Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/204/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201585 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201585.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: D.. L. P., bytom O. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpený: JUDr. Milan Roll, Švabinského 13, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-27-29-1/2014-OdSP zo dňa 21.07.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.9.2014, domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-27-29-1/2014-OdSP zo dňa 21.07.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65203023555709/32-OVZ z 7.5.2014 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia bol žalobcovi podľa ustanovenia § 123 ods. 2 písm. a) a § 39 v spojitosti s § 105 ods. 7 a 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov znížený výsluhový dôchodok od 1.6.2014 na sumu 1.151,87 € mesačne. Žalobca v žalobe uviedol, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má uplatňovať všeobecne záväzné právne predpisy rovnako vo všetkých prípadoch rovnakého druhu. Poukázal na dvoch poberateľov výsluhového dôchodku (P.. B. X. z B. a D.. X. A. z K.), ktorým výsluhový dôchodok bol vypočítaný iným spôsobom, ktorého použitia sa aj žalobca domáha. Používaním rôznych spôsobov výpočtu výsluhových dôchodkov profesionálnych vojakov, ktorí ukončili služobný pomer do 30.12.2004 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia porušuje ustanovenia § 113 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podľa ktorého profesionálnemu vojakovi, patria práva pri výkone sociálneho zabezpečenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom, ako aj základné ustanovenia deklarované v § 1, 2, 5, 9 a čl. XVIII zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí požiadavku rovnakého postupu pri priznávaní výsluhového dôchodku vôbec nerieši. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia dôchodcovi P.. X. spätne doplatil a vypláca výsluhový dôchodok, podľa pôvodného výpočtu v zmysle rozhodnutia VÚSZ č. 65101023945204/2-VÚSZ/DO 2 zo dňa 13.1.2004 s príslušnými zvýšeniami podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Aj u D.. X. A. z K. sa tiež postupovalo rovnakým spôsobom. Žalobcovi bol tiež rovnakým spôsobom výpočtu výsluhového dôchodku priznaný výsluhový dôchodok v rozhodnutí č. 65203023555709/2-VÚSZ/DO 1 zo dňa 17.02.2004 a ktorého použitia sa domáha i žalobca, avšak žalobcovi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ65203023555709/32-OVZ zo dňa 7.5.2014 opätovne priznal znížený výsluhový dôchodok. Takýmto postupom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej aj VÚSZ) dochádza k porušovaniu zásad rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, ako aj k diskriminačnému zásahu do jeho vlastníckych práv v porovnaní s vyššie menovanými poberateľmi výsluhových dôchodkov. Pri menšom počte započítateľných dní riadneho výkonu služby výsledná výška výsluhových dávok neúmerne vzrastá a môže byť napokon podstatne vyššia ako mesačný služobný príjem, ktorý profesionálny vojak poberal. Tento názor konštatuje aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 2S 74/06-26 zo dňa 21.5.2008, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso37/2008 zo dňa 20.8.2009. Postupom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ako aj žalovaného nerešpektovaním práv profesionálneho vojaka, dochádza k diskriminačnému zásahu do jeho vlastníckych práv v porovnaní s vyššie menovanými poberateľmi výsluhových dôchodkov. Žalovaný tak porušuje ustanovenia § 113 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v spojitosti s § 1, 2, 5, 9 a čl. XVIII zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, ustanovenia čl. 12 a 20 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 1 Protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal, že VÚSZ pri stanovení základu na výpočet žalobcovho výsluhového dôchodku postupoval