa XX.XX.XXXX a žalobca ho prevzal dňa XX.XX.XXXX z čoho je zrejmé, že tvrdenie žalobcu o prekročení lehoty na rozhodnutie je irelevantné. P. zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca o predĺžení lehoty upovedomený. S. dane v priebehu výkonu daňovej kontroly podľa žalovaného umožnil žalobcovi uplatniť právo vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam v zmysle ustanovenia § 45 ods. X písm. f) B. poriadku dňa XX.XX.XXXX, na čo konateľ žalobcu uviedol, že „sa vyjadrí dňa XX.XX.XXXX o X:XX hod. na B. úrade I. ...“ B. XX.XX.XXXX sa na daňovom úrade uskutočnilo so žalobcom druhé ústne pojednávanie, ktorého hlavným predmetom bolo vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. l písm. f) B. poriadku ku skutočnostiam zisteným počas daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - september, november - december XXXX. Y. nevyužil svoje právo a správcovi dane nenavrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia. Napriek tomu protokol z daňovej kontroly obsahuje výsledok daňovej kontroly aj s vyjadreniami daňového subjektu, ktoré uviedol u správcu dane do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s ustanovením § 47 písm. f) B. poriadku (na strane XX až XXX). K námietke žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s predloženými dôkazmi a nereflektoval na námietky a sťažnosť na postup správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX, čím mal konať v rozpore s § 44 B. poriadku, žalovaný uviedol, že s predmetnou námietkou sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (strana XX až XX), v ktorom jasne uviedol, že podľa predloženého spisového materiálu žalobca v danom prípade nepodal námietku proti zamestnancom správcu dane, ale podal sťažnosť (zaevidovaná pod v denníku došlej pošty pod číslo XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX). S. dane predmetnú sťažnosť odstúpil na vybavenie na oddelenie sťažností a petícií, ktoré podanú sťažnosť prešetrilo a na základe výsledku prešetrenia ju vyhodnotilo ako neopodstatnenú z dôvodu, že nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov (zápisnica o prešetrení sťažnosti číslo: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX). Z. ide o tvrdené nesprávne vyhodnotenie vyjadrenia žalobcu k protokolu, žalovaný uviedol, že žalobca svoje právo vyjadriť sa k protokolu v zmysle § 46 ods. X B. poriadku v stanovenej lehote zákonným spôsobom nevyužil, pretože vyjadrenie k protokolu nedoručil správcovi dane v zmysle zákona, t.j. v zmysle § 14 B. poriadku elektronickými prostriedkami. Preto sa správca dane v zmysle § 68 ods. X B. poriadku jeho pripomienkami nezaoberal. Y. doručil dňa XX.XX.XXXX písomné vyjadrenie do podateľne na B. úrade I. (evidované v denníku došlej pošty č. XXXX/XXXXX/XXXX) i napriek tomu, že bol povinný predmetné podanie doručiť elektronickými prostriedkami. Y. uviedol, že elektronická komunikácia medzi platiteľom dane a správcom dane bola podľa prechodného ustanovenia § 165b ods. X novely B. poriadku vykonanej zákonom č. XXX/XXXX Z.z. stanovená od 1. januára XXXX. Ak osoba uvedená v ustanovení § 14 B. poriadku doručí od XX.XX.XXXX písomnosť osobne, správca dane považuje túto písomnosť za nedoručenú v ustanovenej lehote, pretože uvedené ustanovenie ukladá týmto osobám, povinnosť doručovať písomnosti a iné podania len elektronickými prostriedkami. S. dane nebol podľa názoru žalovaného oprávnený postupovať podľa § 165 ods. X B. poriadku, tak ako to tvrdí žalobca, nakoľko toto ustanovenie sa vzťahuje na daňové kontroly, ktoré boli začaté podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov a ktoré neboli ukončené pred účinnosťou zákona č. XXX/XXXX Z. z. V danom prípade správca dane začal a ukončil daňovú kontrolu už podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní (daňový poriadok). W. nedôvodnú vyhodnotil žalovaný žalobcovu námietku, že mu zamestnanci správcu dane odmietli vyhotoviť fotokópie dokumentov a popreli tak jeho práva. Y. