Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/238/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201843 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201843.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 3167/2014 zo dňa 20.10.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 29.10.2014 sa domáhal žalobca preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. k.: 3167/2014 vydaného dňa 20.10.2014, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov č. k.: 2014/00025-6 zo dňa 28.08.2014 ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie ako aj priznania náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a to tak, že žalobcovi za konanie uvedené vo výroku rozhodnutia uložil pokutu vo výške 10 000 €. 2. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nepreskúmateľnosti oboch napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako aj z dôvodu existencie takej vady v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 3. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnom prípade išlo o výrobok, ktorý bol 4 dni po dátume minimálnej spotreby, pričom takýto výrobok pri dodržaní podmienok skladovania nemohol spôsobiť žiadnu závažnú ujmu na zdraví a už tobôž nie na živote spotrebiteľov. Podstata správneho konania o uložení pokuty za správny delikt tkvie v zistení nedostatkov a ich primeranom sankcionovaní, kde sankcia zodpovedá nedostatku. V danom prípade mal za to, že sankcia bola neprimerane prísna a nezodpovedala povahe zisteného nedostatku. 4. Postup správnych orgánov považoval za rozporný s ústavnými princípmi právnej istoty, princípu rovnosti (čl. 12, čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) a princípu zákazu diskriminácie a ochrany legitímnych očakávaní. Tieto princípy sa prejavujú požiadavkou rovnakého metra nielen vo vzťahu k účastníkom v rámci jedného správneho konania, ale vo všetkých skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch počas účinnosti danej právnej úpravy, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely v rozhodnutiach alebo znevýhodnenia účastníkov konania. Správny orgán nezohľadnil ustanovenia správneho poriadku a vyššie uvedené zásady a princípy, nakoľko pri obdobných porušeniach zákona alebo pri podstatne väčšom počte zistených nedostatkov boli uložené pokuty značne nižšie ako v predmetnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Michalovce č. k.: 2013/00250 - 2, ktorým bola za obdobný správny delikt uložená pokuta vo výške 1 200 €. Potom mal za to, že uložená pokuta bola vysoko represívna a zjavne neprimeraná údajnému protizákonnému konaniu. 5. Žalobca vyjadril presvedčenie, že správne konanie o uložení pokuty nemá viesť k ľubovoľnému uloženiu sankcie zo strany správneho orgánu a vo výške, z ktorej absolútne nemožno vyčítať aká bola správna úvaha správneho orgánu. V tejto súvislosti pokladal rozhodnutie o výške uloženej pokuty za nedostatočne odôvodnené a preto v tejto časti nepreskúmateľné. Správny orgán mal povinnosť sa náležite vysporiadať so skutočnosťami odôvodňujúcimi rozsah uloženej pokuty. Potom prijatý záver žalovaného nepovažoval za správny, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nebolo zrejmé prečo výška sankcie bola ustálená práve na sume 10 000 €. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nevysporiadanie sa s predpokladmi na uloženie sankcie v danom rozsahu malo za následok neobjektívne určenie výšky sankcie. Žalovaný neodstránil nedostatky v individualizácii sankcionovaného konania a preto mal za to, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z odôvodnenia rozhodnutia nebolo možné zistiť akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a na základe akej úvahy dospel k určeniu výšky sankcie. Uloženú pokutu o spôsob jej výpočtu pokladal za úplne nepreskúmateľný. 6. Podaním zo dňa 19.05.2016 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na námietkach uvedených v žalobe. 7. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 11.04.2013 a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia opísal priebeh správneho konania - zistenia v prevádzkarni žalobcu v Bardejove a obsah preskúmavaných rozhodnutí. 