Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/202/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201571 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201571.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobkyne: I.. L.. V. P., N. X, XXX XX Q., zastúpená: JUDr. Gabriela Zelemová, advokátka, Heydukova 16, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-8/2014-PK zo dňa 18.07.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-VO-8/2014-PK zo dňa 18.07.2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 522,79,- €, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobkyne. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-8/2014-PK zo dňa 18.07.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a napadnuté služobné hodnotenie č. ORPZ-BAIII-VO-130-009/2014 zo dňa 16.04.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie”) potvrdil. Žalobkyňa v žalobe popísala skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia (služobného hodnotenia). Namietala, že z návrhu služobného hodnotenia, ani zo sprievodného listu nie je zrejmé, či bol tento návrh vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom v zmysle § 225 ods. 2 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „Zákon”). Tiež namietala, že v písomnom vyhotovení schváleného služobného hodnotenia nebolo oproti návrhu vôbec nič zmenené, a to aj napriek vyjadreniu žalobkyne k návrhu služobného hodnotenia, ktoré bolo podložené príslušnými dôkazmi konkretizovanými v žalobe. Predovšetkým išlo o vyhodnotenie štyroch disciplinárnych rozkazov, na ktoré sa v služobnom hodnotení poukazovalo a tiež hodnotenie činnosti žalobkyne v oblasti tvorby interných aktov riadenia riaditeľa OR PZ Bratislava III. Okrem toho žalobkyňa poukazovala aj na ďalšie dôkazy svedčiace o celkovom výkone jej práce, ktoré by pri ich riadnom vyhodnotení dali iný obraz o hodnotenom. Mala za to, že služobné hodnotenie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nie je objektívne a vyvážené, je jednostranne zamerané na zvýraznenie výlučne negatívneho obrazu žalobkyne a tzv. negatívnej činnosti v práci a neposkytuje objektívny pohľad na prácu žalobkyne aj vzhľadom na charakter a rozsah činnosti tejto práce. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na predchádzajúce služobné hodnotenie, ktoré bolo vypracované a schválené dňa 21.05.2012 tou istou osobou ako sporné služobné hodnotenie (prvostupňové rozhodnutie) a v ktorom je žalobkyňa hodnotená veľmi dobre. Zároveň poukázala na nedodržanie úloh schvaľovateľom sporného služobného hodnotenia (prvostupňového rozhodnutia) U.. T.. D. U. vyplývajúcich z pokynu prezidenta Policajného zboru SR a nariadenia ministra vnútra SR, t.j. na nevykonanie hodnotenia žalobkyne za 1. polrok 2013, nezabezpečenie písomného testu znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia a neurčenie kritérií hodnotenia funkcie, ktorú žalobca zastáva. V ďalšom žalobkyňa namietala postup schvaľovateľa sporného služobného hodnotenia v súvislosti s podaním jej odvolania a jeho predloženia žalovanému. Konkrétne, že jej nebolo zaslané písomné stanovisko schvaľovateľa k podanému odvolaniu. Ďalej s poukazom na obsah odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu poukazovala na absenciu podstatných skutočností odôvodnenia napadnutého rozhodnutia k aplikácii príslušných zákonných ustanovení v danej veci. Hlavne uviedla, že v zmysle § 28 ods. 3 Zákona jej malo byť umožnené vyjadriť sa k obsahu spracovaného návrhu v priebehu spracúvania. Žalobkyni nebolo oznámené, ako boli vyhodnotené jej pripomienky a námietky k návrhu služobného hodnotenia. Zároveň žalobkyňa s poukazom na § 27 ods. 6 písm. b/ Zákona spochybňovala závery o závažných zmenách v jej spôsobilosti na výkon funkcie, odôvodnenie ktorých navyše nemalo byť nikde vysvetlené. V tejto súvislosti žalobkyňa s poukazom na zákonné predpoklady skrátenia obdobia na služobné hodnotenie spochybnila existenciu dôvodu na vypracovanie služobného hodnotenia po necelých dvoch rokoch od posledného služobného hodnotenia, ktoré bolo schválené dňa 21.05.2012. Mala za to, že záver služobného hodnotenia (prvostupňového rozhodnutia) nekorešponduje s hodnotiacou časťou, keď z neho nie je zrejmé, či spôsobilosť na zastávanie danej funkcie je určovaná nejakou (a akou) úrovňou znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia (v čom došlo k zmene od roku 2012) alebo došlo k zmene v ich dôslednej aplikácii v praxi a či je určovaná písomnými a ústnymi výčitkami (3x) a