Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/247/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201899 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201899.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, 082 13 okres Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova ul. č. 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: 7062/2014-1.10 (11/2014-rozkl.) zo dňa 27.08.2014, pomerom hlasov 2 : 1, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 10.11.2014 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 7062/2014-1.10 (11/2014-rozkl.) vydaného dňa 27.08.2014, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody číslo: 4217/2014-2.3 zo dňa 05.06.2014 vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Poľovnícka spoločnosť Korytnica (ďalej len žiadateľ) žiadosťou zo dňa 23.01.2014 požiadala o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z. z.) spočívajúcej v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Prašivá v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov, ktorí sa v danej lokalite často stretávali s medveďmi. Žiadateľ listom z 14.02.2014 (na základe výzvy správneho orgánu) doplnil svoju žiadosť o zdokumentovanie pohybu medveďov v blízkosti rodinného domu Z. A. z X. Q. a napadnutie člena poľovnej stráže medveďom. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len ŠOP SR) písomnosťou zo dňa 19.03.2014 navrhla nepovoliť žiadanú výnimku. Správa NAPANT vo svojom stanovisku taktiež neodporučila povoliť požadovanú výnimku. ŠOP SR písomnosťou z 06.05.2014 zaslala správnemu orgánu nové stanovisko, v ktorom zmenila svoje pôvodné stanovisko a navrhla povoliť žiadanú výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Prašivá na základe toho, že opätovne preverila terénnym záznamom z 05.05.2014 a 06.05.2014 v predmetnej lokalite skutočnosti uvedené v žiadosti žiadateľa. Zároveň navrhla podmienky odlovu medveďa hnedého v roku 2014, uviedla čas, spôsob odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. K svojmu stanovisku dospela po preverení podkladov predložených žiadateľom a vykonaní monitoringu územia. Rozhodnutia správnych orgánov 3. Prvostupňový správny orgán - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody svojím rozhodnutím číslo: 4217/2014-2.3 zo dňa 05.06.2014 v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. žiadateľovi - Poľovnícka spoločnosť Korytnica, usmrtiť- odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Prašivá, držať ho a prepravovať. Zároveň bolo v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. stanovených celkom 8 podmienok rozhodnutia a bola určená jeho platnosť do 30.11.2014. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z. Konštatoval, že podľa zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku nie je populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Prašivá ohrozená, naopak, všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. V konaní mal za potvrdené zvýšenie pohybu medveďov v okolí intravilánov obcí a povolenie výnimky považoval za riešenie preventívneho charakteru v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa tiež zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v Slovenskej republike aj Českej republike, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Rovnako neúčelným by bolo prenesenie problémového jedinca medveďa do inej lokality. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: 7062/2014-1.10 (11/2014-rozkl.) zo dňa 27.08.2014 zamietol žalobcom podaný rozklad a potvrdil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia bol opísaný priebeh správneho konania, prvostupňové rozhodnutie ako aj obsah žalobcovho rozkladu. Poukázal na riadne zistený skutkový stav vyplývajúci zo správy ŠOP SP a správy NAPANT (bolo v nich doporučené povoliť požadovanú výnimku) ako aj na dôkazy a vyjadrenia žiadateľa, z ktorých vyplývala vysoká hrozba stretov človeka s medveďom v danej oblasti, čo predstavovalo ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Žaloba 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukazoval na to, že udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nemôže naplniť cieľ sledovaný jej udelením, ktorý je vyjadrený v zákonom uznanom dôvode, pre ktorý sa výnimka z ochrany tohto chráneného živočícha môže udeliť, ak nebudú zároveň splnené ďalšie predpoklady nevyhnutné k tomu, aby nedochádzalo k synantropizácii medveďa hnedého, a to predovšetkým zabezpečenie úrody a hospodárskych zvierat primeranými zabezpečovacími opatreniami, vykonanie opatrení v oblasti nakladania s odpadmi, neprikrmovanie medveďa hnedého poľovníkmi, stanovenie podmienok realizácie výnimky tak, aby bolo možné skutočne usmerniť problémového jedinca a zabezpečenie ochrany biotopov medveďa hnedého. 6. V ďalšom poukázal na to, že medveď hnedý je chráneným druhom a prioritným druhom európskeho významu, ktorého ochrana vyplýva Slovenskej republike z ustanovení Smernice o biotopoch (Smernica Rady č. 