Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/223/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201747 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201747.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Cech zváračských odborníkov, občianske združenie, so sídlom Komenského 1, Trnava, IČO: 34 028 307, zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/301/005358/02123 zo dňa 12.08.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.10.2014, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/301/005358/02123 zo dňa 12.08.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ďalej len „úrad“) č. 214/800/003565/01181 zo dňa 27.05.2014. Rozhodnutím žalovaného bol podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu zo dňa 27.05.2014 zamietnutý a výrok rozhodnutia zmenený tak, že: „Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť posudzovania zhody, príslušný podľa § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody“), podľa § 11 ods. 5 písm. c) zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody neudeľuje autorizáciu žalobcovi na technický predpis: nariadenie vlády SR č. 576/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenia a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 400/1999 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky v znení nariadenia vlády SR č. 329/2003 Z.z. (ďalej len nar. vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z. z.) v rozsahu: - schvaľovanie pracovných postupov určených na vyhotovenie nerozoberateľných spojov pre tlakové zariadenie kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1, bod 3.1.2; - schvaľovanie zamestnancov určených na vyhotovenie nerozoberateľných spojov pre tlakové zariadenie kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1, bod 3.1.2; - schvaľovanie zamestnancov určených na vykonávanie nedeštruktívnych skúšok nerozoberateľných spojov tlakových zariadení kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1, bod 3.1.3; z dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienok na udelenie autorizácie, a to schopnosť organizačne zabezpečiť nestrannosť výkonu činnosti pri posudzovaní zhody, objektivitu a nezaujatosť kontrolných úkonov, vecnosť a nestrannosť vypracúvaných písomných správ a protokolov, a to tak zo strany vedúcich, ako aj technických zamestnancov, zhrnúť a nezaujato vyhodnotiť oznámené a vlastné zistenia a návrhy všetkých zainteresovaných subjektov“. V žalobe uviedol, že výlučným dôvodom pre zamietnutie rozkladu žalobcu a neudelenie autorizácie je skutočnosť, že žalobca v správnom konaní nesplnil podmienky pre udelenie autorizácie v zmysle § 11 ods. 5 písm. c) zákona o posudzovaní zhody. Predseda úradu s odkazom na čiastkové porušenia príslušnej právnej úpravy žalobcom mal za to, že žalobca nie je schopný organizačne zabezpečiť nestrannosť výkonu činnosti pri posudzovaní zhody, objektivitu a nestrannosť kontrolných úkonov, vecnosť a nestrannosť vypracúvaných písomných správ a protokolov, a to tak zo strany vedúcich, ako aj technických zamestnancov, zhrnúť a nezaujato vyhodnotiť oznámené a vlastné zistenia a návrhy všetkých zainteresovaných subjektov. Žalovaný poukázal na nesplnenie povinnosti žalobcu, pričom sa vždy jednalo o požiadavky v rozpore so zákonom, resp. prekračujúce rámec právnej úpravy, a preto podľa žalobcu správny orgán prekročil svoju právomoc v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Dôvodmi pre neudelenie autorizácie bola podľa žalovaného skutočnosť, že žalobca v správnom konaní nepreukázal, že a) rozdiel v činnostiach vykonávaných na základe autorizácie a notifikácie a ostatných činnostiach, je zákazníkovi jednoznačne vysvetlený a vo vydaných dokumentoch jasne viditeľný, b) od výrobcov, resp. dovozcov/klientov vyžaduje písomný súhlas so subdodávkou, t.j. písomný súhlas klientov s