štyrmi disciplinárnymi opatreniami vyvolanými sťažnosťami toho istého pracovníka - podriadeného žalobkyne M.. U. T.. Tiež ani z hodnotiacej časti služobného hodnotenia (prvostupňového rozhodnutia) a ani z napadnutého rozhodnutia nie je podľa žalobkyne zrejmé, na základe akých konkrétnych dôkazov a zistení a v čom určoval a vyhodnotil nadriadený žalobkyne jej vedomosti. Služobné hodnotenie neposkytuje objektívny pohľad na jej prácu aj vzhľadom na jej charakter a tiež na postupné zmeny podmienok práce žalobkyne v hodnotenom období, na ktoré poukazovala. V tejto súvislosti žalobkyňa dôvodila, že tak ako vymenovaním samotných disciplinárnych opatrení nebol splnený účel komplexného hodnotenia, tak nebola kvalifikovaná ani príčinná súvislosť medzi porušením predpisov a porušením základných povinností u žalobkyne. Ďalej žalobkyňa poukazovala na to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný neuviedol, ktoré skutočnosti sú rozhodujúce pre prijatie záveru služobného hodnotenia a ani či vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zároveň či poskytujú objektívny prehľad v pozitívnom aj negatívnom smere o činnosti žalobkyne v hodnotenom období s dôrazom na oblasti, ktoré zapríčinili zmenu spôsobilosti žalobcu na výkon zastávanej funkcie. Mala za to, že pozitíva aj negatíva hodnoteného mali byť vyhodnotené komplexne, čo sa však nestalo. V tejto súvislosti, s poukazom na konkrétne činnosti v rámci jej funkcie, ktoré boli navyše po organizačných zmenách od 01.01.2013 rozšírené, dôvodila tým, že jej zo strany nadriadených nikdy neboli vyslovené žiadne indície o nespokojnosti s jej činnosťou. Na margo uložených disciplinárnych opatrení žalobkyňa zdôraznila, že boli uložené predovšetkým pre odlišný právny názor a zároveň opätovne zdôraznila, že komplexné hodnotenie policajta musí byť vyvážené s uvedením nielen záporných, ale aj kladných vlastností celej služobnej činnosti hodnoteného. Záverom žalobkyňa trvala na tom, že uskutočnené zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhovala napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 03.11.2014 uviedol, že napadnuté služobné hodnotenie (prvostupňové rozhodnutie) bolo vydané v súlade so zákonom a zároveň konštatoval, že jeho schvaľovateľ dodržal procesný postup na vypracovanie a schválenie služobného hodnotenia určený v § 27 až 32 a § 225 ods. 2 písm. d/ Zákona. Mal za to, že vyhodnotením námietok žalobkyne v odvolacom konaní bolo nepochybne preukázané, že schválené služobné hodnotenie je objektívne, bolo vypracované oprávneným orgánom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu záverov služobného hodnotenia alebo jeho zrušenie. Poukázal ďalej na to, že s dôvodmi uvedenými v žalobe, ktoré sú takmer totožné s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti služobnému hodnoteniu (prvostupňovému rozhodnutiu), sa dostatočným spôsobom vysporiadal v rámci odvolacieho konania. K ostatným dôvodom žalovaný uviedol nasledovné. Nestotožňoval sa s názorom žalobkyne v tom, že v disciplinárnych opatreniach uvádzaných v služobnom hodnotení absentuje vymedzenie skutku z pohľadu jeho určitosti, a preto ich nemožno považovať za zákonné, keďže zákon explicitne neukladá povinnosť uviesť vo výroku rozhodnutia aj opis skutku. Napriek tomu mal za to, že opis skutku vo výroku rozhodnutia by mal byť uvedený, jeho absenciu však s poukazom na usmernenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 11.12.2013 považoval iba za formálny nedostatok rozhodnutia. V tejto súvislosti mal za to, že formálne nedostatky predmetných disciplinárnych opatrení nie sú takého charakteru, ktorý by odôvodňoval ich zmenu alebo zrušenie. Tiež poukázal na preskúmanie predmetných disciplinárnych opatrení v odvolacom konaní a aj mimo odvolacieho konania so záverom ich súladu so zákonom. V súvislosti s nedoručením písomného stanoviska schvaľovateľa služobného hodnotenia (prvostupňového rozhodnutia) k odvolaniu žalobkyni, žalovaný s poukazom na § 247a a § 242 ods. 7 Zákona uviedol, že zákon neurčuje povinnosť schvaľovateľovi zaslať písomné stanovisko aj účastníkovi konania. V ďalšom žalovaný dôvodil, že žalobkyňa účelovo poukazuje na svoju služobnú činnosť, v ktorej dosahovala dobré výsledky. Na tomto mieste zdôraznil, že schvaľovateľ tú časť služobnej činnosti, ktorá sa nevzťahuje na plnenie základných povinností nadriadeného hodnotil u žalobkyni pozitívne. To však podľa žalovaného neznamená, že celková spôsobilosť žalobkyne na výkon zastávanej funkcie bola dostatočne