Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/73/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201530 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201530.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: H. O.. E. F., trvale bytom I. X, T., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 8.9.2014 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. 6929/2014-KaBA, ČRZ: 47854/14 zo dňa 14.8.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 6929/2014-KaBA, ČRZ: 47854/14 zo dňa 14.8.2014 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 6929/2014-KaBA, ČRZ: 47854/14 zo dňa 14.8.2014 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľke nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci označenej ako „vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“. Odporca uviedol, že navrhovateľka v konaní, v ktorom žiada priznať právnu pomoc nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, nakoľko podľa jeho názoru nebola naplnená skutková podstata dobromyseľnej držby, a teda nebola naplnená základná podmienka vydržania, čo znamená, že navrhovateľka v konaní, v ktorom žiada o priznanie právnej pomoci nemôže byť úspešná. Odporca a uviedol, že z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, t.j. podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu nie je možné vyhovieť navrhovateľkinej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 29.8.2014, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Toto odvolanie neskôr - podaním z 8.9.2014 doplnila. Uviedla v ňom, že rozhodnutie odporcu považuje za nezákonné, nakoľko v danom prípade nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytnutí právnej pomoci. Podľa názoru navrhovateľky, spĺňa podmienky vydržania a domnieva sa, že v konaní pred okresným súdom bude úspešná. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.10.2014 uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Podľa vyjadrenia je záver o bezúspešnosti sporu výsledkom správnej úvahy v zmysle § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, v rámci ktorej odporca skúmal prípustnosť vydržania nehnuteľnosti navrhovateľkou. Odporca sa vo svojom podaní vyjadril, že oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom danej veci. Podľa odporcu v navrhovateľkinom prípade nebola naplnená skutková podstata dobromyseľnej držby, a z toho dôvodu nebola splnená základná podmienka vydržania. Na základe toho odporca predpokladá neúspešnosť sporu navrhovateľky v predmetnom konaní, a preto jej nepriznal poskytnutie právnej pomoci. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) za prítomnosti účastníkov konania. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd sa v prejednávanej veci oboznámil s pripojeným spisom odporcu č. 6929/2014, z ktorého zistil, že navrhovateľka požiadala o poskytnutie právnej pomoci dňa 17.6.2014 v konaní navrhovateľkou označenom ako „vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“. K predmetnej žiadosti pripojila ako dôkazy kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti, návrh na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čestné prehlásenia a písomné svedecké výpovede, uznesenia okresných súdov vzťahujúce sa k predmetu konania, podanie označené ako „dôkazy dobromyseľnosti navrhovateľky“. Rozhodnutím z 8.7.2014 odporca predbežne navrhovateľke nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci a rozhodnutím zo 17.7.2014 konanie o nároku zastavil. Po podaní odvolania bolo toto rozhodnutie zrušené rozhodnutím odporcu z 29.7 2014. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie zo 14.8.2014. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu uplatnených námietok tieto vyhodnotil ako námietky nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako spornú v prejednávanej veci vyhodnotil otázku, či odporca napadnutým rozhodnutím prekročil alebo neprekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti predmetného sporu a dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je dostatočné iba (formálne) konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu, ale je nevyhnutné, aby táto bezúspešnosť bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Ak totiž odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti skúma právnu stránku veci v rozsahu, ktorý prináleží len súdu, dochádza tým k postupu ktorý mu neprináleží, a teda v konečnom dôsledku k nezákonnému prejudikovaniu rozhodnutia príslušného súdu. Odporca sa v predmetnom negatívnom rozhodnutí vyjadroval k prípadnému rozhodnutiu navrhovateľkinej veci, ktorá je predmetom konania na Okresnom súde Bratislava III, a teda k otázke, či došlo alebo nedošlo k vydržaniu nehnuteľnosti. Posúdenie právnej stránky prípadu je vo výlučnej kompetencii konajúceho súdu, a teda odporca za žiadnych okolností nemôže prejudikovať rozhodnutie príslušného súdu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že citovaný § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nemožno pre charakter konania aplikovať. Námietka odporcu, že podľa jeho názoru 10-ročná doba vydržania nemohla začať plynúť v navrhovateľkinom prípade, nakoľko vydržacia doba začína plynúť momentom dobromyseľného uchopenia veci, a tým nebola naplnená skutková podstata dobromyseľnej držby, nemá v prejednávanej veci žiadnu relevanciu, nakoľko, ako je uvedené i vyššie, iba konajúci súd môže posúdiť a rozhodnúť, či k naplneniu či nenaplneniu vydržania došlo. V zmysle logického výkladu je v rozpore s predmetnými zákonnými ustanoveniami, aby správny orgán vyslovením zrejmej bezúspešnosti sporu preberal na seba právomoc a zodpovednosť konajúceho súdu a v konečnom dôsledku tak prejudikoval jeho rozhodnutie. K právnemu názoru o nezákonnosti prejudikovania rozhodnutia vo veci samej pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci sa opakovane vyjadroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach. Pretože odporca v napadnutom rozhodnutí zjavne prekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti sporu, súd napadnuté negatívne rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu zistiť stav konania na Okresnom súde Bratislava III (č.k. 7C/192/2012), následne riadne posúdiť žiadosť navrhovateľky o poskytovanie právnej pomoci, objektívne vyhodnotiť kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci, vec opätovne prejednať a v meritórnom rozhodnutí svoj záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, trovy konania si však neuplatnila a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je ako štátna rozpočtová organizácia zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a preto ho súd k povinnosti zaplatiť súdny poplatok nezaviazal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).