realizáciou úkonov, ktoré sám nemôže vykonať, prostredníctvom subdodávateľov. Žalobca nesúhlasí s tvrdením predsedu úradu, že v rámci rozsahu svojej metodickej činnosti, odkazom na vlastný Metodický pokyn č. 1/2011 je žalovaný oprávnený subjektom práva udeľovať nové, resp. odlišné povinnosti, ktoré so všeobecne záväznej právnej úpravy nevyplývajú. Úrad odvolaním sa na zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činností vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy „...vypracúvava koncepciu štátnej politiky, vykonávala metodickú činnosť a dozerá na plnenie úloh v oblasti normalizácie, metrológie, kvality, posudzovania zhody a akreditácie orgánov posudzovania zhody, za účelom jednotného postupu autorizovaných osôb pri postupoch spojených s posudzovaním zhody...“. Má za to, že rozšírenie podmienok pre udelenie autorizácie stanovených všeobecne záväznou právnou úpravou, v ktorej sú tieto presne špecifikované, prostredníctvom metodického pokynu úradu o osobitné podmienky stanovené úradom je neprijateľné, keď povinnosť je možné ukladať len zákonom alebo na základe zákona. Správny orgán pritom neodkázal ani na žiadnu právnu úpravu, z ktorej by žalobcovi tieto povinnosti vyplývali. Žalobca je názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalším nedostatkom v činnosti žalobcu má byť skutočnosť, že žalobca v predložených dokumentoch, zložkách - Protokol o schválení postupu zvárania WPQR podľa EN ISO 15614-1 pre spoločnosť Ekomos, s.r.o., Aries 2, s.r.o., Tem, s.r.o. a Constahl, s.r.o., ktoré žalobca vydal v rámci iných činností, bol v čl. 2 „účel“, ako aj na strane 4 predložených dokumentov uvedený odkaz na nariadenie vlády č. 576/2002 Z.z., čo predseda úradu považuje za zavádzajúce. Ďalším vytknutým nedostatkom v žalobcovi je, že v predložených zložkách bol Protokol o schválení postupu zvárania WPQR podľa EN ISO 15614-1 pre spoločnosť 3D-Dianiška, s.r.o., Ekomos, s.r.o., Aries 2, s.r.o., Tem, s.r.o., IPC Mont, s.r.o., Constahl, s.r.o. a ZTS Strojárne, s.r.o., ktoré žalobca vydal v rámci jeho ďalších činností, ktorý bol vydaný pod hlavičkou autorizovanej osoby SKTC-109, čo predseda úradu považuje za neoprávnené vystupovanie autorizovanej osoby. Uviedol, že predmetné dokumenty žalobcu boli schválené v zmysle platnej STN-N- ISO 15614-1, ktoré pojednáva o výrobe nerozoberateľných spojov, z čoho vyplýva, že predložené WPQR obsahujú všetky náležitosti vyžadované predmetnou normou, a preto schválenie týchto dokumentov je v úplnosti plnohodnotné aj pre výrobu nerozoberateľných spojov podľa nariadenia vlády č. 576/2002 Z.z.. Poukázal, že s prihliadnutím na ust. § 11 ods. 5 písm. f) zákona o posudzovaní zhody, povinnosť predkladať písomný súhlas klienta na subdodávateľskú činnosť nie je v zákone ustanovená, nevyplýva ani zo súvisiacej všeobecne záväznej právnej úpravy. Napriek tomu bolo v správnom konaní v rozpore s príslušnou právnou úpravu od žalobcu žiadané splnenie povinnosti. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, podľa ktorého „...musí byť z politík a postupov zrejmé nielen žiadateľovi smerom dovnútra, ale aj zákazníkom a vyplývať z marketingových materiálov smerom navonok...“. Táto povinnosť podľa žalobcu nie je zákonom vyžadovaná a jedná sa o situáciu, kedy v rozpore s Ústavou SR predseda úradu vyžaduje plnenie povinnosti, ktorú zákon neukladá. Všetky činnosti žalobcu sú definované v Stanovách CZO Trnava, činnosti súvisiace s činnosťou autorizovanej osoby sú definované v rozhodnutí o autorizácii, činnosti súvisiace s výkonom certifikačných orgánov sú definované v prílohách udelených osvedčení od SNAS a činnosť autorizovanej osoby je tiež deklarovaná osvedčením o živnostenskom oprávnení. V žalobe ďalej namietal, že nesúhlasí s vytknutými nedostatkami v interných smerniciach žalobcu s názvom AO-CZO 24, AO-CZO 25 a AO-CZO 