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (strana XX až XX) jasne uviedol, že správca dane sa so žalobcom (v rámci ústneho pojednávania) dohodol, že mu zo spisového materiálu vyhotoví požadované rovnopisy a že mu následne oznámi e-mailom počet strán predmetných dokumentov, pretože osvedčenie kópie dokumentov podlieha správnemu poplatku (§ X3 ods. 2 B. poriadku). S. dane informáciu o počte fotokópií, ktoré boli požadované kontrolovaným daňovým subjektom v priebehu ústneho pojednávania dňa XX.XX.XXXX, zaslal žalobcovi na známu e-mailovú adresu, na oznámenie však žalobca nereagoval. Y. poukázal na to, z § X3 ods. 2 B. poriadku nevyplýva skutočnosť, že správca dane je povinný vydať daňovému subjektu neosvedčené fotokópie, ktoré nepodliehajú správnemu poplatku v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 8 ods. X tohto zákona správne poplatky určené v sadzobníku správnych poplatkov pevnou sumou sa platia bez výzvy príslušného orgánu finančnej správy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. F. rovnopisu alebo fotokópie podlieha správnemu poplatku, čo však podľa žalovaného neznamená, že sa nevyberie správny poplatok aj za vyhotovenie rovnopisu alebo fotokópie zo spisového materiálu podľa položky X a) sadzobníka správnych poplatkov. S. dane teda má zákonnú povinnosť vyhotoviť fotokópie zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť a osvedčiť ich zhodu s originálom, súčasne ale tieto úkony podliehajú správnemu poplatku. Z predloženého spisu však nevyplýva, že by žalobca správne poplatky uhradil v zmysle platnej legislatívy a preto jeho tvrdenia považoval žalovaný za nedôvodné. Podľa žalovaného správca dane správne poukázal na skutočnosť, že S. dvor EÚ vo veci C-XXX/ XX G. definoval zneužitie práva. Podľa vyjadrenia generálneho advokáta vo veci G. a z judikatúry S. dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva S. spočívajúca v tom, že o právo S. sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. Táto všeobecná zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia tzv. K. smernice (teraz smernica XXXX/XXX/ES). Z. B. majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva S.. I. proti daňovým podvodom je uznaným cieľom smernice XXXX/ XXX/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon o B. transponuje. O zneužitie práva sa jedná v prípade, ak predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach K. smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu (zákon o B.) viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na základe tejto judikatúry možno podľa žalovaného skonštatovať, že spoločnosť C. G., spol. s r.o. kúpou tovarov a služieb od dodávateľov X. A., s.r.o., C. A., s.r.o.. a musela presne vedieť, akých obchodov sa zúčastňuje, pretože uvedené daňové subjekty sú navzájom personálne a majetkovo prepojené osobou X. Ruhiga. Y. zistil, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane daňovým subjektom za dodanie tovarov a služieb, aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa § 71 zákona o B.), viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu viedlo k takémuto cieľu. Z. dôkazy a zistenia nasvedčujú zneužitiu práva a vedú k záveru, že práve zneužitie práva na odpočítanie B. bolo hlavným cieľom transakcií uvedených na faktúrach od dodávateľov: X. A., s.r.o. a C. A., spol. s r.o.. Z. platiteľa dane na odpočítanie B. na vstupe od B. splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, ako tomu bolo podľa žalovaného aj v posudzovaných prípadoch, príslušné ustanovenia K. smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva S., uvedené právo nepriznávajú. Podľa žalovaného E. súd SR rozsudok súdneho dvora C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX aplikoval následne aj v ďalších svojich rozsudkoch vydaných v predmetnej veci (napr. X S./XX/XXXX a XSžf/ XX/XXXX) a vyslovil zásadu, že je povinnosťou krajského súdu osobitne sa vysporiadať s otázkou, či vzhľadom na všetky skutkové okolnosti, týkajúce sa poskytnutia služby, o ktorú ide vo veci samej, došlo k zneužitiu práva, pokiaľ ide o právo na odpočítanie B. zaplatenej na vstupe alebo nie. D. súd v I. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ X46 ods. X O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Z. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom S. republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 247 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i ods. X veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. X O.s.p. na vady konania pred správnymi orgánmi sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Y. č. XXX/XXXX Z.z. v ustanovení § 3 zakotvuje základnú zásadu daňového konania. O. z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Y. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X V. S. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. S., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. B. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Z. daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. X/XXXX Z.z. o Y. zákonov S. republiky zverejnené v Y. zákonov. Z pripojených administratívnych spisov daňových orgánov súd zistil, že na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa XX.XX.XXXX začal správca dane dňom XX.XX.XXXX u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - september, november - december XXXX, ktorej výsledky zhrnul v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/BieM zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol žalobcovi doručený s výzvou na vyjadrenie sa k jeho obsahu dňa XX.XX.XXXX. V následne začatom vyrubovacom konaní vydal správca dane osobitné rozhodnutia o vyrubení zisteného rozdielu dane z pridanej hodnoty za každé mesačné kontrolované zdaňovacie obdobie. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 8, X B. poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. S. dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. S. dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. S. dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z. aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. X písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. S. dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 13 ods. 1, 5, 7, B. poriadku, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Z. urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. X alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. B. obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. J. podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. Podľa § X4 ods. 1 B. poriadku, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. X finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní. d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. Podľa § 24 ods.X B. poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 44 ods. 1, B. poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. B. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa ods. X daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Podľa § 46 ods. 1, 2, 3, 5, 8, B. poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. F. o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. S. dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako XX dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. F. o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. S. dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. S. dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Y. správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku X písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako XX pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Y. lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. X. sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa § 46 ods. X písm. a/ B. poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. Podľa § 46 ods. XX veta prvá B. poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Podľa § 47 ods. X B. poriadku protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. X písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. Podľa § X0 ods. 4, 5, 6 B. poriadku, ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov X a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti. Y. príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o námietke zaujatosti aj z vlastného podnetu. Z. zaujatosti nadriadeného zamestnanca príslušného orgánu, ktorý nemá nadriadeného zamestnanca, rozhodne druhostupňový orgán. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy. Podľa § 65 ods. 1, 2, X B. poriadku orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do XX dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do XX dní. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do XX dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do XX dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt. Podľa § 49 ods. 1, X zákona o B., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Z. môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou odsekov X a X. Z. môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. X až 4, 7 a Xaž XX, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1, X B. poriadku, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. a/ má faktúru od platiteľa podľa § 71, b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľ z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. X písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Z. vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. X písm. a/, c/ alebo d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku X písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku X písm. a/, c/ alebo d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku X písm. a/, c/ alebo d/. Z. vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. X písm. d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. K jednotlivým žalobným námietkam proti postupu správcu dane počas daňovej kontroly a v následnom vyrubovacom