Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/229/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201813 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201813.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: A SANTÉ, s.r.o., IČO: 36 669 181, Štefánikova 876/10, Modra, zastúpený: JUDr. Martin Abrahám, advokát, Koceľova 25, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S04500-OP-2014 zo dňa 27.05.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Spoločnosť LSPP Pezinok s.r.o., ktorá je držiteľom povolenia č. 103814/2013-ZD/2 zo dňa 22.07.2013 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast, ambulancie lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých s miestom prevádzky Hollého 2, Pezinok (ďalej aj len „prevádzkovateľ LSPP“) oznámila písomne listom doručeným na úrad Bratislavského samosprávneho kraja dňa 04.11.2013, že žalobca napriek včasnému informovaniu o zaradení do lekárskej služby prvej pomoci nezabezpečil dňa 24.10.2013 vykonanie lekárskej služby prvej pomoci. Na základe tejto skutočnosti začal správny orgán z úradnej moci správne konanie vo veci uloženia pokuty. 2. Bratislavský samosprávny kraj (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 105682/2013-ZD/2 zo dňa 28.01.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) pokutu vo výške 400 eur za porušenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z., ktorého sa žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - ambulancia v odbore všeobecné lekárstvo, miesto prevádzky lekárskeho zariadenia Moyzesova 4, Pezinok, dopustil tým, že ako držiteľ povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nezabezpečil lekára do lekárskej služby prvej pomoci podľa rozpisu určeného prvostupňovým správnym orgánom, napriek dostatočnému časovému predstihu oznámenia rozpisu lekárskej služby prvej pomoci podľa § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), v zdravotníckom zariadení LSPP Pezinok s.r.o., Hollého 2, Pezinok, v spádovom území Pezinok, dňa 24.10.2013. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc nedostatočné odôvodnenie tohto rozhodnutia, nevykonanie dostatočného zisťovania skutkového stavu veci, absenciu náležitostí podľa § 82 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. a tiež, že toto rozhodnutie je sankciou za odmietanie porušovania právneho poriadku Slovenskej republiky. 4. Žalovaný rozhodnutím č. S04500-PO-2014 zo dňa 27.05.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že prvostupňové rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, skutkový stav je dostatočne zistený a pokuta je uložená v dolnej hranici sankčného rozpätia. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 6. Namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré majú vplyv na existenciu a posúdenie protiprávneho konania, a to s námietkou existencie zákonných prekážok pre vysielanie zamestnanca žalobcu do služieb k inému zamestnávateľovi na neplatené služby, majúce povahu nočnej práce, práce nadčas a práce v dni pracovného pokoja a tiež s námietkou priamej diskriminácie voči iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rámci právomoci žalovaného, z ktorých ani nie polovica je žalovaným nútená k poskytovaniu takýchto služieb. Žalovaný sa tiež nevysporiadal s námietkou priameho zasahovania do práva žalobcu slobodne podnikať tým, že na základe priamej požiadavky LSPP Pezinok s.r.o. mu vedome poskytuje bezplatne pracovnú silu svojho zamestnanca tak, že ho zaradzuje do služieb u LSPP Pezinok s.r.o. - profitéra tohto konania zo zdrojov verejného zdravotníctva. 7. Prvostupňový správny orgán porušil svoju zákonnú povinnosť riadne sa zaoberať vecou a dať žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť uplatniť svoje námietky nielen tým, že ich v rozhodnutí označí, ale sa s nimi aj vysporiada. Táto povinnosť mu vyplýva z § 47 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 2 a ods. 4 správneho poriadku. 8. Orgán verejnej moci je pri uplatňovaní svojej právomoci povinný postupovať podľa medzinárodných zmlúv, majúcich prednosť pred zákonmi SR, Ústavy SR a zákonov SR a tiež je povinný nezasahovať do oprávnených záujmov žalobcu, ktorým je v danom prípade právny záujem nemusieť porušovať svoje zákonné povinnosti ako zamestnávateľa a tým neporušovať všeobecne záväzné právne predpisy SR. 9. Ďalej žalobca namietal, že výška pokuty bola určený arbitrárne a nepreskúmateľne, nakoľko prvostupňový správny orgán neprihliadol na obligatórne znaky podľa § 81 ods. 3 a § 82 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z. z. v rozsahu, v ktorom boli zrejmé zo spisu - spôsob konania, pohnútka, miera zavinenia, trvanie, následok a odôvodnil ju výhradne dolnou hranicou výšky pokuty. 