Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/232/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201839 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201839.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Trnave, Dolné Bašty 1, Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, za účasti: 1/ APS Slovakia a.s., Heydukova 6, Bratislava, zastúpený: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, Bratislava, JUDr. Peter Herceg, advokát a konateľ, 2/ Nafta, a.s., Votrubova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/XXX/ XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 22.08.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/XXX/ XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 22.08.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 03.11.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia J. riaditeľstva U. republiky č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým J. riaditeľstvo U. republiky ako právny predchodca žalovaného (ďalej len žalovaný) v zmysle § 48 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. XXX/XXXX Zb.) v plnom rozsahu vyhovel odvolaniu daňového subjektu B., a.s., P. 1, X., N.: XX XXX XXX a dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým J. úrad U. v zmysle § 44 ods. X písm. b/ bod X zák. č. XXX/XXXX Zb. vyrubil spoločnosti B., a.s. rozdiel dane príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie XXXX v sume X.XXX.XXX,XX eur, zmenil na platobný výmer podľa § 44 ods. X písm. a/ bod X zák. č. XXX/XXXX Zb., ktorým sa daň vyrubená po opakovanej kontrole neodlišuje od dane vyrubenej dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj napadnuté rozhodnutie). Z. v žalobe uviedol, že proti napadnutému rozhodnutiu podal podľa § 22 ods. X písm. c/ a § 27 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o prokuratúre (ďalej aj zákon o prokuratúre) protest prokurátora, ktorému žalovaný nevyhovel a dňa XX.XX.XXXX ho spolu so spisovým materiálom bez rozhodnutia predložil na rozhodnutie T. financií SR, ktoré rozhodnutím č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX predmetnému protestu nevyhovelo. Proti rozhodnutiu T. financií SR zo dňa XX.XX.XXXX podala rozklad spoločnosť H. U., a.s., o ktorom rozhodol minister financií SR dňa XX.XX.XXXX pod č. MF/XXXXXX/ XXXX-XX tak, že podľa § 30 ods. X písm. a/ zák. č. XX/XXXX Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len U. poriadok) zastavil konanie o proteste prokurátora. S týmto rozhodnutím sa žalobca nestotožnil. V žalobe ďalej poukázal na to, že povinnosťou správcu dane je pri uplatnení jednotlivých procesných inštitútov v daňovom konaní postupovať v súlade s princípom proporcionality a minimalizovať zásahy tak, aby sa konkrétny procesný postup nestal voči jednotlivcovi neprimeraným a v konečnom dôsledku porušujúcim jeho základné práva a slobody. Z. názor, že žalovaný v predmetnej veci postupoval v rozpore s právnym názorom T. financií SR č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj s § 2 ods. 1, § 30 ods. X písm. d/, § 30 ods. 3, § 48 ods. 2, § 48 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. pri rozhodovaní o odvolaní spoločnosti B., a.s. proti dodatočnému platobnému výmeru č. XXX/XXX/ XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX, keď v zmysle § 48 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. predmetnému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. Z obsahu rozhodnutia T. financií SR č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zrušené rozhodnutie J. riaditeľstva SR č. I/XXX/XXXXX/XXXX/XXXXXX- r zo dňa XX.XX.XXXX (a vec sa opätovne dostala do štádia odvolacieho konania) vyplynulo, že J. riaditeľstvo SR pri svojom rozhodovaní nezohľadnilo právny názor E. súdu SR, ktorý v náleze č. I ÚS XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval, že v zdaňovacom období XXXX nemala platnosť, resp. neplatnosť leasingových zmlúv vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na ich základe sú alebo nie sú daňovým výdavkom. E. súd SR ďalej uviedol, že rozhodujúce je to, či ide o výdavok, ktorý je vynaložený v súlade s § 24 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. o daniach z príjmov. T. financií SR v predmetnej veci po komplexnom posúdení spisového materiálu a námietok prokurátora dospelo k záveru, že J. úrad U. a J. riaditeľstvo SR sa vo svojich rozhodnutiach v časti týkajúcej sa nájomného pri dojednaní práva kúpy najatej veci dostatočne nevysporiadali so všetkými náležitosťami ovplyvňujúcimi výsledok daňového konania a preto protestom prokurátora napadnuté rozhodnutie J. riaditeľstva SR č. I/XXX/ XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX zrušilo a vec vrátilo na nové konanie a rozhodnutie so záväzným právnym názorom, že nakoľko daňový subjekt predmetný majetok používal na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, v súlade s nálezom E. súdu SR nájomné pri dojednaní práva kúpy najatej veci