8. Mal za to, že pri určovaní výšky pokuty žalobcovi tak prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán zohľadnili hľadiská uvedené v § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. zákona o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 152/1995 Z. z.). Nebolo ich povinnosťou skúmať, ako v prípade porušenia povinností ustanovených vyššie uvedeným zákonom rozhodovali iné orgány úradnej kontroly potravín. Rozhodujúcou pre posúdenie veci totiž nebola len samotná výška pokuty, ale aj dôvody a okolnosti, za ktorých bola uložená. Poukázal na to, že posúdenie skutkového stavu veci v predmetnom prípade a žalobcom uvádzané rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Michalovce bolo odlišné (v prípade rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Michalovce pokuta bola uložená za umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti avšak v danom prípade išlo o opakované umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti a preto pokuta bola určovaná v inej, vyššej sadzbe). Zastával názor, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne vyplývalo, že pri určení výšky pokuty sa zohľadňovalo, ktoré z okolností boli považované za priťažujúce a ktoré za poľahčujúce. 9. Prvostupňový správny orgán riadne zistil skutkový stav - predaj jedného druhu potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, čo je dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Tento dátum určuje výrobca a musia ho rešpektovať aj predajcovia (žalobca). Týmto zisteným konaním porušil žalobca svoju zákonnú povinnosť. Priame následky na zdravie ľudí v dôsledku umiestnenia na trh takejto potraviny neboli zistené. Na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt nebolo potrebné preukázanie aj skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov. Správny orgán sa riadne zaoberal aj trvaním zisteného protiprávneho stavu. 10. Žalovaný pripustil, že prvostupňový správny orgán sa nedostatočne zaoberal minulosťou prevádzkovateľa (žalobcu), nakoľko tento skúmal iba opakovanosť konania, pričom druhostupňový správny orgán v doplnenom dokazovaní nanovo posúdil jeho minulosť. Odvolací správny orgán posúdil aj správnosť aplikácie § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. a zistil, že uvedené konanie možno posúdiť ako opakované porušenie povinnosti, keďže do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi (rozhodnutie zo dňa 19.02.2014) došlo k opakovanému porušeniu identickej povinnosti. 11. Odvolací orgán napriek uloženiu pokuty za opakované protiprávne konanie sa stotožnil s názorom žalobcu uvedenom v jeho odvolaní o tom, že výška uloženej sankcie 15 000 € nebola primeraná. Pri jej posúdení odvolací správny orgán zobral do úvahy všetky argumenty, rešpektoval zmysel a účel aplikovaného predpisu, ale prihliadol aj na špecifiká daného konkrétneho prípadu. Vzal do úvahy najmä skutočnosť, že sa jednalo o prevádzku fungujúcou len 4 mesiace, v ktorej bola vykonaná celkovo tretia kontrola a v dvoch predchádzajúcich boli uložené pokuty vo výške 2 000 € a 500 €. Pri ukladaní pokuty bola zohľadnená spoločenská neprijateľnosť konania žalobcu, ale aj skutočnosť, že tomuto konaniu došlo a bolo zistené iba u jedného druhu potravín umiestňovaného na trh po uplynutí dátume minimálnej trvanlivosti v trvaní 4 dni, pričom sa jednalo o neplnené sušienky - trvanlivé pečivo. Bolo prihliadnuté aj na skutočnosť, že priame následky na zdraví konzumentov neboli preukázané. Preto pôvodnú výšku pokuty znížil na 10 000 €. 12. Uložená pokuta podľa žalovaného bola primeraná, zodpovedajúca zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona, jej výška nebola likvidačná, nevybočila z medzí ustanovených zákonom a plnila svoj výchovný a represívny účel a preto bolo žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu (žalobcu). Nemohlo sa jednať o pokutu v zanedbateľnej výške, inak by sa nedalo predpokladať, že by splnila svoj účel, zároveň išlo o pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. Vzhľadom na opakovanosť konania žalobcu bolo zrejmé, že doteraz uložené sankcie svoj účel nesplnili a preto nebolo odôvodnené uložiť nižšiu pokutu. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného (neospravedlneného) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v medziach žaloby bolo v súlade so zákonom. 14. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 15. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 16. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim: podnet od spotrebiteľa - email z 20.03.2014, záznam Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov o úradnej kontrole potravín č. BJ/2014/ZČ,MG/16 z 21.03.2014 spolu s fotodokumentáciou, záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 08.04.2014, upovedomenie žalobcu o začatí správneho konania. 17. Prvostupňový správny orgán - Regionálna veterinárna a potravinová správa Bardejov č. k.: 2014/00025-6 zo dňa 28.08.2014 rozhodol o tom, že žalobca (prevádzka Kaufland Bardejov) opakovane porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti a to tým, že dňa 22.05.2014 o 13.00 hod. v prevádzke Kaufland Bardejov ponúkal na predaj Originálne karamelové sušienky zn. LOTUS po dátume minimálnej trvanlivosti a týmto konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 15 000 €. 18. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že na základe kontroly bol zistený vyššie uvedený nedostatok a uložené opatrenia na mieste, ktoré boli splnené. Pri rozhodovaní o inom správnom delikte sa vychádzalo zo záznamu z úradnej kontroly potravín a záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín, pričom z dôkazov bolo zistené a zákonným spôsobom preukázané, že žalobca opakovane porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. 19. Správny orgán odôvodnil uloženie pokuty vo výške 15 000 € tým, že dodržal zásadu primeranosti a proporcionality, čo do povahy skutkov, ich závažnosti a dôsledkov. Uložená sankcia má význam represívny, ale aj preventívny s tým, že postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Pri určení výšky pokuty sa prihliadlo na závažnosť, trvanie, mieru zavinenia a na následky protiprávneho konania. 20. Umiestňovanie potravín na trh po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti je hrubé zanedbanie povinností prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, pričom potravinové právo jednoznačne vylučuje ponúkanie na predaj takýchto potravín, aj keď tieto nemusia vykazovať žiadne známky kazenia, avšak strácajú svoju kvalitu a znižuje sa ich biologická hodnota, čím sa stávajú pre spotrebiteľa neplnohodnotnými. Spotrebiteľovi to spôsobuje predovšetkým majetkovú ujmu vzhľadom k tomu, že daná potravina nevykazuje vlastnosti, pre ktoré sa spotrebiteľ rozhodol pre jej kúpu. Trvanie protiprávneho stavu bolo známe a tento trval minimálne v čase vykonania úradnej kontroly potravín 21.03.2014, avšak mohol trvať od uplynutia doby minimálne spotreby výrobku, teda už od 17.03.2014. 21. Z hľadiska posudzovania miery zavinenia bolo zohľadnené, že žalobca ako predávajúci bol povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky pri predaji potravín a za ich nedodržanie zodpovedal objektívne. Porušenie povinností bolo spôsobené nedbalosťou žalobcu, resp. jeho zamestnancov a forma zavinenia bola zohľadnená pri ukladaní pokuty v dolnej hranici sadzby. Následkom jeho protiprávneho konania bolo ohrozenie čestného obchodovania a kvality predaja. Uložená pokuta podľa názoru správneho orgánu bola primeraná, zodpovedajúca zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona, jej výška nebola likvidačná, nevybočila z medzí ustanovených zákonom, plnila svoj výchovný a represívny účel a zohľadňovala ďalšie skutočnosti - charakter prevádzky, ohrozenie záujmov spotrebiteľa, rizika pre zdravie ľudí, minulosť žalobcu ako aj skutočnosť, že sa jednalo o opakované porušenie zákona, keďže v minulosti už bola žalobcovi uložená pokuta za totožné porušenie zákona, a to rozhodnutím zo dňa 19.02.2014 vo výške 2 000 €. 22. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu a následne vydaným napadnutým rozhodnutím č. k.: 3167/2014 zo dňa 20.10.2014 žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie a uložil pokutu žalobcovi vo výške 10 000 €. 