Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/199/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201561 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201561.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu a JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: A., bytom R., zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Šimko, advokátska kancelária, ul. J. Derku 18, Trenčín, proti žalovanému: Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. X/2 Spr 79/14/1000-17 zo dňa 5.9.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.9.2014, domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. X/2 Spr 79/14/1000-17 zo dňa 5.9.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR, osobného úradu sp. zn. X/2 Spr 79/14/1000-14 zo dňa 27.6.2014. Prvostupňovým rozhodnutím bolo konanie o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora začaté na základe časti žiadosti žalobcu v spojení so žiadosťou z 30.04.2014 podľa § 30 ods.1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. zastavené, pretože v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalobca v žalobe uviedol, že ku dňu 31.12.2012 ukončil služobný pomer prokurátora na Krajskej prokuratúre v Trenčíne vzdaním sa funkcie prokurátora zo zdravotných dôvodov. V rezorte prokuratúry odpracoval 33 rokov a 153 dní, z toho 25 rokov vo vojenskej súčasti prokuratúry a zvyšnú časť na Krajskej prokuratúre Trenčín. Od 1.3.2005 je poberateľom výsluhového dôchodku a v súvislosti s prepustením zo služobného pomeru profesionálneho vojaka /vojenského prokurátora/ mu bola vyplatená pomerná časť odchodného. Jeho žiadosti ku dňu skončenia služobného pomeru prokurátora o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora a vyplatenie alikvotnej časti odchodného boli orgánmi Krajskej prokuratúry Trenčín a Generálnej prokuratúry SR zamietnuté ako bezdôvodné a neoprávnené. Uviedol, že žalovaný nereagoval na žalobcove návrhy na odstránenie právneho vákua v zák. č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len zák. č. 154/2001 Z.z. ) po novelizácii v zmysle zák. č. 220/2011 Z. z., (kedy bolo vypustené ust. § 134 ods. 1 písm. b) - nárok na príplatok bývalým vojenským prokurátorom v súvislosti s poberaným výsluhovým dôchodkom) a tiež elimináciu zjavnej diskriminácie medzi býv. vojenskými prokurátormi navzájom a býv. vojenskými sudcami cestou uplatnenia analógie ust. § 95 ods. 8 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, v zmysle ktorého sa na účely určenia príplatkov za dôchodok (vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu) podľa zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení považuje aj výsluhový dôchodok. Predmetné ustanovenie bolo do zákona o sudcoch a prísediacich doplnené zákonom č. 59/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2009 v súvislosti so zrušením vojenských súdov a legislatívne bolo nevyhnutné upraviť aj sociálne zabezpečenie bývalých vojenských sudcov - poberateľov výsluhových dôchodkov. Na svoju obhajobu nerovnakého zaobchádzania poukázal, že viacerým býv. vojenským prokurátorom, poberajúcim výsluhový dôchodok, ktorí ukončili služobný pomer prokurátora ešte pred dňom 1.11.2011, Generálna prokuratúra SR príplatok za výkon funkcie priznala a dodnes im ho vypláca bez toho, aby splnili nárok na starobný dôchodok. Podobne s poukazom na absenciu druhého starobného dôchodku Generálna prokuratúra SR v prípade žalobcu právoplatne rozhodla aj o nevyplatení odchodného napriek skutočne odpracovaným rokom na Krajskej prokuratúre v Trenčíne. Poukázal, že diferencovaná právna úprava v otázkach sociálneho zabezpečenia prokurátorov a sudcov je síce možná, ale v žiadnom prípade by nemala presahovať limit ústavnosti (čl. 12 ods. 2 Ústavy SR). Žalobca považuje za nezlučiteľné s Ústavou SR a antidiskriminačným zákonom, aby boli v podstate rovnocenní ústavní resp. verejní činitelia v justičnej sfére, a to sudcovia a prokurátori navzájom v sociálnej oblasti a hmotnom zabezpečení po skončení výkonu funkcie nejakým spôsobom zvýhodňovaní, poškodzovaní či znevýhodňovaní a vytvárali sa im rozdielne podmienky pre priznanie nárokových náležitostí a podobne, čo rozhodne nebolo zámerom a cieľom zákonodarcu. Dôkazom vzájomnej rovnoprávnosti týchto subjektov sú ich takmer totožné platové náležitosti, či rôzne príplatky a ďalšie dávky vyplývajúce z ich statusových zákonov. Je presvedčený, že tak na odchodné, ako i na príplatok za výkon funkcie prokurátora má každý prokurátor alebo sudca morálny a zaslúžený nárok, a to až do smrti (§ 125 ods. 4 a § 137 ods. 1 zák. č. 154/2001 Z. z.). Vo svojich podaniach poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR (PL.ÚS 10/06, PL.