spĺňalo za zdaňovacie obdobie XXXX podmienky stanovené v § 2X ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Zb., z čoho vyplýva, že v predmetnej veci nikdy nebol dôvod na vyrubenie dane v uvedenom rozsahu. S ohľadom na to je potom protestom napadnuté rozhodnutie J. riaditeľstva SR č. I/ XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX v časti, v ktorej v zmysle § 48 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. v plnom rozsahu vyhovelo odvolaniu daňového subjektu, v rozpore so záväzným právnym názorom T. financií SR. Ak je teda nájomné pri dojednaní práva kúpy najatej veci výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tak v predmetnej veci nikdy nebol dôvod na vyrubenie rozdielu dane a ak nebol dôvod na vyrubenie dane, nemohlo J. riaditeľstvo SR vyhovieť odvolaniu daňového subjektu aj z dôvodu namietaného porušenia § 45 ods. X a X zák. č. XXX/XXXX Zb., teda že právo vyrubiť rozdiel dane v sume vyššej ako X.XXX.XXX,- Sk (t.j. sumy dane, ktorá bola zistená daňovou kontrolou podľa protokolu č. I/XXX/XXXX/XXXX) zaniklo uplynutím zákonom stanovenej lehoty dňom XX.XX.XXXX. O. výrok rozhodnutia J. riaditeľstva SR je podľa žalobcu pre svoj vnútorný rozpor právne neudržateľný, keďže ak nikdy nebol dôvod na vyrubenie dane, nebolo možné vyhovieť odvolaniu aj z dôvodu zániku práva na vyrubenie dane uplynutím zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, keďže právo na vyrubenie rozdielu dane ani nevzniklo. Vzhľadom na uvedené bol žalobca toho názoru, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia bez odôvodnenia v zmysle § 48 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb., keďže nebolo možné vyhovieť obsahu podaného odvolania v plnom rozsahu. J. riaditeľstvo SR malo podľa žalobcu svoje rozhodnutie odôvodniť, rovnako ako to urobilo vo svojom skoršom rozhodnutí č. I/XXX/XXXXX/XXXX/XXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým už raz o odvolaní daňového subjektu rozhodlo v časti týkajúcej sa porušenia § 45 zák. č. XXX/XXXX Zb. tak, že tieto námietky považovalo za neopodstatnené, pričom správnosť týchto záverov nebola namietaná ani v proteste W. prokuratúry v O. sp. zn. Kd XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého bolo protestom napadnuté rozhodnutie zrušené rozhodnutím T. financií SR, avšak z iných dôvodov ako pre porušenie § 45 zák. č. XXX/XXXX Zb. T. vadu napadnutého rozhodnutia videl žalobca v tom, že o veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania, odvolací orgán rozhodol inak, ako orgán prvého stupňa, pričom jeho rozhodnutie zmenil na iné rozhodnutie J. úradu U., ktorého predmet konania však nebol totožný s predmetom odvolacieho konania. G. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt totiž J. úrad U. vyrubil spoločnosti B., a.s. rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie XXXX v sume XX.XXX.XXX,- Sk aj titulom zmluvy o dielo uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi spoločnosťami B., a.s. a W. a cementace, s.r.o., P. XXXX/XX, V., na základe ktorej vyplatila spoločnosť B., a.s. uvedenej spoločnosti preddavky na práce. J. úrad tieto preddavky vyhodnotil ako bezúročné poskytovanie finančných prostriedkov a zvýšil základ dane o úrok z poskytnutého preddavku o čiastku X.XXX.XXX,XX Sk. Ak teda J. riaditeľstvo SR napadnutým rozhodnutím rozhodlo o odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru J. úradu U. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt tak ako rozhodlo, bez akéhokoľvek odôvodnenia, potom podľa žalobcu niet žiadneho rozumného právneho dôvodu, prečo J. riaditeľstvo SR rovnako nerozhodlo aj o zrušení dodatočných platobných výmerov J. úradu U., ktoré sa týkali vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnických osôb za roky XXXX a XXXX, ktorých dorubenie sa uskutočnilo na základe rovnakých dôvodov ako v prípade platobného výmeru č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného žalobca uzavrel, že J. riaditeľstvo SR vydaním napadnutého rozhodnutia bez odôvodnenia porušilo princíp právnej istoty, ktorý vyžaduje, aby pri rozhodovaní skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a aby rozhodnutia správnych orgánov boli zdôvodnené, teda aby účastník konania mal možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré správne orgány dospeli k svojmu rozhodnutiu, z akého skutkového stavu vychádzali a akým spôsobom vykladali a aplikovali relevantnú právnu úpravu. II. Z. v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K otázke zániku práva na vyrubenie dane alebo rozdielu dane v zmysle § 45 ods. X a X zákona č. XXX/XXXX Zb. uviedol, že riadne daňové priznanie podala spoločnosť B., a.s. dňa XX.XX.XXXX. L. deň, kedy bolo možné vyrubiť daň, bol podľa žalovaného deň XX.XX.XXXX, nakoľko k dátumu XX.XX.XXXX, ktorý bol posledným dňom XX-ročnej lehoty na vyrubenie dane počítanej od XX.XX.XXXX, bolo pripočítaných spolu XXXX dní prerušenia konania. Z. ďalej uviedol, že proti dodatočnému platobnému