26, spočívajúce v nepresnej, nejednotnej terminológii, neúplnom popise činnosti. Uviedol, že predmetné smernice boli posúdené za účasti pracovníkov UNMS. Obe konania, t.j. SNAS a UNMS nemajú svoje osobitosti, ide o jasnú duplicitu, v každom sa skúma to isté, čo je jasný rozpor so zákonom o správnom konaní a hore uvedenými smernicami. V tomto prípade nemôže UNMS SR konštatovať nedostatok - nezhodu, plnenie predmetných smerníc posúdil SNAS, čo je jeho kompetencia a tento žalobcovi udelil akreditáciu. Tiež namietal tvrdenie žalovaného, že v predložených interných smerniciach s označeným AO-CZO 24, AO-CZO 25 a AO-CZO 26 nie je jasne popísaný spôsob uzatvárania zmluvy so zákazníkom a nie je predložený vzor zmluvy v smernici AO-CZO 25 v bode 6.3 nie je popísané jasne zmluvné zabezpečenie tých úkonov, ktoré pri posudzovaní zhody žiadateľ nemôže alebo nevie sám vykonávať (subdodávky). Žalobca však všetky citované dokumenty poskytol k dispozícii pri spoločnosť audite dňa 07.11.2013, autorizačnom audite dňa 12.02.2014, viackrát boli predložené na základe požiadaviek SNAS a aj v priebehu správneho konania o odstránení nezhôd, pričom pracovníci úradu nemali žiadne námietky. Žalobca ďalej namietal postup žalovaného pri posúdení žiadosti žalobcu o autorizáciu, teda vo vykonaní autorizačného auditu audítorskou komisiou zloženou z nekompetentných osôb, z troch pracovníkov úradu, z ktorých len jeden sa zaoberal činnosťou žalobcu a ostatní členovia komisie nemali technické vzdelanie z oblasti nerozoberateľných spojov a touto činnosťou sa ani nikdy nezaoberali. Podľa jeho názoru je vylúčené, aby autorizačný audit, v rámci ktorého boli posudzované zákonné podmienky pre udelenie autorizácie, bol realizovaný pracovníkmi odboru skúšobníctva a nie odbornými pracovníkmi zaoberajúcimi sa daným predmetom činnosti. Žalobca v snahe preukázania splnenia predmetných podmienok navrhol prizvanie znalca, čo však úrad považoval za nadbytočné z dôvodu, že disponuje dostatočnými odbornými vedomosťami z daného odboru. V preskúmavanej veci teda podľa žalobcu sa jedná o neudelenie autorizácie, ktoré je založené na základe zistení auditu vykonaného bez účasti odborných pracovníkov zaoberajúcich sa daným predmetom činnosti. Žalobca ďalej namietal, že audit bol ukončený v rozpore s čl. I. Zásad, podľa ktorého sa má končiť audit vyhotovením zápisu. Tento pracovníkmi úradu nebol pri jeho skončení vyhotovený a žalobcovi odovzdaný, ale závery auditu boli spísané až v Protokole č. 2014/800/001138/00231 z autorizačného auditu. Tento dokument žalobcovi nebol pri skončení auditu odovzdaný a pracovníci úradu jeho obsah so žalobcom neprerokovali, čo žalobca považuje za závažný nedostatok v postupe úradu, pretože v zmysle ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku správnemu orgánu vyplýva povinnosť umožniť účastníkovi vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia. Konaním žalovaného teda bolo zasiahnuté do procesných práv žalobcu, keď mu nebolo umožnené účinne obhajovať svoje práva a záujmy. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.11.2014 žiadal konanie zastaviť podľa § 248 písm. c) O.s.p., pretože podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickej osobe a neznamená právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania. Alternatívne žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci a zistil všetky skutočnosti potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci, pričom postupoval v súlade so zákonom o posudzovaní zhody a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V priebehu celého správneho konania neboli žiadnym spôsobom porušené práva žalobcu ako účastníka konania. Úrad rozhodol o žiadosti žalobcu vo veci autorizácie, nie akreditácie ako uvádza žalobca, nakoľko autorizácia sa vykonáva podľa zákona o posudzovaní zhody a akreditácia sa