tak, že k sume služobného príjmu 321.851,- Sk vyplatenej za 288 kalendárnych dní v rozhodujúcom kalendárnom roku 2003 pripočítal sumu 13.304,- Sk za 12 dní nevyčerpanej riadnej dovolenky z nároku za rok 2003 a súhrnnú sumu 335.155,- Sk vydelil počtom 288 dní, za ktoré mu bol vyplatený služobný príjem za výkon služby a výsledok vynásobil koeficientom 30,417. Uvedený postup VÚSZ považuje za protizákonný v rozpore s ust. § 60 ods. 1, 2 a 5 v súvislosti s ust. § 98 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení platnom do 31.12.2004. VÚSZ opakovane ako základné výpočty výsluhového dôchodku použil výpočty, ktoré boli už v predchádzajúcom období rozhodnutím samotného Ministerstva obrany Slovenskej republiky viackrát zrušené. Zdôraznil, že rozhodnutie VÚSZ č. 65203023555709/2-VÚSZ/DO 1 zo dňa 17.02.2004 vychádzalo z právneho i skutkového stavu, ktorý objektívne existoval v čase vydania uvedeného rozhodnutia. Dávka výsluhového zabezpečenia nemohla byť priznaná vo vyššej sume ako patrila. Skutočnosť, že neskôr nariadením generálneho riaditeľa sekcie ľudských zdrojov Ministerstva obrany SR č.p.:SEĽUZ 58-77/2004 zo dňa 9.12.2004 došlo k zrušeniu odborného usmernenia sekcie ľudských zdrojov Ministerstva obrany SR č. p.: SEĽUZ/K-31/3-132/2003 zo dňa 15.1.2003, ktorým bol upravený postup výpočtu pri stanovovaní základu na výpočet výsluhového dôchodku, nemôže viesť k retroaktívnemu zníženiu výsluhového dôchodku. Uviedol, že zo služobného pomeru profesionálneho vojaka Armády SR bol žalobca prepustený dňom 31.12.2003 a VÚSZ mu rozhodnutím č. 65203023555709/2-VÚSZ/DO 1 zo dňa 17.02.2004 od 1.1.2004 podľa ustanovenia § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. priznal výsluhový dôchodok v sume 22.062,- Sk mesačne, v ktorom mu bola zhodnotená doba za 27 ukončených rokov služby za výkon služby profesionálneho vojaka. Namietal, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia retroaktívnymi zníženiami jeho výsluhových dôchodkov zasahuje k už nadobudnutému právu na výplatu výsluhového dôchodku v priznanej výške, t. j. všetky retroaktívne rozhodnutia VÚSZ pôsobia spätne, a svojimi rozhodnutiami obmedzujú riadne nadobudnuté právo, ktoré by neskoršia právna úprava nemala rušiť, príp. zhoršovať, v zmysle ochrany už nadobudnutého majetkového práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.11.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že VÚSZ v napadnutom rozhodnutí zo dňa 7. mája 2014 v plnom rozsahu rešpektoval ustanovenia právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov, ako aj právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp. zn. 1Sžso/9/2012 z 12. marca 2013 vo veci výpočtu výsluhového dôchodku žalobcu. Tvrdenia žalobcu o porušení zásady nediskriminácie a rovnakého prístupu sa nezakladajú na pravde, vychádzajú z nesprávneho pochopenia zákazu diskriminácie. Žalobca sa domáha, aby Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pri výpočte jeho výsluhového dôchodku aplikoval rovnaký postup ako pri výpočte výsluhových dôchodcov P.. B. X. a D.. X. A., no výpočet výsluhových dôchodkov P.. B. X. a D.. X. A. nie je predmetom tohto konania. K námietke žalobcu, že „aj na jeho prípad je treba aplikovať právny názor uvedený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 74/06-26 zo dňa 21.05.2008“ žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie uvedenému rozsudku žiadnym spôsobom neodporuje. Napadnutým rozhodnutím bol žalobcovi znížený výsluhový dôchodok súčinnosťou od 1. júna 2014, teda až odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý sa dávka už vyplatila, a preto žalobcov výsluhový dôchodok nebol znížený retroaktívne. Žalobca sa domáha stanovenia základu na výpočet jeho výsluhového dôchodku podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65203023555709/2-VÚSZ/DO 1 zo 17. februára 2004, v ktorom sa stanovenie základu na výpočet výsluhového dôchodku pri zohľadnení služobného príjmu za nevyčerpanú