výmeru č. XXX/XXX/XXXXX/XX/ Jnt zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým J. úrad U. v zmysle § 44 ods. X písm. b/ bod. X zák. č. XXX/XXXX Zb. vyrubil spoločnosti B., a.s. rozdiel dane z príjmov právnických osôb za rok XXXX v sume X.XXX.XXX,XX eur, podala spoločnosť odvolanie s návrhom, aby odvolací orgán predmetný platobný výmer zmenil tak, že daňovému subjektu vyrubí za zdaňovacie obdobie roku XXXX rozdiel dane po opakovanej daňovej kontrole v sume X eur. Z. odvolaniu nevyhovel a rozhodnutím č. I/XXXXXXXX/XXXX/XXXXXX- r zo dňa XX.XX.XXXX dodatočný platobný výmer potvrdil. G. žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX bolo následne zrušené rozhodnutím T. financií SR č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, keď bolo vyhovené protestu prokurátora zo dňa XX.XX.XXXX a vec bola vrátená odvolaciemu orgánu na ďalšie konanie. C. orgán v ďalšom konaní postupoval v zmysle § 48 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb., pričom v plnom rozsahu vyhovel návrhu daňového subjektu formulovanému v závere odvolania zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa žalovaného preto nemožno konštatovať, že by postupoval contra legem, pričom zároveň rešpektoval aj právny názor T. financií SR týkajúci sa leasingových zmlúv (využívania majetku na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v súlade s nálezom E. súdu SR sp. zn. I ÚS XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, kde v prejednávanom prípade nájomné pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci spĺňalo za zdaňovacie obdobie roku XXXX podmienky stanovené v § 2X ods. 4 zákona o daniach z príjmov), pretože napadnutým rozhodnutím sa daň vyrubená dodatočným platobným výmerom zo dňa XX.XX.XXXX neodlišuje od dane uvedenej v dodatočnom platobnom výmere č. XXX/ XXXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX a rozdiel dane po opakovanej daňovej kontrole oproti dani vyrubenej po riadnej daňovej kontrole predstavuje X eur. Z. zdôraznil, že vyhovel návrhu daňového subjektu, pričom tak mohol urobiť aj z iných dôvodov, ako uviedol daňový subjekt v podanom odvolaní. Je však podľa jeho názoru v úplnom súlade so zákonom č. XXX/XXXX Zb., ak žalovaný ako odvolací orgán akceptoval návrh daňového subjektu. Z. nesúhlasil s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a že by ním bol porušený princíp právnej istoty, nakoľko zákon č. XXX/XXXX Zb. v § 48 ods. X predpokladá situáciu, keď sa odvolaniu vyhovie v plnom rozsahu, v dôsledku čoho vydané rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie. L. na to, že zrušením rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX bola vec vrátená opäť do odvolacieho konania a žalovaný nemohol dodatočný platobný výmer zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému odvolanie smerovalo, zrušiť, pretože na to nebol právny dôvod. Z. ho tak, že rozdiel dane po opakovanej kontrole je X eur. K rozhodnutiam č. I/XXX/XXXXX/XXXX/XXXXXX-r a č. I/XXX/XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný uviedol, že sa nevzťahujú k zdaňovaciemu obdobiu XXXX, tieto rozhodnutia boli zo strany T. financií SR zmenené a nie zrušené ako rozhodnutie č. I/XXX/XXXXX/XXXX/XXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX a preto v ich prípade nebola vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie žalovanému, ktorý by bol pri svojom rozhodovaní viazaný právnym názorom T. financií SR. Na obsah uvedených rozhodnutí preto nie je možné podľa názoru žalovaného prihliadať. Z. ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je tým rozhodnutím, ktorým nebolo v zmysle § X7 ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z. vyhovené protestu prokurátora. O. rozhodnutím je podľa žalovaného rozhodnutie ministra financií SR č. MF/XXXXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo podľa § 30 ods. X písm. a/ U. poriadku zastavené konanie vo veci rozkladu podaného spoločnosťou H. U., a.s.. I. toto rozhodnutie mohlo byť podľa názoru žalovaného napadnuté žalobou zo strany prokurátora. L. ide o účastníctvo spoločnosti H. U., a.s. v konaní, ktoré sa odvodzuje okrem iného aj od zmluvy o postúpení pohľadávky spoločnosti B., a.s., žalovaný na podklade § 6 ods. X a § 43 zákona č. XXX/ XXXX Zb. zastal názor, že akékoľvek dohody daňového subjektu s inými fyzickými či právnickými osobami nemôžu mať vplyv na skutočnosť, že iba spoločnosť B., a.s. je v tomto prípade daňovým subjektom, na ktorý sa vzťahujú všetky oprávnenia a povinnosti vyplývajúce zo zákona č. XXX/XXXX Zb. a z iných právnych predpisov. Z. poukázal na § 525 ods. X C. zákonníka, podľa ktorého postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa smrťou veriteľa zmenil. B. spoločnosti B., a.s. na vrátenie daňového preplatku je podľa žalovaného zákonným nárokom vyplývajúcim z verejno-právnych vzťahov a nie je možné ho posudzovať ako pohľadávku daňového subjektu voči správcovi dane v zmysle občiansko-právnom, prípadne