vykonáva podľa zákona č. 505/2009 Z.z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a pojem akreditácia je definovaný v § 2 písm. a) zákona č. 505/2009 Z.z. odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008. Žalovaný ďalej uviedol, že úrad pri vyhotovovaní prvostupňového rozhodnutia žalobcovi dal príležitosť obhajovať svoje práva a záujmy, žiadnym spôsobom mu neznemožňoval tento cieľ dosiahnuť, a to ani svojim aktívnym (napr. nebránil žalobcovi nazerať do spisov, žalobca mal možnosť vyjadriť sa počas celého konania pred správnym orgánom k skutkovému stavu veci, navrhovať dôkazy), či pasívnym správaním, ktoré by bolo v rozpore so zákonom. Tiež má za to, že pri vydávaní rozhodnutia postupoval správne a v súlade so zákonom o posudzovaní zhody, ako aj v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto sa nestotožňuje s dôvodmi žaloby žalobcu, druhostupňové rozhodnutie v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím považuje za zákonné, rovnako ako aj postup správneho orgánu vo veci. III. V rámci predbežného posúdenia žaloby sa súd v prvom rade musel vysporiadať so žalovaným namietanou skutočnosťou, či napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné súdom s poukazom na ust. § 248 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania. Podľa názoru súdu napadnuté rozhodnutie nespadá do rámca vymedzeného ust. § 248 písm. c) O.s.p., pretože autorizácia je rozhodnutie o poverení podnikateľa alebo inej právnickej osoby na vykonávanie posudzovania zhody podľa zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody (§ 11 ods. 1 cit. zák.) a nejedná sa o rozhodnutie o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti žalobcovi, pretože autorizácia nebola žalobcovi udelená z dôvodu nespĺňania odbornej spôsobilosti, ale nepreukázania splnenia podmienok na udelenie autorizácie, a to schopnosti organizačne zabezpečiť nestrannosť výkonu činnosti pri posudzovaní zhody, objektivitu a nezaujatosť kontrolných úkonov, vecnosť a nestrannosť vypracúvaných písomných správ a protokolov a nezaujato vyhodnotiť oznámené a vlastné zistenia a návrhy všetkých zainteresovaných subjektov. Ide o splnenie podmienok skôr technického charakteru, pri ktorých sa neposudzuje odborná spôsobilosť žalobcu spojená s posudzovaním zhody. Žalovaným uvedený dôvod nepriznania autorizácie nemá nič spoločné s odbornou spôsobilosťou žalobcu, a preto rozhodnutie žalovaného o neudelení autorizácie nie je rozhodnutím o nepriznaní, resp. odňatí odbornej spôsobilosti. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f O.s.p., keď účastníci konania boli riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a žalobca sa nevyjadril. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2014/301/005358/02123 zo dňa 12.08.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím úradu č. 214/800/003565/01181 zo dňa 27.05.2014. Rozhodnutím žalovaného bol podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietnutý a výrok prvostupňového rozhodnutia zmenený tak, že: „Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť posudzovania zhody, príslušný podľa § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody“) podľa § 11 ods. 5 písm. c) zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody neudeľuje autorizáciu žalobcovi na technický predpis: nariadenie vlády SR č. 576/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenia a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 400/1999 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky v znení nariadenia vlády SR č. 329/2003 Z.z. (ďalej len nar. vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z. z.) v rozsahu: - schvaľovanie pracovných postupov určených na vyhotovenie nerozoberateľných spojov pre tlakové zariadenie kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1, bod 3.1.2; - schvaľovanie