10. Žalovaný stavia verejný záujem na zabezpečení práva podľa čl. 40 Ústavy SR nad základné ľudské práva (právo na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, právo slobodne podnikať, právo nebyť nútený porušovať zákon úradom verejnej moci), zaručené Listinou základných práv a slobôd, ako aj medzinárodnými zmluvami na ochranu pred otrockou a nútenou prácou a zmlúv na ochranu pred obchodovaním s ľuďmi (zmluvy OSN), ktoré majú vzhľadom na čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred čl. 40 Ústavy SR. 11. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal námietkami žalobcu, nakoľko len arbitrárne potvrdil výrok prvostupňového rozhodnutia, neobsahujúci náležitosti podľa § 81 ods. 3 a § 82 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z. z. Jedinou námietkou, ktorou sa žalovaný zaoberal, bola námietka nedostatku dôvodov pre určenie výmery sankcie. Na záver žalobca dodal, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný konajú v prospech finančných záujmov LSPP Pezinok s.r.o. obohacovať sa na bezplatných službách zamestnanca žalobcu. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 13. Uviedol, že správne orgány rozhodli o porušení povinnosti žalobcu uloženej v § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na konkrétne právne predpisy definujúce povinnosť žalobcu vykonávať lekársku službu prvej pomoci a spôsob jej vykonávania. V napadnutom rozhodnutí žalovaný odôvodnil aj verejný záujem, ktorý je daný zákonom č. 576/2004 Z. z., ako aj správnym poriadkom a Ústavou SR. 14. Ďalej žalovaný citoval § 4 ods. 1 veta druhá a § 2 ods. 20 zákona č. 576/2004 Z. z. a uviedol, že samosprávny kraj ako orgán dozoru je zároveň povinný v rámci svojich kompetencií zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Taktiež žalobca, ak je držiteľom povolenia na prevádzkovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti, disponuje nielen právami, ale aj povinnosťami, ktoré sa viažu na predmetné povolenie a sú definované zákonom. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť so žalobcom, že správne orgány ho diskriminujú voči iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, resp. že zasahujú do jeho práva slobodne podnikať. 15. V preskúmavaných rozhodnutiach je odôvodnený spôsob vykonávania lekárskych služieb prvej pomoci ustanoveniami § 7 ods. 3 a ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. Lekárska služba prvej pomoci je viazaná na rozpis určený samosprávnym krajom v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe povolenia prevádzkovať lekársku službu prvej pomoci. Nakoľko žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie ambulancie v Pezinku, je zaraďovaný do lekárskych služieb prvej pomoci v spádovej oblasti okresu Pezinok. 16. Žalovaný mal za to, že skutkový stav bol dostatočne zistený. V preskúmavaných rozhodnutiach sú uvedené listinné dôkazy - rozpis služieb samosprávneho kraja a doklad o preukázaní doručenia rozpisu lekárskych služieb prvej pomoci žalobcovi včas. 17. Napadnuté rozhodnutie má náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku, vo výroku je konkretizovaný správny delikt, je v ňom uvedený čas, spôsob a miesto porušenia povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z. Žalovaný sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a dostatočne odôvodnil výšku pokuty, pri určovaní ktorej zohľadnil aj skutočnosť, že žalobcovi už bola uložená pokuta vo výške 330 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj otázkou rozpisu lekárskych služieb prvej pomoci. IV. Pojednávanie dňa 02.11.2016 18. Žalobca na pojednávaní dňa 02.11.2016 uviedol, že mu v prvom rade nejde ani tak o finančné záležitosti, aj keď za výkon služby títo zamestnanci od spoločnosti LSPP Pezinok s.r.o. nedostávali žiadnu odmenu. Zamestnankyňa žalobcu býva v Bratislave a preto bola do konca roku 2011 zaraďovaná na výkon lekárskej služby prvej pomoci do Ružinova, pričom žalobca mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou MEDSTAR s.r.o. Následne vznikol problém, keď LSPP Pezinok s.r.o. požiadal prvostupňový správny orgán, aby zaraďoval MUDr. Patákovú do služieb v Pezinku, čo zdôvodňoval spádovým územím ambulancie. Ďalej uviedol, že od novembra 2015 sa zmenila vlastnícka štruktúra LSPP Pezinok s.r.o. a táto spoločnosť prestala doručovať Bratislavskému samosprávnemu kraju zoznam lekárov, ktorí u nej predtým slúžievali. Od tohto momentu začala táto spoločnosť zamestnávať profesionálnych lekárov na základe uzatvorených zmlúv za účelom výkonu lekárskej služby prvej pomoci. Na záver žalobca založil do spisu odpoveď Bratislavského samosprávneho kraja, že výkon lekárskej služby prvej pomoci nezaručuje súkromným lekárom žiadnu odmenu. 