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992), ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 543/2002 Z. z. Smernica vo svojom čl. 12 ods. 1 písm. a) ukladá členským štátom prijať potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pobytu a zakazuje všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode. Udelenie výnimky je možné len vtedy, ak je spoľahlivo preukázané splnenie v Smernici o biotopoch definovaných podmienok. Zdôraznil, že doposiaľ v žiadnom z rozhodnutí žalovaného, ktorými každoročne udeľuje niekoľko desiatok výnimiek zo zákazu usmrtiť jedincov medveďa hnedého, nemožno nájsť žiadne vyhodnotenie vplyvu na medvediu populáciu, či na výnimkou sledovaný cieľ. 7. Pokiaľ ide o preskúmavaný prípad, žalobca zdôraznil, že správa NAPANT zo dňa 19.03.2014 nenavrhla povoliť žiadanú výnimku a poukázala na to, že v predmetnom poľovnom revíri bol dňa 19.11.2013 ulovený jeden jedinec medveďa hnedého. Po podaní nesúhlasného stanoviska ŠOP SR bolo dokazovanie doplnené len vyjadrením žiadateľa. K zmene nesúhlasného stanoviska ŠOP SR vyjadrením z 06.05.2014 došlo napriek tomu, že ani pri terénnom skúmaní opodstatnenosti žiadosti sa nepodarilo zdokumentovať pohybové znaky medveďa hnedého. Nebola splnená ani podmienka priority preventívnych opatrení. 8. Žalobca namietal, že správny orgán nezobral pri svojom rozhodovaní o výnimke do úvahy súvislosti, ktoré udeľovanie takejto výnimky mali zohľadňovať vo vzťahu k ochrane medveďa hnedého poskytnutej Smernicou o biotopoch a odmietol sa zaoberať výkladom týchto podmienok v dokumente vypracovanom pre Európsku komisiu na základe konštatovania, že nejde o záväzný dokument. Žalobca nadobudol presvedčenie, že žalovaný neuplatňoval správne Smernicu o biotopoch vo vzťahu k ochrane medveďa hnedého a výnimkám z tejto ochrany. Žalovaný neakceptoval argument žalobcu, ktorý poukázal na inštrukciu pre vytváranie plánov pre managment veľkých šeliem na úrovni populácii, pričom, ako na to samotný žalobca poukázal, uvedený dokument je významným podkladom umožňujúcim presný a správny výklad čl. 16 v spojení s čl. 12 ods. 1 písm. a) Smernice o biotopoch. Žalovaný zároveň nezohľadnil čl. 3 Smernice o biotopoch, jeho ods. 1, z ktorého vyplýva, že sústava chránených území Natura 2000 je sústava pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, pričom táto sústava má umožniť udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov v priaznivom stave ochrany v ich prirodzenom rozsahu. 9. Samotné udelenie výnimky usmrtením medveďa hnedého nijakým spôsobom nezabezpečí naplnenie sledovaného cieľa za predpokladu, že naďalej budú existovať nezabezpečené agrocenózy, nezabezpečené odpadky a nakladanie s nimi spôsobom, ktorý ich robí ľahko dostupnou potravou pre medveďa hnedého a pokiaľ nebudú žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by reálne zabezpečili ochranu medveďa hnedého v jeho prirodzenom biotope, osobitne v území, ktoré bolo vyhlásené za súčasť sústavy Natura 2000 s cieľom zabezpečiť ochranu aj tomuto živočíšnemu druhu. 10. Žalobca namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý ani v jednom zo svojich rozhodnutí vydaných v oboch stupňoch nedal uspokojivú odpoveď na otázku, aké skutočnosti zistené v konaní odôvodňovali predpoklad, že udelenie výnimky je spôsobilé viesť k dosiahnutiu sledovaného cieľa a ako prispela k naplneniu sledovaného cieľa výnimka udelená a realizovaná v roku 2013. Žalovaný neposkytol odpoveď na to, ako výnimky udelené v minulosti aj v iných poľovných revíroch prispeli k eliminácii škôd a k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov. Absentuje akékoľvek konkrétne zistenie z vlastnej činnosti žalovaného, ktoré by potvrdzovalo efektívnosť udeľovania predmetných výnimiek vo vzťahu k škodám a k verejnej bezpečnosti obyvateľstva. Správne orgány podľa názoru žalobcu nedostatočne zistili skutkový stav, kedy nezistili spoľahlivo, že výnimka je spôsobilá naplniť sledovaný cieľ. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 04.12.2014 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že z údajov poskytnutých ŠOP SR ako aj z informácií predložených žiadateľom mal za preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Prašivá nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom poľovnom revíry prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblasti zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. Taktiež boli potvrdené skutočnosti ohľadom nebezpečného stretnutia ľudí s medveďom v intravilánoch obcí a ich agresívne správanie. V prípade pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. 12. V súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal aj možnosťou odchytu medveďov a ich umiestnením do zoologických záhrad alebo vypustením do iných lokalít. Zoologické záhrady v SR a ČR však nemali záujem o umiestnenie týchto živočíchov do svojich zariadení a nerealizovateľné je aj premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol iba na iné miesto. 13. Žalovaný odôvodnil vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. záujmom ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti obydlí. 