KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava14. 1. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/223/2014 z 14. 1. 2016

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2017, sp. zn. 10Sžo/23/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201749.1 (18. 04. 2017). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. januára 2016, sp. zn. 6S/223/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1014201749.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/223/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201749
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201749.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu
Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: B.. T. G., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX L., P. XX, C.. Z., zastúpený advokátom: JUDr. Tatianou Vorobelovou, Bajzova 2, 040 01
Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KM-OLVS-55/2014/OPK zo dňa 10.9.2014 v
spojení s Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 129 zo dňa 25.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného č.p.: KM-OLVS-55/2014/OPK zo dňa 10.9.2014, ktorým žalovaný zamietol rozklad, proti
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a potvrdil Personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 129 zo dňa 25.06.2014, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e)
zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len
zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. V odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia bolo uvedené, že žalobca zvlášť hrubo porušil osobnú prísahu v dňoch 17., 18., 25.,
20. 25. a 30. apríla 2014s opisom jednotlivých protiprávnych konaní, nebol čestným a disciplinovaným
príslušníkom policajného zboru, neriadil sa zákonmi, súboje sily a schopnosti nevynakladal na to, aby
chránil práva občanov, ich bezpečnosť, ale naopak neoprávnene vošiel do domu J. X. a jej sestry T..
H. U. na ulici SI. XX v obci U. a zdržiaval sa v ňom, opakovanie pod hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy
vymáhal vrátenie finančných prostriedkov, ktoré J. X. zapožičal a neboli vrátené v dohodnutej lehote,
vyhrážal sa a vulgárne nadával J. X. aj jej sestre T.. H. U., čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj
ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), g) h) zákona, pretože sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť PZ SR alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Skutkový stav bol
zistený vlastným šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona zabezpečil záznam
tiesňovej linky 158 z 30. 4. 2014, výsluch žalobcu, zápisnice o výsluchoch osôb na zistenie a objasnenie
skutočného stavu na veci L.. H. T., J. X., P.Ó. H., Y. L., T.. H. U., L. G., Y. R., L. G., Y. J., W. I., ako aj
vyjadrenie odborového orgánu. V personálnom rozkaze žalovaný všeobecne opisuje výpoveď žalobcu
tak, že opísal okolnosti zoznámenia sa s J. X. a jej sestrou ako aj okolnosti, za ktorých jej požičal finančné
prostriedky. Opisuje spôsob komunikácie medzi nimi, kedy sa snažil, aby mu tieto finančné prostriedky
boli vrátené, pričom zdôrazňuje, že jej ani jej sestre sa nevyhrážal, ani im nenadával, konanie ako ho
popísala J. X. nie je pravdivé. Žalovaný na jednej strane rozsiahle do podrobností cituje výpoveď J. X.,
na druhej strane neuvádza dôležité tvrdenia z jeho výpovede, ktorými vyvracia jej tvrdenia. Rozpory v