obchodno-právnom. V prípade daňového preplatku nejde o pohľadávku postupiteľnú podľa predpisov súkromného práva, nakoľko daňové právo postúpenie práv a povinností z daňovo-právnych vzťahov na tretie osoby neumožňuje. Preto ak vznikol spoločnosti B., a.s. daňový preplatok, nárok na jeho vrátenie má len tento daňový subjekt. U. H. U., a.s. nie je v prejednávanom prípade daňovým subjektom a plnenie pre túto spoločnosť nevyplýva správcovi dane zo žiadneho ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Zb. a ani z iných právnych predpisov. U. H. U., a.s. preto nemôže byť podľa názoru žalovaného v predmetnom konaní účastníkom. N.. V prejednávanej veci súd konal za účasti spoločnosti B., a.s., na základe odvolania ktorej žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, i za účasti spoločnosti H. U., a.s., ktorá bola účastníkom konania o proteste prokurátora a ktorá bola v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou B., a.s. splnomocnená na zastupovanie spoločnosti B., a.s. na všetky konania súvisiace aj s preskúmaním napadnutého rozhodnutia a na vymáhanie všetkých pohľadávok predstavujúcich právo na vrátenie vyrubených rozdielov dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobia rokov XXXX,XXXX a XXXX. U. H. U., a.s. v písomných vyjadreniach k predmetu konania uviedla, že sa stotožňuje so žalobou prokurátora, podľa ktorej žalovaný nebol oprávnený v posudzovanej veci vydať napadnuté rozhodnutie bez odôvodnenia, nakoľko odvolaniu spoločnosti B., a.s. proti prvostupňovému rozhodnutiu nemohlo byť vyhovené v celom rozsahu v dôsledku skutočnosti, že oba odvolacie dôvody (a/ právo vyrubiť daň zaniklo, b/ leasingové splátky mali byť uznané ako daňové výdavky) popri sebe neobstoja. E. tvrdil, že dôvodom na zmenu prvostupňového rozhodnutia môže byť buď skutočnosť, že právo vyrubiť daň nikdy nebolo dané, alebo skutočnosť, že hoci právo vyrubiť daň dané bolo, toto právo neskôr uplynutím času zaniklo. O., že pokiaľ by mal žalovaný tendenciu vyhovieť odvolaciemu dôvodu podľa bodu a/, teda že právo vyrubiť daň zaniklo, potom správny orgán nebol kompetentný vec meritórne posudzovať (meniť prvostupňové rozhodnutie), ale mal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť. L. by chcel vyhovieť odvolaciemu dôvodu podľa bodu b/, že leasingové splátky mali byť uznané ako daňové výdavky, upozornil účastník na to, že po opakovanej daňovej kontrole nebol vyrubený žiadny rozdiel dane, teda bolo v plnom rozsahu anulované dorubenie dane prvostupňovým rozhodnutím. E. poukázal na to, že dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia nebolo len neuznanie leasingových splátok ako daňových výdavkov, ale aj zvýšenie základu dane o úrok z poskytnutých prevádzkových preddavkov vyhodnotených správcom dane ako poskytnutie pôžičky. L. teda žalovaný napadnutým rozhodnutím v plnom rozsahu anuloval dorubenie dane po opakovanej daňovej kontrole, mal sa vysporiadať meritórne aj s dôvodmi, pre ktoré nebolo dorubenie dane realizované prvostupňovým rozhodnutím zákonné v celom svojom rozsahu. E. žalovaného v rámci odvolacieho konania bolo podľa účastníka preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. P. rozhodnutie o odvolaní bez odôvodnenia v zmysle § 48 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. bolo možné len za predpokladu, že sa vyhovuje odvolaniu v celom rozsahu. L. však druhá veta uvedeného ustanovenia ukladá odvolaciemu orgánu povinnosť vysporiadať sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, je potrebné ustáliť, že rozhodnutie o odvolaní bez odôvodnenia nie je možné vydať v prípade, že sa vyhovuje len niektorým námietkam uplatneným v odvolaní. Ak sa odvolací orgán v plnom rozsahu nestotožnil so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní resp. vyhovel len jednej z nich, má účastník daňového konania právo, aby poznal dôvody a právne posúdenie, ktoré viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia. C. postup je podľa účastníka v rozpore so zásadou legality a princípmi právneho štátu. C. uvedenej argumentácie účastník tvrdil, že už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia neboli splnené podmienky pre meritórne posúdenie veci správnym orgánom pre zánik práva vyrubiť daň. J. tým, že J. úrad U. v roku XXXX začal vykonávať v spoločnosti B., a.s. daňovú kontrolu dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku XXXX, dňa XX.XX.XXXX bol prerokovaný protokol o daňovej kontrole zo dňa XX.XX.XXXX a na jeho základe vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. XXX/XXXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom daňovému subjektu B., a.s. vyrubil rozdiel dane z príjmov za rok XXXX v sume XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk). O. rozhodnutie nebolo napadnuté opravným prostriedkom a daňový subjekt rozdiel dane zaplatil. J. úrad U. následne vykonal u daňového subjektu opakovanú daňovú kontrolu za to isté zdaňovacie obdobie, vypracoval protokol o výsledku