dovolenku riadilo Odborným usmernením Ministerstva obrany SR č. SEĽUZ/ K-31/3-132/2003 z 15.01.2003, ktoré neodzrkadľovalo správne zákonnú úpravu a bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva obrany SR č. SEĽUZ-58-77/2004 z 9.12.2004, a preto nie je podľa neho možné postupovať. Aj z rozsudku NS SR č. 7Sžso/79/2008 z 15.12.2009 vyplýva, že „pokiaľ sa žalobca odvolával na usmernenia žalovaného obsahujúce rôzne vzorce pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že interné predpisy orgánu verejnej správy nie sú všeobecne záväzným predpisom, preto ich nedodržanie nemá za následok prípadnú nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a pre súd nie sú záväzné“. Žalovaný v plnom rozsahu rešpektuje relevantné ustanovenia právnych predpisov, ako aj právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp.zn. 1Sžso/9/2012 z 12.03.2013, ale aj v rozsudku sp. zn. 4Sžo 56/2008 z 20.08.2009 (pre započítame služobného príjmu - za účelom zistenia priemerného služobného príjmu - nie je rozhodujúce, kedy bol služobný príjem vyplatený ale rozhodujúce je, aký služobný príjem a v akej výške profesionálnemu vojakovi v rozhodnom období patril). III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p), žalobu prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 4.2.2016 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-27-29-1/2014-OdSP zo dňa 21.07.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65203023555709/32-OVZ z 7.5.2014 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia bol žalobcovi podľa ustanovenia § 123 ods. 2 písm. a) a § 39 v spojitosti s § 105 ods. 7 a 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov znížený výsluhový dôchodok od 1.6.2014 na sumu 1.151,87 € mesačne. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol 31.12.2003 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení účinnom do 31.12.2003 z dôvodu organizačných zmien. Ku dňu skončenia služobného pomeru mal žalobca ukončených 25 rokov, 6 mesiacov a 6 dní doby služobného pomeru a na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku pre výmeru výsluhového dôchodku bola žalobcovi hodnotená doba 27 ukončených rokov trvania služobného pomeru. Žalobcovým príjmovo najlepším ukončeným kalendárnym rokom bol rok 2003, v ktorom žalobca dosiahol služobný príjem 321.851,- Sk (10.683,50 €) za 288 dní a služobný príjem 13.304,- Sk za 12 dní nevyčerpanej dovolenky patriacej za rok 2003. Žalobcovi bol teda v rozhodujúcom kalendárnom roku 2003 spolu vyplatený služobný príjem v sume 335.155,- Sk (321.851,- Sk + 13.304,- Sk), tento služobný príjem patril žalobcovi spolu za 288 dní + 12 dní nevyčerpanej dovolenky patriacej za rok 2003. Rozhodnutím VÚSZ Bratislava č. 65203023555709/2-VÚSZ/DO 1 zo dňa 17.2.2004 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1.1.2004 vo výške 22.062,- Sk mesačne zo služobných príjmov dosiahnutých v roku 2003. Pre výpočet výšky výsluhového dôchodku žalobcu bol použitý základ 38.704,17 Sk zo služobných príjmov dosiahnutých v roku 2003. Po zistení nesprávne vypočítaného základu na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu VÚSZ Bratislava rozhodnutím č. 65203023555709/8-VÚSZ/DO1 z 21.4.2005 podľa § 105 ods. 6 v spojitosti s § 105 ods. 9 zákona č. 328/2002 Z.z. znížil žalobcovi výsluhový dôchodok s účinnosťou od 1.5.2005 na sumu 20.744,- Sk mesačne a pre výpočet výšky výsluhového dôchodku žalobcu bol použitý základ 33.981,36 Sk zo služobných príjmov dosiahnutých v roku 2003. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-1111-7/2005 z 20.06.2005 tak, že zrušil prvostupňové rozhodnutie VÚSZ Bratislava a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie. Následne VÚSZ Bratislava rozhodnutím č. 65203023555709/11-VÚSZ/DO 1 z 22.10.2005 znížil žalobcovi výsluhový dôchodok s účinnosťou od 1.11.2005 na sumu 20.750,- Sk mesačne a pre výpočet výšky výsluhového dôchodku žalobcu bol použitý základ 33.992,15 Sk zo služobných príjmov dosiahnutých v roku 2003. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací orgán rozhodnutím č. KaVSÚ-8-87/2006-OdSS zo dňa 9.5.2006 tak, že prvostupňové rozhodnutie VÚSZ Bratislava zo dňa 22.10.2005 bolo potvrdené. Rozhodnutie zo dňa 9.5.2006 žalobca napadol žalobou na Krajskom súde v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 1S/267/2006-26 z 5.8.2008 žalobu žalobcu zamietol a Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 9Sžso/67/2008 z 27.5.2009 rozsudok KS BA zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 9.5.2006 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe uvedeného rozsudku NS SR z 27.5.2009 VÚSZ Bratislava rozhodnutím č. KaVSÚ-8-61-5/2009 zo dňa 25.11.2009 zrušilo rozhodnutie VÚSZ č. 65203023555709/11-VÚSZ/DO 1 z 22.11.2005 a vec mu vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku musí byť zahrnutý do vymeriavacieho základu na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu. Následne VÚSZ vydal dňa 13.01.2010 rozhodnutie č. VÚSZ-65203023555709/16- OVZ, ktorým od 01.11.2005 znížil žalobcovi výsluhový dôchodok na sumu 688,58 € (po prepočte 20.744,- Sk) mesačne, pričom pri výpočte výsluhového dôchodku použil základ 33.981,36 Sk s tým, že pri výpočte základu bol zohľadnený služobný príjem spolu s príjmom za nevyčerpanú dovolenku a aj so započítaním dní nevyčerpanej dovolenky. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a Ministerstvo obrany SR rozhodnutím č. KaVSÚ-5-24-2/2010 z 21.4.2010 odvolanie zamietlo a rozhodnutie č. VÚSZ 65203023555709/16-OVZ z 13.01.2010 potvrdilo. Aj proti tomuto rozhodnutiu z 21.4.2010 žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na Krajskom súde v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 1S/159/2010-36 zo dňa 26.1.2012 žalobu žalobcu zamietol a Najvyšší súd SR na základe podaného odvolania rozsudkom sp.zn. 1Sžso/9/2012 zo dňa 12.3.2013 rozsudok KS v Bratislave zo 26.1.2012, č.k. 1S/159/2010-36 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného z 21.4.2010 č. KaVSU-5-24-2/2010 v spojení s rozhodnutím VÚSZ č. VÚSZ 65203023555709/16-OVZ z 13.01.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že pri výpočte priemerného služobného príjmu (základu na výpočet výsluhového dôchodku) nemožno do deliteľa započítať počet dní, za ktoré bol žalobcovi vyplatený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/9/2012 z 12.3.2013 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-65203023555709/20-OVZ zo dňa 19.8.2013 znížil žalobcovi výsluhový dôchodok s účinnosťou od 1.9.2013 na sumu 1.151,87 € (34.702,- Sk) podľa § 123 ods. 2 písm. a) a § 39 v spojitostí s § 105 ods. 6 a 9 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom pre výpočet výšky výsluhového dôchodku žalobcu bol použitý základ 35.397,26 Sk zo služobných príjmov dosiahnutých v roku 2003. Proti tomuto sa žalobca odvolal a Ministerstvo obrany SR rozhodnutím č. SEĽUZ-11-43-2/2013-OdSP z 18.12.2013 zrušilo rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ 65203023555709/20-OVZ z 19.08.2013 v dôsledku nesprávneho použitia ustanovení § 105 ods. 6 a 9 zákona č. 328/2002 Z.z.. Následne Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-65203023555709/21-OVZ zo dňa 16.1.2014 žalobcovi znížil výsluhový dôchodok od 1.9.2013 podľa ustanovenia § 123 ods. 2 písm. a) a § 39, v spojitosti s § 105 ods. 7 a 11 zákona č. 328/2002 Z.z. na sumu 1.151,87 € mesačne. Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca odvolal a o jeho odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-27-14-2/2014-OdSP z 25.03.2014 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil VÚSZ na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nesprávnej aplikácie ust. § 105 ods. 11 zák. č. 328/2002 Z.z. vo výrokovej časti rozhodnutia. Následne Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-65203023555709/32-OVZ zo dňa 7.5.2014 žalobcovi znížil výsluhový dôchodok od 1.6.2014 podľa ustanovenia § 123 ods. 2 písm. a) a § 39, v spojitosti s § 105 ods. 7 a 11 zákona č. 328/2002 Z.z. na sumu 1.151,87 € mesačne. Žalovaný na základe odvolania žalobcu napadnutým rozhodnutím č. SEĽUZ-27-29-1/2014-OdSP zo dňa 21.07.2014 potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65203023555709/32-OVZ z 7.5.2014 a odvolanie žalobcu bolo zamietol. IV. Podľa § 123 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú prepustení zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien najskôr dňom 31. decembra 2001 a najneskôr dňom 31. decembra 2010 a ktorí vykonali najmenej pätnásť rokov služby, patrí odo dňa účinnosti tohto zákona výsluhový dôchodok podľa § 39, pričom pre nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započíta skutočná dĺžka služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia tridsiatich rokov služby; ak im nárok na výsluhový dôchodok vznikol podľa doterajších predpisov, prepočíta sa podľa tohto ustanovenia. Podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z., výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu zisteného podľa § 60, najviac však do 60 % základu zisteného podľa § 60. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového sa zistí u profesionálneho vojaka z priemerného služobného príjmu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98). Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní. Podľa § 99 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu profesionálneho vojaka je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie Podľa § 98 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka odmeňovaného podľa osobitného predpisu tvorí a) služobný príjem, b) osobitné príplatky, c) doplatok k služobnému príjmu, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom období a ktorý je predmetom dane príjmu fyzických osôb s výnimkou príjmov oslobodených od tejto dane. Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov, ak profesionálny vojak nevykonával službu celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť služobného príjmu za každý kalendárny deň, keď vykonával službu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky, náhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa na účely výplaty služobného príjmu považuje za výkon služby. Podľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z., dávka výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí. Podľa § 105 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z., dávka výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži, alebo jej výplata zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa vyplatila. V preskúmavanej veci mal súd z administratívneho spisu nesporne za preukázané, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím VÚSZ Bratislava č. 65203023555709/2- VÚSZ/DO 1 zo dňa 17.2.2004 od 1.1.2004 vo výške 22.062,- Sk mesačne. Pri výpočte tohto výsluhového dôchodku vychádzal VÚSZ Bratislava z príjmovo najlepšieho ukončeného kalendárneho roku 2003, v ktorom žalobca dosiahol služobný príjem 321.851,- Sk (10.683,50 €) za 288 dní a zo služobného príjmu 13.304,- Sk za 12 dní nevyčerpanej dovolenky patriacej za rok 2003. Základ na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu bol 38.704,17 Sk, ktorý bol vynásobený 57%. Z takto vypočítaného základu bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok v sume 22.062,- Sk mesačne (38.704,17 x 57% = 22 062). Po zistení, že VÚSZ nesprávne vypočítal základ na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu VÚSZ viacerými rozhodnutiami žalobcovi znižoval výsluhový dôchodok, ktoré rozhodnutia boli opakované zrušené. Naposledy v žalobcovej veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžso/9/2012 zo dňa 12.3.2013, v ktorom vyslovil právny názor, že pri výpočte priemerného služobného príjmu, základu na výpočet výsluhového dôchodku, nemožno do deliteľa započítať počet dní, za ktoré bol žalobcovi vyplatený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/9/2012 zo dňa 12.3.2013, znížil žalobcovi výsluhový dôchodok od 1.6.2014 na sumu 1.151,87 € mesačne rozhodnutím č. VÚSZ-65203023555709/32-OVZ z 7.5.2014. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že do súhrnu príjmov má byť započítaný aj služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, ktorý žalobcovi patril v sume 13.304,- Sk, a že tento príjem patril za nevyčerpaných 12 dní riadnej dovolenky. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. vo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov (ďalej len súhrn príjmov), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok. Pri určení výšky výsluhového dôchodku v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozsudku 1Sžso 9/2012 správny orgán v prvostupňovom napadnutom rozhodnutí vychádzal z priemerného príjmu, v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných 10 ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru v roku 2003 v sume 321.851,- Sk, ktorý bol vyplatený v tomto rozhodujúcom kalendárnom roku 2003 celkom za 288 dní. Služobný príjem zodpovedajúci počtu 12 dní nevyčerpanej riadnej dovolenky z nároku za rok 2003 bol zúčtovaný v roku 2003 v sume 13.304,- Sk a správny orgán ho zahrnul do vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie v mesiaci december 2003. Správny orgán priemerný služobný príjem určil ako súhrn mesačných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili za príslušný kalendárny rok a vydelil ho celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené. Pre výpočet základu použil služobný príjem v roku 2003 v sume 335.155,- Sk, t.j. 321.851,- Sk riadny služobný príjem a 13.304,- Sk príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku a počet kalendárnych dní, za ktorý tento príjem patril, t.j. 288 dní kalendárneho roka 2003 bez 12 dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Pre výpočet základu podľa § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. správny orgán správne a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/9/2012 zo dňa 12.3.2013 použil vymeriavací základ 335.155,- Sk za 288 dní doby poistenia. Podľa názoru súdu, keďže k vyčerpaniu riadnej dovolenky žalobcom v rozsahu 12 dní nedošlo, nie je možné uvedené dni započítať do deliteľa vzorca pre výpočet základu podľa ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., ako keby išlo o dni rovnocenné výkonu služby podľa § 55 ods. 2 vety druhej zákona o peňažných náležitostiach vojakov. Správny orgán ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 323/2002 Z.z. v danom prípade správne v danej veci aplikoval tak, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku celkový služobný príjem (vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku) vydelil len počtom 288 dní. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave neprisvedčil námietkam žalobcu uvedeným v žalobe. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/9/2012 zo dňa 12.3.2013, ktorý bol rozhodnutím v žalobcovej veci. Spôsob výpočtu výsluhového dôchodku P.. B. X. z B. a D.. X. A. z K. nie je v preskúmavanej veci smerodajný, pretože postup žalovaného a rozhodnutia týkajúce sa výpočtu výsluhového dôchodku týchto osôb nie sú predmetom súdneho prieskumu v predmetnom konaní. Rozsah, resp. rámec súdneho prieskumu je vždy daný preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. SEĽUZ-27-29-1/2014-OdSP zo dňa 21.07.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65203023555709/32- OVZ z 7.5.2014. Porovnanie spôsobu výpočtu výsluhového dôchodku u osôb ktorých žalobca v žalobe označil nezakladá ani dôvod na diskrimináciu žalobcu. Žalobca ani neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali zakladať dôvod nerovnakého zaobchádzania a diskriminácie žalobcu voči iným výsluhovým dôchodcom, ktorí ukončili služobný pomer k 31.12.2003. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) v znení zákona č. 33/2011. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.