tvrdeniach žalovaný neodstránil, nehodnotil vierohodnosť výpovedí, neuvádza prečo uveril osobám J. X.
a jej sestre a prečo neuveril jemu a jeho bratovi L. G.É.. Žalovaný v odôvodnení personálneho rozkazu
poukazuje na to, že dôsledne vyhodnotil uvedené dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech žalobcu alebo neprospech, ako sa však vysporiadal s protichodnými
tvrdeniami v priebehu konania neuvádza. Z odôvodnenia nevyplýva vyhodnotenie výpovedí ďalších
osôb, žalovaný ani nepoukazuje na ich konkrétne súvislosti s inými vykonanými dôkazmi. V rozklade
proti personálnemu rozkazu spochybňoval hodnovernosť výpovedí osôb J. X. a jej sestry T.. H. U. v
súvislosti s ich tvrdením o násilnom správaní a o hrozbe ublíženia na zdraví. Žalovaný v odvolacom
konaní sa nezaoberal tvrdeniami vo výpovedi žalobcu, ktorými popieral tvrdenia J. X. a jej sestry, taktiež
za dôkaz nepovažoval ani výpoveď L. G., ktorý taktiež poprel ich tvrdenia a túto výpoveď ponechal
bez povšimnutia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zabezpečené dôkazy nadriadeným,
najmä výsluchom Y. R., W. I., policajta OO PZ Y.B. J., policajta OO PZ Zvolen L. G., zvukový záznam
tiesňovej linky 158 vo fotokópie SMS správ, potvrdzujú vierohodnosť výpovedí J. X. a jej sestry. Pričom
ale žalovaný konštatuje, že tieto vypočuté osoby nepočuli obsah konverzácie medzi žalobcom a v danom
baby stavbou alebo jej sestrou, teda nepotvrdzujú žalobcovo protiprávne konanie, zároveň dodáva, že
všetky ostatné okolnosti uvádzané J. X. a jej sestrou T.. H. U. súhlasia a zhodujú sa s výpoveďami
vypočutých osobôb. Žalobca v žalobe poukazuje na výpoveď vodiča autobusu Y. R., W. I. a L. G.,
pričom tvrdí, že žalovaný nesprávne vyhodnotil jeho výpoveď ako dôkaz protiprávneho konania žalobcu.
Žalobca tiež poukazuje, že v spise žalovaného sa nenachádza úradný záznam o vyťažení osôb T. X.,
suseda J. X., ktorý uviedol, že si nepamätá na krik a vyhrážky v období posledného mesiaca na ich
dvore alebo v dome. Y. X. a jeho manželka X., taktiež susedia, zhodne uviedli, že nemajú vedomosť, aby
v tomto dome dochádzalo k nejakým konfliktom. T. C., suseda, uviedla, že si nevšimla žiadne konflikty,
verbálne a fyzické útoky na sestry, uviedla ale, že pracuje na Obecnom úrade v U. a má vedomosť o tom,
že majú na požičiavané peniaze od viacerých ľudí a potýkajú sa s finančnými problémami. Výpovede
týchto osôb žalovaný ponechal bez povšimnutia. Napriek tomu tvrdí žalovaný v napadnutom rozhodnutí,
že dôvody prepustenia žalobcu sú bezpochyby dané a rozhodnutie bolo vydané na základe presne
a úplne zisteného skutočného stavu veci a v súlade so zákonom, každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti boli riadne vyhodnotené. Uvádza, že skutková podstata protiprávneho
konania zakladajúceho žalobcovo prepustenie zo služobného pomeru bola zistená ako žalovaný uvádza
na základe výpovedí osôb, ale výpoveď žalobcu ako účastníka konania sa úplne líšila od výpovedí
uvedených osôb. Žalobca namietal, že mu nebola umožnená konfrontácia s vypočúvanými osobami
a nebolo mu umožnené, aby bol prítomný pri ich výpovediach. Na základe uvedeného žalobca tvrdí,
že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby vychádzalo zo zisteného skutkového stavu,
ktorý je v rozpore s obsahom spisu a zistenia skutkového stavu je nepostačujúce pre posúdenie veci,
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká
vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru
príslušníka policajného zboru personálnym rozkazom ministra vnútra SR číslo 129 zo dňa 25. 6. 2014
a uviedol výpočet dôvodov jeho prepustenia. Žalovaný uviedol, skutkový stav v predmetnej veci bol
zadokumentovaný vlastným šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona číslo 73
998 Z.z. Zabezpečil zvukový záznam zo systému REDAT tiesňovej linky telefónneho čísla 158 zo dňa
30. 4. 2014 uložené na CD nosiči a jeho písomný prepis, zápisnicou o výsluchu osoby na zistenie a
objasnenie skutočného stavu veci - J. X., zápisnicou o výsluchu účastníka konania vo veci prepustenia
zo služobného pomeru - žalobcu, zápisnicou o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného
stavu veci - policajtky Obvodného oddelenia Policajného zboru Zvolen T.. P. H., zápisnicou o výsluchu
osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci - policajta OO PZ Zvolen Y. L. , zápisnicu po
výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci - vodiča autobusu Y. R., zápisnicou o
výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci - policajta OO PZ Zvolen Y. J., zápisnicu
o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci - W. I.. Nadriadený ďalej zabezpečil
záznam o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, z fotokópie prezenčných listín z
preškolení z interných predpisov súvisiacich s konaním, vyjadrenie príslušného odborového orgánu,
zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu ako aj ďalší dokumentačný materiál, ktorý je obsahom na vec sa
vzťahujúceho spisového materiálu. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa nezaoberal tvrdeniami
v jeho výpovediach, túto nepovažoval za dôkaz, ani v rozhodnutí necituje tvrdenia žalobcu, ktorými
popieral tvrdenia J. X. a T.. H. U., že za dôkaz nepovažoval ani výpoveď L. G.É., ktorá tiež poprela ich
tvrdenia a túto výpoveď ponechal bez povšimnutia. Žalovaný naopak tvrdí, že v personálnom konaní o
prepustení boli zabezpečené relevantné dôkazy a postupovalo sa v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1