zistení z opakovanej daňovej kontroly a následne vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým spoločnosť B., a.s. vyrubil rozdiel dane z príjmov za rok XXXX v sume X.XXX.XXX,XX eur (XX.XXX.XXX,- Sk). E. ďalej uviedol, že daňový subjekt B., a.s. podal za predmetné zdaňovacie obdobie riadne daňové priznanie dňa XX.XX.XXXX. X-ročná lehota, v ktorej bolo možné vyrubiť daň, podľa § 45 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a bez ďalšieho by uplynula dňa XX.XX.XXXX. U. dane pred uplynutím tejto lehoty vykonal v spoločnosti daňovú kontrolu a podľa jej výsledkov vydal dodatočný platobný výmer zo dňa XX.XX.XXXX. P. konanie nasledujúce po daňovej kontrole teda bolo skončené právoplatným rozhodnutím. Podľa názoru účastníka doručenie protokolu z uvedenej daňovej kontroly nespôsobilo predĺženie lehoty na vyrubenie dane o ďalších päť rokov v zmysle § 45 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb., keďže toto ustanovenie predpokladá predĺženie lehoty na vyrubenie dane vykonaním úkonu, ktorý k vyrubeniu dane smeruje v prípade, ak bol do konca lehoty určenej podľa § 45 ods. X vykonaný úkon smerujúci k vyrubeniu dane. L. o daňovej kontrole zo dňa XX.XX.XXXX nie je možné považovať za úkon smerujúci k vyrubeniu akejkoľvek dane v budúcnosti, keďže na základe tohto protokolu bola daň aj reálne vyrubená právoplatným rozhodnutím. Preto niet rozumného právneho dôvodu, aby bol ten istý protokol súčasne aj úkonom na vyrubenie dane kedykoľvek v budúcnosti, pretože zistenia z neho vyplývajúce sa už stali podkladom pre vydanie rozhodnutia a tým bol jeho zmysel a sledovaný legitímny cieľ - zistenie skutočností pre vyrubenie dane, aj naplnený. J. protokolu o výsledku zistení z opakovanej daňovej kontroly zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj samotné vydanie prvostupňového rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX, bolo podľa názoru účastníka realizované po uplynutí X-ročnej lehoty na vyrubenie dane splatnej v roku XXXX, pričom doručenie protokolu o daňovej kontrole zo dňa XX.XX.XXXX, vzhľadom na právoplatný dodatočný platobný výmer zo dňa XX.XX.XXXX, je pre prvostupňové rozhodnutie irelevantné. Keďže prvostupňový správny orgán rozhodoval vo veci po zániku práva vyrubiť daň, nebolo podľa účastníka možné vec posudzovať meritórne, ale s poukazom na § 25 ods. X písm. f/ v spojení s § 48 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. bolo pre odpadnutie dôvodu konania potrebné konanie zastaviť. O. nedostatok neodstránil ani odvolací orgán a v konaní rozhodoval meritórne vydaním napadnutého rozhodnutia bez odôvodnenia. Preto účastník tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený a keďže na uvedenú skutočnosť má súd prihliadať ex offo, navrhol účastník v zmysle § 250j ods. X posledná veta O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť. K námietke žalovaného, že žaloba prokurátora nemala smerovať proti napadnutému rozhodnutiu, ale proti rozhodnutiu ministra financií SR č. MF/XXXXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, účastník poukázal na rozhodnutie B. súdu SR vo veci sp. zn. XSžr/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, tvrdiac, že zákon priznáva prokurátorovi právo domáhať sa na základe prokurátorskej žaloby pred súdom preskúmania zákonnosti pôvodného správneho rozhodnutia, ktoré neúspešne napadol protestom. G. T. financií SR o nevyhovení protestu nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti účastníkov konania. E. ďalej uviedol, že otázka jeho účastníctva bola prejudiciálne riešená v súdnom konaní v právnej veci vedenej na základe žaloby W. prokurátora v O. proti K. riaditeľstvu SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX-XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, vedenom W. súdom v X. pod sp. zn. XS/XXX/XXXX. W. súd v rozsudku č.k. XS/XXX/XXXX-XXX právoplatnom dňa XX.XX.XXXX konštatoval, že za stavu, kedy zákon č. XXX/XXXX Zb. (lex specialis) neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by postúpenie pohľadávky v daňovom konaní zakazovalo, potom má súd za to, že správnym orgánom deklarovaný názor o nemožnosti postúpenia pohľadávky v daňovom konaní je obmedzením práva vyplývajúceho z § 525 ods. X C. zákonníka. S týmto názorom sa účastník stotožnil a žiadal, aby bola predmetná otázka znovu posúdená v zhode s týmto názorom. Z. účastník konštatoval, že v právnom štáte je neprípustné, aby správca dane vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu roku XXXX uznal neoprávnenosť dorubenia dane v plnom rozsahu a vrátil neoprávnene vyrubené peňažné prostriedky, zatiaľ čo za zdaňovacie obdobie rokov XXXX a XXXX naďalej zadržiava sumu X.XXX.XXX,XX eur, ktorá bola vo veľkej časti vyrubená z tých istých dôvodov ako podľa prvostupňového rozhodnutia. Preto žiadal súd, aby v kontexte § 245 ods. X O.s.p. pri výkone svojej prieskumnej právomoci vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu posúdil aj zákonnosť prv urobených