konaní, ktoré uplatnil žalobca v oboch podaných žalobách, uvádza súd nasledovné: S. dane začal daňovú kontrolu podľa § 46 ods. X B. poriadku oznámením zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX. J. oznámenie obsahuje údaje o dni začatia daňovej kontroly, mieste výkonu daňovej kontroly, druhu kontrolovanej dane a kontrolovanom zdaňovacom období, ako aj výzvu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch nesplnenia zákonných povinností zo strany kontrolovaného daňového subjektu. Keďže daňová kontrola sa začala oznámením podľa § 46 ods. X B. poriadku, nemal správca dane povinnosť uvádzať v predmetnom oznámení dôvody začatia daňovej kontroly, ako je tomu podľa § 46 ods. 3, keď o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené alebo ak oprávnenie začať daňovú kontrolu bez oznámenia vyplýva správcovi dane z osobitného predpisu. B. kontrola sa spravidla vykonáva u daňového subjektu. S. dane však môže určiť aj iné miesto jej výkonu, ak to vyžaduje účel kontroly. V prejednávanej veci správca dane určil, že daňová kontrola sa vykoná v priestoroch B. úradu I. na K. 2, I., avšak bez toho, aby v oznámení špecifikoval, prečo si to vyžaduje účel daňovej kontroly. A. konštatovať, že výkon daňovej kontroly na inom mieste ako u kontrolovaného daňového subjektu obvykle viac zaťažuje daňový subjekt a preto je žiaduce takýto postup zdôvodniť. G. tak správca dane v danom prípade neurobil, je súd toho názoru, že tento postup nemôže predstavovať takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca pri začatí daňovej kontroly dňa XX.XX.XXXX určené miesto výkonu daňovej kontroly nenamietal a netvrdil, že by tým bolo neprimerane zasiahnuté do jeho práv. Z. správcu dane na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie kontroly B. za zdaňovacie obdobie január - september, november - december XXXX je podľa názoru súdu jasná, zrozumiteľná a určitá, nijako sa neprieči § 3 ods. X a X B. poriadku a nezasahuje do žalobcových práv nad nevyhnutnú mieru. Y. všetkých dokladov predložených žalobcom pri začatí kontroly dňa XX.XX.XXXX správca dane uviedol do zápisnice a nakoniec aj do protokolu o daňovej kontrole. Keďže žalobcovi bolo oznámenie o daňovej kontrole s výzvou na súčinnosť doručené už dňa XX.XX.XXXX, možno konštatovať, že do XX.XX.XXXX mal primeraný časový priestor na zhromaždenie všetkých vyžiadaných dokladov. Na základe uvedeného je krajský súd toho názoru, že zahájenie daňovej kontroly prebehlo v medziach zákona. V priebehu kontroly vykonal správca dane rozsiahle preverovania a šetrenia pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z vyššie opísaných obchodov, vrátane šetrení u žalobcových dodávateľov. Y. vyzýval na preukázanie, akým spôsobom na svoje podnikanie použil preverované dodávky, u ktorých mal pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených dokladov. Na každom z ústnych pojednávaní sa mal žalobca možnosť vyjadriť k zisteniam správcu dane a predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach. E. súhlasiť so žalobcom v tom, že by mu správca dane odoprel právo dôsledne sa vyjadriť ku všetkým dokumentom tvoriacich obsah spisu. S. dane do tohto práva žalobcu nezasiahol ani tým, že ho informoval o spoplatnení vyhotovenia fotokópií dokladov nachádzajúcich sa v spise. Súd znova zdôrazňuje, že žalobca bol so všetkými zisteniami správcu dane priebežne oboznamovaný a mal právo nazerať do dokladov nachádzajúcich sa v spise. S., že správca dane podmienil vyhotovenie fotokópií požadovaných dokladov zo spisov zaplatením správneho poplatku podľa položky X písm. a/ sadzobníka správnych poplatkov (tvoriaceho súčasť zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správnych poplatkoch), nemožno považovať za nezákonný zásah do žalobcových práv. Y. o správnych poplatkoch sa totiž nepochybne vzťahuje aj na úkony orgánov daňovej správy, hoci naň B. poriadok výslovne neodkazuje. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane neodmietol vyhotoviť žalobcovi fotokópie požadovaných dokladov zo spisov, trval však na zaplatení správneho poplatku, ktorý žalobca vopred zaplatiť odmietol tvrdiac, že požaduje správcom dane neosvedčené fotokópie dokladov, ktoré správnemu poplatku nepodliehajú. Súd je toho názoru, že vyhotovenie fotokópie listín zo spisov správcu dane je spoplatnené podľa položky X písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov bez ohľadu na to, či daňový subjekt požiada o osvedčenie ich zhody s originálom alebo nie. V naznačenom smere preto nedošlo zo strany správcu dane k nezákonnému postupu, ktorý by ukracoval žalobcu na jeho právach. Z. ide o sťažnosť žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX na postup zamestnanca správcu dane U.. A. I., je súd toho názoru, že touto sťažnosťou žalobca namietal neopodstatnenosť požiadavky uvedeného zamestnanca na predloženie konkrétnych dokladov a neprimeranosť lehoty, v ktorej žiadal predmetné doklady predložiť. E. zaujatosť menovaného zamestnanca v procese daňovej kontroly. Y. preto postupoval v súlade so zákonom, keď predmetnú sťažnosť vyhodnotil ako námietku proti postupu zamestnanca správcu dane a nie ako námietku zaujatosti, o ktorej by bolo potrebné rozhodnúť. J., že sa dotknutý zamestnanec naďalej zúčastňoval daňovej kontroly, preto nedošlo k nezákonnému zásahu do žalobcových práv. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu, že nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je podľa § 46 ods. XX B. poriadku najviac jeden rok od začatia kontroly. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že daňová kontrola bola začatá dňom XX.XX.XXXX, ktorý bol určený oznámením správcu dane o daňovej kontrole (§ 46 ods. X veta prvá B. poriadku) a bola skončená dňom XX.XX.XXXX, kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly (§ 46 ods. X písm. a/ B. poriadku). P. XX pracovných dní určená správcom dane žalobcovi na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole a na označenie dôkazov sa v zmysle zákona do lehoty na výkon daňovej kontroly nezapočítava. Z. obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, vrátane namietaného súpisu kontrolovaných dokladov (§ 47 písm. g/ B. poriadku) i vyjadrení žalobcu k zisteným skutočnostiam, ktoré uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní u správcu dane dňa XX.XX.XXXX. B. kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom a preto protokol z nej vyhotovený spĺňa všetky zákonné požiadavky na to, aby bol použitý ako dôkazný prostriedok v následnom vyrubovacom konaní. V rozpore s B. poriadkom ani s iným všeobecne záväzným predpisom nie je ani skutočnosť, že na základe daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január - september a november - december XXXX, ktorá bola začatá jedným oznámením a ukončená jedným protokolom, bolo vydaných celkom XX rozhodnutí za každé jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobie. Zo žaloby nie je zrejmé, v čom sa má tento postup správcu dane priečiť zásadám B. poriadku a právnej istote a najmä ako ukrátil žalobcu na jeho právach. B. XX.XX.XXXX nadobudla účinnosť novela B. poriadku vykonaná zákonom č. XXX/XXXX Z.z., ktorá zaviedla povinnosť všetkým platiteľom dane z pridanej hodnoty doručovať podania orgánom finančnej správy výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej podateľne L. riaditeľstva SR. K. písomnosti daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, doručené orgánom finančnej správy po dátume XX.XX.XXXX inou ako elektronickou formou, sa podľa zákona považujú za nepodané a správca dane na ne neprihliada. Keďže žalobca doručil písomné vyjadrenie k protokolu do podateľne správcu dane dňa XX.XX.XXXX, postupoval správca dane i žalovaný v súlade so zákonom, keď toto vyjadrenie v ďalšom konaní nevzali do úvahy. S ohľadom na to, že daňová kontrola sa u žalobcu začala už za účinnosti B. poriadku (zákon č. XXX/XXXX Z.z.), nemôže sa žalobca na základe ust. § X65 ods. X B. poriadku dovolávať právneho režimu zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní, ktorý sa vzťahuje len na tie daňové kontroly, ktoré boli začaté podľa tohto zákona a neboli ukončené pred účinnosťou zákona č. XXX/XXXX Z.z. (B. poriadok). Preto považoval súd tvrdenie žalobcu, že ku dňu XX.XX.XXXX mu nevznikla povinnosť doručovať podania elektronicky a naďalej mohol doručovať obvyklým spôsobom podľa § X3 ods. 1 a § X7 ods. X B. poriadku, za nepodložené. D. súd sa nemohol stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu prekročenia lehoty XX dní podľa § 65 ods. 1 B. poriadku na rozhodnutie o podaných odvolaniach. Súd poukazuje na to, že správca dane ešte pred uplynutím uvedenej lehoty požiadal dňa XX.XX.XXXX A. financií SR o jej predĺženie podľa § 65 ods. 2 B. poriadku. E. orgán predmetnej žiadosti vyhovel a lehotu na rozhodnutie o podaných odvolaniach žalobcu predĺžil do XX.XX.XXXX. J. lehotu žalovaný dodržal a v prejednávaných veciach rozhodol dňa XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX, pričom do uplynutia predĺženej lehoty žalobcovi predmetné rozhodnutia aj doručil. V uvedenom smere preto nepostupoval žalovaný v rozpore so zákonom. Z. ide o námietky žalobcu ohľadom povahy a záväznosti rozhodnutí S. dvora EÚ, krajský súd podotýka, že súdny dvor je jedinou inštitúciou, ktorá je oprávnená podávať záväzný výklad práva EÚ a prispievať