zákona číslo 73/1998 Z.z.. Dôkazy boli následne podľa ustanovenia § 238 ods. 4 zhodnotené podľa
vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vidí vzájomnej súvislosti. Tvrdí, že nadriadený
podľa vlastnej úvahy posudzuje, či určitá skutočnosť sama považovať za dokázanú, či vykonané
dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, prípadne obstarať ešte iné podklady
pre rozhodnutie. Žalovaný tvrdil, že vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy a že prvostupňový orgán
správne dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním, uvedeným v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia, porušil služobnú prísahu z dlážky hrubým spôsobom a že jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zaoberám
námietkou žalobcu pohľadom situácie na autobusovej stanici, na katastrálnom úrade vo Zvolene a
pohľadom zapožičania finančných prostriedkov žalobcom J. X.. Žalovaný uvádza, že trvá na tom, že
sa dostatočným spôsobom zaoberal vierohodnosťou výpovede J. X. a T.. H. U. a v konaní zabezpečil
dostatok dôkazov potvrdzujúcich ich vierohodnosť ako aj preukazujúcich protiprávne konanie žalobcu,
ktorý nadriadený vyhodnotil ako porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Uviedol, že
mená osôb, od ktorých si menované mali požičať finančnú hotovosť, ako aj čestné prehlásenie L.. H. C.,
respektíve zabezpečenie výpovedí týchto osôb nemá žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci. Konanie J.
X. nebolo predmetom personálneho konania o prepustení žalobcu, žalobca mal možnosť podať na vilu
trestné oznámenie aj ikona neriešiť zákonným spôsobom prostredníctvom orgánov činných v trestnom
konaní, nie svojim protiprávnym konaním.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie na nariadenom pojednávaní, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu
správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a
hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Úlohou súdu v tomto konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a či konaním
žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona číslo 73/1998
Z.z. z hľadiska závažnosti možného negatívneho vplyvu v služobnom pomere.

Z administratívneho spisu súd zistil, že vyšetrovateľ PZ odboru inšpekčnej služby stred vzniesol dňa
2.5.2014 obvinenie žalobcovi pre zločiny vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, prečin
porušovania domovej slobody podľa §194 ods.1 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného poriadku a bolo
rozhodnuté o jeho väzobnom stíhaní.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súd zistil, že na základe uvedeného
vzneseného obvinenia, bolo voči žalobcovi začaté konanie o prepustenie zo služobného pomeru.
Následne bol žalobca personálnym rozkazom č. 129 zo dňa 25. 6. 2014 prepustený zo služobného
pomeru príslušníka Policajného zboru. Dôvodom, pre ktorý bol žalobca prepustený zo služobného
pomeru bola skutočnosť, že žalobca
1) dňa 17. 4. 2014 v čase okolo 20 .30 hodiny na autobusovej stanici vo Zvolene zabúchal na dvere
autobusu, aby upútal pozornosť J. X. narodenej 21.11.1967, bytom U., D. U. XXX/XX, ktorú gestom ruka
ako aj zvýšeným hlasom vyzval slovami: „ pani X. nechcete sa odviesť? “ a „ Poď von!“. Potom, čo J. X.
vyšla z autobusu, menovaný jej povedal: „ Špina ako si si to dovolila neohlásiť sa, čo si vybavila, že ťa
musím naháňať “, následne načo ukázala vodičovi autobusu gestom rúk, že môže ísť. Autobus odišiel,
medzitým pristúpil k nim brat menovaného L. G., narodený XX. X. XXXX, bytom L., bol P. XXX/XX.
Menovaný začal do J. X. hruďou strkať a spoločne začali jej vulgárne nadávať slovami „ piča zasraná,
štetka zastaraná, kurva, obyčajná prostitútka, aby išla zarábať na E55 a toto rozvoj násilia a hrozbou
inej ťažkej ujmy, to je, že ju hodia do auta a zbijú ju, že poznajú ľudí, ktorí vedia ublížiť, či chce chodiť
so škrabancom, že budú chodiť po všetkých ľuďoch, od ktorých má požičané, ju nútili, aby im vrátila