rozhodnutí správnych orgánov a okrem napadnutého rozhodnutia zrušil aj dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX, týkajúci sa vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnických osôb za rok XXXX, dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX týkajúci sa vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnických osôb za rok XXXX a dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa týkal vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnických osôb za rok XXXX. IV. Podľa § 48 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. L. nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa ods. X odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. G. v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. C. orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa ods. X rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Podľa článku X ods. X E. SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. B. sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa článku X ods. X E. SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa ods. X každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa článku XXX ods. X E. SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. V. W. súd v X. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) na nariadených pojednávaniach preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie vychádza z nižšie opísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. S ohľadom na predmet napadnutého rozhodnutia a vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo krajskému súdu posúdiť, či žalovaný (J. riaditeľstvo SR) bol oprávnený rozhodnúť o odvolaní spoločnosti B., a.s. proti dodatočnému platobnému výmeru J. úradu U. č. XXX/XXX/E.X/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX bez odôvodnenia v zmysle § 48 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., za situácie, keď síce vyhovel petitu odvolania, avšak svojim postupom neumožnil daňovému subjektu poznať dôvody, pre ktoré rozhodol tak, ako to odvolateľ navrhol. Z opísaných skutkových okolností prípadu vyplýva, že na základe výsledkov daňovej kontroly na daň z príjmov právnických osôb za rok XXXX vykonanej v spoločnosti B., a.s. v roku XXXX vydal správca dane dňa XX.XX.XXXX dodatočný platobný výmer č. XXX/XXXX/XXXXX/XX/Jnt, ktorým vyrubil spoločnosti rozdiel dane z príjmov za rok XXXX v sume XX.XXX,XX eur (X.XXX.XXX,- Sk). O. rozhodnutie kontrolovaný daňový subjekt akceptoval a vyrubený rozdiel dane zaplatil. V roku XXXX bola u tohto subjektu vykonaná opakovaná daňová kontrola, na základe výsledkov ktorej správca dane dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX vyrubil spoločnosti B., a.s. rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku XXXX v sume X.XXX.XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal kontrolovaný daňový subjekt odvolanie, v ktorom nesúhlasil s argumentáciou správcu dane a namietal, že leasingové splátky, ktorých odpočítanie zo základu dane správca dane neuznal, mali byť uznané ako daňové výdavky a preto rozhodnutie vôbec nemalo byť vydané, zároveň však argumentoval, že právo vyrubiť daň na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly vykonanej v roku XXXX zaniklo pre uplynutie zákonnej X-ročnej lehoty na vyrubenie dane splatnej v roku XXXX. C. započítateľnosti daňových výdavkov na leasingových splátkach z neplatných leasingových zmlúv vyriešil E. súd SR v náleze č. I.ÚS XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, keď konštatoval, že neplatnosť zmlúv nemá vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na ich základe sú alebo nie sú daňovým výdavkom, pretože podstatné je, či ide o výdavok vynaložený na získanie, zabezpečenie alebo udržanie daňových príjmov. S poukazom na toto rozhodnutie ústavného súdu T. financií SR rozhodnutím č. MF/XXXXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušilo na základe protestu prokurátora rozhodnutie bývalého J. riaditeľstva SR č. I/XXX/XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol na základe odvolania spoločnosti B., a.s. potvrdený dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX. O. sa vec dostala do štádia odvolacieho konania, v ktorom mal žalovaný rozhodnúť o odvolaní spoločnosti B., a.s. proti uvedenému dodatočnému platobnému výmeru správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX. D. tak žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým prakticky anuloval dodatočný platobný výmer zo dňa XX.XX.XXXX, keď toto rozhodnutie zmenil na platobný výmer, ktorým sa daň vyrubená po opakovanej daňovej kontrole neodlišuje od dane vyrubenej dodatočným platobným výmerom č. XXX/ XXXX/XXXXX/XX/Jnt zo dňa XX.XX.XXXX. Napriek tomu, že žalovaný vyhovel odvolaciemu návrhu spoločnosti B., a.s., z povahy odvolacích dôvodov je zrejmé, že sa nemohol bezo zvyšku stotožniť so všetkými dôvodmi odvolania, ktoré boli postavené alternatívne a navzájom sa vylučovali. Ak