preukázaná. Naopak mal za to, že dostatočne bola preukázaná jej nespôsobilosť na výkon zastávanej funkcie, a to v časti plnenia základných povinností nadriadeného pri ukladaní disciplinárnych opatrení, ako i na úseku plánovania služieb podriadeným policajtom. Opakované porušovanie služobnej disciplíny, nedostatočná orientácia v základných všeobecne záväzných právnych predpisoch a interných predpisoch, vrátane ich aplikácie v praxi, podľa žalovaného znamená, že na strane žalobcu došlo od posledného služobného hodnotenia k závažným zmenám v jeho spôsobilosti vykonávať zastávanú funkciu. Záverom sa žalovaný vyjadril k námietke žalobkyne o tom, že jej v priebehu spracúvania návrhu nebolo umožnené vyjadrovať sa k jeho obsahu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 28 ods. 3 Zákona, z dikcie ktorého vyplýva, že nadriadený musí umožniť policajtovi vyjadriť sa k obsahu už spracovaného návrhu a nie k jeho jednotlivým častiam. Žalovaný mal za to, že policajt sa môže vyjadriť zásadne až k obsahu už spracovaného návrhu, čo je zrejmé z druhej časti uvedeného zákonného ustanovenia, kde je uvedené, že policajt sa môže vyjadriť k obsahu návrhu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe, môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe. Pri preskúmaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 30.01.2014 spracoval riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III U.. T.. D. U. návrh služobného hodnotenia žalobkyne. Tento návrh bol listom zo dňa 17.02.2014 s poukazom na § 225 ods. 2 písm. d/ Zákona predložený Odborovému zväzu polície SR za účelom prerokovania a zaujatia stanoviska. Listom zo dňa 21.02.2014, doručenom Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave III dňa 24.02.2014, Odborový zväz polície SR zaujal k predmetnému návrhu služobného hodnotenia stanovisko, v ktorom s týmto návrhom vyslovil súhlas. Následne listom zo dňa 25.02.2014 bol predmetný návrh služobného hodnotenia zaslaný žalobcovi na vyjadrenie s lehotou do 15:00 hod. dňa 04.03.2014. Listom doručeným Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave III dňa 04.03.2014 predložil žalobca k predmetnému služobnému hodnoteniu svoje vyjadrenie. Dňa 21.03.2014 vypracoval riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III U.. T.. D. U. vyhodnotenie námietok a pripomienok k predmetnému služobnému hodnoteniu. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 16.04.2014 vyhotovil riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III U.. T..F. D. U. napadnuté služobné hodnotenie (prvostupňové rozhodnutie), ktoré bolo dňa 05.05.2014 riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III U.. T.. D. U. aj schválené. V tomto služobnom hodnotení bol vyslovený záver o nespôsobilosti žalobkyne vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilosti vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. V hodnotiacej časti tohto služobného hodnotenia bolo poukázané na to, že od posledného služobného hodnotenia boli v služobnej činnosti žalobkyne zistené také nedostatky, ktoré nasvedčujú tomu, že znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia u nej nie je na takej úrovni, ktorá je nutná pre riadiacu funkciu a ktorá by mala zodpovedať zastávanej funkcii. V tejto súvislosti bolo poukázané na následky uvedeného spočívajúce vo viacerých porušeniach služobnej disciplíny vo výkone služby a vo významných nedostatkoch pri uplatňovaní disciplinárnej právomoci v rámci disciplinárneho konania vedených proti podriadeným policajtom. V ďalšej časti služobného hodnotenia boli opísané jednotlivé previnenia žalobkyne voči služobnej disciplíne od posledného služobného hodnotenia z roku 2012, a to za menej závažné porušenie služobnej disciplíny (1x ústna a 2x písomná výčitka) a za porušenie služobnej disciplíny závažnejším spôsobom (uložené právoplatné disciplinárne opatrenia - písomné pokarhanie, zníženie platu o 5% na dobu 1 mesiaca, zníženie platu o 5% na dobu 2 mesiacov, zníženie platu o 10% na dobu 3 mesiacov). V tejto súvislosti bolo v služobnom hodnotení poukázané na to, že väčšiny porušení služobných povinností sa žalobkyňa mohla dopustiť iba ako policajt v postavení nadriadeného. Výsledky disciplinárnych konaní vedených voči žalobkyni majú poukazovať na skutočnosť, že nezvláda pochopiť zmysel a obsah všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia, čo spôsobuje ich nesprávnu interpretáciu a následnú aplikáciu pri vydávaní rozhodnutí alebo opatrení. Tiež bolo poukázané na nesprávne