tak jeho jednotnému uplatňovaniu vo všetkých členských štátoch EÚ. Z. riadiť sa výkladom súdneho dvora má nielen účastník konania a súd, ktorý o výklad práva EÚ požiadal, ale všetky členské štáty, ich inštitúcie i obyvateľstvo. X. súdneho dvora v otázkach výkladu práva EÚ, vrátane smerníc o jednotnom systéme B., ktoré boli implementované do právneho poriadku SR, teda majú všeobecnú záväznosť. S. orgány pri hodnotení skutkového stavu dôvodne poukázali na zneužitie práva a jeho dôsledky v zmysle rozhodnutia súdneho dvora veci C-XXX/XX G., v ktorom sa uvádza: „Ak platiteľ alebo skupina vzájomne prepojených platiteľov dane vykoná viac plnení, ktoré ako celok vytvoria umelú situáciu, ktorej jediným cieľom je vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie B. zaplatenej na vstupe, na takéto plnenia sa nesmie prihliadať“ (odsek XX). Z judikatúry S. dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva EÚ spočívajúca v tom, že o toto právo sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely, či na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. S. pravidlá dane z pridanej hodnoty majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva EÚ. O zneužitie práva sa jedná v prípade, ak deklarované plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach tzv. K. smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu (zákon o B.) viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Z. uvedené v § 49 ods. 1, X a § 51 zákona o B. sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Y. požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje, preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil. Z. si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený tak, ako je deklarovaný na faktúre. S. faktúry, zmluvy, vyhlásenia zmluvných strán o poskytnutom plnení či evidencie B. alebo iné formálne doklady ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane, doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. J. je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie. Z. dokladov je teda len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane. W. mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa, ako použije prijaté plnenia, bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že prijaté tovary alebo služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. S. systém dane z pridanej hodnoty zaručuje plnú neutralitu dane, čo sa týka daňového zaťaženia všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel a výsledok, pokiaľ tieto činnosti ako také podliehajú dani z pridanej hodnoty. Y. i správca dane postavili závery o neoprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane v podstate na tom, že daňové subjekty v reťazci spoločností prepojených na osobu A.. X. X. si prostredníctvom daňových priznaní odpočítavajú B. z hodnoty deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie. Na základe podrobných šetrení u žalobcu i prepojených daňových subjektov (C. A., spol. s r.o., C. F. service spol. s r.o., C. T. spo. s r.o., X. - B., s.r.o.) správca dane deklaroval žalobcovi svoje pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti predložených daňových dokladov a žiadal ho o preukázanie, ako použije deklarované služby uvedených spoločností na dodávku tovarov alebo služieb (na svoje zdaniteľné plnenia). V prípade faktúry č. XXVFXXXX si uplatnil žalobca právo na odpočítanie dane v sume XX.XXX,- eur za deklarované zdaniteľné obchody reklamno-mediálna kampaň za obdobie prvého kvartálu XXXX, ktorú vyhotovila spoločnosť X. A. s.r.o. (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX Z. A. spol. s r.o.). V uvedenej spoločnosti bolo od jej vzniku konateľom X. X., t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX je konateľom bulharský občan C. E. P., ktorý je nekontaktný. S. dane zistil z daňového systému B., že X. A. s.r.o. neeviduje v roku XXXX žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli fakturovať a zdaniteľné obchody vykonať, pretože posledné ročné hlásenia k dani zo závislej činnosti podal za rok XXXX a od roku XXXX až do začiatku skončenia daňového konania nepodal ročné hlásenie k dani zo závislej činnosti. S. dane vykonal rozsiahle zisťovanie prostredníctvom správcu dane podľa § 21 daňového poriadku, ktoré ho požiadal o preverenie fakturovaných zdaniteľných obchodov daňového subjektu X. A. s.r.o. D. žalobcu uviedol, že propagačné materiály boli odovzdané klientom a možné budúcim klientom. Podľa žalobcu prijatie fakturovaných služieb za spoločnosť C. G. s.r.o. preukázal dôkazmi vo forme rôznych grafických návrhov potvrdenými vyhláseniami o splnení služby, ktoré preukazujú zdaniteľné