zamestnancov určených na vyhotovenie nerozoberateľných spojov pre tlakové zariadenie kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1, bod 3.1.2; - schvaľovanie zamestnancov určených na vykonávanie nedeštruktívnych skúšok nerozoberateľných spojov tlakových zariadení kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1, bod 3.1.3; z dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienok na udelenie autorizácie, a to schopnosť organizačne zabezpečiť nestrannosť výkonu činnosti pri posudzovaní zhody, objektivitu a nezaujatosť kontrolných úkonov, vecnosť a nestrannosť vypracúvaných písomných správ a protokolov, a to tak zo strany vedúcich, ako aj technických zamestnancov, zhrnúť a nezaujato vyhodnotiť oznámené a vlastné zistenia a návrhy všetkých zainteresovaných subjektov“. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 18.12.2013 doručil úradu žiadosť o autorizáciu/notifikáciu podľa § 11 zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody na posudzovanie zhody podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z.z., v rozsahu schvaľovania: - pracovných postupov určených na vyhotovenie nerozoberateľných spojov pre tlakové zariadenie kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1 bod 3.1.2; - zamestnancov určených na vyhotovenie nerozoberateľných spojov pre tlakové zariadenie kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1 bod 3.1.2; - zamestnancov určených na vykonávanie nedeštruktívnych skúšok nerozoberateľných spojov tlakových zariadení kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1 bod 3.1.3.. Dňa 12.02.2014 úrad vykonal autorizačný audit, ktorého závery sú uvedené v Protokole č. 2014/800/001138/00231 z autorizačného auditu zo dňa 19.02.2014 (ďalej len „protokol z autorizačného auditu“). V protokole z autorizačného auditu sa konštatuje neplnenie podmienok autorizácie podľa § 11 ods. 5 zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody v štyroch oblastiach (ďalej len „nezhody“). Na základe uvedeného úrad v protokole z autorizačného auditu vyzval žiadateľa o prijatie nápravných opatrení a zaslanie dôkazov o odstránení nezhôd do 60 dní odo dňa doručenia protokolu z autorizačného auditu. Protokol z autorizačného auditu bol žiadateľovi doručený dňa 24.02.2014. Dňa 20.03.2014 žiadateľ doručil úradu podanie „PROTOKOL č. 2014/800/001138/00231 - stanovisko“, v ktorom žiadateľ uvádza pripomienky k rozsahu, použitej terminológii, namieta porušovanie bližšie nešpecifikovaných zákonov a nariadení a vydanie nešpecifikovaného rozhodnutia a žiada o nápravu zistených nedostatkov. Úrad zaslal žiadateľovi Odpoveď na stanovisko k Protokolu č. 2014/800/001138/00231 zo dňa 14.04.2014, v ktorom vysvetlil rozsah autorizačného auditu spolu s rozdielom medzi akreditáciou a autorizáciou a skutočnosť, že zaslaním protokolu z autorizačného auditu nebolo správne konanie o autorizácii ukončené a taktiež upozornil na plynutie lehoty pre prijatie nápravných opatrení a zaslanie dôkazov o odstránení nezhôd. Dňa 24.04.2014 žiadateľ doručil úradu podanie „Predloženie dokumentácie týkajúcej sa Autorizovanej osoby CZO Trnava“, ktorého obsahom je list č. 1 - „Odpoveď na stanovisko k Protokolu č. 2014/800/001138/00231 zo 14. 4. 2014 - vyjadrenie Cechu zváračských odborníkov“ a list č. 2 - „Oznámenie o odstránení tkz. nezhôd v zmysle Protokolu č. 2014/800/001138/00231“. Úrad posúdil žiadosť žiadateľa spolu s prílohami, „Odstránenie nedostatkov v zmysle Správy o odstránení nedostatkov podania“ zo dňa 22.01.2014, protokol z autorizačného auditu zo dňa 19.02.2014, „PROTOKOL č. 2014/800/001138/00231 - stanovisko“ zo dňa 20.03.2014, „Predloženie dokumentácie týkajúcej sa Autorizovanej osoby CZO Trnava“ zo dňa 24.04.2014 a Protokol o schválení postupu zvárania podľa STN EN ISO 15614-1 dostupný na webovom sídle <. Po zistení, že žalobca nepreukázal