totiž od počiatku neexistoval právny dôvod pre dorubenie dane, pretože leasingové splátky z neplatných leasingových zmlúv boli v roku XXXX započítateľným daňovým výdavkom, potom nemohlo byť vyhovené odvolacej námietke o zániku práva vyrubiť daň pre uplynutie prekluzívnej lehoty. B. ak by sa žalovaný stotožnil s tvrdením odvolateľa, že právo vyrubiť daň zaniklo uplynutím času, zostala by otvorená otázka právneho posúdenia započítateľnosti leasingových splátok ako daňových výdavkov v zdaňovacom období roku XXXX. Z právnej úpravy odvolacieho konania podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. vyplýva, že odvolací orgán nie je viazaný dôvodmi odvolania, vždy však preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. D. zákon zakotvuje pravidlo, že odvolací orgán sa v odôvodnení rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Z tohto pravidla pripúšťa výnimku, podľa ktorej rozhodnutie o odvolaní nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa odvolaniu vyhovuje v plnom rozsahu. Z toho logicky vyplýva, že v prípade vyhovenia odvolaniu v plnom rozsahu sa dôvody odvolania fakticky stávajú dôvodmi rozhodnutia o odvolaní. T. rozhodnúť o odvolaní bez odôvodnenia podľa názoru súdu neznamená, že odvolací orgán môže týmto spôsobom rozhodnúť z akýchkoľvek dôvodov, ako to naznačoval žalovaný, ale len z dôvodov uvedených odvolateľom v odvolaní, ktorému odvolací orgán v plnom rozsahu vyhovel. Z. účelom cit. ustanovenia § 48 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. bolo totiž zbaviť odvolací orgán administratívnej záťaže spojenej s odôvodňovaním rozhodnutia v situácii, keď je celkom nepochybné, že odvolací orgán v plnom rozsahu vyhovuje odvolaniu, pretože sa stotožňuje s jeho právnymi dôvodmi. Ak by s ohľadom na dôvody odvolania mohli vzniknúť pochybnosti o tom, ako odvolací orgán vec po právnej stránke posúdil, potom nie je možné použiť výnimku z pravidla zakotvujúceho povinnosť odvolacieho orgánu vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní. To platí aj v situácii, keď viaceré uplatnené odvolacie námietky popri sebe neobstoja, teda ak by vyhovenie niektorej z námietok nutne malo za následok nevyhovenie inej námietke odvolateľa. V takom prípade nemožno rozhodnúť o odvolaní bez odôvodnenia, aj keby odvolací orgán odvolaciemu návrhu (petitu odvolania) vyhovel. L. výklad relevantných ustanovení zákona č. XXX/XXXX Zb. považoval krajský súd za ústavne konformný (čl. XXX ods. X E. SR), pretože zohľadňuje právo účastníka administratívneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavne garantovaného práva na právnu ochranu (čl. XX ods. X E. SR). Keďže absenciou odôvodnenia vznikli pochybnosti o tom, aké právne dôvody viedli k rozhodnutiu o právach a povinnostiach účastníka konania, došlo k narušeniu právnej istoty ako súčasti princípov právneho štátu (čl. X ods. X E. SR), ako aj k zásahu do princípu legality (čl. X ods. X E. SR), nakoľko za daných okolností nie je možné preveriť, či správny orgán postupoval pri aplikácii hmotného práva v predmetnej veci v medziach zákona. Z uvedených dôvodov dospel W. súd v X. po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na základe nesprávnej aplikácie § 48 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. rozhodol o odvolaní spoločnosti B., a.s. proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX bez odôvodnenia. Preto súd postupoval podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. Y. úlohou bude znovu rozhodnúť o odvolaní daňového subjektu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami. Je treba zdôrazniť, že úlohou správneho súdu v prejednávanej veci nebolo posudzovať zákonnosť dodatočného platobného výmeru správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX z hľadiska dôvodov, ktoré uplatnila spoločnosť B., a.s. v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, teda či mala byť daňovému subjektu dorubená daň z príjmov za zdaňovacie obdobie roku XXXX vo väzbe na otázku započítateľnosti daňových výdavkov z leasingových zmlúv, resp. či právo vyrubiť daň zaniklo márnym uplynutím prekluzívnej lehoty. L. to bude úlohou žalovaného, ktorý v ďalšom konaní prvostupňové rozhodnutie zmení alebo ho zruší a vráti vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 48 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb.), prípadne konanie zastaví (§ 25 ods. X písm. f/ zák. č. XXX/XXXX Zb.). G. však bude musieť riadne odôvodniť a vysporiadať sa v ňom so všetkými odvolacími námietkami. L. ide žalovaným namietanú otázku neplatnosti postúpenia pohľadávok spoločnosti B., a.s. na spoločnosť H. U. a.s., ktoré predstavujú právo na vrátenie vyrubených rozdielov dane z príjmov právnických osôb za roky XXXX, XXXX, XXXX (vrátane tých, na vrátenie ktorých vznikne nárok na základe akéhokoľvek rozhodnutia urobeného v budúcnosti), nemohol sa súd stotožniť s argumentáciou žalovaného, že daňový preplatok nie je pohľadávkou postupiteľnou podľa predpisov