plnenie. V prípad faktúry č. XXVFXXXX si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XXXX,- eur za deklarované zdaniteľné obchody zhrnutie ornice na objekte K. Z. v I., ktorú vyhotovila spoločnosť I. X. spol. s r.o. A. Z. I.. K dodaniu prijatých služieb a tovarov od I. X. spol. s r.o. sa konateľ spoločnosti X. X. vyjadril písomne aj ústne do zápisnice na ústnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, kde na otázku správcu dane, kto zhrnutie ornice vykonal, aký zamestnanci, aké stroje prípadne zariadenia odpovedal, že išlo o zhrnutie ornice, ktoré bolo uložené F. pozemkovým úradom v I., t.j. rozhodnutie o inom správnom delikte a práce boli vykonané spoločnosť I. X. spol. s r.o. nezdôvodnil ani neuviedol a nekonkretizoval zamestnancov ani stroje. Námietku daňového subjektu správca dane neuznal, nakoľko je nedôvodná, pretože rozhodnutie o inom správnom delikte, v ktorom je uvedené, že daňový subjekt C. G. spol. s r.o. sa dopustil správneho deliktu v zmysle ust. § 26 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z. z. o integrovaní prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia tým, že bez rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskych pôdy zabral a používal poľnohospodársku pôdu v časti parciel registra T. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/ XX celkovo o výmere X,XXXX ha, druh pozemku orná pôda k.ú. X. na nepoľnohospodársky účel realizovaním návažky hlušiny, čím sa dopustil neoprávneného záberu poľnohospodárskej pôdy v zmysle ust. § X9 ods. 1 písm. a/ zákona. E. skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt prijal od spoločnosti I. X. deklarované zdaniteľné plnenie, zhrnutie ornice na objekte K. Z. v I.. V prípade faktúry č. XXVFXXX si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XX.XXX,- eur za deklarované zdaniteľné obchody, návrh alternatív prístavby AB K. XX, ktorú vystavila spoločnosť X. -B. spol. s r.o. v zastúpení konateľom X. X.. B. mal predmetnú faktúru evidovanú v knihe vydaných faktúr a v záznamoch B., ktorých bola daň z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry priznaná a odvedená v zdaňovacom období marec XXXX. Z. fakturácie daňový subjekt predložil správcovi dane zmluvu o dielo zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi C. G. spol. s r.o. v zastúpení konateľom X. X. a X. - B. spol. s r.o. v zastúpení konateľom X. X. a odovzdávací protokol zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorený medzi týmito oboma spoločnosťami tiež podpísaný X. X.. B. subjekt tak k predmetným otázkam u správcu dane v priebehu ústneho pojednávani sa nevyjadril a zaslal správcovi dane písomné vyjadrenie dňa XX.XX.XXXX, kde konateľ bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov uviedol len, že v dodaní tovaru a služieb nastane po výstavbe prístavby. S. dane v procese daňovej kontroly zistil, že vo všetkých spoločnostiach, ktoré dodávali tovar alebo službu je alebo bol štatutárnych orgánom prípadne spoločníkom X. X., ide o spoločnosť X. A. s.r.o. (do XX.XX.XXXX C. A. s.r.o.), K. X. spol. s r.o., X. - B. spol. s r.o. V. sa vykonali zápočtom majetkovo a personálne prepojenými osobami. B. subjekty, ktoré dodávali tovar alebo službu mali minimálnu vlastnú daňovú povinnosť na úhradu alebo nadmerný odpočet. Z. predaji tovaru alebo služieb si predávajúce spoločnosti znížili vzniknutú daňovú povinnosť nákupom tovaru a služieb od majetkovo a personálne prepojených osôb a to hlavne kde bol alebo je konateľom spoločník X. X.. V prípade faktúry č. XXVFXXXX si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v sume X.XXX,- eur za deklarované zdaniteľné obchody poskytnutie služieb v oblasti reklamnej a medzinárodnej propagácie za obdobie XX/XXXX, ktorú vyhotovila spoločnosť X. A. s.r.o. (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX C. A. spol s.r.o.), B. S. (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, K. XX, I.). V uvedenej spoločnosti bol od jej vzniku konateľom X. X. (a to od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX) je konateľom bulharský občan C. E. P., bytom I. republiky, ktorý je nekontaktný. S. dane zistil, že daňový subjekt X. A. s.r.o. neevidovalo v roku XXXX žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli fakturované zdaniteľné obchody vykonať, pretože posledné ročné hlásenie k dani zo závislej činnosti podal za rok XXXX a od roku XXXX až doteraz nepodal ročné hlásenia k dani zo závislej činnosti. Z toho je zrejmé, že uvedený daňový subjekt nemohol reálne vo vlastnej réžii fakturované zdaniteľné plnenia dodať. B. XX.XX.XXXX sa uskutočnilo ústne pojednávanie, z ktorého spísal správca dane s konateľom