uplatňovanie disciplinárnej právomoci žalobkyne, čoho výsledkom boli nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup. Na tomto mieste, s poukazom na podávanie sťažností podriadenými žalobcu, bolo dôvodené stratou prirodzenej autority žalobkyne, ktorá oslabuje dôveru policajtov vnútorného odboru v jeho schopnosti správne riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť ich činnosť. V závere hodnotiacej časti predmetného služobného hodnotenia bolo uvedené, že pozitívne možno hodnotiť len tú časť služobnej činnosti žalobkyne, ktorá sa nevzťahuje na plnenie základných povinností nadriadeného, čo bol aj príkladmo popísané. Taktiež v oblasti správnosti a rýchlosti bola žalobkyňa hodnotená prevažne pozitívne a v oblasti samostatnosti a iniciatívy prevažne kladne. Od naposledy schváleného služobného hodnotenia nebola žalobkyňa disciplinárne odmenená a nebola jej udelená ani odmena podľa § 102a Zákona. Súčasťou záveru hodnotenia predmetného služobného hodnotenia bolo konštatovanie, že uvedené závažné nedostatky v riadiacej činnosti žalobkyne a jej vedomé a opakované porušovanie služobnej disciplíny rozhodným spôsobom negujú jej ostatnú služobnú činnosť. Po odvolaní žalobkyne, ktorého argumentačným základom boli dôvody uvedené v žalobe, vydal žalovaný dňa 18.07.2014 napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietol a napadnuté služobné hodnotenie (prvostupňové rozhodnutie) potvrdil. Z pohľadu námietok žalobkyne, žalovaný považoval napadnuté služobné hodnotenie (prvostupňové rozhodnutie) za súladne so zákonom, objektívne a vypracované oprávneným orgánom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Podľa § 27 ods. 1 Zákona služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. Podľa § 27 ods. 2 Zákona v hodnotiacej časti sa posudzujú a/ znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b/ znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c/ výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d/ plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e/ splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f/ bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g/ spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. Podľa § 27 ods. 3 Zákona policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. Podľa § 27 ods. 6 Zákona v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a/ najmenej raz za päť rokov, b/ ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. Podľa § 28 ods. 1 Zákona služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Podľa § 28 ods. 3 Zákona bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska. Podľa § 31 ods. 1 Zákona bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením. Podľa § 225 ods. 2 písm. d/ Zákona služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe. Podľa § 233 ods. 1 Zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Podľa § 233 ods. 2 Zákona oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 248 Zákona policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným. Ustanovenie § 248 Zákona upravuje osobitný postup na preskúmanie služobného hodnotenia (ako rozhodnutia vydaného nadriadeným policajta) súdom. Služobné hodnotenie napriek tomu, že ide vo svojej podstate o prvostupňové rozhodnutie, je s poukazom na dikciu uvedeného zákonného ustanovenia samostatným predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí. To znamená, že žalobca, ktorý nesúhlasí so služobným hodnotením, potom ako vyčerpal možnosť podať proti služobnému hodnoteniu odvolanie, a teda nesúhlasí ani s rozhodnutím nadriadeného o odvolaní, môže podať na súde návrh na preskúmanie predmetného služobného hodnotenia. V opačnom prípade, ak by žalobca nevyužil svoje právo na podanie návrhu na preskúmanie služobného hodnotenia, nebolo by už možné v inom konaní o preskúmaní rozhodnutia, ktorého podkladom by bolo služobné hodnotenie policajta, preskúmať aj toto služobné hodnotenie. Podobný právny názor bol vyslovený aj Najvyšším súdom SR vo veciach vedených pod sp. zn. 2 Sžo 144/2009, 2 Sžo 148/2009, 8 Sžo 523/2009, 8 Sžo 172/2009 a 3 Sžo 24/2011. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého služobného hodnotenia a procesného postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, s poukazom na žalobné námietky, ustálil nasledovný záver. Ako bolo vyššie uvedené, z administratívneho spisu vyplýva, že návrh napadnutého služobného hodnotenia bol listom zo dňa 17.02.2014 predložený Odborovému zväzu polície SR za účelom prerokovania a zaujatia stanoviska. Listom zo dňa 21.02.2014 Odborový zväz polície SR zaujal k predmetnému návrhu služobného hodnotenia stanovisko, v ktorom s týmto návrhom vyslovil súhlas. Následne listom zo dňa 25.02.2014 bol predmetný návrh služobného hodnotenia zaslaný žalobcovi na vyjadrenie, ktoré žalobkyňa preložila dňa 04.03.2014. Námietky a pripomienky obsiahnuté v tomto vyjadrení žalobkyne vyhodnotil riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III U.. T.. D. U., ako oprávnená osoba podľa § 28 ods. 3 Zákona, vo vypracovanom stanovisku zo dňa 21.03.2014. Z uvedeného vyplýva, že procesný postup na vypracovanie a schválenie služobného hodnotenia určený v § 27 až 32 a § 225 ods. 2 písm. d/ Zákona bol dodržaný. Napriek uvedenému však súd konštatuje, že napadnuté služobné hodnotenie nie je vypracované správne. Súd má za to, že spracovateľ a schvaľovateľ napadnutého služobného hodnotenia (prvostupňový správny orgán) nepostupoval v súlade s § 233 ods. 1 Zákona, keď dôkladne neposudzoval všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech hodnoteného (žalobkyne). Každé služobné hodnotenie musí byť vyvážené a objektívne, musí v ňom byť poskytnutý objektívny pohľad na hodnotiaceho. Ako vyplýva z obsahu hodnotiacej časti napadnutého služobného hodnotenia, prvostupňový správny orgán sa predovšetkým zameral na vymenovanie disciplinárnych previnení hodnoteného (žalobkyne) a len okrajovo v závere tejto časti služobného hodnotenia sa venoval hodnoteniu práce žalobkyne z hľadiska jej správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy. Pre objektívne posúdenie práce žalobkyne je potrebné, aby služobné hodnotenie v hodnotiacej časti obsahovalo nielen všeobecné konštatovanie o pozitívnom, resp. kladnom hodnotení žalobcovej služobnej činnosti, ale aj konkrétnu zaťaženosť žalobkyne v hodnotenom období v porovnaní s predchádzajúcim hodnoteným obdobím a konkrétne výsledky jej činnosti. Až následne po vyhodnotení disciplinárnych previnení žalobkyne v porovnaní s jej ostatnou činnosťou je možné vysloviť záver, ktoré z opísaných skutočností majú pre objektívne hodnotenie činnosti žalobcu väčší význam. Z napadnutého rozhodnutia a z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva porovnanie činnosti žalobkyne s predchádzajúcim obdobím. S prihliadnutím na závažné rozdiely v predchádzajúcom služobnom hodnotení žalobkyne a v preskúmavanom hodnotení, považuje súd za nevyhnutné tieto riadne zdôvodniť. Ide totiž nepochybne o závažný zásah do práv žalobkyne a ako taký musí byť riadne odôvodnený. Taktiež v súvislosti s konštatovaním, že znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia nie je na strane žalobkyne na zodpovedajúcej úrovni, v napadnutom služobnom hodnotení absentuje zdôvodnenie, na základe akých skutkových zistení prvostupňový správny orgán dospel k takému záveru. Poukazovanie v tomto smere výlučne na disciplinárne previnenia žalobkyne, nie je podľa názoru súdu dostačujúce na takýto záver. Z uvedeného dôvodu toto konštatovanie považuje súd za všeobecné, nekonkrétne a neadresné. Nie sú teda zrejmé konkrétne okolnosti, ktoré by bolo možné preveriť a na základe ktorých dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že žalobkyňa nedokáže zabezpečiť výkon svojich povinností v súlade s právnymi predpismi. Túto časť napadnutého služobného hodnotenia považuje súd za nedostatočne špecifikovanú a nezdôvodnenú, a preto nepreskúmateľnú. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nie je objektívne, vyvážené, je jednostranne zamerané na zvýraznenie prevažne negatívnych postojov a negatívnej činnosti žalobcu. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- € a z odmeny advokáta podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú v zmysle § 11 ods. 4 v spojení s § 1 ods. 3 a § 13a uvedenej vyhlášky z 3 úkonov právnej služby, a to: · v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 10.12.2014 vo výške 134 € + DPH, · v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky za podanie žaloby zo dňa 29.12.2014 vo výške 134 € + DPH, · v zmysle § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky za účasť na pojednávaní dňa 25.05.2016 vo výške 143 € + DPH. Okrem uvedenej náhrady za jednotlivé úkony právnej služby súd priznal žalobcovi v rámci trov právneho zastúpenia náhradu režijných paušálov, a to 2x 8,04 € + DPH a 1x 8,58 € + DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu, vrátane DPH, predstavujú sumu 522,79 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.