prijatie nápravných opatrení ani nezaslal dôkazy o odstránení všetkých nezhôd uvedených v protokole z autorizačného auditu v úradom stanovenej lehote a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienky autorizácie podľa § 11 ods. 5 písm. c) zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a nevedie dokumentáciu a evidenciu, ktorá preukazuje plnenie uvedených podmienok autorizácie v zmysle § 11 ods. 6 zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, úrad rozhodol tak, že rozhodnutím žiadateľovi neudelil autorizáciu. Proti rozhodnutiu o neudelení autorizácie podal žiadateľ dňa 23. júna 2014 v zákonnej lehote rozklad o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozklad zamietol a zmenil prvostupňové rozhodnutie len vo výroku tak, že do výroku rozhodnutia doplnil odsek a písmeno ustanovenia (§ 11 ods. 5 písm. c) zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody) na základe ktorého sa neudelila žiadateľovi autorizácia a taktiež doplnil dôvod neudelenia autorizácie, resp. splnenie ktorých podmienok na udelenie autorizácie žiadateľ nepreukázal. V. Podľa § 1 písm. c) zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, tento zákon upravuje postupy posudzovania zhody výrobkov s technickými požiadavkami (posudzovanie zhody). Podľa § 3 ods. 1 písm. g) zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, úrad je ústredný orgán štátnej správy na úseku technickej normalizácie a posudzovania zhody, ktorý udeľuje a odníma autorizáciu a pravidelne kontroluje existenciu a plnenie podmienok uvedených v rozhodnutí o autorizácii autorizovanou osobou podľa tohto zákona. Podľa § 11 ods. 1 prvá veta zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, autorizácia je rozhodnutie úradu podľa tohto zákona alebo príslušného ministerstva podľa osobitného predpisu o poverení podnikateľa alebo inej právnickej osoby na vykonávanie posudzovania zhody. Podľa § 11 ods. 2 zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, na autorizáciu podľa odseku 1 nie je právny nárok. Podľa § 11 ods. 5 písm. c) zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, úrad alebo ministerstvo môže rozhodnúť o autorizácii na základe žiadosti osoby uvedenej v § 1 písm. d) zákona o zhode a preukázania splnenia podmienok, že je schopná organizačne zabezpečiť nestrannosť výkonu činnosti pri posudzovaní zhody, objektivitu a nezaujatosť kontrolných úkonov, vecnosť a nestrannosť vypracúvaných písomných správ a protokolov, a to tak zo strany vedúcich, ako aj technických zamestnancov, zhrnúť a nezaujato vyhodnotiť oznámené a vlastné zistenia a návrhy všetkých zainteresovaných subjektov. Podľa § 11 ods. 6 zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, autorizovaná osoba vedie dokumentáciu a evidenciu, ktorá preukazuje plnenie uvedených podmienok autorizácie. Podľa § 34 zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú na konania podľa § 9 ods. 5, § 22 a § 26 až 29. Z obsahu administratívneho spisu mal súd jednoznačne preukázané, že napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o neudelení autorizácie žalobcovi podľa §11 ods. 5 písm. c) zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, na posudzovanie zhody v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z. z., v rozsahu schvaľovania: - pracovných postupov určených na vyhotovenie nerozoberateľných spojov pre tlakové zariadenie kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1 bod 3.1.2; - zamestnancov určených na vyhotovenie nerozoberateľných spojov pre tlakové zariadenie kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1 bod 3.1.2; - zamestnancov určených na vykonávanie nedeštruktívnych skúšok nerozoberateľných spojov tlakových zariadení kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1 bod 3.1.3.. Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a preukázania splnenia podmienok v zmysle ust. § 11 ods. 5 zák. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody žalovaný správny orgán vykonal dňa 12.02.2014 autorizačný audit o čom bol spísaný Protokol z autorizačného auditu č. 2014/800/001138/00231 zo dňa 19.02.2014. Po vyhodnotení autorizačného auditu úrad zistil, že žalobca nespĺňa podmienky autorizácie podľa § 11 ods. 5 cit. zákona v štyroch oblastiach, teda boli zistené nezhody, čo bolo konštatované aj v spísanom protokole. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 24.02.2014 a súčasne bol úradom vyzvaný o prijatie nápravných opatrení a zaslanie dôkazov o odstránení nezhôd v lehote 60 dní odo dňa doručenia protokolu. Žalobca dňa 20.03.2014 doručil úradu stanovisko k protokolu a dňa 24.04.2014 predložil Oznámenie o odstránení nezhôd v zmysle protokolu. Následne úrad posúdil žalobcovu žiadosť spolu s ostatnými prílohami: Odstránenie nedostatkov v zmysle Správy o odstránení nedostatkov podania zo dňa 22.01.2014, Protokol z autorizačného auditu zo dňa 19.02.2014, Stanovisko k protokolu zo dňa 20.03.2014, „Predloženie dokumentácie týkajúcej sa Autorizovanej osoby CZO Trnava“ zo dňa 24.04.2014 a Protokol o schválení postupu zvárania podľa STN EN ISO 15614-1 a zistil, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na udelenie autorizácie, a to schopnosť organizačne zabezpečiť nestrannosť výkonu činnosti pri posudzovaní zhody, objektivitu a nezaujatosť kontrolných úkonov, vecnosť a nestrannosť vypracúvaných písomných správ a protokolov, a to tak zo strany vedúcich, ako aj technických zamestnancov, zhrnúť a nezaujato vyhodnotiť oznámené a vlastné zistenia a návrhy všetkých zainteresovaných subjektov. Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci musí konštatovať, že žalovaný postupoval správne, keď po vyhodnotení skutkového stavu a predložených dôkazov ustálil, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky v zmysle ust. § 11 ods. 5 písm. c) cit. zákona a žalobcovi následne napadnutým rozhodnutím autorizáciu žalobcovi neudelil. Ust. § 11 ods. 5 cit. zákona dáva žalovanému správnemu orgánu možnosť a nie povinnosť rozhodnúť o autorizácii žalobcu po preukázaní splnení podmienok uvedených v ust. § 11 ods. 5 cit. zákona. Jednou z týchto podmienok v zmysle ust. § 11 ods. 5 písm. c) cit. zák. je aj preukázanie, že žalobca spĺňa schopnosť organizačne zabezpečiť nestrannosť výkonu činnosti pri posudzovaní zhody, objektivitu a nezaujatosť kontrolných úkonov, vecnosť a nestrannosť vypracúvaných písomných správ a protokolov, a to tak zo strany vedúcich, ako aj technických zamestnancov, zhrnúť a nezaujato vyhodnotiť oznámené a vlastné zistenia a návrhy všetkých zainteresovaných subjektov. Hodnotenie týchto odborných otázok zákon zveril práve správnemu orgánu a súdu neprináleží vyhodnocovať preukázanie splnenia týchto podmienok. Naviac je nutné uviesť, že na udelenie autorizácie, teda na poverenie podnikateľa alebo inej právnickej osoby na vykonávanie posudzovania zhody podľa § 11 ods. 1 nie je právny nárok (§ 11 ods. 2 cit. zákona), teda je na úvahe a právnom posúdení žalovaného, či žiadateľovi autorizáciu udelí alebo neudelí, ak splní zákonom vyžadované podmienky. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi autorizáciu a akreditáciou. Autorizácia sa vykonáva podľa zákona o posudzovaní zhody, ktorou sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zák. rozumie povolenie vykonávať posudzovanie zhody pre úzku, všeobecne záväzným právnym predpisom určenú oblasť výrobkov s uznaním výstupov autorizovanej osoby v medzinárodnom, resp. európskom meradle. Akreditácia sa vykonáva podľa zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pojem akreditácia je definovaný v § 2 písm. a) zákona č. 505/2009 Z. odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008, v zmysle ktorého „akreditácia je potvrdenie vnútroštátneho akreditačného orgánu o tom, že orgán posudzovania zhody spĺňa požiadavky vykonávať špecifické činnosti posudzovania zhody stanovené harmonizovanými normami a v prípade potreby akékoľvek dodatočné požiadavky vrátane tých, ktoré sú stanovené v príslušných sektorových systémoch“. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca má udelenú akreditáciu na schvaľovanie zamestnancov určených na vykonávanie nedeštruktívnych skúšok nerozoberateľných spojov tlakových zariadení kategórie II., III. a IV. podľa prílohy č. 1 bod 3.1.3. nariadenia vlády SR č. 576/2002 Z. z. nie pre účely autorizácie/notifikácie. Pri posudzovaní podmienok nemôže ísť o duplicitu posudzovania, tak ako to žalobca uvádza, pretože v autorizačnom audite bol jasne definoval jeho predmet. Súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalobcu, žalobca rozšíril podmienky pre udelenie autorizácie prostredníctvom svojho metodického pokynu. Predmetný metodický pokyn bol vydaný úradom podľa § 30 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, podľa ktorého úrad vypracúva koncepciu štátnej politiky, vykonáva metodickú činnosť a dozerá na plnenie úloh v oblasti normalizácie, metrológie, kvality, posudzovania zhody a akreditácie orgánov posudzovania zhody, za účelom jednotného postupu autorizovaných osôb pri postupoch spojených s posudzovaním zhody. Metodický pokyn nie je všeobecne záväzný, má však dôležité postavenie vo vzťahu dodržiavania ústavného princípu rovnosti osôb pred zákonom. Ak by žalobca preukázal splnenie podmienok na udelenie autorizácie iným spôsobom ako je uvedené v metodickom pokyne, neznamená to, že by mu autorizácia udelená nebola. Keďže žalobca zákonom požadované podmienky nepreukázal, čo vyplýva aj zo spisového materiálu, úrad nemal inú možnosť ako autorizáciu žiadateľovi neudeliť. Súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, keď namietal postup žalovaného v tom, že po skončení auditu nebol vyhotovený zápis ale protokol, s ktorým sa nemal možnosť sa oboznámiť v čase, kedy „mohol ovplyvniť jeho obsah“ a navrhnúť dôkazy. Za zápis z vykonaného auditu možno považovať vyhotovený protokol, nakoľko úrad pri výkone autorizačného auditu postupoval primerane podľa zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe. V prípade, ak sa pri autorizačnom audite nepotvrdí preukázanie splnenia podmienok na udelenie autorizácie o výsledku autorizačného auditu, vypracúva sa protokol a ak sa pri autorizačnom audite potvrdí preukázanie splnenia podmienok na udelenie autorizácie z autorizačného auditu, vypracúva sa záznam. Je potrebné poznamenať, že formulácia označenia záverečnej správy nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu mal súd tiež preukázané, že žalobca mal možnosť sa k protokolu vyjadriť a mal možnosť doplniť dôkazy, prípadne iné objasnenia, ako aj odstrániť zistenia do 60 dní od jeho doručenia. Žalobca sa k protokolu vyjadril trikrát, dňa 18.03.2014 „Protokol č. 2014/800/001138/00231 - stanovisko“, dňa 23.04.2014 zaslal list č. 1: „Odpoveď na stanovisko k Protokolu č. 2014/800/001138/00231 zo 14.04.2014 - vyjadrenie Cechu zváračských odborníkov“ a list č. 2: „Oznámenie o odstránení tzv. nezhôd v zmysle Protokolu č. 2014/800/001138/00231“. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci a zistil všetky skutočnosti potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci, pričom postupoval v súlade so zákonom o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a inými všeobecne záväznými platnými právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti uvedené v správnom poriadku, v odôvodnení správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a vyjadreniami žalobcu. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) v znení zákona č. 33/2011. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.