14. V správnom konaní bolo podľa žalovaného jednoznačne preukázané splnenie zákonných podmienok na povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého v lokalitách jeho zvýšeného výskytu v blízkosti ľudských sídel. ŠOP SR v podkladoch zaslaných žalovanému v rámci konania o povolení výnimky konštatovala vysokú hrozbu stretov človeka s medveďom v danej oblasti. Rozhodnutie o povolení výnimky bolo teda vydané v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následkov na zdraví alebo živote osôb. 15. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nebral do úvahy súvislosti, ktoré udeľovanie takejto výnimky boli vo vzťahu k ochrane medveďa hnedého poskytnuté Smernicou o biotopoch a že sa odmietol zaoberať výkladom týchto podmienok v príslušnom dokumente vypracovanom pre Európsku komisiu žalovaný uviedol, že ustanovenia smernice vrátane podmienok upravujúcich povoľovanie výnimiek z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV tejto smernice sú v plnom rozsahu preberané do príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody, ktorými sa ministerstvo riadilo pri rozhodovaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri. Uplatnením postupu podľa zákona č. 543/2002 Z. z. v uvedenom správnom konaní nedošlo k rozporu s ustanoveniami Smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobí zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu a povolenie výnimky je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí. Tieto podmienky boli v konaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v plnom rozsahu naplnené. 16. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na dokument vypracovaný pre Európsku komisiu Európskou iniciatívou pre veľké šelmy - „Inštrukciu pre vytváranie plánov pre managment veľkých šeliem na úrovni populácie“ z júla 2008, ktorým žalobca argumentoval aj v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný uviedol, že nebola pravdivá námietka, že by sa vo svojom rozhodnutí odmietol zaoberať výkladom podmienok ochrany medveďa hnedého uvedených v predmetnom dokumente. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa vo vzťahu k uvedenému dokumentu uvádza, že jeho cieľom je predniesť diskusiu o odborných podkladoch potrebných pre prípravu plánov pre managment veľkých šeliem na úrovni populácie. Opatrenia, ktorých sa žalobca dožaduje na základe uvedeného dokumentu a ktoré majú spočívať v komplexnom pláne pre managment celej populácie dotknutého druhu európskeho významu a jeho biotopu a ktoré majú vychádzať zo zdokumentovaného stavu populácie, žalovaný správny orgán nespochybnil. V odôvodnení rozhodnutia o rozklade však konštatoval, že tieto opatrenia presahujú rámec jednotlivého správneho konania o povolení výnimky, keďže rozhodnutím vydávaným v takomto konaní nie je možné suplovať úlohu orgánov verejnej správy spočívajúce v spracúvaní a schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale možno ním určovať iba práva a povinnosti vzťahujúce sa v konaní na konkrétne fyzické a právnické osoby, a to takým spôsobom, aby tieto práva a povinnosti boli na základe vydaného rozhodnutia realizovateľné. Zároveň žalovaný dodal, že uvedený dokument akceptuje regulačný lov veľkých šeliem, tieto podmienky žiadnym spôsobom nedáva do súvisu s ustanoveniami Smernice o biotopoch ani s povoľovaním výnimiek z podmienok ochrany druhov európskeho významu, preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k záveru, že ide o výklad podmienok ochrany medveďa hnedého ustanovených v Smernici o biotopoch. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre managment veľkých šeliem. 17. K námietke žalobcu, že pri svojom rozhodnutí nezohľadnil čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch, žalovaný uviedol, že námietku udelil v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. a v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.. Konanie sa týkalo druhovej ochrany upravenej v druhej hlave tretej časti zákona o ochrane prírody, v ktorej sú prebrané príslušné čl. 12 až 16 Smernice o biotopoch. Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch sa týka územnej ochrany, ktorá zahŕňa ochranu prírodných biotopov, ktorými sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. s) zákona č. 543/2002 Z. z. rozumie suchozemské alebo vodné územie prírodného alebo polo prírodného charakteru rozlíšené geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami, resp. ochrany biotopov druhov, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. x) zákona č. 543/2002 Z. z. rozumie prostredie definované špecifickými abiotickými a biotickými faktormi, v ktorom druh žije, v ktoromkoľvek štádiu jeho biologického cyklu. Vzhľadom na skutočnosť, že konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nebola dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého, nebol dôvod, aby správne orgány v predmetnom konaní osobitne odôvodňovali svoje rozhodnutia z hľadiska uplatnenia čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch. 18. Žalovaný dodal, že usmrtením jedného jedinca medveďa hnedého nedôjde k negatívnemu zásahu do populácie medveďa hnedého v priľahlých územiach Európskeho významu. Zároveň boli stanovené prísne podmienky realizácie uvedenej výnimky, kde mimo iné bolo určené, že lov sa uskutoční v pásme maximálne 300 metrov od určených objektov, nachádzajúcich sa za hranicami dotknutého územia európskeho významu SKÚEV Ďumbierske Tatry, zasahujúcich do poľovného revíru Prašivá. Zároveň ŠOP SR vo svojom stanovisku uviedla, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu, v ktorom odporúča povolenie výnimky. Týmto sa vylúčila možnosť ohrozenia medveďov v týchto územiach a minimalizoval sa negatívny dopad na ich populáciu. 19. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí napadnutých v žalobe, žalovaný uviedol, že si v konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR, ktorá v podkladoch zaslaných žalovanému v rámci predmetného konania konštatovala, že po preverení tvrdení uvádzaných žiadateľom v žiadosti na predmetných lokalitách existuje vysoká hrozba stretov človeka s medveďom. Uvedená skutočnosť za daných okolností predstavovala ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľstva. ŠOP SR v rámci predloženého odborného stanoviska jednoznačne odporučila povoliť požadovanú výnimku najmä za účelom zabezpečenia ochrany zdravia ľudí a minimalizovania ďalších škôd, nebezpečných stretov a kolíznych situácií a prenikania jedincov do blízkosti intravilánu obce. Záverom poukázal na hlásenie o usmrtení medveďa hnedého zo dňa 09.10.2014, čím došlo k realizovaniu udelenej výnimky. Posúdenie právnej argumentácie 20. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalobcu (§ 114 S.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom. 21. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. 24. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 25. Podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie. 26. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby, a to námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 27. V rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa S.s.p. súd posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či namietané a zistené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje svoju právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 28. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi (v danom prípade zákon č. 543/2002 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúca za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 29. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako žalovaný vyhodnotili vykonané dôkazy, pri použití akých právnych predpisov a k akým došiel záverom. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia. Námietky vznesené žalobcom v podanom rozklade sú podrobne opísané v napadnutom rozhodnutí, žalovaný sa s každou z nich náležite zaoberal a v rozhodnutí patrične vysporiadal. Je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k svojmu právnemu záveru. Preto možno zhrnúť, že žalobou napadnuté rozhodnutia zrozumiteľne zdôvodnili všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, súd sa s ich odôvodnením stotožnil, pričom poukazuje na jednotlivé argumenty žalovaného opísané v bodoch 11 až 19 tohto rozsudku. 30. Vychádzajúc z dikcie vyššie uvedených ustanovení zákona je možné konštatovať, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z. z., ktorý transponoval príslušné predpisy EÚ (Smernica o biotopoch) do právneho systému Slovenskej republiky a ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z. z.. 31. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do oblastí, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Uvedené však nie je otázkou preskúmavaného konania, ale ide o komplexnejšie riešenie problematiky presahujúci rámec tohto súdneho prieskumu. 32. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Ak má byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu, najmä synantropných, medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí alebo v blízkosti ľudských obydlí. 33. Krajský súd poukazuje na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti)“. 34. Podľa názoru súdu nie je možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva, pretože poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týka, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého. Preto na zákonné povolenie výnimky musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka. Dôkazy predložené žiadateľom o povolenie výnimky v danom prípade preukazujú (fotodokumentácia zo stopami medveďa), že sa jednalo o miesta stretov, ktoré sú jednoznačne atypické, t. j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (v blízkosti ľudských obydlí v obci Liptovská osada). Je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v blízkosti ľudských osídiel je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované znaky plachosti. 