požičané finančné prostriedky, ktoré nevrátila v určenej lehote. Následne odišli a v čase o 23:00 hod.
toho istého dňa jej menovaný zavolal na mobilný telefón, kde sa jej opýtal, že či pochopila, čo jej hovoril
a žiadal vrátiť finančné prostriedky. Povedal, že ich má vrátiť iba jemu a bude mať pokoj.
2) Dňa 25. 4. 2014 v čase o 17 .30 hod. do 20.00 hod. v presne nezistenom čase prišiel do domu v obci U.
na ulici U. Č. XXX/XX, aj napriek tomu, že dňa 17. 4. 2014 mu T.. H. U. povedala, že už je jeho konanie
obťažujúce, že je to voči J. X. prenasledovanie a je to trestný čin a on ako policajt by potom mal vedieť a
upozornila ho, aby k nim do domu už nechodil. Opakovane sa pýtal na J. X., či vybavuje peniaze, kedy
budú peniaze, následne povedal, že táto situácia sa už musí radikálne riešiť a pod hrozbou násilia a inej
ťažkej ujmy so slovami: „ Aj V. bol veľký frajer a mal napožičiavané peniaze a stačil len slabší granát a
celý sa posral. Podaným bolo treba na tento dom silnejší, ale aj to sa dá vybaviť “,vymáhal od T.. H. U.,
vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mu nevrátila J. X. určenej lehote.
3) Dňa 25. 4. 2014 v čase od 17. 30 hod do 20. 00 hod vo Zvolene v budove katastra na chodbe pri
schodoch, potom čo si J. X. vyvolal z kancelárie T.. H. U., spoločne s L. G. vulgárne nadávali J. X.
slovami: „Sviňa podvodnícka, kurva“, pričom pod hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy s otázkami „ či pozná
ľudí z Paríža, ktorý vedia upravovať tváre, či sa spamätá až keď jej vybuchne tá chajda, že dopadne
veľmi zle, že aj zabiť je ju málo, vymáhali od J. X. vrátenie požičaných finančných prostriedkov, ktoré
nevrátila v určenej lehote, pričom menovaný dodal, že aj oľutuje tie 4 tisícky ale J. X. zničí.
4) Dňa 26. 4. 2014 v čase okolo 14. 00 mu hod. v obci U. čakal J. X. pri susedovom dome, nakoľko
vedel, že pôjde autobusom do Zvolena, pričom keď vyšla z domu povedali jej, že ju autom zavezie do
Zvolena s čím ona nesúhlasila a pešo išla na zastávku. Cestou na zastávku ju znova zastavil a chcel,
aby nastúpila k nemu do auta, čo J. X. neurobila a išla na zastávku, kde už menovaný čakal a začal
jej nadávať so slovami: „ podvodníčka, špina hnusná, kurva“. Následne v presne nezistenom čase v
poobedných hodinách toho istého dňa, pred obchodným domom OC Európa vo Zvolene vymáhal pod
hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy od J. X. o vrátenie finančnej hotovosti, ktorú jej požičal a ktorú zmluvu
určenej lehote nevrátila so slovami, že aj pán V. bol frajer dovtedy, kým mu nevybuchol granát, že pán
V. bol väčší frajer ako je ona, že jej bude znepríjemňovať život, že je dosť stará a má myslieť na smrť,
že sa vyserie na tých 4000, chýbať mu nebudú, ale ju zničí.
5) Dňa 30. 4. 2014 o 10. 00 hod. v obci U. na ulici U. Č. XXX/XX, na dvore rodinného domu od T.. H. U.
pod hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy vymáhal vrátenie finančnej hotovosti so slovami, že ona je mozog
podvodnej operácie a všetky peniaze z podvodu má uložené na účtoch na U.. Keďže má peniaze, má
vyplatiť iba jeho, lebo inak ju pripraví o všetkých klientov, dodal že ak by sestra náhodou v tomto období
zomrela, čo sa už môže stáť, pretože už nie je najmladšia, či by potom bola ochotná vyplatiť peniaze
ktoré mu ona dlhuje. Tiež povedal, že na tento dom by stačil 1 granát, aj keď silnejší ako u V., že je
zvedavý kam by sa potom pobalili, že sa na to teší.
6) Dňa 30. 4. 2014 v čase okolo 13. 00 hod v obci U. na ulici U. Č. XXX/XX, L. G. neoprávnene vnikol
do domu tak, že si otvoril zatvorené dvere do domu a odtlačil komodu, ktorou boli tieto dvere z vnútornej
strany domu zabezpečené. Následne neoprávnene vošiel do domu, kde so slovami: „ Švandra je už
doma “ hľadal J., ktorá sa v tom čase nachádzala doma sama a ukryla sa pred ním do šatníka, pričom
potom ako ju našiel, telefonicky kontaktoval menovaného so slovami: „ Našiel som tú špinu, že švandru
hnusnú, budeš potešený “. Po pár minútach na to vošiel do domu bez povolenia menovaný a potom
sa naspäť do domu vrátila z prechádzky so psom aj T.. H. U., kde menovaného a jeho brata spoločne
začali vyzývať, aby opustili dom, načo oni nereagovali a žiadali podpísanie dlžobného úpisu. Na to T..
H. U. telefonicky zavolala na tiesňovú linku 158 a oznámila, že sú ohrozované na domácej adrese a
žiadala o vyslanie policajnej hliadky. Po príchode hliadky policajného zboru sa menovaný ani L. G. na
mieste už nenachádzali.

Rozhodnutie o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru
bolo žalobcovi doručené dňa 7. 5. 2014 osobne počas trvania jeho väzby.

V administratívnom spise sa ďalej nachádza úradný záznam Obvodného oddelenia PZ Zvolen zo dňa
30. 4. 2014. Uvádza sa v ňom, že dňa 30. 4. 2014 v čase od 7:30 hod. do 15:30 hod. bola vykonávaná
hliadková služba v služobnom obvode OO PZ Zvolen, v zložení L.. L. G. a B.. Y. J.. V úradnom zázname
B.. Y. J. uviedol, že v čase o 14:00 hodine boli vyslaní stálou službou na preverenie oznámenia, volala
pani SH. bytom U. XXX , že ju tam napáda L. G. a T. G.. V čase o 14:15 hod. sme prišli na adresu U.,
ulica U. XXX/XX v byte býva oznamovateľka H. U.. Cestou na miesto stretli na križovatke oproti idúce
osobné motorové vozidlo L. XXX v, tmavomodrej farby, ktoré viedol L. G.. Toto osobné motorové vozidlo
išlo smerom od U. do L.. S H. U. sme sa skontaktovali a na mieste uviedla, že asi pred minútou od nej
odišli L. a T. G.. L. odišiel smerom na L. a T. smerom na Z.. Ďalej je v úradnom zázname popísaná



výpoveď Y. U. a J. X. o tom, ako L. a T. G. vstúpili do ich domu, vyhrážali sa im a odmietli odisť napriek
tomu, že na to boli opakovane vyzvaní. Odišli až keď na nich zavolali políciu.