spoločnosti C. G. spol. s r.o. X. X. zápisnicu o ústnom pojednávaní. V priebehu pojednávania konateľ spoločnosti predložil ako dôkazný prostriedok vyhlásenie o dodaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého mali byť predmetné zdaniteľné obchody dodané na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a aj dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX. Z. vyhlásenie bolo podpísané za spoločnosť C. G. spol. s r.o. s konateľom X. X. ako preberajúcim a za spoločnosť C. A. spol. s r.o. ako odovzdávajúcim konateľom X. X.. Podľa konateľa kontrolovaného daňového subjektu propagačné materiály boli odovzdávané klientom a možným budúcim klientom. V. alebo iné skutočnosti súvisiace s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi nebolo možné zistiť, pretože nový konateľ daňového subjektu X. A. s.r.o. je nekontaktný. Y. sa vracajú z nového sídla spoločnosti ako adresát neznámy. Na uvedenej adrese sa nachádza rodinný doma a sídlo spoločnosti nie je nikde označené. Z povahy B. platí, že ide o všeobecnú nepriamu daň spotrebného charakteru, do štátneho rozpočtu sa odvádza postupne v pravidelných termínoch za zdaňovacie obdobie osobami, ktoré sú zaregistrované ako platitelia tejto dane. B. sa vyberá postupne a po častiach len z tej hodnoty, ktorá bola v príslušnej fáze pridaná (t. j. pridaná hodnota) k cene nakúpeného tovaru a služby. To, čo bolo v príslušnej fáze pridané a má byť zdanené, sa určí na základe mechanizmu dane. J. pracuje so vstupmi (nákupmi) a výstupmi (predajmi) a s daňou na vstupe a daňou na výstupe. J. mechanizmus zabezpečuje správne vybratie dane len za predpokladu, že daňový subjekt nespraví chybu, resp. neporuší zákon. W. chyba spôsobená nedodržaním zákona o B., prípadne iných zákonov platiteľom, môže mať za následok narušenie mechanizmu dane tým spôsobom, že platiteľ bude daňou zaťažený dvakrát. D., kto uvedie daň na faktúre, je v zmysle § 69 ods. X zákona o B. povinný túto daň odviesť do štátneho rozpočtu. To platí aj v prípade, ak sa pri daňovej kontrole preukáže, že k plneniu nedošlo vôbec alebo skutočným dodávateľom bol niekto iný ako ten, ktorý je uvedený na faktúre. Z. teda štát prijme daň odvedenú z titulu jej uvedenia na faktúre, nemôže na strane štátu dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože takéto plnenie je plnením na základe zákona. K námietkam žalobcu o osobnom zaujatí správcu dane i žalovaného voči osobe konateľa a spoločníka A.. X. X., ktoré má byť spôsobené osobnými nezhodami menovaného s riaditeľom B. úradu I. U.. B. Z. a malo vyústiť do množstva daňových kontrol voči subjektom, v ktorých figuruje A.. X. X., súd uvádza, že zjavným dôvodom, pre ktorý sa orgány správy daní zaujímajú o podnikanie žalobcu a spoločností prepojených so žalobcom v osobe A.. X. X., sú podľa názoru súdu vyššie opísané zistenia správcu dane, podľa ktorých žalobca v zdaňovacích obdobiach január XXXX až november XXXX v priznaniach vykázal nadmerný odpočet vo výške X.XXX.XXX,XX eur a vlastnú daňovú povinnosť vo výške XXX.XXX,XX eur. V prípade všetkých spoločností, v ktorých A.. X. X. figuroval alebo figuruje ako spoločník alebo konateľ, je podľa údajov správcu dane rozdiel medzi vykázaným nadmerným odpočtom a vlastnou daňovou povinnosťou uvedených spoločností viac ako X mil. eur v neprospech štátu. Za týchto okolností je celkom pochopiteľné a žiaduce, aby zainteresované spoločnosti podstúpili daňovú kontrolu, najmä s ohľadom na zistenia správcu dane doložené znaleckým posudkom, podľa ktorého žalobca obchoduje prakticky len s personálne prepojenými spoločnosťami. Vzhľadom na uvedené sa javí, že dôvodom postupu správcu dane voči žalobcovi a spoločnostiam, s ktorými je personálne prepojený v osobe A.. X. X., nie je osobné zaujatie voči menovanému, ale spôsob podnikania žalobcu, ktorý vedie k neobvyklým rozdielom medzi vykázanými nadmernými odpočtami dane a vlastnou daňovou povinnosťou daňových subjektov v neprospech štátu. Súd uvádza, že správca dane a žalovaný pri posúdení práva na odpočet dane uplatnenej žalobcov v zdaňovacom období XX/XXXX a XX/XXXX vychádzal z ustanovení zákona o B., zohľadnil rozsudky S. dvora ES a K. smernicu. Súd dospel k záveru, na základe predložených dôkazov založených v spise XS/XXX-XXXX, že uvedené plnenia, ktoré si žalobca uplatnil napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v právnej úprave týkajúcej sa B., že žaloby žalobcu nie sú právne opodstatnené a preto ich podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. Vzhľadom na uvedené D. súd v I. po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 25Xj ods. X O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.