19. Žalovaný na pojednávaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžo/55/2014, v ktorom boli vyvrátené tvrdenia žalobcu o nútenej práci a na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/1/2015. Žalobca disponoval licenciou na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, s ktorou sa spája aj povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci. 20. Žalobca dodal, že Bratislavský samosprávny kraj dostal viaceré podnety na LSPP Pezinok s.r.o. Ako dôležitú okolnosť pre prekážku výkonu práce lekárok videl žalobca to, že ide o jeho zamestnankyne a nie o SZČO, pričom sa spravujú Zákonníkom práce a z neho je povinný vychádzať aj orgán verejnej moci. 21. Súd za účelom oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi odročil pojednávanie. V. Pojednávanie dňa 16.11.2016 22. Žalovaný na pojednávaní dňa 16.11.2016 uviedol, že skutkový stav bol v danej veci riadne zistený a dôkazy žalobcu sú iba dôkazmi o nezhodách medzi ním a LSPP Pezinok s.r.o. spolu s prvostupňovým správnym orgánom, avšak tieto závery nie sú preukázané žiadnym právoplatným rozsudkom súdu. 23. Žalobca na pojednávaní zdôraznil, že vo vzťahu k zamestnancom je viazaný Zákonníkom práce, ktorí mali ísť bezplatne na výkon služby do LSPP Pezinok s.r.o., pričom vyšší územný celok vykonával svoju činnosť v prospech tejto súkromnej spoločnosti dlhší čas. 24. Na otázku predsedu senátu žalobca uviedol, že je ešte cca 20 neskončených vecí v obdobných prípadoch, pričom každý ďalší prípad predstavuje zvýšenie pokuty o 30 eur. Pani Lančaričová nastúpila do 2-3 služieb, následne chcela zaplatiť za službu, avšak bezvýsledne a po negatívnych skúsenostiach spoločnosti MEDIHOM s.r.o., ktorej taktiež LSPP Pezinok s.r.o. nezaplatila, žalobca odmietal posielať svojich zamestnancov do výkonu lekárskej služby prvej pomoci. 25. Na otázku predsedu senátu, či navrhuje moderovať sankciu, žalobca uviedol, že nie, nakoľko moderovanie sankcie by znamenalo potvrdenie správnosti a zákonnosti postupu správnych orgánov. VI. Posúdenie veci 26. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 27. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či správne orgány zistili presne a úplne skutkový stav veci a či záver o porušení povinnosti žalobcu ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z. z. bol dostatočne skutkovo podložený. 28. Podľa § 2 ods. 20 zákona č. 576/2004 Z. z., lekárska služba prvej pomoci je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast a špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti. 29. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti a v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti sa poskytuje lekárska služba prvej pomoci najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. 30. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z., lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci; lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Lekársku službu prvej pomoci pre dospelých môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore vnútorné lekárstvo, lekársku službu prvej pomoci pre deti a dorast môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore pediatria. 31. Podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z., poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializovanom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializovanom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť. 32. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z., orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11) uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. i), j), q), r), v), y) a zb), ods. 2 písm. a) až d) a v § 79a ods. 1 písm. d) až do výšky 3 319 eur. 33. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom zverejneným na jeho webovom sídle, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Rozpis vykonávania lekárskej služby prvej pomoci sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinným vykonávať lekársku službu prvej pomoci desiatym dňom od jeho zverejnenia na webovom sídle samosprávneho kraja. 