Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/195/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201526 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201526.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Slovzdroj plus, a.s., IČO: 35 796 324, Moskovská 13, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Srnáková, advokát, Podbrezovská 39, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/310133/2014/5085 zo dňa 09.07.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 1100302/1/310133/2014/5085 zo dňa 09.07.2014, žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavy č. 1/14/209089-36/57/677148 zo dňa 23.04.2014, ktorým bola žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 582/2004 Z.z.“) vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2014 vo výške XX XXX,XX €. II. Žaloba Žalobca považoval rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, za akú nehnuteľnosť bola daň vyrubená a uvedená vada nebola odstránená ani žalobou napadnutým rozhodnutím. Absentuje presná špecifikácia nehnuteľností a tiež podľa názoru žalobcu nepostačuje strohý odkaz v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že ide o daň vyrubenú na základe podaného priznania k dani z nehnuteľností. Podľa žalobcu je v právnom štátne nemysliteľné, aby štátny orgán vyruboval daň takýmto spôsobom, pretože pokiaľ má daňovník vo vlastníctve viacero nehnuteľností, nemá objektívnu možnosť posúdiť správnosť predmetného rozhodnutia. Záverom žaloby poukázal žalobca na skutočnosť, že na slovenskom trhu pôsobí od roku 2000 a v jeho priestoroch obchodno-kultúrneho centra na Ovsvištskom námestí 1 v Bratislave usporadúva rôzne spoločenské a kultúrne podujatia, pričom nepochybne prispieva k celkovému rozvoju danej lokality. Na pojednávaní pred súdom dňa 01.06.2016 predseda predstavenstva žalobcu T. Q. potvrdil, že vlastní iba jedinú nehnuteľnosť a v roku 2009 podal iba jedno daňové priznanie k dani z nehnuteľností. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 10.10.2014, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že daň z nehnuteľností na rok 2014 bola žalobcovi vyrubená na základe podaného daňového priznania k dani z nehnuteľností v roku 2009 v súlade so Všeobecne záväzným nariadením Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2012 o dani z nehnuteľností a v súlade so zákonom č. 582/2004 Z.z.. Všetky rozhodujúce údaje pre výpočet dane boli uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a vychádzajúc z daňového priznania podaného žalobcom, v ktorom potvrdil ich správnosť svojim podpisom. Žalobca podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2009 dňa 29.01.2009, kde v časti III. oddiel daň zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel, uviedol vlastníctvo nákupného strediska o celkovej výmere 3458 m2. Nakoľko v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach žalobca neoznámil žiadne nové skutočnosti ohľadne vlastníctva nehnuteľností a ani nepodal daňové priznanie, správca dane pri vyrubení dane postupoval podľa podaného daňového priznania na rok 2009 a v súlade so zákonom č. 582/2004 Z.z.. Žalobca podal iba jedno daňové priznanie, preto sa v odôvodnení rozhodnutia neuviedlo, kedy bolo daňové priznanie k dani z nehnuteľností podané. Daň bola vyrubená zo stavby určenej na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu. Žalovaný ani správca dane nemali dôvod spochybňovať údaje uvedené v daňovom priznaní a taktiež nemal dôvod zdaňovať stavby, ktoré by neboli vo vlastníctve žalobcu. IV. Konanie na správnom orgáne Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správca dane vo vyrubovacom konaní a žalovaný v konaní o odvolaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. VI. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Zákonom č. 582/2004 Z.z. sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Daň z nehnuteľností zahŕňa daň z pozemkov, daň zo stavieb alebo daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome. Daňovníkom dane je vlastník nehnuteľnosti. Podľa §10 ods. 1 písm. f) zákona č. 582/2004 Z.z. predmetom dane zo stavieb na území Slovenskej republiky sú stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou. Podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Daňovník nie je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome oslobodený od dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b). Podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím. Žalobca vo svojej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, a to z dôvodu, že nie je možné z týchto rozhodnutí zistiť, ktorej nehnuteľnosti sa daň z nehnuteľností týka a tiež aké daňové priznanie k dani z nehnuteľností žalobca podal v roku 2009. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nedostatky rozhodnutí napadnutých v žalobe, súd podotýka, že každému rozhodnutiu možno vytknúť štylistické alebo faktické nepresnosti a odôvodnenia napadnutých rozhodnutí poskytujú dostatočný základ na ich vecné preskúmanie. Súd postrehol, že ani prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutie určené žalobcovi a týkajúce sa dani z nehnuteľností za rok 2014 neobsahujú podrobnejší (presnejší) údaj o nehnuteľnosti patriacej žalobcovi a za ktorú je povinný odviesť daň. Taktiež nie je presne špecifikované, ktoré daňové priznanie v roku 2009 mal správny orgán vo svojom rozhodnutí na mysli. Na druhej strane však vychádzajúc z podstaty uvedených rozhodnutí, kedy príslušný správny orgán vyrubuje podľa § 99 ods. e) zákona č. 582/2004 Z.z. daň z nehnuteľností daňovníkovi, ktorý predtým podal daňové priznanie, nemožno sa stotožniť s tvrdením, že žalobca nevedel, za akú nehnuteľnosť sa mu daň vyrubuje. Žalobca v roku 2009 podal, ako aj sám potvrdil, iba jedno daňové priznanie k dani z nehnuteľností a podal ho za nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, pričom tiež potvrdil, že okrem uvedenej nehnuteľnosti inú nevlastní. V daňovom priznaní k dani z nehnuteľností podanom dňa 29.01.2009 žalobca uviedol stavbu na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu (§10 ods. 1 písm. f) zákona č. 582/2004 Z.z.) a že uvedená nehnuteľnosť má úhrnom výmeru 3458 m2. Súd je preto názoru, že žalobca bol dostatočne informovaný o tom, za akú nehnuteľnosť sa mu prvostupňovým rozhodnutím vyrubuje daň z nehnuteľností na rok 2014 a celkom isto nebolo konkrétne preňho odôvodnenie tohto rozhodnutia ako aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nezrozumiteľné a nepochopiteľné. Nenastala situácia, že by správca dane vyrubil žalobcovi daň v nesprávnej výške alebo že by vyrubil daň za nehnuteľnosť, ktorá by nebola vo vlastníctve žalobcu. Súd opakuje, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa presvedčivejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníkov konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Podľa názoru súdu v danom prípade bolo zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný a pred ním prvostupňový správny orgán k právnemu záveru uvedenom vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené vyplýva. Pokiaľ by aj súd akceptoval námietku žalobcu, a to z dôvodov, že sa v rozhodnutiach správnych orgánov nenachádzali dostatočné identifikátory nehnuteľností, na základe ktorých by bola nehnuteľnosť lepšie označená a to spôsobom nezameniteľným s inými nehnuteľnosťami, došlo by zo strany súdu len k formálnemu zrušeniu rozhodnutia, pretože ako vyplýva z administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza i daňové priznanie žalobcu z roku 2009 týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti žalobcu, daň bola správcom dane vyrubená za nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu a v správnej výške. Uvedené formálne vady v rozhodnutí nespôsobili žalobcovi ujmu a neboli takými podstatnými vadami, pre ktoré by bolo nevyhnutné žalobou napadnuté rozhodnutia ako nezákonné zrušiť, keďže vzhľadom na už vyššie uvedené, by po prípadnom zrušení žalobou napadnutých rozhodnutí nebolo možné očakávať iný výsledok ako ten, ku ktorému dospeli aktuálne správne orgány. Pokiaľ žalobca vo svojom prednese na pojednávaní dňa 01.06.2016 namietal, že sa cíti byť diskriminovaný postupom správnych orgánov, ktoré daň z nehnuteľností nevyrubujú na nehnuteľností, ktoré sú v ich vlastníctve, súd podotýka, že táto námietka nebola uplatnená v rámci lehoty podľa § 250b ods. 1, a preto sa ňou súd nezaoberal. Na základe uvedených skutočnosti po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.