V administratívnom spise sa ďalej nachádza úradný záznam Obvodného oddelenia PZ Zvolen zo dňa
20.05.2014, kde je uvedené, po 15 :12 hod. bola kontaktovaná H. C., bytom X. - L. za účelom výsluchu
vo veci konania prepustenia príslušníka policajného zboru B.. T. G. zo služobného pomeru. L. C., po
oboznámení s predmetom jej vyťaženia k veci uviedla, že dňa 17. 4. 2014 cestovala v čase o 20:30
hod. autobusom z autobusovej stanici vo Zvolene do obce U.. Na autobusovej stanici stretla viacerých
známych, ktorých už dlhšiu dobu nevidela, pretože do obce U. chodieva 3 - 4 krát do roka. Medzi inými
stretla aj pani J. X.. Po nastúpení do autobusu sa usadila na sedadlo a oproti nej na sedadle sedela
pani J. X.. V tom začula búchanie na okno autobusu A zaregistrovala nejakú osobu, ktorá búchala na
uvedené oknom. Pani X. na to reagovala so slovami " idem radšej von, lebo budú nepríjemnosti, však oni
ma odvezú." následne zaregistrovala ako sa pani X. rozpráva pri autobuse s nejakým mužom, nevedela
uviesť či boli dvaja alebo bol sám.

V administratívnom spise sa ďalej nachádza úradný záznam Obvodného oddelenia PZ Zvolen zo dňa
01. 5. 2014. Uvádza sa v ňom, že dňa 01.05.2014 v čase o 7:00 hodine bola hliadka v zložení B.T..
G. H. a U.. T.. P. H. vyslaná stálou službou na adresu pani X. do obce U.Á. ulica U. XXX/XX, kde
bolo potrebné zabezpečovať miesto. V čase okolo 12:00 hod. sa na uvedenej adrese zastavil pán G.
spoločne s bratom, pričom hliadke na mieste uviedli, že prišli za pani X. ohľadne podpísania zmluvy za
požičaný obnos peňazí, ktoré boli zapožičané pani X.. Potom, ako pán G. informoval namieste hliadku
o dôvode návštevy u menovanej zazvonil na zvonček nachádzajúci sa na vstupnej bránke, avšak ani
po opakovaných zvoneniach nik na zvonček nereagoval. Po tomto sa snažil pán G. spoločne s bratom
skontaktovať pani X. takým spôsobom, že niekoľkokrát zatrúbil na aute aby vyšla von ak by náhodou
nefungoval zvonček. Avšak ani na toto trúbenie nikto nereagoval. Vzhľadom na túto skutočnosť pán G.
spoza bránky zakričal "pani X., môžete prísť na chvíľu prosím vás von", čo opakoval niekoľkokrát, avšak
aj po týchto výzvach, pokusoch o skontaktovanie sa s pani X. nikto nereagoval. Návšteva pána G. bola
v súlade s najlepšími morálnymi zásadami.

V administratívnom spise sa nachádza prehľad o odmenách a trestoch žalobcu zo dňa 14. 5. 2014.
Z tohto prehľadu vyplýva, že žalobca bol niekoľkokrát odmenený za iniciatívne a zodpovedné plnenie
služobných úloh. Súd však zistil, že bol aj niekoľkokrát potrestaný za porušenie základných povinností.
Dňa 11. 5. 1995 na ubytovni SOŠ PZ Pezinok v čase od 22:45 do 24:00 po vzájomnej slovnej výmene
hlučným spôsobom napadol fyzicky T.. S. tak že ho rukou udrel do tváre a spôsobil mu zranenie
( zlomenie nosu ) a PN celkom 6 dní. Ďalej dňa 1. 3. 2011 vykonával žalobca obchôdzku ako veliteľ
hliadky, bol vyslaný na preverenie oznámenia, pričom po príchode na miesto kričal na Y. W. a správa
sa arogantne. Celý čas prítomným tykal, správal sa vulgárne, vrieskal, zavolal Y. W. k okienku auta a
povedal, aby ho neštval, že ho zatkne a vyhrážal sa aj jeho manželke. Nasledujú ďalšie tresty za menej
závažné previnenia, ktoré už nemajú násilný charakter.

Priebeh incidentov tak, ako je popísaný vyššie bol potvrdený záznamami z výsluchu J. X., T. G., L. G.,
T.. P. H., Y. L., T.. H. U., Y. R., T. X., L. G., W. I., Y. J..

V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú fotokópie sms správ, ktoré žalobca poslal J. X. a fotokópie
správ oznamujúcich zmeškané hovory žalobcu J. X.. Súd sa tiež oboznámil so zvukovým záznamom
tiesňovej linky zo systému REDAT.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú
prísahu, ktorá znie:
"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a
schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a
to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.



Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. a) g) a h) citovaného zákona policajt je povinný plniť svedomite úlohy,
ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi
riadne oboznámený, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa ust. § 192 zákona č. 73/1998 Z.z., citovaného zákona, policajt môže byť prepustený zo služobného
pomeru iba v prípade, ak
a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné
služobné zaradenie,
b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať
akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho
previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,
c) spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 55
rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,
d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej
službe,
e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest
odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta,
g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
h) v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho
trestného stíhania.

O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f), g) a h) možno rozhodnúť len do
dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo
dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.
Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty
dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu
pre chorobu alebo pre úraz.

Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na
prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy
a obhajovať sa.

Podľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím
konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov
s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä
výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,
vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor
je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti,



boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre
Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo
svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu
možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej
ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému
zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods.
1. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to
aj s nasadením vlastného života.

Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích
orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných
rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis
rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako
doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk"; rovnako sa doručujú rozhodnutia
pozostalým.

Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie
odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od
jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie § 262 o počítaní času. Prvostupňové rozhodnutie
bolo žalobcovi doručené osobne v ústave na výkon väzby. V danom prípade súd z obsahu predloženého
administratívneho spisu zistil, že dôvod na prepustenie zo služobného pomeru žalovaný zistil dňa
30.04.2014 z trestného oznámenia J. X.. Personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru podľa
§ 192 ods. 1 písm. e) zákona bol vydaný dňa 26.6.2014, t.j. v zákonom určenej lehote. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalobca bol oboznámený s návrhom na jeho prepustenie, podkladmi pre rozhodnutie, vyjadril
sa k veci. Procesné postupy boli zachované.

V správnom konaní platí zásada rovnosti účastníkov. Súd sa zaoberal námietkou žalobcu, že táto zásada
bola žalovaným ako aj prvostupňovým orgánom porušená, keď nebol náležite zistený skutkový stav,
vykonané dôkazy boli vyhodnotené v jeho neprospech a na dôkazy vykonané v jeho prospech nebolo
dostatočne prihliadnuté. Uviedol, že žalovaný podrobne cituje výpoveď J. X., na druhej strane neuvádza
k položke tvrdenia z jeho výpovede a žalovaný nehodnotil vierohodnosť výpovedí, a neuvádza prečo
uveril osobám J. X. a jej sestry ak neuveril jemu a jeho bratovi L. G.. Po preskúmaní rozhodnutia
žalovaného a administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal
jednotlivými dôkazmi, v rozhodnutí uviedol ako sa vysporiadal so zabezpečenými dôkazmi. K námietke
žalobcu správne uviedol, že aj keď žalobcom uvedené osoby priamo nepočuli obsah konverzácie medzi
žalobcom a J. X. a jej sestrou a nemôžu priamo potvrdiť protiprávne konanie žalobcu, všetky ostatné
okolnosti uvádzané menovanými súhlasia a zhodujú sa s výpoveďami ostatných vypočutých osôb. Súd
poukazuje hlavne na výpoveď vodiča autobusu Y. R., ktorý videl ako žalobca vyvolal z autobusu J.
X. a rozprával sa s ňou aj s druhým mužom tak ako to opísala ona. Následne dostal pokyn odísť aj
bez tejto cestujúcej hoci mala riadne zakúpený platný cestovný lístok. V tomto prípade výpoveď J. X.
potvrdzuje aj výpoveď H. C., ktorá po oboznámení s predmetom jej vyťaženia k veci uviedla, že dňa
17. 4. 2014 cestovala v čase o 20:30 hod. autobusom z autobusovej stanici vo Zvolene do obce U..
Na autobusovej stanici stretla viacerých známych, medzi inými stretla aj pani J. X.. Po nastúpení do
autobusu sa usadila na sedadlo a oproti nej na sedadle sedela pani J. X.. V tom začula búchanie na
okno autobusu a zaregistrovala nejakú osobu, ktorá búchala na uvedené okno.

Za mimoriadne závažné porušenie služobnej prísahy považuje súd aj násilné vniknutie žalobcu do domu
J. X. a jej sestry. Žalobca tvrdí, že do domu násilne nevnikol, uvedené ho pozvali samé. Výpoveď J. X.
a jej sestry H. U. v tomto prípade potvrdzuje zvukový záznam zo systému REDAT. Z tohto záznamu je
evidentné, že H. U., ktorá na políciu volala jasne vyjadrila, že žalobcu a jeho brata do domu nepozvala,
uviedla, že žalobca a jeho brat vnikli do domu napriek zatvorenej bráne, ktorú poškodili. Uviedla tiež, že
sa už pred žalobcom a jeho bratom nemôžu nijako ubrániť. Následne bola privolaná hliadka. Prítomný
policajt B.. Y. J. uviedol, že v čase o 14:00 hodine boli vyslaní stálou službou na preverenie oznámenia,
volala pani U. X. U. XXX , že ju tam napáda L. G. a T. G.. V čase o 14:15 hod. prišli na adresu U.,
ulica U. XXX/XX v byte bývala oznamovateľka H. U.. Cestou na miesto stretli na križovatke oproti
idúce osobné motorové vozidlo L. XXX, tmavomodrej farby, ktoré viedol L. G.. Toto osobné motorové
vozidlo išlo smerom od U. do L.. S H. sa skontaktovali a na mieste uviedla, že asi pred minútou od nej