35. Vychádzajúc z dôkazov predložených žiadateľom o povolenie výnimky, ktoré boli preverené pracovníkmi ŠOP SR, súd nadobudol presvedčenie, že v ostatných rokoch došlo v predmetnom poľovnom revíri k značnému nárastu počtu medveďov a pre prirodzený život nemajú medvede dostatok svojho teritória. Potravu hľadajú v blízkosti ľudských obydlí a sídiel, konkrétne v intraviláne obce Liptovská osada, ktorá celkom zjavne nie je prirodzeným teritóriom medveďa hnedého. Medvede pri hľadaní potravy strácajú prirodzenú plachosť a dochádza k stretom s občanmi. Práve táto skutočnosť odôvodňuje potrebu (opodstatnenosť) udelenia výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.. Úlohou správneho orgánu v konaní o žiadosti o povolenie výnimky je vždy posúdiť konflikt medzi záujmom na ochranu a zachovanie existencie chráneného druhu živočícha a záujmami človeka a spoločnosti, pričom v danom prípade povolenie výnimky bolo podľa názoru súdu nad všetky pochybnosti v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí nevyhnutné na úkor ochrany medveďa hnedého i napriek zákonom ustanovenej prísnej ochrane tohto živočíšneho druhu. 36. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ŠOP SR vo svojom stanovisku, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie, odporučila povoliť výnimku a konštatovala, že usmrtením jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíry Prašivá v danom území nedôjde k negatívnemu zásahu do populácie medveďa hnedého. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že v posudzovanom prípade bola splnená podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., teda že výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 37. Súd súhlasí so žalovaným, že pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Naplnenou bola i ďalšia podmienka ustanovená § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., kedy sa žalovaný v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom však dopytované zoologické záhrady o medveďa hnedého neprejavili záujem a neúčelným by bolo prenesenie problémového (synantropného) jedinca medveďa do inej lokality. 38. Pokiaľ ide o namietané nesplnenie účelu povolenej výnimky, súd poukazuje predovšetkým na podmienky prvostupňového rozhodnutia určené v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.. S poukazom na vyššie uvedené treba uviesť, že povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo hlavne v lokalitách jeho častého výskytu, kde dochádzalo i k častým stretom synantropných medveďov s ľuďmi. Uvedenú podmienku možno považovať za prispievajúcu k naplneniu účelu výnimky za situácie opisovanej žiadateľom a ŠOP SR, kedy bola konštatovaná vysoká hrozba stretov človeka s medveďom, spôsobená prenikaním jedinca medveďa hnedého do blízkosti zastavaných území. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny. 39. Žalovaný žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. 40. Súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa na určitom území nie je v zmysle zákona odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z.. Súd si preto dovoľuje tvrdiť, vychádzajúc pritom z jeho vlastnej praxe, kedy každoročne rozhoduje o žalobách žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o povolení výnimiek, že na základe povolených výnimiek zatiaľ nedochádza k lovu jedincov medveďa hnedého v takom rozsahu, že by to komplexne pre tento druh znamenalo nežiaduci zásah do jeho stavov. 41. Súd dodáva, že výnimka bola udelená v zmysle § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z., pričom ide o preventívne opatrenie. Žalovaný v každom individuálnom prípade skúma (mal by skúmať) naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúma, či je z hľadiska ochrany prírody potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. Povolenie predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka (t. j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) by bolo opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. V zmysle § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. je vznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie nepochybne už stráca na význame. 42. V obdobných veciach prejednávaných Krajským súdom v Bratislave ako aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky doposiaľ nie je ujednotený právny názor na otázku, či prejednať vec v merite alebo súdne konanie zastaviť v prípade, ak v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe platnosť udelenej výnimky správnym rozhodnutím už uplynula. 43. Záverom súd uvádza, že po posúdení zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu musí konštatovať, že žalovaný zistil riadne skutkový stav, napadnuté rozhodnutie obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti, bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Taktiež postup žalovaného predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia bol plne v súlade so zákonom a súd nezistil žiadne pochybenie správneho orgánu namietané žalobcom v podanej žalobe (právne posúdenie veci). 44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba dôvodná nie je a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol. 45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p. avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).