KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava29. 3. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/40/2014 z 29. 3. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. marca 2016, sp. zn. 4Sp/40/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1014201874.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/40/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201874
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201874.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky:
N. Ľ. K., bytom I. D. XX, D., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, so
sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 5.11.2014 proti
rozhodnutiu odporcu Sp. zn. 10270/2014, ČRZ: 62073/14 zo dňa 20.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia odporcu Sp. zn. 10270/2014, ČRZ: 62073/14 zo dňa
20.10.2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým 10270/2014, ČRZ: 62073/14 zo dňa 20.10.2014 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona
č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len
„zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľke nepriznáva nárok na poskytovanie
právnej pomoci vo veci označenej navrhovateľkou ako „sťažnosť na Ústavný súd SR ohľadom
vyvlastnenia.“ Uviedol, že po preskúmaní priložených listinných dokladov preukazujúcich príjmovú
situáciu navrhovateľky zistil, že jej započítateľný príjem v rozhodnom období od apríla do septembra
2014 presiahol výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorý v súlade s
ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
predstavoval v posudzovanom období sumu 316,94 eur. Navrhovateľka sa teda v zmysle napadnutého
rozhodnutia odporcu zjavne nenachádza v stave materiálnej núdze tak ako vymedzuje § 4 ods. 1 písm. i)
zákona o poskytovaní právnej pomoci, a tak jej nemožno nárok na poskytovanie právnej pomoci priznať
(§6, § 6a zákona o poskytovaní právnej pomoci).

Proti rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo
dňa 5.11.2014, doručený odporcovi dňa 5.11.2014, ktorým sa domáhala ich zrušenia v celom rozsahu
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Svoj návrh odôvodnila tým, že síce si je vedomá, že nespĺňa kritériá
na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, pretože prekračuje hranicu materiálnej núdze o 44.- eur, ale
žiada len o pridelenie advokáta, služby ktorého uhradí sama za uvedenú cenníkovú cenu.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 21.11.2014 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že navrhovateľka prekračuje hranicu 1,6-násobku sumy životného
minima o sumy 44,19 eur a 43,16 eur.



Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia
pojednávania, nakoľko účastníci konania písomne vyjadrili súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia
pojednávania, a podľa § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je
potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd sa riadne oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu sp. zn. 10270/2014, z obsahu
ktorého zistil, že navrhovateľka žiadala o poskytnutie právnej pomoci v spore súvisiacom s vyvlastnením
navrhovateľkiných nehnuteľností.

Ako je zrejmé z opravného prostriedku navrhovateľky, táto má za to, že s ohľadom na osobitné okolnosti
jej prípadu (charakter prípadu) a s poukazom na skutočnosť, že je ochotná zaplatiť „cenníkové ceny za
služby prideleného advokáta“ jej mal odporca tohto prideliť. Navrhovateľka teda v opravnom prostriedku
nenamietala a ani žiadnym spôsobom nespochybnila výpočet jej započítateľného príjmu realizovaného
odporcom a ani jeho záver o tom, že sa v stave materiálnej núdze nenachádza. Postup pri rozhodovaní
o priznaní či nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci upravuje výlučne zákon o poskytovaní
právnej pomoci, pričom v ust. § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 podmieňuje poskytovanie právnej pomoci
splnením podmienky stavu materiálnej núdze, v ktorej sa musí žiadateľ nachádzať.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, materiálnou núdzou je stav, keď
fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej
osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych
služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, Fyzická osoba má právo na
poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť
svojím majetkom.

Podľa ust. § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, Ak príjem fyzickej osoby presahuje
1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-
násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má
právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej
účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu;5a) <https://www.slov-lex.sk/
pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/20150720> splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) <https://
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/20150720> tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods.
2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/20150720> sa použije primerane.

Zákon o poskytovaní právnej pomoci v § 4 ods. 1 písm. i) určuje hraničnú sumu, ktorou nastáva
stav materiálnej núdze, pričom nevymedzuje žiadne osobitné prípady či povinnosť správnej úvahy pri
skúmaní splnenia tejto podmienky (§ 6 ods. 1 písm. a), § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i) v spojení
s § 7). Naopak, zákon pri tejto podmienke stanovuje objektívne kritériá, od týchto sa nemožno žiadnym
spôsobom odchýliť, a to bez ohľadu na charakter konania, v ktorom navrhovateľka žiada priznať nárok
na poskytovanie právnej pomoci. Zákon o poskytovaní právnej pomoci síce stanovuje výnimku, kedy
odporca môže na základe správnej úvahy vo vzťahu k osobitným okolnostiam prípadu rozhodnúť o
priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci i bez splnenia podmienky stavu materiálnej núdze (§ 6b
ods. 1 a 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci), uvedenú alternatívu však zákonodarca jednoznačne
koncipuje ako právo odporcu aplikovať správnu úvahu a nie nárok žiadateľa požadovať využitie týchto
ustanovení.

Z dôvodov vyššie uvedených má súd za to, že odporca pri skúmaní sociálnych pomerov navrhovateľky
za rozhodné obdobie postupoval správne a v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a
rovnako správne určil, že navrhovateľka sa nenachádza v stave materiálnej núdze tak ako je tento stav
vymedzený v zákone o poskytovaní právnej pomoci. Navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku
neuviedla žiadne iné dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej



ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak
po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa
podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/1963/99/20160101> platí obdobne.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu v rozsahu podaného návrhu dospel k záveru, že
napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné. Navrhovateľka nesplnila jednu
zo základných kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci vymedzených v § 6 ods. 1 písm.
a) a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, a preto odporca rozhodol v súlade so zákonom,
ak nárok na jej poskytovanie navrhovateľke nepriznal. Nesplnenie podmienky materiálnej núdze, tak ako
je definovaná v § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, rovnako ako nesplnenie čo i
len jednej z ostatných kumulatívnych podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) zákona o poskytovaní
právnej pomoci, automaticky vylučuje nárok žiadateľa na poskytovanie právnej pomoci.

Pretože odporca pri rozhodovaní o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci postupoval v súlade
so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a súd sa s jeho rozhodnutím v plnej miere stotožňuje, súd
vydané negatívne rozhodnutie odporcu zo dňa 20.10.2014 potvrdil ako vecne správne.

O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).