34. Lekárska služba prvej pomoci je forma zdravotnej starostlivosti, ktorou štát zabezpečuje nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Zákon č. 576/2004 Z. z. podrobnejšie neupravuje spôsob, akým samosprávne kraje lekársku službu prvej pomoci určujú. Aplikácia príslušnej právnej úpravy je ponechaná na ich úvahu. Samosprávny kraj je teda autonómny pri posudzovaní kapacít potrebných na výkon lekárskej služby prvej pomoci, podľa zákona nemusí špecifikovať konkrétne okolnosti a dôvody svojho postupu pri aplikácii tohto oprávnenia. Vzhľadom na konštrukciu ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z. z. je súd toho názoru, že je vecou voľnej úvahy prvostupňového správneho orgánu, aké kritériá použije pri tvorbe rozpisu služieb, pričom súd je oprávnený realizáciu tejto právomoci preskúmať len z toho hľadiska, či jeho uváženie nevybočilo z medzí stanovených zákonom. 35. Vzhľadom na to, že žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo s miestom prevádzkovania Moyzesova 4, Pezinok, ktoré mu Bratislavský samosprávny kraj vydal dňa 04.06.2008 pod č. 101992/2008-ZDR/2, vzťahuje sa na neho povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom. 36. Z rozpisu služieb, zverejneného na webovom sídle samosprávneho kraja, vyplýva, že žalobca bol povinný vykonávať lekársku službu prvej pomoci v Mestskom zdravotnom stredisku, Hollého 2, Pezinok dňa 24.10.2013, čo nesplnil. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z. 37. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom výšky pokuty, súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžo/204/2010), určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, avšak použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. 38. V danom prípade správne orgány využili svoju diskrečnú právomoc v medziach zákonného rámca a žalobcovi uložili pokutu v dolnej hranici sadzby určenej zákonom. Pri jej ukladaní prihliadli v zmysle § 81 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, dĺžku a dôsledky porušenia povinnosti zdôrazniac preventívny charakter jej uloženia. 39. V súvislosti s námietkou žalobcu o priamom zasahovaní do jeho práv súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 113/2011-74 zo dňa 28.11.2012, v ktorom sa ústavný súd vyjadril k otázke, či uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z. pod hrozbou sankcie podľa § 82 tohto zákona, dochádza k zásahu a obmedzeniu práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým je takáto povinnosť uložená. Ústavný súd SR dospel k záveru, že táto povinnosť obstála v teste proporcionality. 40. V súvislosti s námietkou žalobcu o priamej diskriminácii v porovnaní s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR vyslovený v predmetnom náleze, že: „uloženie takejto povinnosti spôsobuje, že zo skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (§ 4 zákona č. 578/2004 Z. z.) je vyčlenená osobitná skupina, ktorej označené práva sú následkom tohto vyčlenenia zasiahnuté. Dôvodom, pre ktorý došlo k vyčleneniu osobitnej skupiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je skutočnosť, že títo sú zaradení do minimálnej siete, vykonávajú svoju činnosť na základe povolenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. a príslušným orgánom im bol pridelený zdravotný obvod. Takéto vyčlenenie spôsobené uložením zákonnej povinnosti je im nepochybne na príťaž, na druhej strane však preň existuje ospravedlniteľný dôvod, ktorým je verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva. Realizácia uvedeného verejného záujmu predstavuje dostatočný dôvod na nerovné zaobchádzanie s touto osobitnou skupinou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti... S ohľadom na uvedené preto napadnuté ustanovenia nespôsobujú neospravedlniteľnú, resp. neodôvodnenú diskrimináciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti...“ 41. Ústavný súd SR sa v predmetnom náleze vysporiadal aj s posúdením otázky, či uložením povinnosti vykonávať lekársku službu prvej pomoci možno považovať za nútenú prácu: „ V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na čl. 18 ods. 2 písm. d) ústavy, ktorý ustanovuje, že za nútenú prácu alebo službu sa nepovažuje konanie na ochranu života, zdravia alebo práv iných, a na čl. 4 ods. 3 písm. d) dohovoru, podľa ktorého sa za nútenú prácu alebo službu nepovažuje práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností. S ohľadom na legitímny cieľ povinnosti ustanovenej napadnutými ustanoveniami je potrebné preskúmať, či rozsah obmedzenia označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nepresahuje mieru nevyhnutnosti vo vzťahu k sledovanému cieľu. V prvom rade je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že v rámci výkonu povinnosti ustanovenej § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z. poskytujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti službu vo všeobecnom hospodárskom záujme a jej náplň je obsahovo zhodná s činnosťou, ktorá nie je mimo okruh normálnych bežných lekárskych profesijných aktivít. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú súčasťou systému zabezpečujúceho nepretržitú zdravotnú starostlivosť, ktorý je založený na koncepte profesionálnej a občianskej solidarity a je určený na odvrátenie stavu núdze, resp. odvrátenie škody na zdraví a živote obyvateľstva.“ 42. Ústavný súd SR dospel k záveru, že „...zákonodarcom zvolený systém zabezpečenia nepretržitej zdravotnej starostlivosti je ústavne akceptovateľný a proporcionálny zásah do označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Hľadiac izolovane na napadnuté ustanovenia ústavný súd konštatuje, že sú súladné s označenými článkami ústavy.“ 43. Súd na jednej strane vidí verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva, ktorý je daný Ústavou SR a zákonom č. 576/2004 Z. z. Je nepochybne nevyhnutné, aby obyvateľom bola garantovaná nepretržitá zdravotná starostlivosť v nevyhnutnom rozsahu, t.j. aj mimo pravidelnej prevádzky všeobecných ambulancií. Pri zvažovaní kolízie základných práv a slobôd vyznieva vzhľadom na akceptovanú hierarchiu hodnôt spoločnosti v prospech verejného záujmu na ochrane zdravia, majúceho nepochybne vyššiu hodnotu, pred záujmom na ochrane základných práv a slobôd na primerané pracovné podmienky a osobitné pracovné podmienky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. 44. Na druhej strane, súd predovšetkým z morálneho hľadiska vníma, že ide o zneužívanie systému, na základe ktorého prevádzkovatelia LSPP využívajú sankčný aparát štátu, ktorým je pokuta až do výšky 3 319 eur, na to, aby donútili poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vysielať svojich lekárov na výkon lekárskej služby prvej pomoci za účelom dosiahnutia zisku prevádzkovateľa LSPP a bez štátom garantovaného práva lekára vykonávajúceho lekársku službu prvej pomoci na primeranú odplatu za službu. 45. Takéto konanie zo strany prevádzkovateľa LSPP, ktorým dlhodobo zabezpečuje výkon lekárskej služby prvej pomoci, je podľa názoru súdu neprijateľné. Ak by prevádzkovateľ LSPP využíval možnosť uloženia povinnosti držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vyslať svojich lekárov na výkon služby iba „ad hoc“, teda v prípadoch, kedy zazmluvnení lekári (resp. zamestnaní u prevádzkovateľa LSPP) z určitého dôvodu nemôžu nastúpiť do služby, bol by takýto spôsob úplne v poriadku. 46. Aj napriek tomu, že sa súdu zákonodarcom zvolený systém zabezpečovania nepretržitej zdravotnej starostlivosti zdá dlhodobo neprijateľný a znevýhodňujúci držiteľov povolenia a licencie, súd rešpektujúc právnu úpravu, ako aj právny názor Ústavného súdu SR ako nezávislého orgánu na ochranu ústavnosti, nezostalo mu nič iné ako žalobu zamietnuť, nakoľko skutkový stav bol dostatočne zistený a žalobca má ako držiteľ povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti nielen práva, ale aj povinnosti definované zákonom. Medzi tieto povinnosti patrí aj vykonávanie lekárskej služby prvej pomoci na základe rozpisu určeného samosprávnym krajom. 47. Správne orgány by v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 576/2004 Z. z. mali prihliadať na vyššie uvedené skutočnosti a namiesto ukladania pokút by mali v odôvodnených prípadoch upúšťať od ich ukladania, nakoľko takýmto spôsobom nielen nútia držiteľov povolenia a licencie bezplatne vysielať svojich lekárov na výkon lekárskej služby prvej pomoci, z ktorej má zisk iba prevádzkovateľ LSPP, ale navyše im v prípade nedodržania rozpisu ukladajú aj peňažnú sankciu. Správne orgány by mali v rámci svojej kompetencie iniciovať zmenu legislatívy upravujúcej predmetnú oblasť. 48. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. O moderovanie sankcie žalobca nepožiadal. 49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.