ÚS 16/09). Starobný dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím Ústredia sociálnej poisťovne Bratislava č. 550 926 6466 zo dňa 21.3.2014, s účinnosťou poberania a výplaty dôchodku od 26.9.2013, dovŕšením 58 rokov veku. Dňa 31.3.2014 žalobca opakovane požiadal prokuratúru o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora a vyplatenie alikvotnej časti odchodného za obdobie výkonu funkcie prokurátora na Krajskej prokuratúre Trenčín v dobe od 1.3.2005 do 31.12.2012. Osobný úrad GP SR rozhodnutím č. X/2 Spr 79/14/1000-14 zo dňa 27.6.2014 konanie o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora v zmysle podaných žiadostí zo dňa 31.3.2014 a 30.4.2014 podľa § 30 ods. 1 písm. i) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zastavil. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom namietal „účelový“ výklad ust. § 134 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 154/2001 Z.z.. Má za to, že predmetná právna úprava neuvádza žiadnu bezprostrednú časovú súvislosť medzi skončením služobného pomeru prokurátora a vznikom nároku na výplatu starobného dôchodku a už vôbec nie to, že tieto podmienky vzniku práva a nároku na tento príplatok musia byť splnené súbežne. Je presvedčený, že zákonodarca v ustanovení § 134 ods. 1 písm. a), b) deklaroval nárok na tento príplatok výlučne splnením dvoch základných podmienok, a to: 1. zánikom /skončením/ služobného pomeru prokurátora, 2. existenciou nároku /priznania/ starobného dôchodku a jeho vyplácania, alebo predčasného starobného dôchodku či invalidného dôchodku. Spôsob vybavenia veci zastavením konania v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. i) zák. č. 71/1967 Zb. považuje za arbitrárny a v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Zastáva názor, že priznanie a výplata starobného dôchodku zakladá nový predmet konania a mení skutkový stav, a preto nemožno hovoriť o totožnosti veci, resp. prekážke rozhodnutej veci. V pôvodnom konaní bola práve absencia nároku a priznania starobného dôchodku dôvodom na zamietnutie a nepriznanie tak odchodného, ako aj príplatku. V žalobe ďalej namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Nezaoberal sa ani možnosťou použitia analógie prostredníctvom ustanovenia § 95 ods. 8 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, interpretoval ust. o splnení podmienok nároku na príplatok za výkon funkcie prokurátora len podľa vlastného uváženia a presvedčenia bez toho, aby si vyžiadal odborné stanovisko k výkladu a aplikácii tohto sporného ustanovenia § 134 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 154/2001 Z. z.. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.10.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že z ust. § 134 zákona č. 154/2001 Z.z. vyplýva, že právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora má prokurátor, ak mu zanikol služobný pomer a súčasne mu vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Zákon teda predpokladá, že pre vznik nároku na príplatok za výkon funkcie musia byť súčasne splnené obidve podmienky, čo u žalobcu nenastalo. Žalovaný preto postupoval správne, keď žalobcovu žiadosť o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora zamietol (rozhodnutím sp.zn. X/2 Spr 123/13-4 v spojení s rozhodnutím generálneho prokurátora SR sp.zn. X/2 Spr 123/13-10). Žalobca toto rozhodnutie nežiadal preskúmať súdnou cestou. Žalobca namieta, že pred 01. novembrom 2011 bolo možné priznať právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora vojenskej prokuratúry tomu vojenskému prokurátorovi, ktorému zanikol jeho služobný pomer a súčasne mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok. Uvedená skutočnosť je pravdivá a zodpovedá právnej úprave účinnej do 01. novembra 2011. Žalobca však pracoval v civilnom sektore prokuratúry už počnúc dňom 01.3.2005, a teda týmto dňom nemal status prokurátora vojenskej prokuratúry, ale status prokurátora civilnej prokuratúry, a teda ust. § 134 ods. 1 písm. b) zákona č. 154/2001 Z.z. v rozsahu „ak ide o prokurátora vojenskej prokuratúry výsluhového dôchodku alebo invalidného dôchodku“ by nebolo možné aplikovať na žalobcu už dňom 1.3.2005. Žalobca v súvislosti so skončením jeho služobného pomeru dostal odchodné vo výške 722.433,- Sk za dobu 25 rokov započítateľnej praxe a počnúc uvedeným dňom sa stal aj poberateľom výsluhového dôchodku, a teda od 01.3.2005 poberal nielen plat prokurátora ale aj výsluhový dôchodok až do 31.12.2012. Žalobca žiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o opakované rozhodnutie vo veci priznania nároku na príplatok za výkon funkcie prokurátora a svoju žiadosť zo dňa 31.3.2014 odôvodnil tým, že mu dňom 26.09.2013 bol priznaný starobný dôchodok. Generálna prokuratúra SR konanie o príplatku za výkon funkcie prokurátora rozhodnutím sp.zn. X/2 Spr 79/14/1000-14 zo dňa 27.6.2014 v súlade s ust. § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. zastavila podľa § 134 ods. 1, § 140 ods. 2 písm. a) zák. č. 154/2001 Z.z. z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol Generálny prokurátor SR tak, že rozhodnutie potvrdil. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f O.s.p., keď účastníci konania boli riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania a žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný sa nevyjadril. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. X/2 Spr 79/14/1000-17 zo dňa 5.9.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR, osobného úradu sp. zn. X/2 Spr 79/14/1000-14 zo dňa 27.6.2014. Prvostupňovým rozhodnutím bolo konanie o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora podľa § 30 ods.1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. zastavené, pretože v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sa dňa 09.10.2012 písomne vzdal funkcie prokurátora z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu a tiež, že je poberateľom výsluhového dôchodku. Jeho služobný pomer v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 citovaného predpisu zanikol ku dňu 31.12.2012. Žiadosťou zo dňa 12.11.2012 žalobca požiadal Krajskú prokuratúru v Trenčíne o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora a vyplatenie alikvotnej časti odchodného. O tejto žiadosti žalobcu rozhodla Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, osobný úrad rozhodnutím sp. zn. X/2 Spr. 123/13-4 zo dňa 17. júna 2013 tak, že žalobcovi príplatok za výkon funkcie prokurátora podľa § 140 ods. 2 písm. a) zák. č. 154/2001 Z.z. nepriznala. Rozhodnutie bol odôvodnené tým, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre priznanie nároku na príplatok za výkon funkcie prokurátora, nemá nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie zo dňa 01. júla 2013, o ktorom rozhodol Generálny prokurátor Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 10. júla 2013 sp. zn. X/2 Spr 123/13-10, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené. Žalobca žiadosťou zo dňa 31. marca 2014 znova požiadal Generálnu prokuratúru SR o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora a vyplatenie alikvotnej časti odchodného s odôvodnením, že mu dňom 26. septembra 2013 bol priznaný starobný dôchodok. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím sp. zn. X/2 Spr 79/14/1000-14 zo dňa 27.6.2014 v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb., zastavila konanie o príplatku za výkon funkcie prokurátora podľa § 134 ods. 1, § 140 ods. 2 písm. a) zákona č. 154/2001 Z.z. z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že v čase, keď služobný pomer žalobcu zanikol, t.j. k 31.12.2012, žalobca nemal dôchodkový vek, a teda nemal nárok na výplatu starobného dôchodku. Tento skutkový stav je pre vznik práva a národu na príplatok za výkon funkcie prokurátora rozhodujúci a nezmenil sa neskorším splnením nároku na starobný dôchodok (26.09.2013) a jeho priznaním. Keďže v danom prípade ide o totožných účastníkov a rovnaký skutkový stav, je daná totožnosť predmetnej veci s vecou, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR sp. zn. X/2 Spr 123/13-4 zo dňa 17.06.2013 v spojení s rozhodnutím generálneho prokurátora SR sp.zn. X/2 Spr 123/13-10 zo dňa 10.7.2013. Opätovnému konaniu a rozhodnutiu o priznaní príplatku za výkon funkcie prokurátora žalobcovi teda bráni prekážka rozhodnutej veci. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol Generálny prokurátor SR napadnutým rozhodnutím sp. zn. X/2 Spr 79/14/1000-17, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie. IV. Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 154/2001 Z.z., prokurátor má právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora, ak a) zanikol jeho služobný pomer a súčasne b) má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Podľa § 139 ods. 1 zák. č. 154/2001 Z.z., nárok na príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k ošetrovnému, príplatok k materskému, príplatok za výkon funkcie prokurátora, príplatok k vdovskému dôchodku, príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému dôchodku (ďalej len "príplatok") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Úlohou súdu bolo posúdiť, či v preskúmavanej veci išlo o prekážku veci už raz právoplatne rozhodnutej za nezmenených faktických a právnych podmienok, a teda či žalovaný správny orgán postupoval správne, keď konanie o žalobcovej žiadosti zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. i) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V preskúmavanej veci mal súd z administratívneho spisu nesporne za preukázané, že žalobca opakovane požiadal žalovaného o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora. Prvýkrát požiadal žiadosťou z 12.11.2012, o ktorej rozhodol žalovaný rozhodnutím sp.zn. X/2 Spr 123/13-4 v spojení s rozhodnutím generálneho prokurátora SR sp.zn. X/2 Spr 123/13-10 tak, že žiadosť zamietol, pretože žalobca nesplnil podmienky v zmysle ust. § 134 ods. 1 a § 139 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z., nakoľko nemá nárok na výplatu starobného dôchodku. Druhýkrát žalobca požiadal o príplatok za výkon funkcie prokurátora