23. Ohľadom zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia poukázal na znenie § 46 a § 47 správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že správny orgán musí vo výroku svojho rozhodnutia presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý a to popisom skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Nakoľko v prvostupňovom rozhodnutí neboli popísané okolnosti odôvodňujúce použitie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. a táto skutočnosť bola uvedená len v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo bolo nepostačujúce, pretože záväznou časťou rozhodnutia je jeho výrok, bolo potrebné odôvodniť použitie zvýšenej sadzby. K zmene výroku žalovaný pristúpil aj z dôvodu nesprávne uvedeného dátumu a hodiny vykonania kontroly (správne malo byť 21.03.2014 v čase od 8.50 do 10.00 hod.), pri ktorej bol zistený vytýkaný nedostatok. Zároveň bolo vo výroku doplnené množstvo a celková predajná cena potraviny predávanej žalobcom po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. 24. Žalovaný uznal námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávne uvedeného dátumu výkonu úradnej kontroly potravín uvedenej vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, avšak túto skutočnosť nepovažoval za dôvod na jeho zrušenie, nakoľko tento nedostatok odstránil zmenou výroku prvostupňového rozhodnutia. 25. Ohľadom namietanej výšky uloženej sankcie (15 000 €) a to z hľadiska jej neprimeranosti a absencii náležitého zdôvodnenia, čo malo mať za následok nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch a hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie musí byť aj náležite zdôvodnené. Hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, tieto legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať a nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc. Toto je možné a potrebné aplikovať aj v oblasti správneho trestania. 26. Prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty na základe zákonom povolenej voľnej úvahy zohľadnil hľadiská uvedené v § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. Nebolo jeho povinnosťou skúmať, ako v prípade porušenia povinností ustanovených vyššie uvedeným zákonom rozhodol iný vecne alebo miestne príslušný orgán úradnej kontroly potravín. Z preukázaných kontrolných zistení bolo zrejmé a zadokumentované, že bola opakovane porušená povinnosť žalobcu nepredávať potraviny po uplynutí dátumu ich minimálnej trvanlivosti. Týmto konaním žalobca porušil zákonnú povinnosť, pričom jeho povinnosťou bolo pravidelne kontrolovať potraviny a uvedený nedostatok včas zistiť a takýto tovar vyradiť z obehu a v čo najkratšom čase odstrániť z priestorov predajne, čo však nebolo splnené. Za dodržiavanie zákonných ustanovení potravinového práva zodpovedá ten, kto potraviny umiestňuje na trh, čiže predávajúci (žalobca). Bolo jeho povinnosťou prijať včas opatrenia k tomu, aby všetky povinnosti a požiadavky potravinového práva boli dodržané. 27. Priame následky na zdravie ľudí v dôsledku porušenia tejto povinnosti neboli zistené, avšak pre vyvodenie zodpovednosti nebolo potrebné preukázanie skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov. Ustanovenia potravinového práva majú totiž predovšetkým preventívny charakter a sú zamerané na predchádzanie porušenia alebo ohrozenia spotrebiteľa na trhu potravín. Následné odstránenie nedostatkov bolo zákonnou povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a tento nedostatky odstránil až po úradnej kontrole a po ich zistení. Prvostupňový správny orgán sa riadne zaoberal aj trvaním protiprávneho stavu, ktorý vo svojom rozhodnutí aj náležite ustálil. 28. Žalovaný však konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa nedostatočne zaoberal minulosťou žalobcu, nakoľko skúmal iba opakovanosť konania a preto nanovo posúdil jeho minulosť a zistil, že obchodnú činnosť v uvedenej prevádzkarni začal vykonávať dňa 28.11.2013. Prvá kontrola v danej prevádzkarni bola vykonaná na základe podnetu spotrebiteľa a dňa 08.01.2014 bol zistený predaj troch druhov potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, za čo bola rozhodnutím zo dňa 19.02.2014 uložená žalobcovi pokuta (právoplatne) vo výške 2 000 €. Pri ďalšej kontrole vykonanej dňa 22.02.2014 boli zistené hygienické nedostatky a nedostatky v označení cestovín, za čo bola žalobcovi rozhodnutím zo dňa 22.02.2014 uložená pokuta vo výške 500 €. Oprávnenosť postupu prvostupňového správneho orgánu podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. v rozpätí dvojnásobku pôvodne určenej sadzby preto bola dôvodná. 