súkromného práva, nakoľko daňové právo postúpenie práv a povinností z daňovo-právnych vzťahov na tretie osoby neumožňuje. V. platnosť postúpenia pohľadávok na daňových preplatkoch na spoločnosť H. U., a.s. súd nemohol jednoznačne posúdiť, keďže nemal k dispozícii v spise spomenutú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov, vo všeobecnosti je toho názoru, že postúpiť je možné existujúce či budúce pohľadávky vyplývajúce aj z daňového práva, vrátane pohľadávok na daňových preplatkoch voči štátu (príslušnému správcovi dane). B. právnej úpravy postúpenia pohľadávok v predpisoch daňového práva totiž neznamená, že postúpenie tohto druhu pohľadávok je právne nedovolené. B., resp. pre daňové konanie právne neúčinný, je len prenos daňovej povinnosti daňového subjektu na iné osoby (§ 43 zákona č. XXX/XXXX zb.). L. spôsobilosti pohľadávok vyplývajúcich z daňového práva na postúpenie možno posudzovať len podľa C. zákonníka (zákon č. XX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov). Keďže tento zákon postúpeniu pohľadávok daňového subjektu na daňových preplatkoch voči štátu nebráni (§ 525 C. zákonníka), nevidí súd prekážky preto, aby spoločnosť H. U., a.s. v prípade, že spoločnosti B., a.s. vznikla alebo v budúcnosti vznikne pohľadávka na daňovom preplatku na dani z príjmov právnických osôb za rok XXXX, vystupovala voči daňovým orgánom ako nový veriteľ namiesto spoločnosti B., a.s. C. platnosti postúpenia pohľadávok však nepovažoval súd pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia za rozhodujúcu. Z obsahu administratívneho spisu a z podaní účastníkov vyplynulo, že spoločnosť H. U., a.s. bola splnomocnená zastupovať spoločnosť B., a.s. v konaniach súvisiacich aj s rozhodnutiami daňových orgánov vo veci vyrubenia dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku XXXX, ako aj vymáhaním všetkých pohľadávok, ktoré predstavujú právo na vrátenie vyrubených rozdielov dane z príjmov právnických osôb aj za uvedené zdaňovacie obdobie. Keďže v prejednávanej veci súd konal za účasti oboch subjektov, nemohol byť žiaden z nich postupom súdu ukrátený na svojich právach. W. súd nemohol akceptovať návrh spoločnosti H. U., a.s., aby súd na základe § 245 ods. X O.s.p. posúdil aj zákonnosť rozhodnutí týkajúcich sa vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnických osôb spoločnosti B., a.s. za roky XXXX a XXXX a popri žalobou napadnutom rozhodnutí zrušil i dodatočné platobné výmery správcu dane č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Jnt a č. XXX/XXX/XXXXX/XX/ Jnt, oba zo dňa XX.XX.XXXX, a to postupom podľa § 250j ods. X O.s.p. V konaní o žalobe proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. vymedzuje rozsah súdneho prieskumu žalobca označením napadnutého rozhodnutia a vymedzením žalobných dôvodov. Z. prokurátora bolo v danom prípade napadnuté len rozhodnutie J. riaditeľstva SR č. I/XXX/ XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX. J. platobné výmery správcu dane na daň z príjmov právnických osôb za roky XXXX a XXXX boli výsledkom samostatných konaní, v ktorých bolo možné ich zákonnosť preskúmať, pripadne ich napadnúť prostriedkami prokurátorského dozoru alebo o správnou žalobou na príslušnom súde. O. rozhodnutia nemožno v žiadnom prípade považovať za tzv. podkladové rozhodnutia v zmysle § 245 ods. X O.s.p., ktoré by boli pri vydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia pre správny orgán záväzné. Preto neexistoval právny dôvod sa nimi v prejednávanej veci zaoberať. K argumentácii žalovaného, že rozhodnutím, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, bolo rozhodnutie ministra financií SR č. MF/XXXXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a toto malo byť napadnuté žalobou, súd poukazuje na stanovisko správneho kolégia B. súdu SR č. U. XXX/XX (publikované v Z. stanovísk B. súdu SR pod č. R XX/XXXX), podľa záverov ktorého ak správny orgán nevyhovie protestu prokurátora, nie je dôvod podávať žalobu proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu, ale žalobu treba smerovať proti rozhodnutiu, ktoré bolo protestom prokurátora napadnuté, nakoľko práva a povinnosti založené týmto rozhodnutím zostávajú rozhodnutím o nevyhovení protestu nedotknuté. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a nepriznal účastníkom náhradu trov konania, nakoľko úspešnému žalobcovi v konaní žiadne trovy nevznikli a žalovanému ani ostatným pribratým účastníkom právo na náhradu trov v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží. O. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, štvormo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Účastník, ktorému bude tento rozsudok doručený po nadobudnutí účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (účinný od 01.07.2016), môže proti právoplatnému rozsudku podať kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 uvedeného zákona, do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajský súd v Bratislave.