žalovaného žiadosťou z 31.3.2014, o ktorej žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že konanie zastavil s odôvodnením, že o žalobcovej žiadosti už bolo právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil priznaním starobného dôchodku žalobcovi, pretože nesplnil súčasne podmienky v zmysle ust. § 134 ods. 1 zák. č. 154/2001 Z.z., a to že zanikol jeho služobný pomer a súčasne má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Podľa § 145 zák. č. 154/2001 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie a rozhodovanie vo veciach sociálneho zabezpečenia prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Krajský súd sa v prvom rade musel predbežne vysporiadať so skutočnosťou, či v v preskúmavanej veci išlo o prekážku rozhodnutej veci, t.j. či v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. ide o totožnosť veci, ktorú je potrebné vykladať tak, že ide o totožnosť účastníkov konania a totožnosť predmetu konania. V predmetnej veci je predmet konania určený žalobcovou žiadosťou o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora. Totožnosť účastníkov konania (ako pri rozhodnutí sp. zn. X/2 Spr 123/13-4 a X/2 123/13-10) a totožnosť predmetu konania je preto nesporná. Ďalšou podmienkou aby správny orgán mohol zastaviť konanie je, že v tejto veci už existuje právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Nie je pritom dôležité, či sa konkrétne právo účastníkovi konania priznalo, alebo či sa toto právo na základe posúdenia konkrétnych okolností prípadu v čase správneho konania odmietlo priznať. Z administratívneho spisu mal súd tiež preukázané, že o žalobcovej žiadosti z 12.11.2012 už žalovaný správny orgán rozhodol rozhodnutím sp.zn. X/2 Spr 123/13-4 v spojení s rozhodnutím generálneho prokurátora SR sp.zn. X/2 Spr 123/13-10 tak, že žiadosť zamietol, pretože žalobca nesplnil podmienky v zmysle ust. § 134 ods. 1 a § 139 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z., nakoľko nemá nárok na výplatu starobného dôchodku. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval správne, keď konanie o žalobcovej žiadosti z 31.3.2014 zastavil, pretože popri splnení vyššie uvedených podmienok sa súčasne skutkový stav veci podstatne nezmenil. Správny poriadok v ust. § 30 ods. 1 písm. i) nehovorí o podstatne nezmenenom právnom stave, ale že skutkový stav sa podstatne nezmenil, nenastali nové faktické skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie vo veci. Podľa názoru súdu priznaním starobného dôchodku žalobcovi nedošlo k súčasnému splneniu zákonných podmienok na priznanie nároku na príplatok za výkon funkcie prokurátora v zmysle ust. § 134 ods. 1 zák. č. 154/2001 Z.z.. Súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, že v zmysle ust. § 134 ods. 1 zák. č. 154/2001 Z.z. mu vzniklo právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora, keď jeho služobný pomer zanikol dňa 31.12.2012 a starobný dôchodok mu bol priznaný od 26.9.2013. Podľa názoru súdu tento nárok vznikne len vtedy, keď sú obe podmienky v zmysle ust. § 134 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 154/2001 Z.z. splnené súčasne, čo nie je žalobcov prípad. V zmysle ust. § 134 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. by žalobcovi vzniklo právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora pri súčasnom zániku jeho služobného pomeru a vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku. Teda žalobcovi by nárok na príplatok za výkon funkcie prokurátora vznikol až dňom splnenia podmienok v zmysle ust. § 134 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z., čo sa posudzuje ku dňu, kedy zanikol služobný pomer prokurátora. Ak ku dňu zániku služobného pomeru prokurátora prokurátor zároveň nemá nárok na výplatu starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku, právo na príplatok podľa § 134 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. mu nevznikne. Pri rozhodovaní o žalobcovom nároku je rozhodujúci skutkový stav veci existujúci v čase zániku služobného pomeru prokurátora a nové skutočnosti spočívajúce vo vzniku nároku na výplatu dôchodku, ktoré nastanú po zániku služobného pomeru, na posúdenie vzniku nároku na príplatok za výkon funkcie prokurátora už nemajú žiadny vplyv. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný mal cestou uplatnenia analógie ust. § 95 ods. 8 zák. č. 385/2000 Z.z. odstrániť právne vákum v zák. č. 154/2001 Z.z. vypustením ust. § 134 ods. 1 písm. b) a tým odstrániť zjavnú diskrimináciu medzi prokurátormi a navzájom a sudcami, ktorej námietke súd neprisvedčil, pretože právna úprava obsiahnutá v § 95 zákona č. 385/2000 Z.z. na ktorú žalobca poukázal sa vzťahuje len na sudcov a nie na prokurátorov a neumožňuje žalovanému použiť analógiu a aplikovať právnu úpravu vzťahujúcu sa na sudcov. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) v znení zákona č. 33/2011. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.