29. Zároveň žalovaný poukázal, že síce pokuta bola uložená za opakované protiprávne konanie zaradené pod skutkovú podstatu v zmysle § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z., ale napriek tomu sa stotožnil s názorom žalobcu uvedenom v jeho odvolaní o neprimeranosti výšky uloženej sankcie. Pri posúdení výšky pokuty žalovaný zobral do úvahy všetky argumenty uvedené v jeho rozhodnutí, rešpektoval zmysel a účel aplikovaného predpisu a prihliadol aj na špecifiká konkrétneho prípadu, pričom zobral do úvahy najmä skutočnosť, že sa jednalo o prevádzku fungujúcou len 4 mesiace, v ktorej bola vykonaná celkovo tretia kontrola a v dvoch predchádzajúcich boli uložené pokuty vo výške 2 000 € a 500 €. Pri ukladaní pokuty bola zohľadnená spoločenská neprijateľnosť konania žalobcu, ale aj skutočnosť, že k tomuto konaniu došlo a bolo zistené iba u jedného druhu potravín umiestňovaného na trh po uplynutí dátume minimálnej trvanlivosti v trvaní štyroch dní, pričom sa jednalo o neplnené sušienky - trvanlivé pečivo. Bolo prihliadnuté aj na skutočnosť, že priame následky na zdraví konzumentov neboli preukázané. 30. Na súdnom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu zdôraznil svojvôľu v rozhodovaní žalovaného spočívajúcu v rozdielnom prístupe a posúdení pri určení výšky pokuty, kedy za obdobné porušenie zákona v iných prípadoch správny orgán uložil pokutu 10 násobne nižšiu. 31. Podľa § 6 ods. 5 písm. d) zákona č. 152/1995 Z. z. na trh je zakázané umiestňovať potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. 32. Podľa § 12 ods. 1 písm. h) zákona č. 152/1995 Z. z. ten, kto predáva potraviny vrátane internetového predaja, nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti. 33. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z. orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1.000,- eur do 500,000,- eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. 34. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušením povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 35. Podľa § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. 36. Podľa § 28 ods. 12 zákona č. 152/1995 Z. z. na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 37. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 38. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 39. Súd konštatuje, že vznesená námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci neobstojí. Skutkový stav bol zistený prvostupňovým správnym orgánom (záznam o úradnej kontrole potravín z 21.03.2014 a záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 08.04.2014), v dostatočnom rozsahu postačujúcom na riadne posúdenie veci, a to aj z hľadiska opakovaného porušenia totožnej povinnosti žalobcom, ktorému bolo v priebehu jedného roka právoplatne uložená sankcia (pokuta 2 000 € uložená právoplatným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Regionálna veterinárna a potravinová správa Bardejov zo dňa 19.02.2014) za porušenie identickej povinnosti - neumiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti. Predaj dotknutej potraviny (Originálne karamelové sušienky zn. LOTUS), 4 dni po dátume minimálnej trvanlivosti bol jasne preukázaný aj podľa vyhotovenej fotodokumentácie. 40. Je potrebné, aby rozhodnutie správneho orgánu spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo správneho poriadku - § 46, § 47), t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Zároveň rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi na danú vec sa vzťahujúcimi (zákon č. 152/1995 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 41. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva majúceho za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 42. Z priebehu správneho konania ako aj postoja účastníkov pred súdom vyplýva, že nebolo sporné zistenie predaja jedného druhu potraviny v kontrolovanej prevádzke žalobcu, a to 4 dni po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Sporná bola výška uloženej pokuty za tento zistený nedostatok. Ohľadom namietaného porušenia princípu primeranosti a predvídavosti rozhodnutia správnych orgánov uložením pokuty v neprimerane vysokej výške, súd uvádza, že je pravdou, že doposiaľ orgány kontroly potravín ukladali za podobné porušenia zákona (nie úplne identické) akého sa dopustil žalobca pokuty v nižšej výške. Avšak je treba povedať, že miera tolerancie kontrolných správnych orgánov voči (opakovanému) porušovaniu povinností zo strany predajcov potravín sa postupom času vyvíja a určite odráža aj správanie kontrolovaných subjektov. Súd uvádza, že minimálna výška pokuty, ktorú za zistené - opakované porušenie predaja potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti bolo možné v danom prípade v zmysle § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. uložiť bola 2 000 € (maximálne 1 000 000 €). Potom uložená pokuta - 10 000 € bola na spodnej hranici zákonného rozpätia. Z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno predpokladať určitú istotu účastníkov v tom, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, avšak tieto legitímne očakávania nemožno pokladať za absolútne a nemožno ich nemennosť očakávať tam, kde je správnemu orgánu daná diskrečná právomoc, čo platí aj v oblasti správneho trestania. Výška uloženej pokuty (10 000 €) však nebola natoľko neúmerná (bola na spodnej hranici rozpätia 2 000 € - 1 000 000 €), aby bolo možné konštatovať porušenie princípov primeranosti a predvídavosti správnych rozhodnutí v konaniach orgánov kontroly potravín a tým nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 43. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako žalovaný vyhodnotili vykonané dôkazy, pri použití akých právnych predpisov a k akým došiel záverom. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v jeho nepreskúmateľnosti. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalovaný k svojmu záveru o opakovanom porušení totožných povinností žalobcom. Napadnuté rozhodnutie vychádza a zohľadňuje všetky zákonné kritéria rozhodujúce pre ustálenie výšky pokuty uvedené v § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z.. a taktiež obsahuje uvedenie všetkých skutočností podstatných pre náležité posúdenie uloženej výšky pokuty a súd nemá viac, čo by mohol v tomto smere dodať. Bolo v ňom prihliadnuté na všetky poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti zisteného porušenia povinnosti žalobcom. Uloženie pokuty za opakované porušenie tej istej povinnosti predajcom potravín v takom krátkom časovom úseku (prvé porušenie zistené 08.01.2014) nemôže byť v minimálnej výške, nakoľko podľa presvedčenia súdu musí pokuta v takomto prípade byť citeľná v majetkovej sfére žalobcu, čím je spôsobilá odradiť aj iných predajcov od zanedbávania svojich povinností a teda plní výchovnú a aj represívnu funkciu. Zo správania žalobcu (zisteného zanedbania totožnej povinnosti) vyplýva, že prvá uložená pokuta (2 000 €) rozhodnutím z 19.02.2014 zrejme nebola dostatočnou sankciou, ktorá by žalobcu viedla k dôslednej kontrole dodržiavania svojich povinnosti nepredávať potraviny po uplynutí dátumu ich minimálnej trvanlivosti. Podľa názoru súdu rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti, ako aj riadne odôvodnenie výšky uloženej pokuty zo všetkých zákonných kritérií a preto ho nie je možné pokladať za arbitrárne, resp. nepreskúmateľné a uložená pokuta zodpovedala zistenému porušeniu povinnosti zo strany žalobcu. 44. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd nezistil, že by v konaní správnych orgánov sa vyskytla taká vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe ani bližšie nešpecifikoval, v čom by mala vada v konaní správneho orgánu spočívať a preto súd túto námietku vyhodnotil ako účelovú. Právne posúdenie zisteného a preukázaného skutkového stavu bolo vykonané žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom plne v súlade so zákonom. 45. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, zákonným postupom vecne príslušným správnym orgánom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. 46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní nepriznal mu právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. 47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).