odišli L. a T. G.. L. odišiel smerom na L. a T. smerom na Z.. Ďalej je v úradnom zázname popísaná
výpoveď H. U. a J. X. o tom, ako L. H. T. G. vstúpili do ich domu, vyhrážali sa im a odmietli odisť
napriek tomu, že na to boli opakovane vyzvaní. Odišli až keď na nich zavolali políciu. Policajt privolanej
hliadky výslovne v osobnom motorovom vozidle smerujúcom od domu H. U. opoznal brata žalobcu
L. G.. Na druhý deň po tom, čo bola takto privolaná hliadka s cieľom ochrany H. U. H. J. X. potvrdili
ďalší policajti, B.. G. H. a U.. T.. P. H. vyslaní stálou službou na adresu pani X., že v čase okolo 12:00
hod. sa na uvedenej adrese zastavil pán G. spoločne s bratom, pričom hliadke na mieste uviedli, že
prišli za pani X.H. ohľadne podpísania zmluvy za požičaný obnos peňazí, ktoré boli požičané pani X..
Potom, ako pán G. informoval na mieste hliadku o dôvode návštevy u menovanej, zazvonil na zvonček
nachádzajúci sa na vstupnej bránke, avšak ani po opakovaných zvoneniach nik na zvonček nereagoval.
Po tomto sa snažil pán G. spoločne s bratom skontaktovať pani X. takým spôsobom, že niekoľkokrát
zatrúbil na aute aby vyšla von, ak by náhodou nefungoval zvonček. Avšak ani na toto trúbenie nikto
nereagoval. Vzhľadom na túto skutočnosť pán G. spoza bránky zakričal "pani X., môžete prísť na chvíľu
prosím vás von ", čo opakoval niekoľkokrát, avšak aj po týchto výzvach, pokusoch o skontaktovanie sa
s pani X. nikto nereagoval. Uvedené konanie žalobcu a jeho intenzita nie sú zlučiteľné so služobnou
prísahou, ktorú žalobca zložil. Súd sa pri preskúmaní administratívneho spisu oboznámil s fotokópiami
SMS správ, ktoré žalobca posielal J. X.. V tejto súvislosti súd konštatuje, že intenzita, s akou boli správy
odosielané, ako aj intenzita zmeškaných hovorov od žalobcu J. X. hraničí s obťažovaním, predstavuje
skrytý nátlak a toto konanie žalovaný správne vyhodnotil ako porušenie služobnej prísahy a služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. V zákone č. 73/1998 Z.z. zákonodarca v ustanovení § 192 ods. 1
písm. e) explicitne nedefinuje, čo pokladá za " porušenie prísahy " alebo " porušenie služobnej povinnosti
zvlášť hrubým spôsobom ". Z týchto dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu
normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená
priamo právnym predpisom, a ktoré tak ponechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby
podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého
vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má správny orgán vychádzať,
teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho
orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej
povinnosti prihliadnuť na osobu policajta ( jeho doterajšie hodnotenie ), na funkciu, ktorú zastával,
na jeho doterajší postup pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu
služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych
povinností, na dôsledky. Zákon tu síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o
prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie
služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať
oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových
zistení. Žalovaný v tomto prípade postupoval v súlade s týmto pravidlom, úplne zistil všetky skutkové
okolnosti, vykonal rozsiahle dokazovanie, zohľadnil doterajšie hodnotenie žalobcu (násilné správanie
žalobcu spomínané v hodnotení), dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a záver, ku
ktorému správny orgán dospel, zodpovedal vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a
uvažovania v súlade s ustanovením § 238 ods. 4 zákona číslo 73/1998 Z.z..

Z vykonaného dokazovania, predloženej dokumentácie z miesta incidentu v dome v obci U., na
ulici U. Č.. XXX/XX, na autobusovej stanici vo Z., v budove katastrálneho úradu vo Zvolene a pri
susedovom dome v obci U., ďalej z výpovedí poškodených, zasahujúcich príslušníkov PMJ v obci U.
a svedkov, zo zvukového záznamu prijatého oznámenia na linke 158 zo systému REDAT, ako aj z
fotokópie sms správ, ktoré žalobca poslal J. X., bolo podľa názoru súdu v danom prípade dostatočným
spôsobom preukázané, že žalobca konal v rozpore so záujmami Policajného zboru na upevňovaní
dôvery občanov v policajný zbor, ohrozil vážnosť policajného zboru, keď svojim nevhodným správaním
obťažoval občanov, neoprávnene vnikol do obydlia občanov, prenasledoval a šikanóznym spôsobom
znepríjemňoval život občanom. Oprávnený orgán vyhodnotil správanie sa žalobcu ako hrubé porušenie
služobnej disciplíny. Názor žalovaného bol riadne odôvodnený v napadnutých rozhodnutiach a bol v
súlade so zákonom na základe voľnej úvahy oprávneného orgánu.

V podaní žalobcu ktoré bolo súdu doručené dňa 12. 1. 2016 žalobca uvádza, že proti J. X. bolo vznesené
obvinenie pre prečin podvodu. V tomto konaní žalobca vystupuje ako poškodený. Žalobca dáva do
pozornosti výpovede svedkov o tom, že J. X. si od nich požičala peniaze. Žalobca poukazuje na výpoveď



jednotlivých svedkov preukazujúce že J. X. a jej sestra H. U. si od týchto ľudí požičali peniaze a nevrátil
ich späť. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca je policajt v štátnej službe, ako taký
je povinný poznať zákony a riadiť sa nimi a je na neho kladený vyšší štandard morálnych a etických
zásad. Žalobca mal preto postupovať pri vymáhaní svojho dlhu zákonným spôsobom a nie spôsobom
samozvaného vymáhania dlhu, ktorý nemá oporu v zákone. Samotné trestné konanie vedené proti J. X.
nie je pre posúdenie prepustenia žalobcu zo služobného pomeru právne dôležité. Žalovaný nespochybnil
skutočnosť, že žalobca skutočne peniaze J. X. požičal. Súd konštatuje, že znenie SMS správy na ktorú
sa žalobca odvoláva, ktorou J. X. pozvala žalobcu na čaj nedokazuje, že v iný deň nevnikol do jej domu
bez pozvania. Taktiež podľa žalobcu výpoveď svedka T. X., suseda J. X. v trestnom konaní svedčí o
tom, že do domu J. X. žalobca násilne nevnikol, ale ona ho mala pozvať. Súd k tejto skutočnosti uvádza,
že po preštudovaní výpovede T. X. v trestnom konaní, ktoré do spisu žalobca založil ako prílohu k tomuto
podaniu, zistil, že pán X. si pamätá, že nejakú sobotu ráno u neho zvonil žalobca a pýtal sa, či je doma
pani X. alebo U.. V tom prišla domov pani X. a žalobca išiel do domu spolu s ňou. Svedok uviedol, že
pani X. zavolala pána G. do domu že tam sa budú rozprávať. Súd však zistil, že dňa 30. apríla 2014,
kedy došlo k násilnému vniknutiu žalobcu do domu J. X. a jej sestry nebola sobota, ale streda. Výpoveď
tohto svedka teda nespochybňuje výpoveď J. X. a jej sestry H. U. ohľadom násilného vniknutia do ich
domu žalobcom v iný deň.

Konanie o prepustení zo služobného pomeru je konaním odlišným od trestného, príp. priestupkového
konania, nie je závislé od výsledkov trestného konania súvisiaceho so skutkom žalobcu, pretože dôvody
na prepustenie nemusia spĺňať kvalifikáciu trestného činu.

Súd zdôrazňuje, že nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k PZ (§ 16 ods. 4
zákona) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1. Služobná prísaha nie je len
prázdnou proklamáciou, určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do PZ,
ale skutočným potvrdením záväzku. Podľa § 47 zákona jej obsah je súčasťou služobnej disciplíny a
podľa § 48 zákona i pojmovým znakom ďalších povinností policajta. Porušenie služobnej prísahy je tiež
pojmovým znakom právneho dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1
písm. e/. Žalobca sa v riešenom prípade čestne a zodpovedne nezachoval, konal v hrubom rozpore so
služobnou prísahou. Žalovaný preto opodstatnene posúdil konanie žalobcu ako zvlášť hrubé porušenie
služobnej prísahy bez možnosti ponechania v služobnom pomere.

Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré
je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu.
Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na
plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne,
dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. A od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu
vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak, prirodzeným
je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci
služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali.

Svojim konaním v rozpore s povinnosťami príslušníka Policajného zboru upravenými príslušnými
zákonmi na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov policajného zboru s ktorými bol riadne
oboznámený, ako i s prísahou a rozkazmi Ministra vnútra SR ( napr. č. 2/2002, 18/2008) naplnil
predpoklady na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z..

Súd nezistil, že by v priebehu konania boli porušené procesné práva žalobcu, prípadne nastala taká
vada v rozhodnutí alebo konaní žalovaného, ktorá by spôsobila ich nezákonnosť.

Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nemožno žalobcovi priznať úspech v konaní,
postup a rozhodnutia žalovaného boli v súlade so zákonom, ktorý sa dôsledne vysporiadal s námietkami
žalobcu a nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí.

Žalobu súd zamietol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal
ich náhradu a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok.



Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1014201749)

  1. 14. 1. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/223/2014 z 14. 1. 2016 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 18. 4. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/23/2016 z 18. 4. 2017